Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 26 z 80

Realistický príbeh zo zvieracej ríše je výnimočným dielom, ktoré do hĺbky a bez príkras predstavuje vonkajší i vnútorný život zvierat i prienik do ľudskej a zvieracej ríše. Životný príbeh srnca Bambiho a jeho rodinky začína v čase dospelosti. Bambi vyrástol a po smrti svojho otca zaujal miesto najskúsenejšieho srnca. Spolu so svojou priateľkou z mladosti Falinou majú prírastok: Gena a Gurri. Obe deti ich matka priúča životu v lese a zoznamuje ich s jeho obyvateľmi. Tak veci nadobudnú svoj chod, kým život malej rodiny nepoznačí udalosť s vážnymi následkami. Čitateľa fascinuje poeticko-obrazný jazyk, ktorý rozpráva o zvukoch prírody a hlasoch lesa. V rámci príbehu odhaľuje svoju vnútornú podobu príroda. Na druhej strane prísna výchova v zvieracej ríši je žriedlom priamych i nepriamych užitočných rád dospievajúcim deťom. A napokon rozprávkovou črtou príbehu je autorov dar reči zvieratám, aby mohli deťom interpretovať svoje pravdy. Pôsobivosť knihy umocňujú aj nádherné ilustrácie Mirka Hanáka.

Mená géniov ruskej slovesnosti Ivana Bunina a Vladimíra Nabokova vo vedomí čitateľov spája rovnaký jazyk, epocha, významný vklad do literárneho dedičstva, ako aj život a tvorba v emigrácii. No títo autori majú k sebe aj osobne a osobnostne veľmi blízko. V novej knihe rusko-amerického spisovateľa a literárneho vedca Maxima D. Šrajera sú zachytené zložité vzťahy medzi Buninom a Nabokovom v prostredí ruskej emigrácie od dvadsiatych do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Ako zrejú literárne legendy? Čo stálo za súperením dvoch géniov a ako toto súperenie vplývalo na dobovú ruskú kultúru? Odpovede poskytuje táto unikátna publikácia, ktorá odkrýva množstvo archívnych zväzkov vrátane denníkov a vzájomnej korešpondencie spomínaných autorov. Starostlivo vybraný materiál, vyargumentované, no nenanucované závery, vnútorná dramatickosť materiálu a jeho majstrovské spracovanie – to všetko pridáva knihe punc kvalitnej literatúry, ktorá zaujme každého čitateľa. K pozitívam patrí nesporne aj fakt, že autor zachováva prísnu neutralitu a objektivitu.

Po troch tituloch Všivavé osudy (VSSS 2008), Papendeklová idylka (VSSS 2009) a Bonvivánske chiaroscuro (VSSS 2010), v ktorých sa autorka vyrovnala s dneškom, najmä s jeho mravnou tvárou, v tejto románovej kompozícii sa sústredila na rozvetvené rodinné vzťahy štyroch generácií. Vznikla tak rozsiahla románová freska s príbehmi od devätnásteho storočia - s presahom do čias Márie Terézie - po súčasnosť. V zhustených a obsahom nabitých prehovoroch postáv sa pertraktujú dramatické osudy narátorov a ostatných protagonistov, podávané veľmi šťavnato a zároveň s nadhľadom, v ktorom nechýba humor ani irónia. V epicentre autorkinho zámeru sú individuálne životné fakty formujúce charaktery na pozadí životného kolobehu - narodenie, školy, citové a erotické fázy, manželstvá, deti, starnutie, choroby a smrť - a na pozadí historicko-spoločenských premien. Na margo knihy literárny kritik V. Petrík napísal: "Postupy, ktoré tu autorka použila, sú pre román dosť ojedinelé. V jednotlivých kapitolách sa striedajú - ako rozprávači - rodinní príslušníci, ktorí vidia tú istú realitu vždy z iného uhla pohľadu. Tým sa dosiahla plasticita románového sujetu i väčšia objektivita rozprávaného... Prehovory sú plné fakticity, teda obsažnosti. Román je koncipovaný originálne, prináša nielen nové poznanie, ale aj estetický efekt. Zaslúži si teda našu pozornosť."

Vyše štyridsať rokov po poslednom vydaní výberu próz Janka Alexyho dochádza prostredníctvom Vydavateľstva spolku slovenských spisovateľov k potrebnému návratu k tomuto zaujímavému zjavu slovenskej (nielen) literatúry. Úspešný umelec - popredný predstaviteľ slovenskej výtvarnej moderny - od dvadsiatych rokov minulého storočia vo významnej miere pestoval aj spisovateľskú činnosť, založenú na autobiografickej skúsenosti, angažovanej bezprostrednosti a až dojímavej rozprávačskej presvedčivosti. Nie je preto prekvapujúce, že najmä autorove kratšie prózy, ale aj jeho neskoršia románová tvorba, sa vo svojej dobe tešili výraznému záujmu laickej i odbornej čitateľskej verejnosti. Spomenuté vlastnosti, ako aj vlastnosť pozoruhodného zrkadlenia spoločenských a literárnych pohybov v slovenskom prostredí po roku 1918, však robia prózy Janka Alexyho relevantnými a zaujímavými aj pre súčasného čitateľa a literárnu vedu. Prózam nechýbajú kvality hodnotných literárnych diel a náročné témy sú príjemne osviežené humorom.

Po troch tituloch Všivavé osudy (VSSS 2008), Papendeklová idylka (VSSS 2009) a Bonvivánske chiaroscuro (VSSS 2010), v ktorých sa autorka vyrovnala s dneškom, najmä s jeho mravnou tvárou, v tejto románovej kompozícii sa sústredila na rozvetvené rodinné vzťahy štyroch generácií. Vznikla tak rozsiahla románová freska s príbehmi od devätnásteho storočia - s presahom do čias Márie Terézie - po súčasnosť. V zhustených a obsahom nabitých prehovoroch postáv sa pertraktujú dramatické osudy narátorov a ostatných protagonistov, podávané veľmi šťavnato a zároveň s nadhľadom, v ktorom nechýba humor ani irónia. V epicentre autorkinho zámeru sú individuálne životné fakty formujúce charaktery na pozadí životného kolobehu - narodenie, školy, citové a erotické fázy, manželstvá, deti, starnutie, choroby a smrť - a na pozadí historicko-spoločenských premien. Na margo knihy literárny kritik V. Petrík napísal: "Postupy, ktoré tu autorka použila, sú pre román dosť ojedinelé. V jednotlivých kapitolách sa striedajú - ako rozprávači - rodinní príslušníci, ktorí vidia tú istú realitu vždy z iného uhla pohľadu. Tým sa dosiahla plasticita románového sujetu i väčšia objektivita rozprávaného... Prehovory sú plné fakticity, teda obsažnosti. Román je koncipovaný originálne, prináša nielen nové poznanie, ale aj estetický efekt. Zaslúži si teda našu pozornosť."

Jeden z najlepších súčasných ruských autorov Viktor Pelevin (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo aj jeho výber poviedok pod názvom Relics, 2006) skĺbil v románe S.N.U.F.F. jedinečnú spoločenskú satiru a trefnú fikciu súčasného rozloženia geopolitických síl. Reaguje na vnútorný nepokoj uvažujúceho človeka dnešnej doby a majstrovsky inteligentne a otvorene zostavuje mozaiku spoločenských manipulácií, ich následkov a deformácií v celom spektre prejavov. Preto tento fiktívny tragicko-karikaturistický obraz spoločnosti budúceho tisícročia považuje kritika za najsmelšie z autorových diel. Mechanizmy mediálneho zotročenia, ktoré prerástli až v náboženský obrad, a ten v stereotyp, kedy aj pornografia a smrť začínajú diváka nudiť, možno vnímať ako expresívne varovanie ľudstvu uviaznutému v slepej uličke, kde "už nepotrebujeme hrozno", ale "posielame po fľaše do pivnice". Dejom sa prepletá pútavá línia lásky, sú doň vsadené poetické pasáže a zručne sformulované odkazy. Tento inteligentný knižný titul výrazne obohatí slovenský knižný trh o špičkové literárne dielo, ktoré precvičí intelekt čitateľa. Preto sa knihu oplatí čítať vnímavo a dolúšťovať fragmenty mozaiky ako pri poézii.

Tomáš Tepper (1950, rodák z Rimavskej Soboty, vysokoškolský pedagóg, vedec, básnik, spisovateľ a prekladateľ. Napísal niekoľko kníh pre deti, ktoré venoval svojim dvom vnukom – Tobiáškovi a Samkovi. Od roku 1968 žije a pôsobí v Prahe. A o čom je vlastne jeho nová knižka? Strojvodca Tobiáško a jeho posádka zažijú na cestách s malým, ale výkonným parným vláčikom neuveriteľné dobrodružstvá. Stretnú sa s tancujúcim slonom a jeho priateľmi z cirkusu Bambílius, odletia pre mesačné kamene parnou raketou na Mesiac, nečakane vyhrajú veľké športové hry a nasýtia hladnú obryňu Kláriku, ktorá zablúdila na Zem až z Jupitera. Príbehy strojvodcu Tobiáška sú ilustrované pôsobivými výtvormi Marie Švestkovej (1968), ktorá má k detskej knihe vrúcny vzťah vďaka šesťročnej dcére. Nimi chce inšpirovať deti k tomu, aby aj ony vzali do rúk pastelky, plastelínu, papier, sušienky, foťák... a vytvárali vlastné lustrácie.

Nemecký spisovateľ Peter Schneider vyštudoval germanistiku a históriu, pričom jeho vlastná rodinná história sa pred ním otvorila nečakaným spôsobom. Matka mu umrela, keď mal desať rokov a desaťročia ležali jej zožltnuté listy z vojnových a povojnových čias neprečítané v starej škatuli od topánok. Listy mojej matky vypovedajú o ľúbostnom trojuholníku, do ktorého okrem autorovej matky vstupuje jej manžel, hudobný skladateľ a dirigent, a milenec, priateľ jej muža, známy nemecký operný režisér. Kniha vykresľuje do hĺbky emócií a najvnútornejšieho prežívania portrét fascinujúcej ženy, ktorá bez ohľadu na konvencie nasledovala pohnútky svojho srdca. Umrela na svoje vášne priskoro vo veku 41 rokov. Zaujímavým aspektom diela je, že dopĺňa a oživuje autorove spomienky na časy vojnového detstva. V podstate nejde o bežný román – je to dvojitá autobiografia, keď syn po šesťdesiatich rokoch odhaľuje rodinnú históriu z čias vlastného detstva. V Nemecku zaznamenala kniha významný úspech.

Manderla a Modrý Maurícius (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) – to je sedem poviedok, sedem súdnych príbehov z advokátskeho prostredia zacielených na kauzy z našej doby, aj so záberom do minulosti. Prinášajú exkluzívne informácie, o ktorých sa na verejnosti nehovorí, ale bývajú skryté za zatvorenými dverami súdnych siení. Medzi takéto poviedky patrí Manderla, po prečítaní ktorej začne Bratislavčan novým pohľadom pozerať na dominantu centra mesta – Manderlák. Poviedka Modrý Maurícius, ktorou dej pokračuje, následne zaznamenáva dramatický príbeh práce advokáta pri riešení reštitučného nároku na túto budovu. Zaujímavý dej príbehov dopĺňa ľahký štýl autora, takže ide o príjemnú knižku pre poučenie i potešenie z dielne advokáta, obdareného neobyčajným literárnym talentom.

Básnická zbierka M. Grmanovej (1984) Chiméra (napísaná výhradne voľným veršom) je rozčlenená do troch svojbytných celkov. V nich autorka postupne prechádza od tematiky týkajúcej sa aktuálnych spoločenských problémov k intímnej lyrike zachytávajúcej túžbu i strasti v partnerskom vzťahu podčiarknutým jemne erotizujúcou líniou až k osobnej reflexívnej lyrike malých súkromných drám. Subtílnosť sa prejavuje najmä v tematike vzťahov, ktorá vyúsťuje do napätia v túžbe po cite a nemožnosti jeho naplnenia. Do básní sú vložené intertextové alúzie na literárne diela, odkazy na Bibliu či kresťanské motívy. Minimalizmom vo výrazovosti dosahuje Grmanová kontrastne maximalizmus z hľadiska výpovede, pričom jej napomáha kaskádovité usporiadanie veršov plniace zároveň i funkciu presahov, ale i slovné hračky rozširujúce konotačné pole významov. Zbierka je komplexným uceleným dielom reagujúcim na skutočnosti súčasnej neľahkej doby. Jej pôsobivosť zvýrazňujú aj kresby ilustrátora Petra Havlíčka.

Zuska Stožická predstavuje svoju druhú zbierku poviedok. Po debute Črepiny z oblohy (VSSS, 2007) prináša osem vedecko-fantastických príbehov, spájajúcich biologické vzdelanie, osobité nápady a poetický jazyk, ktoré autorke priniesli ocenenia v najvýznamnejších žánrových súťažiach (Cena Fantázie, Cena Karla Čapka, Daidalos). Očami detí, mimozemšťanov alebo stroskotancov preniká do svetov občas podobných a častejšie nepodobných tomu nášmu. Prostriedky vedeckej fantastiky využíva na prieskum miest mimo náš dosah a možnosti, miest, kde je niečo inak. No či už sa príbeh odohráva na sídlisku, aké poznáme z predrevolučných čias, v postapokalyptickej tajge, na palube výletnej plachetnice alebo v útrobách obrovského stromu, hlavný dôraz kladie autorka na dôsledné vykreslenie a hlboké pochopenie vnútorného sveta hrdinov.

Rozsiahla zbierka Veselica je desiatou literárno-umeleckou publikáciou autorovho cyklu Humoristických príbehov. Obsahuje výbery z jeho predchádzajúcich deviatich knižiek a je profilovou knihou brilantného slovenského humoristu a satirika Berca Trnavca. Jednotlivé rozsiahlejšie skladby (Busta zemiaka v nadživotnej veľkosti, novela, fraška v próze Tri svadby v Lochu de lux) sú skrátené, ojedinelé epigramy či limeriky sú prozodicky mierne upravené, niektoré sekvencie (Pravda vo víne, Optotypy, Obesenci uzlového písma a Púšť) sú rozšírené. Skrátené sú takmer všetky texty recenzií v segmentoch Pohľady na knižku ako i Rozhovory s autorom.

Etela Farkašová je zapísaná v čitateľskej verejnosti svojím osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou, ktorá knihu od knihy kreuje. Tentoraz si vo svojich filozofických esejach Paralely a prieniky „zobrala na mušku“ vzťah filozofie a umenia. Zaoberá sa problematikou v širokom zábere až do extrémov vzťahu filozofie a literárneho umenia, kde pri jednom mantineli možno nájsť literatúru bez akéhokoľvek ideového náboja, pri druhom náročné literárno-filozofické diela, ktoré strácajú pre bežných ľudí čitateľnosť. Čitateľ sleduje autorkine myšlienkové pochody pri hľadaní paralel a prienikov literatúry a filozofie a zrazu vníma písané texty inak. Etela Farkašová spestruje svoje úvahy aj o pohľady významných osobností filozofie a umenia. Jej tvorba je hodnotným príspevkom v oblasti esejistickej tvorby, pričom štylistika, jazyk a precítený prístup týmto spoločenskovedným sondám dodáva charakter umeleckej literatúry.

Autor (1988) žije a tvorí v Bratislave. V roku 2013 mu vyšla debutová zbierka básní Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut autorov do 35 rokov za rok 2013 a druhé miesto v ankete Knižnej revue, Debut roka 2013. Je členom SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, zakladajúcim členom neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK, redaktorom a fotografom internetového magazínu iLeGaLiT. Martin Chudík prichádza s novou básnickou zbierkou nazvanou Cestovný (ne)poriadok. Kompozične je zbierka rozdelená na dve časti. V prvej časti, Pomenovať hĺbku, nájdeme koncízne, prevažne existenciálne a reflexívne básne, v ktorých básnik preniká pod povrch a introspektívne zachytáva vnútorné prežívanie lyrického subjektu. Druhá časť, Praskanie ľadu, sa vyznačuje intímnou a ľúbostnou lyrikou. Autor v nej pomenúva lásku vo všetkých jej podobách a bohatou metaforikou odhaľuje širokú paletu jej odtieňov. Oba celky na seba koncepčne nadväzujú a vytvárajú harmonickú kompozíciu (ne)očakávaných zastávok na ceste životom. Zbierka je „vyšperkovaná“ pôsobivými fotografiami Alexandra Kissa.

Lužinovu postavu, hoci fiktívnu, kritici hodnotia ako najvernejšie zobrazeného Nabokovovho hrdinu. Lužin sa od detstva cíti cudzo vo svete, ktorý ho obklopuje, kým sa nestretne so šachom. Táto hra ho uchváti tak, že sa mu stáva životom. Po nesmiernych úspechoch však začne zlyhávať a prehrávať turnaje. Súperenie s Turantom pohltí všetky Lužinove myšlienky. V rovnakom čase stretáva svoju budúcu ženu a v jeho živote nastáva prelom. Počas partie s Turanom dostane porážku – v tej chvíli nazrie do hrôzy bezodného šachového sveta. Po tomto zážitku prestane hrať a ožení sa. Istý čas ide všetko normálne. No šachový svet ho nenechá na pokoji, Lužin sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Nabokov vykonštruoval dej knihy ako skutočný šachový útok, ktorý do základov ničí duševné zdravie úbohého hrdinu. No aj únik je pre Lužina prehrou, padá do priepasti, ktorá sa rozpadá na biele a čierne políčka a hrdina vidí, aká večnosť čaká práve naňho.

Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.