Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 25 z 71
vydavateľstvo
Súmrak európskej civilizácie
Autor na základe dlhoročného výskumu multikulturalizmu a jeho ideológie v knihe Súmrak európskej civilizácie. Barbari sa zmocňujú Európy (vydal Inštitút národnej politiky, 2015) nastoľuje oprávnené otázky: Majú Európania právo zbaviť sa koloniálnej nadvlády? Proti komu majú viesť národnooslobodzovací boj? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúša hľadať odpovede. Pre súčasnú Európu je charakteristické, že imigrácia z krajín tretieho sveta, najmä moslimov, nadobúda taký masový charakter, že ju môžeme nazvať inváziou. Genocída Európanov a zničenie ich národov je podľa autora dokázateľne oficiálnou súčasťou budovania multikulturálnej, rasovo a kultúrne rozmanitej, "tolerantnej" spoločnosti. Pri svojom tvrdení sa opiera aj o slová komisárky EÚ C. Malströmovej, ktorá sa vyjadrila, že "Európania sú rasisti. Už sa teším na deň, keď budú Európania v menšine. Až potom budeme slobodní a bez predsudkov". Ústredná téma knihy, multikulturalizmus, je oficiálnou ideológiou Európskej únie, preto treba citát pani komisárky vnímať doslovne. Čitateľ pochopí, z akého hodnotového základu táto ideológia vychádza a prečo sa jej skutočným, nie deklarovaným, poslaním stala genocída Európanov a ľudí európskeho pôvodu. V knihe sa čitateľ dozvie, čo spôsobilo taký intelektuálny, kultúrny a morálny úpadok Európanov, že svoje krajiny a kontinent nechávajú odovzdane kolonizovať potomkami z bývalých kolónií bývalých európskych mocností.
Vypredané
9,41 €
9,90 €
Vruby do medu
Štefan Moravčík nespochybniteľne patrí medzi špičku slovenských majstrov poetického pera. Jeho básne sú jedinečným vkladom do literatúry a každá nová zbierka znamená poetický sviatok. Také sú i plastické, farbisté, poeticky mnohorozmerné, skrytými významami preplnené Vruby do medu. Tvoria ďalší schodík nahor na Moravčíkovej životnej púti, sú stále zrelšou, už jesennou poéziou autora, v ktorej si tvorca kladie zásadné otázky bytia a dáva na ne hudbou verša prehĺbené, až Rúfusovské odpovede. V dnešnom svete, kedy sa označenie básnik autorovi prideľuje len na základe toho, že myšlienky zapisuje do strof - v tejto dobe falošných krás - sa kvalitná poézia často nerozlišuje a nedoceňuje, no najmä neobjavuje. Ale dušu nemožno oklamať - tá presne identifikuje, čo je poézia a čo len pod seba spísané výplody mysle. Duša pri čítaní Vrubov do medu zarezonuje, nadchne sa a rozozvučí, spoznáva pravú krásnu, hodnotnú poéziu a ostáva len na spoločnosti, aby mala rozum a ocenila ju - a s vďakou k autorovi ju docenila.
A žili sme ďalej
Kniha krátkych poviedok (s výstižným podtitulkom na obale Kniha zo života o živote) je sondou do najťažších chvíľ v živote človeka. Je to obdobie, kedy sa dostáva na križovatku svojej existencie a buď sám volí, kade sa bude jeho cesta uberať, alebo je postavený do úlohy pozorovateľa a štatistu a musí sa s danou situáciou vysporiadať vo svojom najintímnejšom vnútri. Kniha vypovedá o sile človeka a jeho adaptabilite, o schopnosti postaviť sa tvárou v tvár osudu a napriek všetkému ísť ďalej až do konca. Sentimentalita tu nemá miesto. Kniha je napísaná s láskou a veľkou pokorou k životu a k ľuďom. Je akoby "rodinným podnikom", nakoľko ilustrácie v knihe sú tvorbou autorkinej štrnásťročnej dcéry. Kniha zapĺňa prázdne miesto v našej literárnej tvorbe a spolu s básňami a ilustráciami, ktoré umocňujú túto výpoveď, má neodškriepiteľné právo uchádzať sa o miesto na našom trhu.
Fľaky na jej rukách
Zbierka reflexívnej lyriky, často aj pochmúrnej, beznádejnej, o moderných medziľudských vzťahoch a vnímaní sveta očami mladej generácie vytrhnutej z tradičných hodnôt, nastavuje poetické zrkadlo spoločnosti. Súčasne však i sama zbierka zrkadlí nové trendy, nové pointy básní, či východiská, ako sú typické postmodernistické úniky z reality, napr. cez drogy. Autorov poetický jazyk je detailne opisný, vťahujúci do emócií, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, niekedy je aj hrubý, ako dnešná mládež býva. Fľaky na jej rukách (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) sú z pera mladého chorvátskeho básnika, ktorého domáca kritika ako debutanta v roku 2000 ovenčila literárnou cenou. Odvtedy má na konte tri zbierky básní. Božićove voľné verše s provokujúcimi vnemovými námetmi do slovenčiny preložil o generáciu starší Slovák narodený v zahraničí, Miroslav Demák, pôvodom zo Srbska. Táto tvorivá dvojica sprostredkováva slovenskému čitateľovi zaujímavý pohľad do mladej chorvátskej tvorby, čo prispieva k vzájomnej komunikácii našich slovanských národov.
Mám malý kúsok raja slabých
Mám malý kúsok raja slabých je zbierkou milostných a predsa filozofických tém. Stanislav Háber ich rozoberá v dialógu tradične s milovanou osobou. Spolu prechádzajú rajom, ale aj peklom tohto sveta plného bolestí, sklamaní a najmä nádeje. Zároveň autor kriticky rozoberá situácie medziľudských vzťahov. V nich sa nestotožňuje s poklesnutými morálnymi zásadami doby. Niekedy preto používa aj expresívnejší slovník. Tak sa mu darí zvýrazniť rozpor medzi tým, čo sa dá nazývať všeobecnou morálkou a individuálnymi hriechmi. Od individuálnych hriechov je totiž už len malý krok k individuálnemu poznaniu. Toto poznanie je síce originálne a osobitne podané, ale obsahuje pravdy, ktoré prežívajú a budú prežívať ľudia v akejkoľvek dobe na akomkoľvek mieste sveta. Preto Háberova zbierka už v názve evokuje hlbší ponor do ľudského trápenia.
Moje presné vidiny
Čítajúc zbierku poézie v Srbsku uznávaného básnika Danilova má človek pocit takej dynamiky a prekvapenia, akoby autor pálil svoje verše z poetického samopalu - neočakávane, drzo, bez akejkoľvek bázne pred čímkoľvek, no presne. Tie zásahy sú mierené na čitateľa a ten sa skrúca z neočakávaných pocitov, pripomenutých príbehov, či cudzích autorových predstáv, ktoré sa mu náhle miešajú do vlastných zážitkov, dramatických chvíľ, čo zažil. Pretože Danilovov jazyk je dokonale obrazotvorný. Niekedy stačí slovo-dve a dokáže v čitateľovi vzbudiť zamýšľaný obraz. Inokedy je to rýchla dráma poskladaná do voľných veršov. Danilov často tematicky siaha k intímnym spomienkam, k rodinným vzťahom. Svoje deti aj predkov pár ťahmi noža-pera pitve neúprosne presne, až má čitateľ pocit, že ich dôverne pozná. Danilov si vo svojej vlasti získal priazeň čitateľov a za dvadsať rokov plodného života vydal 14 básnických zbierok. Prekladateľ Martin Prebudila zachoval odkaz i obsah diela, pretože verše i v slovenčine účinne režú do živého.
Osudy umeleckých zbierok
Milan Vároš sa vybral po stopách umeleckých zbierok pôvodom zo Slovenska a získané informácie zhrnul do rozsiahleho, dokumentačne bohatého diela Osudy umeleckých zbierok (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) . Prináša zaujímavé fakty o najvýznamnejších európskych zberateľoch umeleckých diel, o amerických milionároch, ktorí kúpili maľby starých európskych majstrov, o dramatických osudoch obrazov českých zberateľov za nacizmu a socializmu. Neznáme skutočnosti prináša aj kapitola o slovenských zberateľoch. Kniha je ilustrovaná viac než 700 výtvarnými prácami, ktoré väčšinou ešte neboli u nás uverejnené. Publikácia sa radí k autorovým predchádzajúcim dielam Stratené poklady 1-2 a Osudy umeleckých diel a ich tvorcov. Boli ocenené Cenou ministra kultúry SR a hlavnou Cenou Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru, Radom Ľudovíta Štúra a ďalšími oceneniami. Kniha Osudy umeleckých zbierok má potenciál hodnotovo a spoločenským prínosom zaradiť sa medzi menované diela a odovzdať čitateľom vzácne poznatky, ktoré autor náročnou systematickou prácou zhromaždil.
Súboj s komunizmom 2
Druhá časť Súboja s komunizmom memoárovo približuje politický život Slovenska po roku 1945 a odkrýva neznáme udalosti okolo nových vládcov očami priameho účastníka. Paľo Čarnogurský - politik Slovenského štátu, úzky spolupracovník ruských partizánov, dôstojník Svobodovej armády v Košiciach a spojka medzi demokratmi a komunistami na najvyšších postoch - podáva príbehy, ktoré do veľkej miery sám vytváral. Nikdy nebol osobne tak blízko Husákovi, aby s ním konšpiroval v novej situácii po roku 1945. Objavenie dôležitej časti zhabaného Čarnogurského archívu v Husákovom trezore po tridsiatich troch rokoch je neskutočné. Všetko môžeme čítať so zatajeným dychom.
Zmením ak sa teším
V poradí pätnásta zbierka poézie Stanislava Hábera sa zaoberá myšlienkami ľudského osudu. Osud každého človeka je previazaný vzťahmi. Vzťahy ľudí sú zasa podľa autora vždy poznačené chýbajúcou, nachádzajúcou a trvalou láskou, ktorá sprevádza človeka počas jeho života. Od individuálneho poznania Háber prechádza k zovšeobecňujúcemu chápaniu sveta. Napriek tomu nestanovuje definície. Naopak, ponúka cesty, ako sa k poznaniu dostať. Z tohto pohľadu má zbierka meditatívny charakter. Môžeme hovoriť o pokuse do poézie dostať zašifrované mantry. Nie je nutné ich opakovať. Čítaním Háberových veršov sa nám totiž tieto mantry odkrývajú. Stávajú sa rozpoznateľné. Háberová poézia je tak čímsi ako príručkou, ako dešifrovať kódy osudu.
Anička a smejko
V pokračovaní príbehu o Aničke, autorka zachytáva momenty z každodenného detského života predškoláčky, ktorej sa narodí brat. Sleduje vývoj bábätka a súčasne i ona robí pokroky a dostáva sa do nových situácií, napríklad spoznáva škôlku. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detskou hrou so slovami. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a vnárať sa do rodinných vzťahov, 2-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej, maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku.
dostupné aj ako:
Chcete vidieť zlatú Bratislavu? 2. vydanie
Druhé, rozšírené vydanie knihy zoznamuje deti s naším hlavným mestom: Od prvých zmienok o meste, cez jednotlivé dejinné vrstvy až po súčasnosť. Zbierka textov je poskladaná najmä z autorovej tvorby – z množstva vtipných, výstižných veršíkov, pre deti tematicky zaujímavých. Začína kapitolou, do ktorej autor vložil ľudové pesničky o Bratislave. V knižke sú roztrúsené historické a faktografické texty aj od Mateja Bela, Jána Hrušovského, Márie Ďuríčkovej, Štefana Holčíka a Jozefa Pavloviča. Autorským poetickým spestrením sú zase básničky Jána Smreka, Ľubomíra Feldeka a Mariána Kováčika. Kniha je pre mladých čitateľov bohatým žriedlom ponaučení z histórie, z geografie, reálií a bratislavských tradícií. Autorom ilustrácií je Martin Kellenberger, tie sú až pohľadnicovo vernou podobou historických stavieb a dôležitých miest Bratislavy, i keď stvárnené typickým, výrazne farebným štýlom autora.
Vypredané
9,41 €
9,90 €
Ľudovít Štúr, štúrovci a slovenský osud (1815 – 2015)
Dvesto rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, to je aj dvesto rokov našej novej doby, dvesto rokov slovenských dejín, doteraz najrušnejších z hľadiska postavenia slovenského národa vo svete a osobitne v strednej Európe. Dvesto rokov plných utrpenia a obetí, ale aj radostných a povznášajúcich udalostí; rokov slovenských zdvihov i pádov, ale predsa sa vyznačujúcich celkovo jednoznačne vzostupným pohybom Slovenska. S veľkým úsilím a koncentrovane sa autor v „predjubilejných“ mesiacoch a rokoch venoval slovenským osudom i celkovému slovenskému osudu. Je prirodzené, že aj rozhodujúcej slovenskej osobnosti, Ľ. Štúrovi. Do tejto knihy J. Markuš zaradil aj žiakov Ľ. Štúra, skvelé štúrovské pokolenie. Kniha sa usiluje každému Slovákovi a priateľovi Slovenska takpovediac zblízka prihovárať, no na druhej strane sa nikomu nepodkladá ani nevtiera. Nič sa v nej nezaobaľuje do hávu hmlistej „učenej“ nezrozumiteľnosti, ale najmä na niektorých miestach sa text čitateľovi nepoddá, ak neinvestuje do svojej vlastnej prípravy. S tým súvisí potreba vracať sa k daktorým pasážam, nečítať všetko na jeden dúšok, ale o mnohom rozmýšľať a dakde aj pristúpiť k samostatnému skúmaniu, na ktoré kniha poskytuje dostatok námetov a podnetov.
Neviditeľné krídla
Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.
Lužinova obrana
Lužinovu postavu, hoci fiktívnu, kritici hodnotia ako najvernejšie zobrazeného Nabokovovho hrdinu. Lužin sa od detstva cíti cudzo vo svete, ktorý ho obklopuje, kým sa nestretne so šachom. Táto hra ho uchváti tak, že sa mu stáva životom. Po nesmiernych úspechoch však začne zlyhávať a prehrávať turnaje. Súperenie s Turantom pohltí všetky Lužinove myšlienky. V rovnakom čase stretáva svoju budúcu ženu a v jeho živote nastáva prelom. Počas partie s Turanom dostane porážku – v tej chvíli nazrie do hrôzy bezodného šachového sveta. Po tomto zážitku prestane hrať a ožení sa. Istý čas ide všetko normálne. No šachový svet ho nenechá na pokoji, Lužin sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Nabokov vykonštruoval dej knihy ako skutočný šachový útok, ktorý do základov ničí duševné zdravie úbohého hrdinu. No aj únik je pre Lužina prehrou, padá do priepasti, ktorá sa rozpadá na biele a čierne políčka a hrdina vidí, aká večnosť čaká práve naňho.
Mamut farby malinového lekváru
Zuska Stožická predstavuje svoju druhú zbierku poviedok. Po debute Črepiny z oblohy (VSSS, 2007) prináša osem vedecko-fantastických príbehov, spájajúcich biologické vzdelanie, osobité nápady a poetický jazyk, ktoré autorke priniesli ocenenia v najvýznamnejších žánrových súťažiach (Cena Fantázie, Cena Karla Čapka, Daidalos). Očami detí, mimozemšťanov alebo stroskotancov preniká do svetov občas podobných a častejšie nepodobných tomu nášmu. Prostriedky vedeckej fantastiky využíva na prieskum miest mimo náš dosah a možnosti, miest, kde je niečo inak. No či už sa príbeh odohráva na sídlisku, aké poznáme z predrevolučných čias, v postapokalyptickej tajge, na palube výletnej plachetnice alebo v útrobách obrovského stromu, hlavný dôraz kladie autorka na dôsledné vykreslenie a hlboké pochopenie vnútorného sveta hrdinov.