Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 32 z 79

André Maurois, vlastným menom Émile Salomon Wihlem Hezog (1885 – 1967) – významný francúzsky historik a životopisec, uznávaný humanista, autor pozoruhodných literárnohistorických biografií a autobiografických Pamätí. Biografia René alebo Život vikomta de Chateaubriand patrí k jeho význačným literárnym štúdiám. Vikomt François-René de Chateaubriand (1768 – 1848), potomok grófa de Combourg, predchodca francúzskeho romantizmu, minister zahraničných vecí, vyslanec v Berlíne a Ríme, uzrel svetlo sveta v starom režime a prežil všetky politicko-historické zvraty prvej polovice 19. storočia; Rousseauov stúpenec a Robespierrov nepriateľ, Bonapartov obdivovateľ a Napoleónov odporca, monarchista a vzbúrenec proti kráľom, liberál a ultraroyalista, racionalista a vizionár zanechal monumentálne dielo, z ktorého stačí spomenúť apológiu Duch kresťanstva, hagiografiu Život opáta de Rancé a rozsiahlu lyrickoepickú poému Pamäti zo záhrobia. Kniha vychádza v slovenčine po prvý raz.

Marína Markušová (narodená v roku 1974 v Bratislave) vyštudovala hudobnú vedu a pracovala ako novinárka a prekladateľka z angličtiny a francúzštiny. Od roku 2005 žije v zahraničí. Román Budete ako bohovia je jej debut. Obeť sexuálneho zneužívania Magda rozpráva svoj srdcervúci príbeh psychologičke Tereze Novákovej. Tereze nie je celkom jasné, či Magda hľadá len úľavu, potrebuje sa niekomu vyrozprávať, alebo chce odhaliť niečo hlbšie. Zrazu Magda zmizne. Skrýva sa na tajnej klinike v lese, kde pôsobí tajomný guru? Podarí sa ju novinárovi, prezývanému Drzý Ben, nájsť? Príbeh spočíva na skutočných udalostiach publikovaných verejne v médiách, je však zároveň „kolorovaný“ autorkinou fikciou prinášajúcou do textu gradáciu a napätie. Na margo knihy renomovaný psychológ a súdny znalec Robert Máthé napísal: „Román Maríny Markušovej predstavuje precítený vstup do mimoriadne citlivej oblasti ľudského bytia, opantaného údivom, desom, strachom aj nenávisťou. Pohlavné zneužívanie detí je nesporne skutkom, ktorý vzbudzuje vlnu odporu a volanie po potrestaní páchateľov takýchto skutkov a po opatreniach, ktoré by im predchádzali. Autorka s vysokou mierou empatie približuje kruté životné osudy detí, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia, vniká hlboko do ich nekonečne traumatizovanej detskej duše a čo je významné, poskytuje aj návod ako zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá...“

Émile Zola (1840 – 1902) – jeden z najznámejších francúzskych románopiscov, publicistov, lyrických dramatikov a umeleckých kritikov druhej polovice 19. storočia, ktorý sa zapísal do dejín literatúry ako teoretik a hlavný predstaviteľ literárneho naturalizmu, autor románov Thérèse Raquinová, Madeleine Fératová, dvadsaťzväzkovej románovej fresky Rougonovci – Macquartovci, trilógie Tri mestá a nedokončenej tetralógie Štyri evanjeliá. Posledný zväzok románovej fresky Doktor Pascal možno vnímať aj ako spoveď, do ktorej autor zakomponoval vlastné skúsenosti a pocity; ústredná postava Pascal Rougon, brat Eugèna a Aristida Saccarda, lekár, vášnivo zaujatý vedou, študuje zákonitosti dedičnosti na vlastných predkoch a príbuzných, postupne zhromažďuje a triedi vedecké poznatky, objasňuje choroby jednotlivých členov, oživuje ich zážitky, tragické tajomstvá a zároveň zaťahuje oponu za Rougonovcami – Macquartovcami, prírodovednou a spoločenskovednou históriou jednej rodiny za druhého cisárstva. Ide o prvé slovenské vydanie tejto knihy.

Marína Markušová (narodená v roku 1974 v Bratislave) vyštudovala hudobnú vedu a pracovala ako novinárka a prekladateľka z angličtiny a francúzštiny. Od roku 2005 žije v zahraničí. Román Budete ako bohovia je jej debut. Obeť sexuálneho zneužívania Magda rozpráva svoj srdcervúci príbeh psychologičke Tereze Novákovej. Tereze nie je celkom jasné, či Magda hľadá len úľavu, potrebuje sa niekomu vyrozprávať, alebo chce odhaliť niečo hlbšie. Zrazu Magda zmizne. Skrýva sa na tajnej klinike v lese, kde pôsobí tajomný guru? Podarí sa ju novinárovi, prezývanému Drzý Ben, nájsť? Príbeh spočíva na skutočných udalostiach publikovaných verejne v médiách, je však zároveň „kolorovaný“ autorkinou fikciou prinášajúcou do textu gradáciu a napätie. Na margo knihy renomovaný psychológ a súdny znalec Robert Máthé napísal: „Román Maríny Markušovej predstavuje precítený vstup do mimoriadne citlivej oblasti ľudského bytia, opantaného údivom, desom, strachom aj nenávisťou. Pohlavné zneužívanie detí je nesporne skutkom, ktorý vzbudzuje vlnu odporu a volanie po potrestaní páchateľov takýchto skutkov a po opatreniach, ktoré by im predchádzali. Autorka s vysokou mierou empatie približuje kruté životné osudy detí, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia, vniká hlboko do ich nekonečne traumatizovanej detskej duše a čo je významné, poskytuje aj návod ako zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá...“

ZOO logické myšlienky Petra Kubicu sú určené najmladším čitateľom, aby im bohato ilustrovanou formou sprostredkovali prvé kontakty s knihou. Hra s písmenkami skladanými do jednoduchých detských veršíkov so zvieracou tematikou zas pomáha predškolákom zoznamovať sa so svetom jednotlivých hlások a rozlišovať ich v slovách. Zbierka pozostáva z niekoľkých desiatok krátkych básničiek – počnúc rýmovanými situačnými príbehmi využívajúcimi nielen gramatický rým ale aj fonetické spodobovanie využívané v moderných rýmoch. Pôsobivé ilustrácie, zvyšujúce atraktivitu knižky, výrazne harmonizujú aj so samotným obsahom textu.

B. Belák je dlhoročný prekladateľ odbornej, náboženskej a umeleckej literatúry, autor básnických zbierok, krátkych próz, noviel či reportážnych čŕt. Zbierka Sedem košov odrobiniek je básnickým hľadaním prepony medzi zástupom biblických hrdinov a dnešnými či ešte nedávnymi typmi slovenského človeka. Významovú prepojenosť osudov známych historických či biblických osobností a osudov našich „malých“ nositeľov rovnakého mena autor cez kolektívneho rozprávača zjavne vidieckeho pôvodu štylizovane komentuje a v nestráženej chvíli pretŕha náhlou metaforickou skratkou v snahe vydolovať z epicky formulovaného príbehu poznávacie a lyrické maximum. Formálnym dôsledkom takéhoto zámeru je voľný, nerýmovaný verš, dostatočne civilný na to, aby uniesol vonkajšiu „epiku“. Rytmus podania sa preto len minimálne viaže na využívanie zvukových nástrojov a organizáciu verša má na starosti členenie témy a spád výrokov.

B. Belák je dlhoročný prekladateľ odbornej, náboženskej a umeleckej literatúry, autor básnických zbierok, krátkych próz, noviel či reportážnych čŕt. Zbierka Sedem košov odrobiniek je básnickým hľadaním prepony medzi zástupom biblických hrdinov a dnešnými či ešte nedávnymi typmi slovenského človeka. Významovú prepojenosť osudov známych historických či biblických osobností a osudov našich „malých“ nositeľov rovnakého mena autor cez kolektívneho rozprávača zjavne vidieckeho pôvodu štylizovane komentuje a v nestráženej chvíli pretŕha náhlou metaforickou skratkou v snahe vydolovať z epicky formulovaného príbehu poznávacie a lyrické maximum. Formálnym dôsledkom takéhoto zámeru je voľný, nerýmovaný verš, dostatočne civilný na to, aby uniesol vonkajšiu „epiku“. Rytmus podania sa preto len minimálne viaže na využívanie zvukových nástrojov a organizáciu verša má na starosti členenie témy a spád výrokov.

Tvorivé dedičstvo ruského mysliteľa, spisovateľa a publicistu Vasilija Rozanova udivuje svojím rozmerom a mnohostrannosťou. Jeho originálne netradičné názory na históriu, náboženstvo, morálku či literatúru vyvolali ostrú polemiku súčasníkov. Je to výsostne osobitý spisovateľ, schopný vidieť absolútne v aktuálnom, nespútavajúci svoje myšlienky politickými vášňami, ktorý dokázal byť skutočne slobodný. V lete 1917 vytvoril svoje posledné významné dielo Apokalypsa nášho veku. Vyjadril v ňom svoje trpké úvahy o záhube Ruska a jej kultúry v ohni revolúcie. Vzťah Rozanova k Rusku bol nerovný, zlomený, trpiteľský. Miloval ho i nenávidel. Nenávidel barbarstvo a nehumánne zákony. No i tak ho miloval ako syn svoju nešťastnú milovanú matku. V celom Rozanovom dedičstve nachádzame poranenia duše, krajné výrazy a jeho sen vypovedať svetu o tragédii, čo Rusko postihla. Ide o 1. vydanie tohto diela.

Prozaická kniha Etely Farkašovej s výraznými autobiografickými prvkami je prestrihávaným príbehom minulosti a prítomnosti spracovaným v dvoch rovinách. Nejde pritom len o dva časovo posunuté deje, ale i o dva tvorivé prístupy späté fenoménom pamäti v individuálnom i celospoločenskom ponímaní. V prvej línii sa rozvíja životný príbeh zviazaný niťou spomienok od tých najranejších, ktorým doba pripravila vojnové kulisy, cez spomienky na prvé osobnostné odreniny, k osamostatňovaniu, k vlastným objavom slova, ako spôsobu zachytenia myšlienky, s napätím 50-tych rokov v pozadí. Túto rovinu autorka podáva dynamickým, precíteným, čítavým štýlom. Druhú líniu tvoria zrelé hlboké esejistické zamyslenia nad skladaním vlastného mozaikovitého obrazu prostredníctvom spomienok, popretkávané filozofickými myšlienkami osobností. Príbeh hľadania seba samého, prehmatávanie pamäti a popritom skúmanie fenoménu pamäti je pútavým impulzom poznávania a sebareflexného zamýšľania sa pre čitateľov vyhľadávajúcich hlbší ponor do ľudského vnútra a celkových súvislostí.

Krása a Bolesť je čtvrtou básnickou zbierkou autora (nar. 1958). Obsahuje poéziu sýtenú modernou obraznosťou, tematicky ukotvenú v priestore existenciálnych a duchovných otázok. Básnik vo veršoch mapuje údel tvorivého človeka s vlastným pohľadom na svet, vypovedá o hľadaní a nachádzaní, tematizuje krásu a bolesť ako atribúty života. Zbierka pozostáva z troch častí (Narodený 16. júla 1958, Krása a Bolesť, Sentiment), ktoré tvoria zmysluplný básnický celok so zrejmými autobiografickými prvkami.

Skúsený publicista do svojej novej zbierky zaradil pútavé analytické zamyslenia rôzneho tematického zamerania. Trocha nostalgie, štipka nádeje je spoločenskou sondou o fenoméne 60. rokov komplexne mapujúca vtedajšiu situáciu zo širokého spektra hľadísk. Osem rokov po... je obzretím sa za pustošivou kalamitou vo Vysokých Tatrách a pohľadom na jej dôsledky. Rozpínavosť sociálneho vesmíru je zamyslením o sociálne a politicko-mocensky diferencovanej spoločnosti. Úbohosť slovenského vzdelávania kritizuje snahu zvyšovania kvantitatívnych parametrov vzdelanosti. Prázdne miesto po Majstrovi patrí Ladislavovu Ťažkému. Biedna kultúra našich politikov konfrontuje súčasnosť s minulosťou z hľadiska kultúry a kultúrnosti politiky. Príde kapitalizmus s ľudskou tvárou? je zamyslením nad iným spôsobom kreovania parlamentu. Kniha je napísaná zaujímavým štýlom, na aký sme u autora zvyknutí, príjemne sa číta a bohatstvo spektra informácií do nej vnáša črty dôležitého dobového encyklopedického dielka.

Skúsený publicista do svojej novej zbierky zaradil pútavé analytické zamyslenia rôzneho tematického zamerania. Trocha nostalgie, štipka nádeje je spoločenskou sondou o fenoméne 60. rokov komplexne mapujúca vtedajšiu situáciu zo širokého spektra hľadísk. Osem rokov po... je obzretím sa za pustošivou kalamitou vo Vysokých Tatrách a pohľadom na jej dôsledky. Rozpínavosť sociálneho vesmíru je zamyslením o sociálne a politicko-mocensky diferencovanej spoločnosti. Úbohosť slovenského vzdelávania kritizuje snahu zvyšovania kvantitatívnych parametrov vzdelanosti. Prázdne miesto po Majstrovi patrí Ladislavovu Ťažkému. Biedna kultúra našich politikov konfrontuje súčasnosť s minulosťou z hľadiska kultúry a kultúrnosti politiky. Príde kapitalizmus s ľudskou tvárou? je zamyslením nad iným spôsobom kreovania parlamentu. Kniha je napísaná zaujímavým štýlom, na aký sme u autora zvyknutí, príjemne sa číta a bohatstvo spektra informácií do nej vnáša črty dôležitého dobového encyklopedického dielka.

Denis Diderot (1713 – 1784) – francúzsky osvietenský filozof, významný encyklopedista, moderný románopisec a teoretik umenia. Hlavného hlavného protagonistu Rameaua, synovca významného hudobného skladateľa, priemerne nadaného muzikanta, bezcharakterného a morálne spustnutého bohéma, ktorý si za spoločenskú a mravnú degradáciu vylieva žlč na celom okolí, vykresľuje Diderot ako „od prírody zasväteného všetkým vrtošivým Vertumnom... žijúceho zo dňa na deň, smutného alebo veselého, podľa okolností“, čo si „buduje šťastie na nerestiach, ktoré dostal do vienka ako vrodené vlastnosti a teda bezpracne získal, ktoré si bez námahy uchováva, lebo sa zhodujú s morálkou národa“, aby dosiahol výraznejší protipól svojho „ja“ tlmočiaceho názory v zhode so zdravým rozumom a konvenčnou morálkou. V skutočnosti premietol do filozofického dialógu svetlú a temnú stránku seba samého, líce a rub rozdvojeného filozofa s markantnými sklonmi k paradoxom a extrémom; načrtol plastický obraz bonvivána hľadajúceho vznešenosť v zlobe, „ducha, ktorý sa odcudzil sám sebe“, ako sa vyjadril nemecký filozof Hegel. Rozhovor popretkávaný satirickými šľahmi, ktorými si Diderot vyrovnáva účty s nepriateľmi jeho Encyklopédie, vyúsťuje do výstižného záverečného výroku „Kto sa smeje naposledy, smeje sa najlepšie“, ktorý vnímavým percipientom akosi veľa napovie...

V štyroch poviedkach sa autor P. Zeleňák (Ten, kto odchádza pri potlesku, VSSS, 2011) venuje problematike zneužitia či vyzradenia služobných tajomstiev. Hrdinami poviedok sú ľudia zo skutočného sveta okolo nás, bankový úradník – tajomstvo bankové, farár – tajomstvo spovedné, lekár – tajomstvo lekárske a politik – tajomstvo štátne, ktorí sa pri výkone svojho povolania oboznamujú s utajovanými skutočnosťami a v určitej životnej situácii so svojimi poznatkami naložia v rozpore so zákonom, alebo v rozpore s etickými princípmi svojej profesie. Bez ohľadu na príčinu svojho konania tak môžu spôsobiť nepríjemnosti, alebo dokonca tragédiu. Dej poviedok je číra fikcia, autorovi sa však podarilo pre čitateľa atraktívnym a zrozumiteľným spôsobom poukázať na reálnu hrozbu a možné následky nezodpovedného konania ľudí, disponujúcich citlivými údajmi o iných ľuďoch, o každom z nás.

Tvorivé úsilie básnika a spisovateľa Igora Gallu a jeho rozprávačské majstrovstvo zatiaľ uzatvára zbierka štyroch komorne ladených noviel Putovanie s obojkom, ktorým dal názvy Chodníkom starého muža, Putovanie s obojkom, Návštevníci v drevenici a Stretnutia s bielou holubicou. Všetky štyri novely, kompozične prepojené priliehavými básňami z autorovej lyrickej postate, svojím obsahom a poetikou akoby dotvárali posolstvo, ktoré nám básnik zanechal v celej svojej predchádzajúcej tvorbe, opäť predovšetkým v opusoch poézie. Aj v tomto diele sa vrátil do svojich rodných končín, na milované Pohronie, do epicentra prírodného vrchárskeho šperku, na Sihlu. Táto kniha akoby však bola aj určitou syntézou jeho doterajšieho literárneho úsilia. Veľmi presne v nej môžeme vystopovať aj všetky najobľúbenejšie a najčastejšie literárne motívy a rekvizity. Na prvom mieste sú to opäť ľudia s ojedinelými, niekedy až mysterióznymi životnými osudmi, so zvláštnymi charaktermi i so zdanlivo naivným prístupom k životu, ktorého koniec je obyčajne tragický. Opakovane tu však nachádzame aj typický „gallovský“ motív holubov, ktoré sa od útleho detstva a zdá sa, že už navždy zahniezdili v jeho duši a celkom nahlas až doteraz hrkútajú v jeho srdci.

Veselé príbehy čertíka Froliša, ktoré nesú i vážne posolstvo, ako sa stať zo zlého dobrým, či ako sa dostať z pekla do neba sú odzrkadlením detského sveta. Čerti a anjeli vystupujúci v príbehoch sa ponášajú na deti, preto je pre ne Frolišovo putovanie pútavé. Tento malý čert najprv utiekol z pekla na zem, kde sa po neúspešnom vyskúšaní kominárskeho remesla sa rozhodol raketou vyletieť do neba. Nebeskou bránou prenikol len vďaka kominárskym šatám ako kominár Miško a vďaka kominárskej brigáde u svätého Petra sa dostal ďalej, do neba. Problémy pre Froliša nastali, keď anjeli odhalili jeho pravú identitu. Konfrontácia rozdielnych svetov sa ponáša na šarvátky detí. Rôznymi príhodami sa však anjeli s čertíkom spriatelia. Froliš sa bojí návratu do pekla a zaslúženého trestu, radšej by ostal v nebi. Najprv sa však musel do pekla vrátiť, ale tam polepšeného čerta nechceli, tak ho anjel odniesol do neba. Kniha je ilustrovaná nádhernými farebnými kresbami akad. maliara Martina Kellenbergera