Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 58 z 70

Debutovala v roku 1999 zbierkou krátkych próz Na brehu oceána, ktorú ocenili prémiou Literárneho fondu. V roku 2001 autorke vychádza vo VSSS druhá knižka - novela Pri vode. V roku 2004 sa s úryvkom novely Románik dostala medzi desiatku finalistov literárnej súťaže Poviedka 2004. Jej najnovšia knižka obsahuje novelu Románik a novelu Žaneta podobného rozsahu. Hovorí o autorkiných východiskách, o vnútornej, tak i vonkajšej úprimnosti k sebe samej, teda aj v reflexii k okolitému svetu v širšej miere dopadu. V tomto dielku protagonisti aj jednotlivé postavy prežívajú vážne choroby, emigráciu, zomierajú, činia rozhodnutia v otázkach viery či neviery... A to je rozdiel od predchádzajúcej tvorby. Barbara Pribylincová potrebuje, hľadá a tvorí harmóniu predovšetkým sama so sebou, s človekom, so životom, chce teda tvoriť a žiť obrazne povedané "nezložitý život".

Čitateľsky úspešná zbierka Štefana Moravčíka Moravianska Venuša vyšla roku 1984 vo vydavateľstve Smena v edícii Erb. Knižka vznikala v priaznivej atmosfére, nastolenej knihami Pavla Dvořáka o nových archeologických objavoch na našom území, prácou Jána Dekana Veľká Morava, výstavami sochára Vojtecha Matušinca o hrdinoch a božstvách starých Slovanov. Výnimočne talentovaný básnik obdarený umením hry so slovami, ktorý bol v prvých zbierkach vnímaný ako básnik očarený erosom, básnik prítomnej chvíle, básnik moderných Venuší, sa v tejto zbierke stal básnikom obdobia zápasu nastupujúceho kresťanstva s pohanstvom, básnikom našich dejín z čias Veľkej Moravy. Moravianska venuša obohacuje slovenskú poéziu o zveršovanú dávnu históriu národa. Moravčíkov bezprostredný a pritom mimoriadne vnímavý a poučný ponor do obdobia počiatku našich dejín ocenila v čase vzniku zbierky aj literárna veda a kritika. Básne z tejto zbierky nezostarli, skôr vyzreli, a čitatelia budú aj dnes fascinovaní autorovým ostrým a dramatickým, a súčasne spevavo poetickým, pohľadom "cez kľúčovú dierku" dejín. Spolu s autorom sa čitatelia stanú účastníkmi zápasov, ktoré sa odohrávali na našom území pred viac ako tisícročím. Zbierka básní je zvýraznená kongeniálnymi ilustráciami Miroslava Cipára.

Dym z ríše tieň je zbierkou, ktorá prináša mnoho neexistujúcich spojení, obmedzenú popisnosť, vzájomné prepájanie a akumulovanie prekvapivých obrazov. Autor ich nie vždy dosiahol metaforou, ale majú svoj pôvod v spojení metafory a metonymie: "A množenie rúk / je odbíjanie svedomia / až na veky viek / práchnivých rakiev" (s. 70). Na týchto obrazoch nás upúta narušenie očakávaných kauzálnych spojení. To núti čitateľa sledovať nie vonkajšie, ale vnútorné súvislosti, vyvolávajúce nielen silné dojmy paradoxu či kontrastu, ale tiež významovo mnohoznačné výpovede s rafinovanými myšlienkovými a estetickými hrami, a to aj za cenu občasného zahaľovania a potláčania myšlienkovej línie básne. Brenkus od zbierky k zbierke presadzuje právo na autonómnosť svojho básnického jazyka, právo na chápanie a prijímanie poézie ako slobodného sebavyjadrovania vlastného subjektu.

Ivan Negrišorac, vlastným menom Dragan Stanić, sa narodil r. 1956 v Trsteniku (Srbsko). Je autorom trinástich básnických zbierok, viacerých románov, divadelných hier a kritických štúdií. Jeho básne a prózy sú preložené do dvanástich jazykov. Autor patrí do neveľkej skupiny najvýznamnejších srbských básnikov, ktorí sa zjavili za posledné dve desaťročia na literárnej scéne v Srbsku. Jeho individuálny básnický vývin, od istého špecifického variantu neoavantgardnej poetiky cez tzv. poetiku lomeného verša až po básne písané v posledných rokoch, ktoré sú silne prifarbené religióznymi a vlasteneckými pocitmi, sú mimoriadne dôležité pre pochopenie zmien estetických priorít v novšej srbskej poézii. Kniha Výstava oblakov obsahuje štyridsať básní. Jedným z najsilnejších inšpiračných prameňov poetiky I. Negrišoraca je vo veľkej miere novodobejší historický osud srbského národa, ku ktorému aj sám patrí, ale aj osud jednotlivca, ktorý si v tomto komplexnom súčasnom živote hľadá orientačné body a spôsoby, ako vôbec prežiť.

Zuzana Cigánová sa po úspešnom titule Šampanské, káva, pivo (VSSS) prezentuje tentoraz nevšednou knihou, ktorá je veľkosťou, rozsahom i formou vernou kópiou divadelného scenára. Jej dej sa odohráva na doskách, čo znamenajú svet, v divadelnom prostredí, ktoré je autorke celé roky veľmi blízke – profesionálne aj ľudsky. Už v podtitule svojej Divadelnej hry avizuje, že zhruba takýto scenár dostávajú do rúk aj herci. Jeho dej zachytáva jedno obyčajné skúšobné obdobie, prípravu nového umeleckého diela. Počas tohto obdobia sa v dialógoch a komentároch dozvedáme viac o povahách postáv, ale aj o ich osudoch. Aktérmi Cigánovej hry pritom nie sú iba herci, ale aj postavy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť divadelného predstavenia – režisér, garderobierka, technik, kostymér, inšpicient. A okolo nich a s nimi autorka rozohráva originálne napínavé dejstvá. Hra je písaná skvelým štýlom, nechýba jej ani primeraná dávka humoru. Čitateľa vťahuje do neobyčajného príbehu, pričom až postupne zisťuje, že v tejto „hre“ ide vlastne o smiech cez slzy.

Hry vetra

Lužinovu postavu, hoci fiktívnu, kritici hodnotia ako najvernejšie zobrazeného Nabokovovho hrdinu. Lužin sa od detstva cíti cudzo vo svete, ktorý ho obklopuje, kým sa nestretne so šachom. Táto hra ho uchváti tak, že sa mu stáva životom. Po nesmiernych úspechoch však začne zlyhávať a prehrávať turnaje. Súperenie s Turantom pohltí všetky Lužinove myšlienky. V rovnakom čase stretáva svoju budúcu ženu a v jeho živote nastáva prelom. Počas partie s Turanom dostane porážku – v tej chvíli nazrie do hrôzy bezodného šachového sveta. Po tomto zážitku prestane hrať a ožení sa. Istý čas ide všetko normálne. No šachový svet ho nenechá na pokoji, Lužin sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Nabokov vykonštruoval dej knihy ako skutočný šachový útok, ktorý do základov ničí duševné zdravie úbohého hrdinu. No aj únik je pre Lužina prehrou, padá do priepasti, ktorá sa rozpadá na biele a čierne políčka a hrdina vidí, aká večnosť čaká práve naňho.

Kniha Skryté súvislosti od Fritjofa Capru, patrí medzi knihy, ktoré sa na riešenie základných vedeckých problémov dneška pozerajú interdisciplinárne. Je to prenikavá analýza, ekologického, sociálneho a ekonomického systému. Fritjof Capra je vedec, pôvodom fyzik, ktorý však už dávno prekročil myšlienkovú ohraničenosť „svojej“ vednej disciplíny. Práve táto jeho schopnosť myslieť a písať z akéhosi nadhľadu, navyše veľmi zrozumiteľným, i keď nie zjednodušujúcim jazykom, spôsobuje, že jeho knihy sú nielen čitateľsky atraktívne, ale má obdivuhodnú schopnosť v pozitívnom zmysle provokovať aj vedeckú komunitu a nastoľovaním problémov núti zamýšľať sa nad problémami súčasného sveta netradične. Každé jeho nové dielo je možne charakterizovať, ako vedeckú a literárnu udalosť a jeho preklad v slovenskom jazyku určite veľmi obohatí slovenský vedecký a spoločenský diskurz.

Sprístupňovanie dosiaľ nevydaných prameňov by malo byť jednou z nezastupiteľných úloh každej vyspelej historiografie. Dielo Ivana Thurzu Slovenský Perikles malo veľmi spletitý osud. Vydanie tejto monografie bolo pripravované k šesťdesiatke vtedajšieho československého premiéra Milana Hodžu. Rýchly tok dejín - predovšetkým horúca jeseň roku 1938 - však spôsobil, že hoci bola už kniha vysádzaná, jej tlač zastavili, a tak sa nikdy nedostala k čitateľovi. V Thurzovej časti predkladanej knihy jej autor mapuje život a dielo M. Hodžu od narodenia, cez obdobie štúdií ( Šopron, Sibíň, Budapešť - právo, ďalej Kluž a znovu Budapešť - filozofia), až do začiatkov jeho publicistickej a politickej angažovanosti. Kniha v prvej časti končí Hodžovým poslaneckým pôsobením v Uhorskom sneme, kam ho - ako jedného z mála Slovákov - zvolili dolnozemskí Slováci v kulpínskom okrese v roku 1905. Pre väčšiu čitateľskú atraktívnosť je pôvodný text doplnený druhou časťou z pera historičky Aleny Bártlovej, ktorá sa životom a dielom M. Hodžu dlhodobo zaoberá. Podujala sa teda zmapovať ďalšiu časť pôsobenia nášho významného štátnika, a to až do jeho úmrtia v roku 1944. Kniha je obohatená o dobové fotografie. Vydanie tohto populárneho "dvojdiela" je nepochybne prínosným počinom, lebo súvekú reflexiu života významnej osobnosti našich dejín dopĺňa o biografiu podľa najnovších historiografických poznatkov, čím o M. Hodžovi poskytuje komplexný a zrozumiteľný text.

Autor predstavuje čitateľom zbierku osobnej lyriky. Tradičné témy ako láska, sklamanie, sebareflexia sceľuje spoločný podkladový motív – fenomén mesta, prírody a prírodných živlov charakteristických pre melancholické časti roka. Akoby odrážali autorove vnútro, ktoré je do istej miery poznačené nostalgiou až smútkom. Akoby nepatril do súčasného sveta, ktorý ho niekedy zraňuje a ktorému nie vždy rozumie. Hľadá sám seba, hľadá spolupútnikov, s ktorými by sa stretol na rovnakej vlnovej dĺžke. Nevyhýba sa však ani motívom, ktoré sú v slovenskej poézii zriedkavé alebo dokonca tabuizované (násilie, vojna, fantazy, škodoradostná irónia). Autorov pohľad na mnohé stránky života je nekonvenčný a originálny, básnická forma je zväčša voľná a mnohé, najmä kratšie útvary, pôsobia ako myšlienkovo obsažné aforizmy.

Umelecké vyvrcholenie tvorby Daniela Krmana (1663 - 1740) sa viaže na obdobie jeho cesty k švédskemu kráľovi Karolovi XII. a čas vyhnanstva, kde podstatne prispel k vytváraniu exulantskej literatúry. Denné záznamy zo spomínanej cesty ucelene spracoval spočiatku len pre najbližších, no neskôr sa stali známe pod názvom Itinerarium, Cestovný denník, a sú veľmi cenným dokumentom očitého svedka v severnej vojne a jej kľúčovej situácie - o poltavskej bitke. Členom misie sa Krman stal z rozhodnutia ružomberskej synody a švédskemu kráľovi mal predložiť žiadosti evanjelických uhorských stavov. V cudzích krajoch si zapisoval všetko; okrem osobných zážitkov, rozličných príbehov a významnejších udalostí si zaznamenával aj tamojšie zemepisné, hospodárske, politické, spoločenské a sociálne pomery. Najzaujímavejšie a najcennejšie časti denníka sú poznámky o národopisných zvláštnostiach obyvateľstva. Cestovný denník je nielen vrcholným Krmanovým dielom, ale pre osobité obsahové i umelecké vlastnosti, poznávacie i literárne ambície aj jednou z najlepších memoárových próz cestopisného rázu v našej staršej literatúre.

Magický príbeh zo stredovekého Walesu, ktorým sa završuje trilógia o osudoch obyvateľov hradu Rosecliff. Keď krásna Isolde vpustí do hradu potulných spevákov vedených trubadúrom Reeviusom, nemá najmenšie tušenie, že tento príťažlivý mládenec je v skutočnosti obávaný waleský rebelant, ktorý prisahal pomstu jej rodičom i jej samej...

Martin Vlado, rodený Košičan, autor siedmich básnických zbierok a prozaického diela Mestský pustovník získal dvakrát po sebe (2012, 2013) Prémiu BÁSNE Asseco solutions, v roku 2005 mu redakcia Slovenských pohľadov udelila Cenu za prózu. Sedemnásť nula štyri je súbor 15 poviedok, ktoré oslovujú čitateľa svojským štýlom rozvinutia príbehu a rýchlej, neočakávanej bodky, niekedy zdanlivo bez pointy, čo človeka zastaví a núti ho nad prečítaným sa znova hlbšie zamyslieť. Vladove krátke prozaické útvary sú zväčša založené na retrospektíve, na spomienkach z mladosti, ale niektoré sú i z nedávnej minulosti. Niekedy ide o bodovú udalosť, častejšie však o sledovanie nejakého vzťahu, či javu, alebo kontaktu rozprávača s danou postavou počas dlhšieho časového obdobia, zväčša až do aktuálneho času, v ktorom autor v prvej osobe krátky príbeh rozpráva. Konce sú rázne, mnohokrát neočakávane odseknuté – v podobe stručnej vetičky. Poviedky majú až denníkový charakter a vyvolávajú autentický dojem – čitateľ je presvedčený, že autor všetko napísané skutočne prežil. Nejde pritom o hlboké zamyslenia, skôr o momentky zo života. Na malom priestore stihne niekedy uplynúť dlhý časový úsek života, menia sa charaktery postáv, ich osudy, spoločenské postavenie, čo vyvoláva silný dojem plynutia času.

Straussov rukopis Sme mocnejší než čas na prvý pohľad pripomína denník. Pozoruhodná skutočnosť: berie pero do rúk každý deň, aby do rubriky zajtrajšieho dňa zaznamenal niekoľko viet. Straussov denník teda vznikal v roku 1989. V dejinách Slovenska je to rok prelomový – končia sa časy jedného typu sociálneho experimentovania s človekom a začínajú sa časy nové – oveľa prajnejšie aj k autorovi. Publicisti a doboví reformátori si prichádzajú na svoje. Lenže filozof, transcendentalista, umelec a vedec Strauss, vítajúci zmeny, pozerá sa na ne cez prizmu tisícročných zápasov ľudského ducha, cez zväčšovacie sklo zápasov ducha a tela, dobra a zla, víťazstiev a porážok ako na magistrály dejín. Eviduje spoločenské zmeny, ku ktorým postupne dochádza.

Príťažlivý a veľa napovedajúci titul Okamihy zázrakov označuje v poradí už osemnástu zbierku skvelého básnika Pavla Stanislava (vlastným menom Pavla Piusa), obdarovaného vskutku výnimočným talentom. Súbor podmanivých lyrických výkonov nevdojak evokuje živé súvislosti a vzťahy, ktoré spájajú naše ľudské i literárne osudy v pozoruhodnom súzvuku poetických duší. Pre Stanislavove básnické zbierky je príznačné, že obsahujú aj preklad do cudzích jazykov. Tento raz je to taliančina.