Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 32 z 80

Monika Maronová (1941) patrí k najvýznamnejším predstaviteľkám súčasnej nemeckej románovej tvorby. Vydala trinásť titulov (napr. Popolček, Nedorozumenie, Ada a Ewald, Zátišie číslo 6, Animal triste, Pavlove listy, Miesto narodenia Belín, Ach, šťastie), je držiteľkou prestížnych ocenení (Cena bratov Grimmovcov za rok 1991, Cena Heinricha von Kleista za rok 1992, Nemecká národná cena za rok 2009).  Román  Posledné morény (2002) ponúka ironicko-trýznivú spoveď rozprávačky Johany na prahu jesene života s náznakmi autobiografických prvkov. Rozprávačka uviazne v akomsi bezčasí – neschopná rozhodnutí, bez chuti písať a žiť. Po krátkom vzplanutí sa neudeje nič, nepadne nijaké rozhodnutie, no hrdinka je zrazu schopná a ochotná pokračovať v ceste. Pátra po zmysle života, hodnotí a porovnáva. Deziluzívna, nie však rezignujúca rekapitulácia je prehĺbená symbolickým obrazom morén okolo letoviska – ako ťarchy času, naliehavo dosadajúcej na Johanine plecia. Hoci nežije, ako si vysnívala, nevzdáva sa, zatrpknutosť sa mení na vyrovnanie so svetom. Sebairónia a presvedčivé stvárnenie postáv zabezpečia úspech medzi milovníkmi kvalitnej literatúry.

Monika Maronová (1941) patrí k najvýznamnejším predstaviteľkám súčasnej nemeckej románovej tvorby. Vydala trinásť titulov (napr. Popolček, Nedorozumenie, Ada a Ewald, Zátišie číslo 6, Animal triste, Pavlove listy, Miesto narodenia Belín, Ach, šťastie), je držiteľkou prestížnych ocenení (Cena bratov Grimmovcov za rok 1991, Cena Heinricha von Kleista za rok 1992, Nemecká národná cena za rok 2009).  Román  Posledné morény (2002) ponúka ironicko-trýznivú spoveď rozprávačky Johany na prahu jesene života s náznakmi autobiografických prvkov. Rozprávačka uviazne v akomsi bezčasí – neschopná rozhodnutí, bez chuti písať a žiť. Po krátkom vzplanutí sa neudeje nič, nepadne nijaké rozhodnutie, no hrdinka je zrazu schopná a ochotná pokračovať v ceste. Pátra po zmysle života, hodnotí a porovnáva. Deziluzívna, nie však rezignujúca rekapitulácia je prehĺbená symbolickým obrazom morén okolo letoviska – ako ťarchy času, naliehavo dosadajúcej na Johanine plecia. Hoci nežije, ako si vysnívala, nevzdáva sa, zatrpknutosť sa mení na vyrovnanie so svetom. Sebairónia a presvedčivé stvárnenie postáv zabezpečia úspech medzi milovníkmi kvalitnej literatúry.

Peter Mišák, známy spisovateľ, básnik, publicista a redaktor vydal doteraz 10 kníh poézie, prózy, povestí a iných žánrov. Na sklonku roka 2013 obohacuje slovenskú poéziu majstrovskou a názvom príznačnou zbierkou Stanice. Básnik dvíha motívy a lyrické reflexie, ktoré sa konotačne odvíjajú od významovej podstaty samotného veľa značiaceho slova stanica a novátorsky nadväzuje na asociácie veľkých básnikov, najmä stále inšpirujúceho Laca Novomeského. V štyroch častiach zbierky (Stanice, Stamodtiaľ a tam, Stanica v noci, Pasažier) vskutku cítime dych vlaku života, veď básnik si svojou krajinou poézie nesie Novomeského zápis Sedem miest prejdeme a devätoro riek/ na vlakoch premnohých s jediným životom... až sa nám zdá, že vlak tak mnoho vecí neunesie. Peter Mišák sa zbierkou súčasne zrelo a dôstojne vyrovnáva so svojimi básnickými vzormi a poeticky vyslovuje generačné poznanie nás pasažierov vlaku, ktorý prechádza naším bytím po koľajniciach z dvadsiateho storočia do neznáma, krajina tíchne/ za vlakom./ Len poliam/ sa ešte/ chvejú slabiny. Pasažier, s ktorým sa generačne stotožňujeme, je tu s nami, celý čierny./ Bez dovolenia,/ bez lístka na perón./ Sám sebe/ proti srsti/ a bez dlhých rečí,/ Jednou nohou/ stále na stúpadle vozňa/ vlaku, čo práve odchádza.

Renomovaný autor štylisticky bravúrnym spôsobom prináša dramatický príbeh zo súčasnosti. Rozprávanie Petra Šablicu o svojom živote je strhujúce, preniká do hĺbky, je psychologicky prepracované a príjemne sa číta. Na pozadí osudov hlavných hrdinov I. Stadtrucker pomerne podrobne mapuje i dobu: časy socializmu s jeho plusmi i mínusmi a politický zlom s novými spoločenskými javmi, ktoré z predošlej ohraničenosti javov prinášajú bezhraničné, prekvapivé možnosti vývinu udalostí. Do takéhoto mlynčeka na ľudské osudy sa dostáva i Peter Šablica. Jeho pomerne pokojný, ustálený život zaznamenáva sériu zvratov, v dôsledku ktorých sa mu rozpadá rodina a všetci jej členovia končia tragicky. Román je súčasnému čitateľovi blízky, pretože v ňom spoznáva dobu, v ktorej žil, i tú, v ktorej žije dnes.

André Maurois, vlastným menom Émile Salomon Wihlem Hezog (1885 – 1967) – významný francúzsky historik a životopisec, uznávaný humanista, autor pozoruhodných literárnohistorických biografií a autobiografických Pamätí. Biografia René alebo Život vikomta de Chateaubriand patrí k jeho význačným literárnym štúdiám. Vikomt François-René de Chateaubriand (1768 – 1848), potomok grófa de Combourg, predchodca francúzskeho romantizmu, minister zahraničných vecí, vyslanec v Berlíne a Ríme, uzrel svetlo sveta v starom režime a prežil všetky politicko-historické zvraty prvej polovice 19. storočia; Rousseauov stúpenec a Robespierrov nepriateľ, Bonapartov obdivovateľ a Napoleónov odporca, monarchista a vzbúrenec proti kráľom, liberál a ultraroyalista, racionalista a vizionár zanechal monumentálne dielo, z ktorého stačí spomenúť apológiu Duch kresťanstva, hagiografiu Život opáta de Rancé a rozsiahlu lyrickoepickú poému Pamäti zo záhrobia. Kniha vychádza v slovenčine po prvý raz.

Marína Markušová (narodená v roku 1974 v Bratislave) vyštudovala hudobnú vedu a pracovala ako novinárka a prekladateľka z angličtiny a francúzštiny. Od roku 2005 žije v zahraničí. Román Budete ako bohovia je jej debut. Obeť sexuálneho zneužívania Magda rozpráva svoj srdcervúci príbeh psychologičke Tereze Novákovej. Tereze nie je celkom jasné, či Magda hľadá len úľavu, potrebuje sa niekomu vyrozprávať, alebo chce odhaliť niečo hlbšie. Zrazu Magda zmizne. Skrýva sa na tajnej klinike v lese, kde pôsobí tajomný guru? Podarí sa ju novinárovi, prezývanému Drzý Ben, nájsť? Príbeh spočíva na skutočných udalostiach publikovaných verejne v médiách, je však zároveň „kolorovaný“ autorkinou fikciou prinášajúcou do textu gradáciu a napätie. Na margo knihy renomovaný psychológ a súdny znalec Robert Máthé napísal: „Román Maríny Markušovej predstavuje precítený vstup do mimoriadne citlivej oblasti ľudského bytia, opantaného údivom, desom, strachom aj nenávisťou. Pohlavné zneužívanie detí je nesporne skutkom, ktorý vzbudzuje vlnu odporu a volanie po potrestaní páchateľov takýchto skutkov a po opatreniach, ktoré by im predchádzali. Autorka s vysokou mierou empatie približuje kruté životné osudy detí, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia, vniká hlboko do ich nekonečne traumatizovanej detskej duše a čo je významné, poskytuje aj návod ako zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá...“

Marína Markušová (narodená v roku 1974 v Bratislave) vyštudovala hudobnú vedu a pracovala ako novinárka a prekladateľka z angličtiny a francúzštiny. Od roku 2005 žije v zahraničí. Román Budete ako bohovia je jej debut. Obeť sexuálneho zneužívania Magda rozpráva svoj srdcervúci príbeh psychologičke Tereze Novákovej. Tereze nie je celkom jasné, či Magda hľadá len úľavu, potrebuje sa niekomu vyrozprávať, alebo chce odhaliť niečo hlbšie. Zrazu Magda zmizne. Skrýva sa na tajnej klinike v lese, kde pôsobí tajomný guru? Podarí sa ju novinárovi, prezývanému Drzý Ben, nájsť? Príbeh spočíva na skutočných udalostiach publikovaných verejne v médiách, je však zároveň „kolorovaný“ autorkinou fikciou prinášajúcou do textu gradáciu a napätie. Na margo knihy renomovaný psychológ a súdny znalec Robert Máthé napísal: „Román Maríny Markušovej predstavuje precítený vstup do mimoriadne citlivej oblasti ľudského bytia, opantaného údivom, desom, strachom aj nenávisťou. Pohlavné zneužívanie detí je nesporne skutkom, ktorý vzbudzuje vlnu odporu a volanie po potrestaní páchateľov takýchto skutkov a po opatreniach, ktoré by im predchádzali. Autorka s vysokou mierou empatie približuje kruté životné osudy detí, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia, vniká hlboko do ich nekonečne traumatizovanej detskej duše a čo je významné, poskytuje aj návod ako zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá...“

Émile Zola (1840 – 1902) – jeden z najznámejších francúzskych románopiscov, publicistov, lyrických dramatikov a umeleckých kritikov druhej polovice 19. storočia, ktorý sa zapísal do dejín literatúry ako teoretik a hlavný predstaviteľ literárneho naturalizmu, autor románov Thérèse Raquinová, Madeleine Fératová, dvadsaťzväzkovej románovej fresky Rougonovci – Macquartovci, trilógie Tri mestá a nedokončenej tetralógie Štyri evanjeliá. Posledný zväzok románovej fresky Doktor Pascal možno vnímať aj ako spoveď, do ktorej autor zakomponoval vlastné skúsenosti a pocity; ústredná postava Pascal Rougon, brat Eugèna a Aristida Saccarda, lekár, vášnivo zaujatý vedou, študuje zákonitosti dedičnosti na vlastných predkoch a príbuzných, postupne zhromažďuje a triedi vedecké poznatky, objasňuje choroby jednotlivých členov, oživuje ich zážitky, tragické tajomstvá a zároveň zaťahuje oponu za Rougonovcami – Macquartovcami, prírodovednou a spoločenskovednou históriou jednej rodiny za druhého cisárstva. Ide o prvé slovenské vydanie tejto knihy.

ZOO logické myšlienky Petra Kubicu sú určené najmladším čitateľom, aby im bohato ilustrovanou formou sprostredkovali prvé kontakty s knihou. Hra s písmenkami skladanými do jednoduchých detských veršíkov so zvieracou tematikou zas pomáha predškolákom zoznamovať sa so svetom jednotlivých hlások a rozlišovať ich v slovách. Zbierka pozostáva z niekoľkých desiatok krátkych básničiek – počnúc rýmovanými situačnými príbehmi využívajúcimi nielen gramatický rým ale aj fonetické spodobovanie využívané v moderných rýmoch. Pôsobivé ilustrácie, zvyšujúce atraktivitu knižky, výrazne harmonizujú aj so samotným obsahom textu.

B. Belák je dlhoročný prekladateľ odbornej, náboženskej a umeleckej literatúry, autor básnických zbierok, krátkych próz, noviel či reportážnych čŕt. Zbierka Sedem košov odrobiniek je básnickým hľadaním prepony medzi zástupom biblických hrdinov a dnešnými či ešte nedávnymi typmi slovenského človeka. Významovú prepojenosť osudov známych historických či biblických osobností a osudov našich „malých“ nositeľov rovnakého mena autor cez kolektívneho rozprávača zjavne vidieckeho pôvodu štylizovane komentuje a v nestráženej chvíli pretŕha náhlou metaforickou skratkou v snahe vydolovať z epicky formulovaného príbehu poznávacie a lyrické maximum. Formálnym dôsledkom takéhoto zámeru je voľný, nerýmovaný verš, dostatočne civilný na to, aby uniesol vonkajšiu „epiku“. Rytmus podania sa preto len minimálne viaže na využívanie zvukových nástrojov a organizáciu verša má na starosti členenie témy a spád výrokov.

B. Belák je dlhoročný prekladateľ odbornej, náboženskej a umeleckej literatúry, autor básnických zbierok, krátkych próz, noviel či reportážnych čŕt. Zbierka Sedem košov odrobiniek je básnickým hľadaním prepony medzi zástupom biblických hrdinov a dnešnými či ešte nedávnymi typmi slovenského človeka. Významovú prepojenosť osudov známych historických či biblických osobností a osudov našich „malých“ nositeľov rovnakého mena autor cez kolektívneho rozprávača zjavne vidieckeho pôvodu štylizovane komentuje a v nestráženej chvíli pretŕha náhlou metaforickou skratkou v snahe vydolovať z epicky formulovaného príbehu poznávacie a lyrické maximum. Formálnym dôsledkom takéhoto zámeru je voľný, nerýmovaný verš, dostatočne civilný na to, aby uniesol vonkajšiu „epiku“. Rytmus podania sa preto len minimálne viaže na využívanie zvukových nástrojov a organizáciu verša má na starosti členenie témy a spád výrokov.

Tvorivé dedičstvo ruského mysliteľa, spisovateľa a publicistu Vasilija Rozanova udivuje svojím rozmerom a mnohostrannosťou. Jeho originálne netradičné názory na históriu, náboženstvo, morálku či literatúru vyvolali ostrú polemiku súčasníkov. Je to výsostne osobitý spisovateľ, schopný vidieť absolútne v aktuálnom, nespútavajúci svoje myšlienky politickými vášňami, ktorý dokázal byť skutočne slobodný. V lete 1917 vytvoril svoje posledné významné dielo Apokalypsa nášho veku. Vyjadril v ňom svoje trpké úvahy o záhube Ruska a jej kultúry v ohni revolúcie. Vzťah Rozanova k Rusku bol nerovný, zlomený, trpiteľský. Miloval ho i nenávidel. Nenávidel barbarstvo a nehumánne zákony. No i tak ho miloval ako syn svoju nešťastnú milovanú matku. V celom Rozanovom dedičstve nachádzame poranenia duše, krajné výrazy a jeho sen vypovedať svetu o tragédii, čo Rusko postihla. Ide o 1. vydanie tohto diela.

Prozaická kniha Etely Farkašovej s výraznými autobiografickými prvkami je prestrihávaným príbehom minulosti a prítomnosti spracovaným v dvoch rovinách. Nejde pritom len o dva časovo posunuté deje, ale i o dva tvorivé prístupy späté fenoménom pamäti v individuálnom i celospoločenskom ponímaní. V prvej línii sa rozvíja životný príbeh zviazaný niťou spomienok od tých najranejších, ktorým doba pripravila vojnové kulisy, cez spomienky na prvé osobnostné odreniny, k osamostatňovaniu, k vlastným objavom slova, ako spôsobu zachytenia myšlienky, s napätím 50-tych rokov v pozadí. Túto rovinu autorka podáva dynamickým, precíteným, čítavým štýlom. Druhú líniu tvoria zrelé hlboké esejistické zamyslenia nad skladaním vlastného mozaikovitého obrazu prostredníctvom spomienok, popretkávané filozofickými myšlienkami osobností. Príbeh hľadania seba samého, prehmatávanie pamäti a popritom skúmanie fenoménu pamäti je pútavým impulzom poznávania a sebareflexného zamýšľania sa pre čitateľov vyhľadávajúcich hlbší ponor do ľudského vnútra a celkových súvislostí.

Krása a Bolesť je čtvrtou básnickou zbierkou autora (nar. 1958). Obsahuje poéziu sýtenú modernou obraznosťou, tematicky ukotvenú v priestore existenciálnych a duchovných otázok. Básnik vo veršoch mapuje údel tvorivého človeka s vlastným pohľadom na svet, vypovedá o hľadaní a nachádzaní, tematizuje krásu a bolesť ako atribúty života. Zbierka pozostáva z troch častí (Narodený 16. júla 1958, Krása a Bolesť, Sentiment), ktoré tvoria zmysluplný básnický celok so zrejmými autobiografickými prvkami.

Skúsený publicista do svojej novej zbierky zaradil pútavé analytické zamyslenia rôzneho tematického zamerania. Trocha nostalgie, štipka nádeje je spoločenskou sondou o fenoméne 60. rokov komplexne mapujúca vtedajšiu situáciu zo širokého spektra hľadísk. Osem rokov po... je obzretím sa za pustošivou kalamitou vo Vysokých Tatrách a pohľadom na jej dôsledky. Rozpínavosť sociálneho vesmíru je zamyslením o sociálne a politicko-mocensky diferencovanej spoločnosti. Úbohosť slovenského vzdelávania kritizuje snahu zvyšovania kvantitatívnych parametrov vzdelanosti. Prázdne miesto po Majstrovi patrí Ladislavovu Ťažkému. Biedna kultúra našich politikov konfrontuje súčasnosť s minulosťou z hľadiska kultúry a kultúrnosti politiky. Príde kapitalizmus s ľudskou tvárou? je zamyslením nad iným spôsobom kreovania parlamentu. Kniha je napísaná zaujímavým štýlom, na aký sme u autora zvyknutí, príjemne sa číta a bohatstvo spektra informácií do nej vnáša črty dôležitého dobového encyklopedického dielka.

Skúsený publicista do svojej novej zbierky zaradil pútavé analytické zamyslenia rôzneho tematického zamerania. Trocha nostalgie, štipka nádeje je spoločenskou sondou o fenoméne 60. rokov komplexne mapujúca vtedajšiu situáciu zo širokého spektra hľadísk. Osem rokov po... je obzretím sa za pustošivou kalamitou vo Vysokých Tatrách a pohľadom na jej dôsledky. Rozpínavosť sociálneho vesmíru je zamyslením o sociálne a politicko-mocensky diferencovanej spoločnosti. Úbohosť slovenského vzdelávania kritizuje snahu zvyšovania kvantitatívnych parametrov vzdelanosti. Prázdne miesto po Majstrovi patrí Ladislavovu Ťažkému. Biedna kultúra našich politikov konfrontuje súčasnosť s minulosťou z hľadiska kultúry a kultúrnosti politiky. Príde kapitalizmus s ľudskou tvárou? je zamyslením nad iným spôsobom kreovania parlamentu. Kniha je napísaná zaujímavým štýlom, na aký sme u autora zvyknutí, príjemne sa číta a bohatstvo spektra informácií do nej vnáša črty dôležitého dobového encyklopedického dielka.