Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 34 z 79

Debut Janka Mička Ako ustrážiť prítomnosť obsahuje osem poviedok, ktoré majú existenciálny a sčasti autobiografický charakter a vypovedajú o vnútornom prežívaní človeka. Snažia sa preniknúť do jeho intimity a pritom odkryť nahotu ľudskej duše. Všetkých osem príbehov spája ústredná téma možnosti (či nemožnosti) uchopenia prchavých okamihov prítomnosti. Tento súbor neobyčajných poviedok je zdá sa akousi podobou „magického realizmu“, ktorý do svetovej literatúry uviedli juhoamerickí spisovatelia, ktorých autor, ako je z textov zrejmé, svojím spôsobom obdivuje. Poviedky sú poklonou všetkým tým, ktorých texty sú štylizované maximálnou naratívnou nasýtenosťou, prelínaním sna a skutočnosti a vytváraním imaginárneho sveta, ktorý sa vám síce páči, ale je ťažko niekam zaraditeľný.

Memoáre Gustáva Hupku podrobne mapujú život známeho básnika, redaktora, spoločenského dejateľa, pristavujú sa pri míľnikoch, ktoré zanechali vrúbky v pamäti autora. Nie sú však len osobnou sondou – na ich pozadí pulzuje tep dejín a doba, v ktorej autor žil, pestrosť udalostí a ľudí, ktorí boli jej súčasníkmi. Bohatý jazyk diela nezaprie básnika a pútavý rozprávačsky štýl nás sprevádza spomienkami na detstvo, roky štúdia, umelecké a spoločenské aktivity rušnej doby, do akej sa autor narodil, žil v nej a istým spôsobom ho aj poznačila. Hodnotné a vzácne sú spomienky autora na osobnosti, po ktorých už nemilosrdný čas zavieva stopy, hoci spoluformovali kultúrne dejiny Slovenska v 20. storočí.

Najnovšia zbierka poviedok renomovaného slovenského autora prináša trpké spomienky na nedávnu minulosť v dejinách nášho národa – 2. svetová vojna, deportácie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov, Slovenské národné povstanie, či dôsledky okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 – témy, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Na osudoch jednotlivcov dokazuje silu i zraniteľnosť človeka, hrdinstvo i zbabelosť ľudí v hraničných životných situáciách; rozoberá otázky povinnosti, lekárskej etiky, svedomia a viery. Opätovne hovorí aj o dlho tabuizovaných témach eutanázie, transplantácie, dobrovoľného darcovstva orgánov. To všetko v presvedčivých príbehoch plných ľudskosti, bolesti zo straty blízkeho človeka, ale hlavne nádeje a lásky, ktorá jediná v dnešnom drsnom svete dáva ľudskému životu zmysel.

Vasilij Vasiljevič Rozanov, ruský publicista, filozof, zakladateľ „postmodernizmu“, dávno pred jeho vznikom na Západe. Základné prvky jeho svetonázoru sa sformovali už počas gymnaziálnych štúdií – vnútorná sloboda a protest proti autoritám a byrokracii, odstup od vonkajších udalostí, sebapozorovanie, neprítomnosť viditeľnej vôľovej cieľavedomosti. Rozanovský „postmodernizmus“ sa veľmi živo prejavoval najmä v programových „mozaikových“ prácach Solitéry (1912), Pominuteľné (1913) – tie sú obsahom knižky, a Spadnuté listy (opálka 1 a 2) (1913, 1915). Prezentované diela sú z posledného obdobia autorovho života a sú zároveň svojráznou psychologicko-duchovnou rekapituláciou života a tvorby spisovateľa, o ktorom rozanovovedec Alexej Nalepin napísal: „Rozanov je najtajuplnejšia, najprotirečivejšia talentovaná figúra v našej kultúre na hranici 19. ¬– 20. storočia“. Duchaplný lyrizmus a vynikajúca publicistika, šokujúca úprimnosť a groteskná buffa – to všetko sa premietlo do jeho diela. Metóda myslenia Rozanova je principiálne medzidisciplinárna a metahistorická. Obrovský význam Rozanova súčasníci oceniť nedokázali: pluralizmus jeho metódy pokladali za bezprincipiálnosť. Charakteristická je formulácia P. B. Struveho: „Veľký spisovateľ s obmedzujúcimi nedostatkami“. Ale až po niekoľkých desaťročiach ruskí postmodernisti (Andrej Šiňavskij, Venedikt Jerofejev, Viktor Jerofejev a iní) sa prihlásili k nemu ako ku kultúrno-historickému zdroju vlastnej literárnej tvorby a svetonázoru.

Známy a skúsený autor krátkych literárnych útvarov a tvorby pre deti prichádza s útlou zbierkou epigramov a aforizmov, pozostávajúcich zo štyroch veršovaných (Hore bez/nadpisov, Eropero, Ozveny, Cepygramy) a a dvoch neveršovaných (Aperitívy, Amorizmy ) častí, ktorých názvy naznačujú ich obsah. Zručným perom cieli na ľudské, medziľudské, spoločenské, politické i historické javy a vytvára z nich literárne jednohubky pre fajnšmekrov. Čitateľa poteší nielen sviežim humorom, inovatívnymi slovnými novo tvarmi, ale niekedy aj prekvapivou trefnosťou, ktorá mení tento ľahký žáner na zásahy ťažkého kalibru. Tematicky pestré postrehy sú niekedy jednoduchým veršíkom, zachytenou myšlienkou, inokedy je prvotný rým, ozvena slova, druhotne nastupuje bádanie po vhodnej obsahovej náplni tvoriacej pointu (Ozveny). Kvalitatívny vrchol predstavujú Aperitívy, v ktorých sa vtipné postrehy pretavujú v hlboko pravdivú výpoveď, občas až prenikavo trpkú.

Kniha Námesačné limeriky predstavuje pestré spektrum humoristicko-satirických mikrožánrov, tentoraz s jednotiacim spoločným menovateľom námesačníctva. Najvýraznejšie toto chorobné postihnutie spoločnosti ukazuje vo výsmešných, hravo-dravých limerikoc h (päťriadková veršová forma) a potom tú istú chorobu prejavujúcu sa v skrytejšej podobe diagnostikuje cez ostatné žánre od aforizmov až po poviedky. Dominantné limeriky celú túto zbierku výrazne rámcujú. Námesačné limeriky sú autorovou siedmou kniho u a predsa v nej niet ani tieňa tematickej vyčerpanosti či autorovej únavy. Naopak, svedčia o autorových nových a nevyčerpateľných bystrých postrehoch z nášho súčasného užšieho i širšieho regiónu, odetými do tvaru lakonicky úsporných literárnych hu moristicko-satirických žánrov

Marta Hlušíková žije atvorí vRimavskej Sobote. Je autorkou Latinsko-slovenského slovníka, Malej encyklopédie antickej kultúry, Slovníka latinských citátov, knihy próz Záhrady, kníh pre deti (Kde pavúky tkajú cukrovú vatu, Písmenkovo, Neznášam, keď ma hladkajú po hlave, Bublinkové rozprávky) advoch básnických zbierok Kamene aRok červených moruší. Vtretej knihe veršov Lúky tancujú koreňmi tráv sa autorka dotýka Trenčína, mesta sriekou, čo ...ľahkonoho prehladkáva svoje kamene do tichého pies kovania... Je to kaleidoskop života poskladaný zobrazov detstva, mladosti adospelosti cez svojich najbližších

Knižka obsahuje dve hry drámu PO návrate a rozhlasovú hru ZA VLASŤ. V základe prvej hry ležia skutočné udalosti. Treba doplniť, že dejiskom prevratných udalostí je autorovo rodisko Čierny Balog. To sa pozná podľa veľmi konkrétnych reálií, ktoré P. Kováčik poznal z rozprávania a spomienok jeho spoluobčanov resp. pamätníkov. Tieto okolností dodávajú dramatickému obrazu jedinečnú sviežosť, pôvab a hlavne presvedčivosť. V hre sú zastúpené aj aktualizujúce momenty, zrejme mal pri ich zakomponovaní autor na mysli potrebu zvyšovania občianskeho povedomia, hrdosti na vlastné dejiny. V rozhlasovej hre ZA VLASŤ autor stvárnením niekoľkých, historicky neznámych postáv slovenských vojakov, vracajúcich sa po skončení prvej svetovej vojny do rodného Č ierneho Balogu vytvoril sugestívny obraz súmraku starého Uhorska a vzniku Československej republiky. Ako poznamenal významný spisovateľ Anton Hykisch okrem Mila Urbana sa zatiaľ nikomu inému nepodarilo literárne zachytiť horúčkovitú atmosféru ,prevr atu?, rabovačiek, dezilúzie i planých nádejí na slobodnejší život. Peter Kováčik sa na to podujal v podobe umelecky vysoko zvládnutej rozhlasovej hry.

Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatických vrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a netoleranciu a zasadí ako Castellio siatbu pre priaznivejšie časy. Sám autor vynikajúcich románov, aký mi sú Hviezdne hodiny ľudstva, Erasmus Rotterdamský, Mária Antoinetta, Joseph Fouché, však nevie nájsť východisko z týchto krušných časov a volí radšej dobrovoľnú smrť, pretože pre priateľa Maxima Gorkého, Romaina Rollanda a mnohých ďalších je vojna triumfom barbarstva, výronom ničivých prapudov, a on sa do tejto doby nehodí.

Tempora mutantur, et nos mutamur in illis časy sa menia a my sa meníme s nimi... Na horizonte tohto latinského príslovia sa voľne odvíjajú aforizmy, epigramy, paradoxy a sentencie tejto útlej knihy. Vznikali takmer dvadsať rokov a verne odrážajú aktuálne spoločenské dianie v dobe, ktorá stála pri ich kolíske. Miestom ich vzniku nebolo vzduchoprázdno básnikovej pracovne, ale domov, rodina, ulica, krčma, či preplnená čakáreň u lekára. Pozorný čitateľ v nich objaví nadšený revolučný elán obyčaj ného našinca, pozostatky praktík bývalého komunistického režimu, i prvotné porozumenie pre nastávajúce zmeny, ktoré autor glosuje a paroduje, lebo mu neboli vždy po chuti. Objaví tu ale aj novovznikajúci fenomén strachu z budúcnosti, atmosféru obáv z neistých časov, zhrozenie z pokusov o zrod malých diktátorov, nesúhlas s neprávosťami, či priam kriminálnymi činmi, s ktorými sa odrazu akoby roztrhlo vrece.

Marek Kupčo režisér a scenárista je aj plodným literátom. Poviedky a divadelné recenzie uverejnil v mnohých novinách a časopisoch. Knižne mu vyšli Delírium (2001), Čierna diera (2003), Tri stromy (2007) a divadelné hry Tuniekraj, Krutohlav a Ver ena a Navara strážkyňa ohňa. Aj útla knižočka Borov sen a 21 poviedok zaujme čitateľa nielen pôsobivým štýlom, ale aj konštatáciou či posolstvom v závere každej poviedky. Navyše je vyšperkovaná abstraktnými a tajuplnými ilustráciami Miliny Zi mkovej.

Ako sám autor hovorieva, je viac otcom ako básnikom. Zbierkou Dekonštrukcia podľa času sa snaží tento pomer trochu upraviť. Knižka prináša takmer 70 zrelých básnických textov hľadajúcich odpovede na vzťahové, existenciálne či sociálne otázky, ktoré s ú systematicky usporiadané do šiestich cyklov. Jednotlivé cykly sú pritom stmelené nielen tematicky, ale rozohrávajú sa v nich dokonca drobné epické príbehy mapujúce životné úseky lyrického subjektu (Z čiernej kroniky). V mnohých básňach sa zrkadlí a utorova znalosť slovenskej poézie a literatúry, ktorú vyštudoval, a tak v nich môžeme nájsť väzby a odkazy na iné slovenské literárne texty. Autor dobre zvláda básnické remeslo, pričom autorove literárnoteoretické zázemie potvrdzujú aj viaceré básnic ké texty vytvorené viazaným veršom, ba dokazuje to tiež cyklus alexandrínskych sonetov. V debute však môžeme nájsť aj voľnoveršové básnické texty, v ktorých možno objaviť hru viacvýznamovosti, aktívnu prácu s veršovým presahom či detailné narábanie s lexikálnymi významami slov. Aj po viacerých prečítaniach je tak možné v básni nájsť stále niečo nové. Zároveň však ostávajú interpretačne prístupné akémukoľvek čitateľovi. Celú zbierku vhodne dopĺňajú skvostné ilustrácie mladej výtvarníčky Denisy St anislavovej a spoluvytvárajú tak výborný čitateľský zážitok.

Ako sám autor hovorieva, je viac otcom ako básnikom. Zbierkou Dekonštrukcia podľa času sa snaží tento pomer trochu upraviť. Knižka prináša takmer 70 zrelých básnických textov hľadajúcich odpovede na vzťahové, existenciálne či sociálne otázky, ktoré s ú systematicky usporiadané do šiestich cyklov. Jednotlivé cykly sú pritom stmelené nielen tematicky, ale rozohrávajú sa v nich dokonca drobné epické príbehy mapujúce životné úseky lyrického subjektu (Z čiernej kroniky). V mnohých básňach sa zrkadlí a utorova znalosť slovenskej poézie a literatúry, ktorú vyštudoval, a tak v nich môžeme nájsť väzby a odkazy na iné slovenské literárne texty. Autor dobre zvláda básnické remeslo, pričom autorove literárnoteoretické zázemie potvrdzujú aj viaceré básnic ké texty vytvorené viazaným veršom, ba dokazuje to tiež cyklus alexandrínskych sonetov. V debute však môžeme nájsť aj voľnoveršové básnické texty, v ktorých možno objaviť hru viacvýznamovosti, aktívnu prácu s veršovým presahom či detailné narábanie s lexikálnymi významami slov. Aj po viacerých prečítaniach je tak možné v básni nájsť stále niečo nové. Zároveň však ostávajú interpretačne prístupné akémukoľvek čitateľovi. Celú zbierku vhodne dopĺňajú skvostné ilustrácie mladej výtvarníčky Denisy St anislavovej a spoluvytvárajú tak výborný čitateľský zážitok.

Sotva osemročný Paťko sa po ochorení matky náhle ocitne v detskom domove. Takmer tri vojnové roky tento citlivý, vnímavý chlapec intenzívne prežíva rozličné príhody a každý okamih nedobrovoľného chovanca. Mimovoľne však nachádza osobitný spôsob konta ktu s milovanou mamou, čím sa vyrovnáva s neustálou túžbou po nej a po chýbajúcej možnosti slobodného pohybu. Dielo je napísané živým, autentickým jazykom, na jednej strane ľahko a jednoducho, na strane druhej veľmi pravdivo, precítene, takpovediac z hĺbky srdca. Autor vychádzajúci z vlastných zážitkov vykresľuje nielen príbeh jedného chlapca, ale aj celej generácie, dejinného obdobia i konkrétneho miesta.Pamätníkov poteší najmä vystihnutie dobovej atmosféry Bratislavy. Deti a mládež zase dozais ta zaujmú konkrétnosti zo života vtedajších chlapcov, ktorí si sami vedeli robiť hračky, žili v kontakte s prírodou a svojím okolím, tešili sa z maličkostí, koláč bol pre nich veľkou túžbou, knižka obrovskou odmenou. Publikáciu možno zaradiť medzi kv alitnú detskú literatúru, do ktorej sa ponoria nielen vnuci, ale aj ich starí rodičia.

Aj tretí zväzok výberu z pozostalosti Š. Murína dokumentuje široký diapazón ľudských, vedeckých i publicistických záujmov autora, ktorý jednoznačne prevyšuje rozhľadenosť priemerného inteligenta. Jeho myslenie sa bez problémov pohybuje vo vyšších sférach. Táto tretia kniha z pozostalosti by sa dala nazvať aj Denník mysliaceho človeka. Autor sa snažil o dodržanie zásady: Každý originálny písomný prejav musí mať svoju plastiku slova, a myšlienky. Pri hľadaní pravdy Š. Murín dospieval k istým záverom, ktoré akoby vo svojej životnej filozofii povýšil na axiómy. V priebehu času spresňoval ich formuláciu a keď sa zdalo, že dospel k maximu, ustálené spojenia opakoval v rôznych súvislostiach, akoby chcel naruby obrátiť heslo, že často opakovaná pravda môže byť lžou. Pre neho je naopak – utvrdením sa v pravde. V Murínovom štýle sú zreteľné tendencie k metaforickému, literárnemu jazyku, a to aj pri témach výsostne odborných. Napríklad: K poznaniu stupňa nebezpečenstva sa ľudské vedomie zatiaľ iba brodí v hustých mrakoch, nevedomosti. (Černobyľ) Podstatu životnej filozofie i zmysel svojej ľudskej existencie sformuloval aj vo svojom texte Na prelome rokov: Obyvateľom Slovenska želám šťastie staré ako svet, aby v našej spoločnosti bolo viac miesta a porozumenia pre solidaritu, aby sa náš život oslobodil od bezcharakternosti, podvodov a klamstva, aby sme nikdy nezabúdali myslieť na budúcnosť, na tých, čo prídu po nás.

Básnické dielko vzniklo na základe poznania, že sa nachádzame v novom miléniu, kde sa niektoré naše ľudské vlastnosti preniesli z minulých rokov do súčasnosti. Mnohí z nás by si priali, aby sa stratil vnútorný chlad v srdciach, pocit osamelosti a svet sa tak pobral dopredu so všetkými vymoženosťami nového tisícročia, nie k likvidácii seba samých neprirodzeným spôsobom. Je ešte veľa úloh na Zemi, ktoré by mali odstrániť tento ťažký tieň života. Po prečítaní tejto zbierky básní by sa malo pochopiť, že ide o čas, ktorý je v širšom priestore, ale aj druhá možnosť, že sa čitateľ ocitne v jednom bode času. Je to knižka, ktorá vyzýva k väčšiemu pochopeniu blížnych, ale aj zdanlivo cudzích ľudí a okolia. Jednoducho, chváľme si veci, ktoré nám spríjemňujú život.