Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 25 z 79

Vladimír Lobotka vyštudoval históriu na UK v Bratislave a filozofiu na California Institute of Integral Studies v San Franciscu. Zaujíma sa o integrálnu filozofiu, transpersonálnu a hlbinnú psychológiu, paradigmatické posuny a teórie dejín zamerané na dynamiku vzniku a zániku komplexných civilizácii. Je zakladateľom Inštitútu Gaia a členom iniciatív University for the Future a Za živé univerzity. Kniha sleduje dejiny ľudského úsilia o nadviazanie intímneho spojenia so svetom, od antických filozofov až po moderné hypotézy, ktoré reflektujú stav súčasnej vedy. Autor sa tu s vytrvalosťou a odhodlaním pustil do problému, ktorého riešenie je rovnako ťažké ako naliehavo potrebné. Kniha je výrazom úsilia mladého a rozhľadeného autora o celostné, integrálne uchopenie sveta a reflexiu intelektuálnych dejín ľudstva v kontexte súčasnej globálnej hodnotovej krízy, z ktorej sa snaží nájsť východisko. V centre jeho pozornosti sú fenomény kultúrnej tvorivosti a evolúcie vedomia, v ktorých vidí kľúč k transformácii ľudskej povahy i ľudstva ako celku. Ide mu teda predovšetkým o duchovnú obrodu vlastnými dejinami skôr skorumpovaného než poučeného ľudského spoločenstva. Práve v bohatstve myšlienok a kultúrneho dedičstva ľudstva, v ich tvorivom osvojovaní si a v práci s nimi by mohla spočívať nádej na zmenu nášho sebaobrazu, ktorá je taká potrebná, ak máme mať ešte nejakú budúcnosť.

Najnovšia zbierka humoristických žánrov má svojrázny názov. Kniha v náznaku využíva sexuálne motívy a paralely, no samotný sex je tu iba zástupný fenomén, parafrázujúci postoje a činnosť povýšencov za okienkom, k stránkam, čo sa vôbec odvážili k nemu pristúpiť. Je súborom ponaučení a nemravných pravidiel legalizovaného správania sa tých pri koryte v súdobom živote. Obsah citovaných, ironizujúcich, parodizovaných a najčastejšie so sarkastickým úškrnom sprevádzaných jednotlivých častí "kurzu" tvorí pestrý kaleidoskop nielen tém, ale aj žánrov - od mikropróz aforizmu cez žánre poézie: haiku, limerik, epigram a rispet. Po nápaditých predchádzajúcich humoristicko-satirických zbierkach prišiel autor s výsostne novým konceptom, čitateľsky azda najkomunikatívnejším súborom krátkych literárnych útvarov. Svojím kamasutrovským rámcovaním a v rozčlenení do akoby erotických otázok, kapitoliek či lekcií servíruje mimoriadne vážne témy. Tie najzávažnejšie! Kniha predstavuje spoľahlivý kompas, ukazujúci, ako sa nikdy nijako nedať nijakým pseudoikonám oblafnúť! A je to zároveň aj všestranný satirický periskop namierený všetkým smermi. Udivujúca všestrannosť! K dynamike a príťažlivosti knihy prispeli i s textom mimoriadne harmonizujúce noblesné obrázky BEZ SLOV od karikaturistu B. Perneckého, pôsobiace ako jej samozrejmý komponent. - See more at: http://vydavatel.sk/kniha/kamasutra-live#sthash.KKF1wBMU.dpuf

Katarína Koláriková Koňariková (1982) knižne debutovala zbierkou básní Hľadanie lásky v roku 2002. Nasledovala zbierka básní Motýle a maky v roku 2008. Zbierka poviedok Medzi riadkami je autorkinou prvotinou v próze. Obsahuje 28 poviedok, ktoré zachytávajú rozličné námety v rozličnom prostredí s rozličnými postavami, no ich spoločným menovateľom je tajomstvo. Toto tajomstvo má v niektorých poviedkach podobu šteklivej záhady, trilerového príbehu, či hororovej mystifikácie. Napriek tomu, že autorka sa nebojí smrti, krvi a krutosti, jej poviedky nevyznievajú ani samoúčelne morbídne, ani krvibažne, ani kruto. Sú skôr katarktickým vyjadrením zložitosti ľudského jednotlivca, predovšetkým ženy, ktorého vnútorná zraniteľnosť je v súčasnej apórickej dobe vystavená ťažkým skúškam a práve literatúra je prostriedok hľadania aspoň podmienečnej rovnováhy. A toto je očividne aj méta mladej autorky, ktorá nepochybne vo svojich poviedkach prejavila talent, vynachádzavosť i fantáziu.

V knihe z histórie kultúry v rázovitom slovenskom regióne Začiatky bigbítu na Kysuciach ide o zachytenie vývoja hudobnej avantgardy, o spomienky a svedectvá. Autor sa vracia k obdobiu, ktoré sa odohralo zhruba pre 40 - 45 rokmi. Opisuje situácie, ktorých bol necelé tri roky aktívnym účastníkom. Z jeho mierne sarkastického pohľadu je cítiť, že si už nemyslí, že v mladosti sme boli všetci dôležité hviezdy. Napriek tomuto postoju je sympatické, že mapuje dianie na kysuckej hudobnej bigbítovej scéne v podstate ako prvý, a navyše s humorom. Možno aj preto, že sa spamätal vo chvíli, keď niektorí jeho rovesníci či spoluhráči už hrajú pre astrálne publikum na iných nástrojoch. Keďže podstatná časť knihy sa opiera o realitu, odporúčame ju nielen pamätníkom, ale aj ich potomkom. Možno aj ako určitý druh oddychu či zábavy, možno ako jemný odkaz generácii, ktorá dnes žije iným, konzumným spôsobom života.

Katarína Džunková, víťazka mnohých literárnych súťaží, sa v novele Eupalinova láska (vydal Slovenský literárny klub v Českej republike, 2014) predstavuje ako hĺbavý a talentovaný prozaik. V próze, ktorá sa číta na jeden dych, rieši na pozadí očarenia krásou a umením antického sochára Eupalina otázku, či sebastrednosť a sebaláska je to hlavné, čo má hnať talent k tvorivosti, alebo či je umelec iba prostredník medzi ideálom a človekom. Nech čitateľa nemýli minuciózna znalosť antických reálií, v skutočnosti nejde o historickú prózu. Časy, keď svet hľadal šťastie v kalokagatii a nasýtení zmyslov, v kulte sily a krásy ako oslavy človeka, sú tu iba panorámou na pozadí prebúdzajúceho sa nového duchovného zmyslu. Do slovenskej prózy, ktorá neraz rieši iba úpadkové prejavy moderného človeka, sa tak vracajú motívy povolania k sebaprekonávaniu, k obeti ako vyššiemu princípu lásky. Lahodné čítanie, plné hĺbavých úvah, lyrický tón prózy na pomedzí básne, to všetko je Eupalinova láska ako logický stupeň v tvorbe tejto obdarenej autorky.

Vojna o lásku a vojna devastujúca lásku - to sú dve vzájomne sa prelínajúce roviny príbehu mladej dvojice, ktorú rozdelí súčasný vojnový konflikt. Igor, pobúrený násilným prevratom v Kyjeve a otrasený upálením ľudí v Odese pocíti hlas svedomia i korene predkov, preto odchádza ako dobrovoľník do novorosijskej domobrany. Nina retrospektívne skúma hlbiny ich lásky, aby v nich načerpala silu a našla cestu, ako ďalej žiť. V umeleckej výpovedi sa prelína do duše vnikajúca lyrizovaná próza s dynamikou epického románu, rozšíreného o bohaté faktografické informácie, približujúce pravdivý obraz udalostí na Ukrajine. Láska v tieni vojny je zároveň generačnou výpoveďou z čias rýchlych ťahov na geopolitickej šachovnici a novej vlny vojnovej eskalácie. Ako sa vyvíjali udalosti na Ukrajine? Čo vieme z médií? Čo sa skutočne deje? Bojujú v Novorosiji teroristi či domobrana? Smieme zatvárať oči pred banderizmom? Čítajte a premýšľajte...

Knihu Vincenta Šabíka (1937), literárneho vedca a kritika, pedagóga, kulturológa, estetika, germanistu, editora a prekladateľa, Čriepky do portrétu Vincenta Šikulu (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) tvoria texty literárnokritických žánrov od lektorských posudkov po analytické štúdie, ktoré by sme mohli charakterizovať ako historicky autentický „work in progress“, teda skladanie mozaiky živého receptívneho obrazu percepcie, reflexie a rezonancie spisovateľových diel očami literárneho kritika ako aktívneho účastníka literárneho procesu medzi 60. až 90. rokmi minulého storočia, teda v čase, keď sa spisovateľ Šikula etabloval ako popredný reprezentant literárnej „generácie 56“. Kritikove texty sú zároveň autentickým svedectvom o vzájomnom vzťahu literárnej kritiky a tvorby podľa modelu literárnej komunikácie v celkom určitých spoločenských podmienkach časopriestoru. V užšom zmysle by sme ich mohli chápať aj ako zrkadlenie zápasu o spisovateľa a jeho originálnu tvorbu na všetkých úrovniach estetického myslenia v kontextoch totalitnej ideológie. Kritikove texty prispievajú k prehĺbeniu chápania a interpretácie diela Vincenta Šikulu a úsilí jeho generácie.

Základom výberu Belákovej knihy Slovo robí človeka (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) sú glosy uverejňované v Slovenských národných novinách v rokoch 2005 – 2009 a v revue Kultúra a Kultúra slova v rokoch 2009 – 2013. Zaoberá sa praktickými otázkami jazyka a jazykovej kultúry. Autor sa opiera o publikovanú odbornú literatúru a v jednotlivých glosách rozoberá rôzne aspekty fenoménu jazyka, ktorý ako tvorivý nástroj sám využíva, preto sú jeho krátke literárne útvary trefné, presné a užitočné pre praktickú činnosť. Pretože práve v praxi – pri používaní jazyka v printových médiách, v televízii a rozhlase, v politike, v reklame s dopadom na jazyk používaný radovým občanom – sa v dnešnej dobe robia prehrešky, na ktoré treba upozorniť a dať ich aj do pozornosti odbornej verejnosti, aby sa hľadali spôsoby na ich systematické odstraňovanie, aby jazyk, ako dedičstvo národa, ostal čistý a nedeformovaný. Kniha ponúka aj veľmi zjednodušený, ale aj veľmi praktický „slovníček“ jazykových prehreškov s paralelne uvádzanými správnymi či aspoň vhodnejšími slovami a slovnými spojeniam. Belákove glosy mali v čitateľskej verejnosti priaznivý ohlas, preto je predpoklad, že verejnosť privíta aj sumárne dielo tohto autora.

Autor nadväzuje na svoje predchádzajúce dva rovnomenné medailóny. Pripomína čitateľom významné osobnosti, ktoré zakladali a rozvíjali slovenské profesionálne divadlo, hercov, režisérov a ďalších svojich súputníkov, ktorí sa výrazným spôsobom zaslúžili o rozkvet kultúry ako takej. Ľudí, s ktorými mal možnosť spolupracovať, učiť sa od nich, ktorí mu aj veľa dali. Jednotlivé medailóny zahŕňajú osobnostný profil, plody práce, ale aj autorovu osobnú skúsenosť a vzťahy s nimi. Za všetkých možno spomenúť aspoň hercov, akými boli Jozef Króner, Július Satinský, Michal Dočolomanský, Jozef Adamovič, Elo Romančík, František Zvarík či Viera Strnisková, a takisto osobnosti z prostredia divadla, televízie a filmu - Jozef Bednárik, Štefan Babjak či Adela Gáborová. Čitateľsky zaujímavou je aj prezentácia vzájomných väzieb a minisondy do súkromia.

Kniha slovenského básnika, prozaika, esejistu zo Srbska, Jána Labátha (nar. 1926 v Báčskom Petrovci), pozostáva z dlhšieho prozaického útvaru Diaľky, zo štyroch poviedok a viacerých ukážok z básnickej tvorby, pričom zbierku zostavil jeho srbský kolega Víťazoslav Hronec do edície Slovenský svet. Labáthova novela Diaľky je zaujímavou sondou do minulosti hlavného hrdinu Jana, jeho otca a starého otca. Má formu rozhovoru s dávnou priateľkou Martou, pričom myšlienky im obom blúdia za hranice rozprávaného príbehu. Vojny, prvá a druhá svetová, poznačili osud predkov - deda i otca. Všetci nesú rovnaké meno, a tak sa v novele rozvíja akýsi príbeh Jánov v neustálych premenách. Zobrazuje plynutie času, opakovanie osudov, ich pokračovanie. Podobne ako v próze, i v básňach sa autor snaží upínať k večným pravdám, k zmyslu bytia, ľudskému údelu. Vydanie diela Diaľky a iné (Spolok slovenských spisovateľov, 2015) zaujímavým spôsobom približuje slovenskému čitateľovi tvorbu Slovákov spoza slovenských hraníc.

Profesor Viliam Marčok (1935 - 2013) sa okrem iného systematicky venoval aj tvorbe Kláry Jarunkovej, ktorú považoval za jedinečnú osobnosť slovenskej literatúry a zároveň poukazoval na jej svetovosť. K životu a tvorbe autorky publikoval mnohé hodnotiace štúdie a články, pripravoval dlhodobejšie skice k jej novému portrétu s osobitným zreteľom na analýzu Jarunkovej epického sveta ako permanentného prizývania k sebatvorbe. Všímal si a analyzoval i Jarunkovej vzťah k rozprávke, diskurzívnu významovosť a virtuozitu Jarunkovej epiky, ako aj jej vzťah k postmoderne. V pozostalosti zachované a doteraz nepublikované štúdie doplnené o niektoré jeho kľúčové články sú obsahom Marčokovej knihy Svetová Klára Jarunková (Spolok slovenských spisovateľov, 2015). Nepochybne budú dôstojným a vedecky významným prínosom k novému poznávaniu tvorby tejto spisovateľky aj pri príležitosti pripomínania 10. výročia jej úmrtia.

Realistický príbeh zo zvieracej ríše je výnimočným dielom, ktoré do hĺbky a bez príkras predstavuje vonkajší i vnútorný život zvierat i prienik do ľudskej a zvieracej ríše. Životný príbeh srnca Bambiho a jeho rodinky začína v čase dospelosti. Bambi vyrástol a po smrti svojho otca zaujal miesto najskúsenejšieho srnca. Spolu so svojou priateľkou z mladosti Falinou majú prírastok: Gena a Gurri. Obe deti ich matka priúča životu v lese a zoznamuje ich s jeho obyvateľmi. Tak veci nadobudnú svoj chod, kým život malej rodiny nepoznačí udalosť s vážnymi následkami. Čitateľa fascinuje poeticko-obrazný jazyk, ktorý rozpráva o zvukoch prírody a hlasoch lesa. V rámci príbehu odhaľuje svoju vnútornú podobu príroda. Na druhej strane prísna výchova v zvieracej ríši je žriedlom priamych i nepriamych užitočných rád dospievajúcim deťom. A napokon rozprávkovou črtou príbehu je autorov dar reči zvieratám, aby mohli deťom interpretovať svoje pravdy. Pôsobivosť knihy umocňujú aj nádherné ilustrácie Mirka Hanáka.

Mená géniov ruskej slovesnosti Ivana Bunina a Vladimíra Nabokova vo vedomí čitateľov spája rovnaký jazyk, epocha, významný vklad do literárneho dedičstva, ako aj život a tvorba v emigrácii. No títo autori majú k sebe aj osobne a osobnostne veľmi blízko. V novej knihe rusko-amerického spisovateľa a literárneho vedca Maxima D. Šrajera sú zachytené zložité vzťahy medzi Buninom a Nabokovom v prostredí ruskej emigrácie od dvadsiatych do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Ako zrejú literárne legendy? Čo stálo za súperením dvoch géniov a ako toto súperenie vplývalo na dobovú ruskú kultúru? Odpovede poskytuje táto unikátna publikácia, ktorá odkrýva množstvo archívnych zväzkov vrátane denníkov a vzájomnej korešpondencie spomínaných autorov. Starostlivo vybraný materiál, vyargumentované, no nenanucované závery, vnútorná dramatickosť materiálu a jeho majstrovské spracovanie – to všetko pridáva knihe punc kvalitnej literatúry, ktorá zaujme každého čitateľa. K pozitívam patrí nesporne aj fakt, že autor zachováva prísnu neutralitu a objektivitu.

Román Hrušovianski hriešnici je doposiaľ nepublikovaná a zrejme posledná próza významného medzivojnového autora Gejzu Vámoša (1901 – 1956), ktorý krátko po napísaní diela (1938) emigroval na jar 1939 cez Francúzsko do Číny, neskôr do Brazílie, kde pracoval ako lekár. Román sa odohráva vo vidieckom prostredí, sčasti v židovskej komunite, a mapuje život vtedajších stredoškolákov a ďalších dedinčanov, krútiac sa okolo peripetií s dospievaním a láskou. Do príhod sú povpletané aj úvahové filozofické pasáže o ľudskom živote a tiež až naturalisticky otvorené obrazy o strastiach dospievajúcich chlapcov. Konflikt rozbúrených šestnásťročných chalanov s vžitými obmedzeniami z kresťanského a židovského náboženstva vedie mladých hrdinov k hľadaniu riešenia v ideovej rovine. Postavy spoločne s autorom riešenie nachádzajú v mýte o zlatom veku, v ktorom by ľudia žili bez závisti, obmedzení či vojen. Ideovou koncepciou hľadania zlatého veku dokonalosti a šťastia človeka kniha nadväzuje na Vámošov predchádzajúc román Odlomená haluz.

Vyše štyridsať rokov po poslednom vydaní výberu próz Janka Alexyho dochádza prostredníctvom Vydavateľstva spolku slovenských spisovateľov k potrebnému návratu k tomuto zaujímavému zjavu slovenskej (nielen) literatúry. Úspešný umelec - popredný predstaviteľ slovenskej výtvarnej moderny - od dvadsiatych rokov minulého storočia vo významnej miere pestoval aj spisovateľskú činnosť, založenú na autobiografickej skúsenosti, angažovanej bezprostrednosti a až dojímavej rozprávačskej presvedčivosti. Nie je preto prekvapujúce, že najmä autorove kratšie prózy, ale aj jeho neskoršia románová tvorba, sa vo svojej dobe tešili výraznému záujmu laickej i odbornej čitateľskej verejnosti. Spomenuté vlastnosti, ako aj vlastnosť pozoruhodného zrkadlenia spoločenských a literárnych pohybov v slovenskom prostredí po roku 1918, však robia prózy Janka Alexyho relevantnými a zaujímavými aj pre súčasného čitateľa a literárnu vedu. Prózam nechýbajú kvality hodnotných literárnych diel a náročné témy sú príjemne osviežené humorom.

Po troch tituloch Všivavé osudy (VSSS 2008), Papendeklová idylka (VSSS 2009) a Bonvivánske chiaroscuro (VSSS 2010), v ktorých sa autorka vyrovnala s dneškom, najmä s jeho mravnou tvárou, v tejto románovej kompozícii sa sústredila na rozvetvené rodinné vzťahy štyroch generácií. Vznikla tak rozsiahla románová freska s príbehmi od devätnásteho storočia - s presahom do čias Márie Terézie - po súčasnosť. V zhustených a obsahom nabitých prehovoroch postáv sa pertraktujú dramatické osudy narátorov a ostatných protagonistov, podávané veľmi šťavnato a zároveň s nadhľadom, v ktorom nechýba humor ani irónia. V epicentre autorkinho zámeru sú individuálne životné fakty formujúce charaktery na pozadí životného kolobehu - narodenie, školy, citové a erotické fázy, manželstvá, deti, starnutie, choroby a smrť - a na pozadí historicko-spoločenských premien. Na margo knihy literárny kritik V. Petrík napísal: "Postupy, ktoré tu autorka použila, sú pre román dosť ojedinelé. V jednotlivých kapitolách sa striedajú - ako rozprávači - rodinní príslušníci, ktorí vidia tú istú realitu vždy z iného uhla pohľadu. Tým sa dosiahla plasticita románového sujetu i väčšia objektivita rozprávaného... Prehovory sú plné fakticity, teda obsažnosti. Román je koncipovaný originálne, prináša nielen nové poznanie, ale aj estetický efekt. Zaslúži si teda našu pozornosť."