Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 26 z 79

Jeden z najlepších súčasných ruských autorov Viktor Pelevin (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo aj jeho výber poviedok pod názvom Relics, 2006) skĺbil v románe S.N.U.F.F. jedinečnú spoločenskú satiru a trefnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov. Preto tento fiktívny tragicko-karikaturistický obraz spoločnosti budúceho tisícročia považuje kritika za najsmelšie z autorových diel. Mechanizmy mediálneho zotročenia, ktoré prerástli až v náboženský obrad, a ten v stereotyp, kedy aj pornografia a smrť začínajú diváka nudiť, možno vnímať ako expresívne varovanie ľudstvu uviaznutému v slepej uličke, kde "už nepotrebujeme hrozno", ale "posielame po fľaše do pivnice". Dejom sa prepletá pútavá línia lásky, sú doň vsadené poetické pasáže a zručne sformulované odkazy. Tento inteligentný knižný titul výrazne obohatí slovenský knižný trh o špičkové literárne dielo, ktoré precvičí intelekt čitateľa. Preto sa knihu oplatí čítať vnímavo a dolúšťovať fragmenty mozaiky ako pri poézii.

Po troch tituloch Všivavé osudy (VSSS 2008), Papendeklová idylka (VSSS 2009) a Bonvivánske chiaroscuro (VSSS 2010), v ktorých sa autorka vyrovnala s dneškom, najmä s jeho mravnou tvárou, v tejto románovej kompozícii sa sústredila na rozvetvené rodinné vzťahy štyroch generácií. Vznikla tak rozsiahla románová freska s príbehmi od devätnásteho storočia - s presahom do čias Márie Terézie - po súčasnosť. V zhustených a obsahom nabitých prehovoroch postáv sa pertraktujú dramatické osudy narátorov a ostatných protagonistov, podávané veľmi šťavnato a zároveň s nadhľadom, v ktorom nechýba humor ani irónia. V epicentre autorkinho zámeru sú individuálne životné fakty formujúce charaktery na pozadí životného kolobehu - narodenie, školy, citové a erotické fázy, manželstvá, deti, starnutie, choroby a smrť - a na pozadí historicko-spoločenských premien. Na margo knihy literárny kritik V. Petrík napísal: "Postupy, ktoré tu autorka použila, sú pre román dosť ojedinelé. V jednotlivých kapitolách sa striedajú - ako rozprávači - rodinní príslušníci, ktorí vidia tú istú realitu vždy z iného uhla pohľadu. Tým sa dosiahla plasticita románového sujetu i väčšia objektivita rozprávaného... Prehovory sú plné fakticity, teda obsažnosti. Román je koncipovaný originálne, prináša nielen nové poznanie, ale aj estetický efekt. Zaslúži si teda našu pozornosť."

Manderla a Modrý Maurícius (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) – to je sedem poviedok, sedem súdnych príbehov z advokátskeho prostredia zacielených na kauzy z našej doby, aj so záberom do minulosti. Prinášajú exkluzívne informácie, o ktorých sa na verejnosti nehovorí, ale bývajú skryté za zatvorenými dverami súdnych siení. Medzi takéto poviedky patrí Manderla, po prečítaní ktorej začne Bratislavčan novým pohľadom pozerať na dominantu centra mesta – Manderlák. Poviedka Modrý Maurícius, ktorou dej pokračuje, následne zaznamenáva dramatický príbeh práce advokáta pri riešení reštitučného nároku na túto budovu. Zaujímavý dej príbehov dopĺňa ľahký štýl autora, takže ide o príjemnú knižku pre poučenie i potešenie z dielne advokáta, obdareného neobyčajným literárnym talentom.

Tomáš Tepper (1950, rodák z Rimavskej Soboty, vysokoškolský pedagóg, vedec, básnik, spisovateľ a prekladateľ. Napísal niekoľko kníh pre deti, ktoré venoval svojim dvom vnukom – Tobiáškovi a Samkovi. Od roku 1968 žije a pôsobí v Prahe. A o čom je vlastne jeho nová knižka? Strojvodca Tobiáško a jeho posádka zažijú na cestách s malým, ale výkonným parným vláčikom neuveriteľné dobrodružstvá. Stretnú sa s tancujúcim slonom a jeho priateľmi z cirkusu Bambílius, odletia pre mesačné kamene parnou raketou na Mesiac, nečakane vyhrajú veľké športové hry a nasýtia hladnú obryňu Kláriku, ktorá zablúdila na Zem až z Jupitera. Príbehy strojvodcu Tobiáška sú ilustrované pôsobivými výtvormi Marie Švestkovej (1968), ktorá má k detskej knihe vrúcny vzťah vďaka šesťročnej dcére. Nimi chce inšpirovať deti k tomu, aby aj ony vzali do rúk pastelky, plastelínu, papier, sušienky, foťák... a vytvárali vlastné lustrácie.

Nemecký spisovateľ Peter Schneider vyštudoval germanistiku a históriu, pričom jeho vlastná rodinná história sa pred ním otvorila nečakaným spôsobom. Matka mu umrela, keď mal desať rokov a desaťročia ležali jej zožltnuté listy z vojnových a povojnových čias neprečítané v starej škatuli od topánok. Listy mojej matky vypovedajú o ľúbostnom trojuholníku, do ktorého okrem autorovej matky vstupuje jej manžel, hudobný skladateľ a dirigent, a milenec, priateľ jej muža, známy nemecký operný režisér. Kniha vykresľuje do hĺbky emócií a najvnútornejšieho prežívania portrét fascinujúcej ženy, ktorá bez ohľadu na konvencie nasledovala pohnútky svojho srdca. Umrela na svoje vášne priskoro vo veku 41 rokov. Zaujímavým aspektom diela je, že dopĺňa a oživuje autorove spomienky na časy vojnového detstva. V podstate nejde o bežný román – je to dvojitá autobiografia, keď syn po šesťdesiatich rokoch odhaľuje rodinnú históriu z čias vlastného detstva. V Nemecku zaznamenala kniha významný úspech.

Básnická zbierka M. Grmanovej (1984) Chiméra (napísaná výhradne voľným veršom) je rozčlenená do troch svojbytných celkov. V nich autorka postupne prechádza od tematiky týkajúcej sa aktuálnych spoločenských problémov k intímnej lyrike zachytávajúcej túžbu i strasti v partnerskom vzťahu podčiarknutým jemne erotizujúcou líniou až k osobnej reflexívnej lyrike malých súkromných drám. Subtílnosť sa prejavuje najmä v tematike vzťahov, ktorá vyúsťuje do napätia v túžbe po cite a nemožnosti jeho naplnenia. Do básní sú vložené intertextové alúzie na literárne diela, odkazy na Bibliu či kresťanské motívy. Minimalizmom vo výrazovosti dosahuje Grmanová kontrastne maximalizmus z hľadiska výpovede, pričom jej napomáha kaskádovité usporiadanie veršov plniace zároveň i funkciu presahov, ale i slovné hračky rozširujúce konotačné pole významov. Zbierka je komplexným uceleným dielom reagujúcim na skutočnosti súčasnej neľahkej doby. Jej pôsobivosť zvýrazňujú aj kresby ilustrátora Petra Havlíčka.

Lužinovu postavu, hoci fiktívnu, kritici hodnotia ako najvernejšie zobrazeného Nabokovovho hrdinu. Lužin sa od detstva cíti cudzo vo svete, ktorý ho obklopuje, kým sa nestretne so šachom. Táto hra ho uchváti tak, že sa mu stáva životom. Po nesmiernych úspechoch však začne zlyhávať a prehrávať turnaje. Súperenie s Turantom pohltí všetky Lužinove myšlienky. V rovnakom čase stretáva svoju budúcu ženu a v jeho živote nastáva prelom. Počas partie s Turanom dostane porážku – v tej chvíli nazrie do hrôzy bezodného šachového sveta. Po tomto zážitku prestane hrať a ožení sa. Istý čas ide všetko normálne. No šachový svet ho nenechá na pokoji, Lužin sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Nabokov vykonštruoval dej knihy ako skutočný šachový útok, ktorý do základov ničí duševné zdravie úbohého hrdinu. No aj únik je pre Lužina prehrou, padá do priepasti, ktorá sa rozpadá na biele a čierne políčka a hrdina vidí, aká večnosť čaká práve naňho.

Zuska Stožická predstavuje svoju druhú zbierku poviedok. Po debute Črepiny z oblohy (VSSS, 2007) prináša osem vedecko-fantastických príbehov, spájajúcich biologické vzdelanie, osobité nápady a poetický jazyk, ktoré autorke priniesli ocenenia v najvýznamnejších žánrových súťažiach (Cena Fantázie, Cena Karla Čapka, Daidalos). Očami detí, mimozemšťanov alebo stroskotancov preniká do svetov občas podobných a častejšie nepodobných tomu nášmu. Prostriedky vedeckej fantastiky využíva na prieskum miest mimo náš dosah a možnosti, miest, kde je niečo inak. No či už sa príbeh odohráva na sídlisku, aké poznáme z predrevolučných čias, v postapokalyptickej tajge, na palube výletnej plachetnice alebo v útrobách obrovského stromu, hlavný dôraz kladie autorka na dôsledné vykreslenie a hlboké pochopenie vnútorného sveta hrdinov.

Rozsiahla zbierka Veselica je desiatou literárno-umeleckou publikáciou autorovho cyklu Humoristických príbehov. Obsahuje výbery z jeho predchádzajúcich deviatich knižiek a je profilovou knihou brilantného slovenského humoristu a satirika Berca Trnavca. Jednotlivé rozsiahlejšie skladby (Busta zemiaka v nadživotnej veľkosti, novela, fraška v próze Tri svadby v Lochu de lux) sú skrátené, ojedinelé epigramy či limeriky sú prozodicky mierne upravené, niektoré sekvencie (Pravda vo víne, Optotypy, Obesenci uzlového písma a Púšť) sú rozšírené. Skrátené sú takmer všetky texty recenzií v segmentoch Pohľady na knižku ako i Rozhovory s autorom.

Etela Farkašová je zapísaná v čitateľskej verejnosti svojím osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou, ktorá knihu od knihy kreuje. Tentoraz si vo svojich filozofických esejach Paralely a prieniky „zobrala na mušku“ vzťah filozofie a umenia. Zaoberá sa problematikou v širokom zábere až do extrémov vzťahu filozofie a literárneho umenia, kde pri jednom mantineli možno nájsť literatúru bez akéhokoľvek ideového náboja, pri druhom náročné literárno-filozofické diela, ktoré strácajú pre bežných ľudí čitateľnosť. Čitateľ sleduje autorkine myšlienkové pochody pri hľadaní paralel a prienikov literatúry a filozofie a zrazu vníma písané texty inak. Etela Farkašová spestruje svoje úvahy aj o pohľady významných osobností filozofie a umenia. Jej tvorba je hodnotným príspevkom v oblasti esejistickej tvorby, pričom štylistika, jazyk a precítený prístup týmto spoločenskovedným sondám dodáva charakter umeleckej literatúry.

Autor (1988) žije a tvorí v Bratislave. V roku 2013 mu vyšla debutová zbierka básní Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut autorov do 35 rokov za rok 2013 a druhé miesto v ankete Knižnej revue, Debut roka 2013. Je členom SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, zakladajúcim členom neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK, redaktorom a fotografom internetového magazínu iLeGaLiT. Martin Chudík prichádza s novou básnickou zbierkou nazvanou Cestovný (ne)poriadok. Kompozične je zbierka rozdelená na dve časti. V prvej časti, Pomenovať hĺbku, nájdeme koncízne, prevažne existenciálne a reflexívne básne, v ktorých básnik preniká pod povrch a introspektívne zachytáva vnútorné prežívanie lyrického subjektu. Druhá časť, Praskanie ľadu, sa vyznačuje intímnou a ľúbostnou lyrikou. Autor v nej pomenúva lásku vo všetkých jej podobách a bohatou metaforikou odhaľuje širokú paletu jej odtieňov. Oba celky na seba koncepčne nadväzujú a vytvárajú harmonickú kompozíciu (ne)očakávaných zastávok na ceste životom. Zbierka je „vyšperkovaná“ pôsobivými fotografiami Alexandra Kissa.

Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.

V pokračovaní príbehu o Aničke, autorka zachytáva momenty z každodenného detského života predškoláčky, ktorej sa narodí brat. Sleduje vývoj bábätka a súčasne i ona robí pokroky a dostáva sa do nových situácií, napríklad spoznáva škôlku. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detskou hrou so slovami. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a vnárať sa do rodinných vzťahov, 2-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej, maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku.

Mám malý kúsok raja slabých je zbierkou milostných a predsa filozofických tém. Stanislav Háber ich rozoberá v dialógu tradične s milovanou osobou. Spolu prechádzajú rajom, ale aj peklom tohto sveta plného bolestí, sklamaní a najmä nádeje. Zároveň autor kriticky rozoberá situácie medziľudských vzťahov. V nich sa nestotožňuje s poklesnutými morálnymi zásadami doby. Niekedy preto používa aj expresívnejší slovník. Tak sa mu darí zvýrazniť rozpor medzi tým, čo sa dá nazývať všeobecnou morálkou a individuálnymi hriechmi. Od individuálnych hriechov je totiž už len malý krok k individuálnemu poznaniu. Toto poznanie je síce originálne a osobitne podané, ale obsahuje pravdy, ktoré prežívajú a budú prežívať ľudia v akejkoľvek dobe na akomkoľvek mieste sveta. Preto Háberova zbierka už v názve evokuje hlbší ponor do ľudského trápenia.

Druhá časť Súboja s komunizmom memoárovo približuje politický život Slovenska po roku 1945 a odkrýva neznáme udalosti okolo nových vládcov očami priameho účastníka. Paľo Čarnogurský - politik Slovenského štátu, úzky spolupracovník ruských partizánov, dôstojník Svobodovej armády v Košiciach a spojka medzi demokratmi a komunistami na najvyšších postoch - podáva príbehy, ktoré do veľkej miery sám vytváral. Nikdy nebol osobne tak blízko Husákovi, aby s ním konšpiroval v novej situácii po roku 1945. Objavenie dôležitej časti zhabaného Čarnogurského archívu v Husákovom trezore po tridsiatich troch rokoch je neskutočné. Všetko môžeme čítať so zatajeným dychom.

Kniha krátkych poviedok (s výstižným podtitulkom na obale Kniha zo života o živote) je sondou do najťažších chvíľ v živote človeka. Je to obdobie, kedy sa dostáva na križovatku svojej existencie a buď sám volí, kade sa bude jeho cesta uberať, alebo je postavený do úlohy pozorovateľa a štatistu a musí sa s danou situáciou vysporiadať vo svojom najintímnejšom vnútri. Kniha vypovedá o sile človeka a jeho adaptabilite, o schopnosti postaviť sa tvárou v tvár osudu a napriek všetkému ísť ďalej až do konca. Sentimentalita tu nemá miesto. Kniha je napísaná s láskou a veľkou pokorou k životu a k ľuďom. Je akoby "rodinným podnikom", nakoľko ilustrácie v knihe sú tvorbou autorkinej štrnásťročnej dcéry. Kniha zapĺňa prázdne miesto v našej literárnej tvorbe a spolu s básňami a ilustráciami, ktoré umocňujú túto výpoveď, má neodškriepiteľné právo uchádzať sa o miesto na našom trhu.