Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 28 z 79

Debut Silvie Gelvanicsovej (1976) Anam cara Priateľ duše vypovedá o citlivej, vnímavej duši a poetickom talente, ktorý sa neutieka výlučne k voľnému veršu, ale úspešne zvláda aj rýmovanú poéziu. Predvádza umenie hry so slovami a vetami, keď rozseknutím výroku na dve krátke vety dostáva očakávaná pointa iný zmysel. Ide o trpezlivo vybrúsenú poéziu, pri ktorej je vidieť, že autorka na básňach zodpovedne pracovala a vypracovala sa ku chvályhodnej kvalite. Tú ocenili v aj poroty rôznych literárnych súťaží (1. miesto Petržalské súzvuky 2009, 2. miesto Literárne Šurany 2009, 2. miesto Benediktova literárna Prievidza 2011). V prvej časti zbierky poskytuje myšlienkam voľnosť voľného verša, emotívne nabitého, presne mapujúceho a odžitého skúsenosťou. V druhej časti dokazuje, že vie myšlienky podriadiť i pevnej štruktúre verša a rýmu, pričom aj ideová stavba básne je mimoriadne vyzretá. Dokáže podať hodnotnú výpoveď a trefne prekvapiť čitateľa zo smeru, ktorý neočakával. Autorkin talent, výrazná poetická práca a zodpovedný prístup k poézii si zaslúžia ocenenie.

Básne znamenitého Mikuláša Kováča sú malebnými plátnami harmonického sveta, v akom túžime žiť, hoci dnes akoby už zapadal za horizont, stráca sa nám z dohľadu a postupne i z pamäte. Nálady a situácie autor vykresľuje so zmyslom pre výtvarný detail. Zbierka Všetci ste v mojom srdci prítomní (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je súborom veršov z autorovej pozostalosti (obsahuje aj neuverejnené typicky kováčovské básnické skvosty). Je to skúsená poézia obsahom i formou, ku ktorej autor v tvorivom živote dozrel – košatá, presvetlená, voňavá. Sprostredkováva priamy zážitok, priamy kontakt s témou veršov. Čitateľa akoby prenášala do iného sveta a umožňovala mu chvíľu si v ňom požiť a prijať od poeta jeho skúsenosť. Kováčove verše prinášajú do neľudského sveta ľudskosť, klasický hodnotový systém predchádzajúcich generácií, kontakt s prírodou, zmysel pre duchovno. Svoje miesto si tu nachádza i svedomitá práca ako klasická hodnota i ľudská múdrosť prostého statočného človeka. Mnohé z veršov v zbierke patria k vrcholom autorovej tvorby. Na margo zbierky básnik a publicista Š. Cifra napísal: V Kováčových básňach sú „imanentne prítomné opozitá: na jednej strane hodnoty ľudskosti, kresťanského humanizmu, etickej sily umenia, poznania a vnímania prírody ako integrálnej súčasti existencie človeka, vrátane zvierat ako živých bytostí, na strane druhej sklony ľudí k egoizmu, hmotárskemu vzťahu k svetu a negatívne dôsledky necitlivého pôsobenia človeka, ľudskej civilizácie na živú prírodu... “ Posolstvo zbierky si zaslúži dostať sa k svojim adresátom – milovníkom kvalitnej slovenskej poézie.

Zbierka publicistických útvarov poprednej literárnej vedkyne, komparatistky, pedagogičky a publicistky predstavuje nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny príspevok k spoločenskému a kultúrnemu zmapovaniu súčasnosti. Jednotlivé štylistické celky sa zameriavajú na rozličné aspekty, spoločenské javy, teritoriálno-historické zvláštnosti a zaujímavým štýlom odkrývajú hĺbku nosnej témy. Čitateľsky atraktívne sú najmä eseje, ktoré informačne rozširuje rozhľad čitateľa. Spomeňme esej Nitraua, ktorá cez plátno romantickej prechádzky starobylou Nitrou preniká do hĺbky histórie tohto územia. Okrem esejí zbierka zahŕňa trefné fejtóny, úderné úvodníky, zaujímavé rozhovory, ale aj recenzie z oblasti kultúry: posúdenia kníh, divadelných predstavení, výstav a filmových predstavení. Tieto žánre sú spoločenským vkladom do zaznamenania kultúrnych podujatí, čím sa tieto umelecké počiny informačne zvečňujú nielen pre súčasníkov, ale aj nasledujúce generácie čitateľov. Kniha je určená odborným i laickým záujemcom o umenovednú literatúru a žurnalistiku, ako aj milovníkom informačne zaujímavej literatúry faktu a esejistiky z kultúrno-spoločenského prostredia.

Autor poviedok a noviel, scenárista i poet sa vo svojich memoároch delí s čitateľmi o svoj vlastný životný príbeh a jeho osudové medzníky. Memoáre, napísané tradičným chronologickým spôsobom, dopĺňajú netradičné vsuvky veršov ako poetické zhrnutie odžitej etapy života. Čitateľ sa takto na jednej strane ponára do faktograficky detailných, intímne rodinných spomienok premietnutých na plátne dejinných udalostí, no autor zároveň priam geograficky podrobne zaznamenáva ich priebeh vo svojej „krajine nostalgie“, ako nazýva svoj rodný kraj. Vzácny je i spôsob autorovho zaznamenávania atmosféry, poetické láskanie sa s minulosťou, ako aj akýsi symbolický nadhľad. Kniha tiež obohacuje čitateľa o spoločensko-historické poznanie nedávnej minulosti a je určená záujemcom o slovenskú memoárovú literatúru.

Zbierka publicistických útvarov poprednej literárnej vedkyne, komparatistky, pedagogičky a publicistky predstavuje nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny príspevok k spoločenskému a kultúrnemu zmapovaniu súčasnosti. Jednotlivé štylistické celky sa zameriavajú na rozličné aspekty, spoločenské javy, teritoriálno-historické zvláštnosti a zaujímavým štýlom odkrývajú hĺbku nosnej témy. Čitateľsky atraktívne sú najmä eseje, ktoré informačne rozširuje rozhľad čitateľa. Spomeňme esej Nitraua, ktorá cez plátno romantickej prechádzky starobylou Nitrou preniká do hĺbky histórie tohto územia. Okrem esejí zbierka zahŕňa trefné fejtóny, úderné úvodníky, zaujímavé rozhovory, ale aj recenzie z oblasti kultúry: posúdenia kníh, divadelných predstavení, výstav a filmových predstavení. Tieto žánre sú spoločenským vkladom do zaznamenania kultúrnych podujatí, čím sa tieto umelecké počiny informačne zvečňujú nielen pre súčasníkov, ale aj nasledujúce generácie čitateľov. Kniha je určená odborným i laickým záujemcom o umenovednú literatúru a žurnalistiku, ako aj milovníkom informačne zaujímavej literatúry faktu a esejistiky z kultúrno-spoločenského prostredia.

Lancelotova púť je napínavým príbehom mladého invalida pri jeho dobrodružnej ceste na katamarane za zázračným uzdravením zo Škandinávie až do Jeruzalema. Zároveň však približuje prerod ľudskej duše na pozadí apokalyptických udalostí. Strhujúci antiutopický román sa odohráva na konci čias, keď navonok svet poznačila jadrová vojna aj katastrofické záplavy a vnútorne sa spoločnosť uzavrela do seba a do virtuálnej „Reality“. Existenčné podmienky sa však stávajú natoľko ľudsky neúnosnými, že sa život zdá beznádejný a nezmyselný. Autorka však cez príbehy svojich hrdinov dáva aj tejto ťažkej dejinnej epoche zmysel. Ukazuje šancu postaviť sa vo vyhrotenom zápase dobra a zla aktívne na stranu dobra. Túto cestu si vyberie aj mladá obetavá Jenny. S láskou sprevádza snúbenca Lancelota a snaží sa ho vytrhnúť zo zajatia propagandy, ktorej podľahol. Boj o Lancelotovu dušu trvá až po cieľovú rovinku jeho púte. Vyostrovanie kontrastov núti čitateľa zamyslieť sa: Svet sa mení na peklo, Dolinka – ako symbol komunity opierajúcej sa o Božiu milosť – sa až zázračne mení na raj. Podobne ako román Kasandrina cesta, aj táto Voznesenskej kniha varuje pred zotročovaním človeka a vyzdvihuje hodnotu slobody. Je to kvalitné čítanie pre každého hĺbavého človeka, pre milovníkov kvalitnej svetovej literatúry, najmä futurologických románov.

Najnovšia básnická zbierka Teodora Križku by sa pokojne mohla nazývať aj Krížence z blížnych ciest. Nešlo by pritom iba hru so slovami. Konotácie oboch názvov totiž smerujú k znakovosti tejto knihy básní, ktorá je vlastne bratstvom, paralelou dvoch pohľadov na existenciálnu situáciu človeka. Zahŕňa dve básnické zbierky, ktoré by mohli vyjsť knižne aj samostatne, ale krížením či blížením obsahov sa vzájomne dopĺňajú a umocňujú. Obe totiž hľadajú dobro, pravdu, lásku, nádej na križovatkách ľudských osudov, kde sa pretína tradícia a moderna, egoizmus a altruizmus, ošklivosť a krása, no kde ide stále o to podstatné: o zmysel bolesti a námahy. Obe zbierky básní Lotor po pravici a Jedna ovca zo sta, zhrnuté v knihe Blížence z krížnych ciest, sú výsledkom logického vývoja básnikovej húževnatej práci na sebe samom. Knihu ilustrujú kresby brnianskej výtvarníčky Pavly Dvorskej, ktorá na svojich početných púťach do Santiaga de Compostela výtvarne zaznamenala staručké olivovníky – pamätníky modlitby chodidiel neustávajúceho prúdu pútnikov k relikvii jedného z Apoštolov – sv. Jakuba.

Spomienky na Paríž, mesto, ktoré malo krstiny v roku 212, ožívajú v príbehu debutujúceho autora (nar. 1982) ako prvosienky, pokropené rannou rosou. Aj keď mnohí tento svätostánok západnej kultúry neraz navštívili, radi sa nechajú sprevádzať zákutiami tohto mesta práve Romanom Čerňanským, ktorý svoje dojmy a zážitky neopísateľne a ozaj majstrovsky stvárnil do umeleckej podoby. Momenty a chvíle, ktoré autor zažíva pri „dotykoch“ s realitou i históriou francúzskej metropoly, však priam nabádajú hneď a teraz nasadnúť do lietadla a prežiť v Paríži nezabudnuteľné okamihy, ako ich vyrozprával autor: „Telo sa mi zatriaslo, keď si nočný Paríž ľahol podo mňa ako nahá milenka všetkých umelcov zahalená do studeného oparu, ktorého sa zrýchlený dych žiadostivo dotýkal, pritom ako čarokresbou bielych obláčikov vizuálne znázorňoval zvuk slov.“

Autorka osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou zozbierania, roztriedenia a odovzdávania poznania významných osobností z rôznych oblastí vedy a kultúry sa tematicky zameriava na fenomén pamäti a spomienok, plynutia času a prechodu jednotlivými fázami života, s výrazným priestorom venovaným starobe a procesu starnutia. Kniha je prešpikované citátmi, z ktorých sa odráža, na ktorých buduje a tvorí nové dielo. Autorka si všíma si osobnostný vývoj, individuálne vnímanie a prežívanie. Svojím emotívno-faktografickým prístupom preniká do duše čitateľa, ktorý pociťuje rezonanciu, blízkosť témy. Tvorba Etely Farkašovej je hodnotným príspevkom v oblasti esejistickej tvorby, pričom štylistika, jazyk a precítený prístup dodáva týmto spoločenskovedným sondám charakter umeleckej literatúry. Knižka je určená milovníkom reflexívnej esejistickej tvorby a záujemcom o sociologické aspekty vplyvu času, fenoménu pamäti a starnutia na ľudskú osobnosť. Knihu ocenia aj milovníčky hĺbavej ženskej literatúry.

Renomovaná autorka vo svojej knihe nahliada pod povrch systému, vysvetľuje jeho štruktúru, mechanizmy a rozoberá princípy fungovania kapitalizmu i z neho zrodeného nového imperializmu – imperializmu kapitálu. Predstavuje analytické a zároveň i historické pojednanie o kapitalistickom imperializme, o jeho hybných silách a odlišnostiach v porovnaní s inými formami imperializmu. Autorkina sonda odkrýva mechanizmy kapitalizmu, ktoré sú dnes zahmlené a skryté v pozadí, kým v minulosti bývalo centrum moci zrejmé a štrukturalizované. Rozoberá vzťah medzi ekonomickou a politickou mocou v kapitalizme a odhaľuje skutočnú úlohu vojenskej moci v ňom, ale i rozporuplnosť systému, v ktorom je na udržanie globalizovaného hospodárstva potrebný systém viacerých štátov. Tvrdí, že nový imperializmus býva označovaný ako globalizácia, pričom dôvodom je podľa nej jeho závislosť od ekonomickej nadvlády presahujúcej geografické hranice či politické kompetencie. Kapitalistický systém autorka prekvapivo demaskuje ako „anarchistický systém, v ktorom zákony trhu ohrozujú spoločenský poriadok“.

Spomienky na Paríž, mesto, ktoré malo krstiny v roku 212, ožívajú v príbehu debutujúceho autora (nar. 1982) ako prvosienky, pokropené rannou rosou. Aj keď mnohí tento svätostánok západnej kultúry neraz navštívili, radi sa nechajú sprevádzať zákutiami tohto mesta práve Romanom Čerňanským, ktorý svoje dojmy a zážitky neopísateľne a ozaj majstrovsky stvárnil do umeleckej podoby. Momenty a chvíle, ktoré autor zažíva pri „dotykoch“ s realitou i históriou francúzskej metropoly, však priam nabádajú hneď a teraz nasadnúť do lietadla a prežiť v Paríži nezabudnuteľné okamihy, ako ich vyrozprával autor: „Telo sa mi zatriaslo, keď si nočný Paríž ľahol podo mňa ako nahá milenka všetkých umelcov zahalená do studeného oparu, ktorého sa zrýchlený dych žiadostivo dotýkal, pritom ako čarokresbou bielych obláčikov vizuálne znázorňoval zvuk slov.“

Rozprávkový príbeh významného slovenského autora detských kníh začína nešťastnou vodníckou udalosťou, keď sa pre veľké horúčavy z Váhu vyparili všetci vodníci, okrem Chňuchňuka, ktorý sa nevyparil preto, lebo bol samý sopeľ a neprestajne mu tieklo z nosa. Pri hľadaní ďalších vodníkov naďabil na liptovského strigôňa, ktorý mu povedal, že na Dunaji nejakí vodníci ostali. Vodník vplával do Dunaja a zažil nepríjemné udalosti, chceli ho chytiť ľudia, aby sa mu vysmievali, no napokon pri Komárne našiel malú vodníčku Adelku, lenže ju chytili ľudia. Sledoval ju, aby ju vyslobodil. Zažili spolu veľa príhod a od nej sa tiež dozvedel o vodníckom karnevale, teda o tom, kde nájde vodníkov. Veselú knižku dotvárajú rovnako veselé obrázky Martina Kellenbergera, takže autori spolu vytvorili milé dielo pre deti.

V ďalšom príbehu o zvedavej lúčnej víle, ktorá rada lúšti záhady, Krídluška tento raz zisťuje, prečo a kam miznú deti. Janko s priateľmi dostanú výstražnú správu od poštového holuba zo Severozeme. Varovanie pred nebezpečným drakom prišlo na poslednú chvíľu – podivnú školy začali budovať už aj tu, v Ríši Slávy. Propagátori moderného vzdelávania presvedčili mnohých rodičov, a tí sa rozhodli dať deti do exkluzívne vybavených dračích škôl. Kým sa začne školský rok, rozhodla sa Krídluška zistiť pravdu a nahliadnuť veciam pod povrch. Ako píše prof. Eva Vitézová „autorka si zvolila opäť kontroverznú tému, o ktorej však treba rozprávať na všetkých úrovniach, literatúru pre deti nevynímajúc. Dieťa je totiž vnímavý čitateľ i poslucháč, a žáner rozprávky je veľmi vďačný na komunikovanie o závažných problémoch...“ Krídluška v krajine stratených detí je knihou pre deti i dospelých, pretože popri rozprávkovom príbehu v sebe skrýva aj symbolickú – filozofickú rovinu. Filozofické podobenstvo založené na príbehu s hlbším posolstvom má ambíciu osloviť širšie spektrum príjemcov. Kniha je písaná ľahkým, pútavým štýlom a bohatým jazykom. Text dopĺňajú pestré, hravé a výrazné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.

Martin Prebudila (1960) žije a tvorí v Starej Pazove v Srbsku. Po maturite na gymnáziu v Starej Pazove študoval slovenský jazyk a literatúru na Univerzite v Novom Sade. Pôsobil ako pedagóg, novinár a v súčasnosti je redaktorom v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Patrí do literárneho zoskupenia – Generácia X. Je autorom románov a noviel (Rezervista bez rezervnej kože, 2000, No tak, usmej sa..., 2012), divadelných hier (Záložák, 1998), desiatky zbierok básní (výber z básnickej tvorby Nezamkýnaj prázdny dom, 2010), prekladov zo slovenskej literatúry do srbčiny i naopak. V roku 2013 mu v SVC v Báčskom Petrovci vyšla kniha postmoderných jednominútoviek Príbehy z čiernej skrinky. Na margo autorovej najnovšej básnickej zbierky (vydal ju Spolok slovenských spisovateľov) Ľubomír Feldek napísal: „Základnou črtou jeho básnického naturelu je úprimnosť. Martin Prebudila je slobodný duch, ktorý sa spovedá svojmu čitateľovi nielen zo svojich istôt, ale najmä zo svojich pochybností. Vieme však, že práve pochybnosti sú u dobrého básnika zdrojom básnickej sebaistoty – a u Martina Prebudilu sa s krásnymi pochybnosťami (čiže básnickými istotami) ako trebárs: so mnou sa nikdy nič dobre nezačínalo / ničím sa nič moje dobre nekončí... stretávame na každom kroku. Navyše – napriek spontánne napredujúcej básnickej výpovedi – cítime, že je v každej básni poriadok.“

V ďalšom príbehu o zvedavej lúčnej víle, ktorá rada lúšti záhady, Krídluška tento raz zisťuje, prečo a kam miznú deti. Janko s priateľmi dostanú výstražnú správu od poštového holuba zo Severozeme. Varovanie pred nebezpečným drakom prišlo na poslednú chvíľu – podivnú školy začali budovať už aj tu, v Ríši Slávy. Propagátori moderného vzdelávania presvedčili mnohých rodičov, a tí sa rozhodli dať deti do exkluzívne vybavených dračích škôl. Kým sa začne školský rok, rozhodla sa Krídluška zistiť pravdu a nahliadnuť veciam pod povrch. Ako píše prof. Eva Vitézová „autorka si zvolila opäť kontroverznú tému, o ktorej však treba rozprávať na všetkých úrovniach, literatúru pre deti nevynímajúc. Dieťa je totiž vnímavý čitateľ i poslucháč, a žáner rozprávky je veľmi vďačný na komunikovanie o závažných problémoch...“ Krídluška v krajine stratených detí je knihou pre deti i dospelých, pretože popri rozprávkovom príbehu v sebe skrýva aj symbolickú – filozofickú rovinu. Filozofické podobenstvo založené na príbehu s hlbším posolstvom má ambíciu osloviť širšie spektrum príjemcov. Kniha je písaná ľahkým, pútavým štýlom a bohatým jazykom. Text dopĺňajú pestré, hravé a výrazné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.

Víťazoslav Hronec (narodený v roku 1944 v Srbsku), autor románu Plný ponor (Bratislava, zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (1999) a niekoľkých kníh esejí a kritík. Vydal aj päť básnických zbierok. Na Slovensku vyšli dva výbery z jeho tvorby: Podiel na jablku (Bratislava, 1990) a Dvere na nástupišti (Martin, 2010). Zbierka básní Príkre svahy vyšla v roku 1993 po srbsky pod názvom Strma ravan. Člení sa na štyri časti, každá z nich je tematicky odlišná, napríklad Tŕň pod jazykom pripomína poetické politické komentáre. Takže pre Hronca niet témy, ktorú by sa nepokúšal spoetizovať. Autor stavia na sile logického kontrastu a navodenia silného pocitu. Autorova poézia písaná voľným veršom je zložitá, nedá sa čítať len povrchne. Treba si na ňu dožičiť čas, a rozlúštiť básnické hádanky. Z externého hľadiska sa niekedy ťažšie nahliada do myšlienkového procesu tvorcu, inokedy čitateľa zalejú vlny silných emócií alebo je vťahovaný do filozofických hlbín. Zaujímavosťou je fakt, ide o Slováka zo Srbska, čiže zbierka umožňuje pozoruhodné nahliadnutie do sveta slovenskej poézie, ktorá vzniká za hranicami nášho štátu.