Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 19 z 79

Autor (nar. 1971) je literárny kritik, básnik a prozaik. Debutoval zbierkou básní Verše na raňajky (2000), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Krasku. Po ďalšej zbierke Púšť (2005) vydal novelu Mŕtvy jazyk (2014), ktorá predstavuje návrat do vlastnej minulosti, ale aj do univerzálnej rodovej pamäti. Podvečer v Saigone je novela s nádychom tajomstva. Opisuje príbeh mladíka z generácie Husákových detí, ktorý zažije (falošnú) lásku, hľadá osudovú ženu a vyrovnáva sa s pachuťou zrady a trpkosťou smrti blízkej osoby. Dej sa odohráva v malom meste na pozadí veľkých spoločenských premien, teda v 90. rokoch 20. storočia. Priemyselné mestečko – Podolanské (Partizánske) – oživuje iba exotická štvrť, obývaná vietnamskými robotníkmi. Pokojná mestská atmosféra sa však zrazu stratí a už nič nie je ako predtým. Prevratné zmeny nešetrne zamiešajú ľudské životy, zapríčinia konflikty s prisťahovalcami, podnecujú šmelinu s elektronikou, spôsobujú odchody za hranice štátu i záhadné zmiznutia, ale zároveň prinášajú poznanie, že to, čo vidíme, nie je celá pravda.

V Piusovej beletrizovanej kronike ožíva starý, familiárne známy svet, jeho vlastné detstvo, mýtický svet, mŕtvi vstávajú zo svojich hrobov, aby znovu, ešte raz prežili svoje životy. Miroslav Pius do nich však vdýchol nový život. Kronika zabudnutých pocitov s podtitulom Dejiny našej krčmy (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je vlastne beletrizovaným záznamom, pamäťou malého dedinského kolektívu a jeho osudov. Ako sám Miroslav Pius hovorí, názov jeho ostatnej knižky akoby evokoval známy výrok Marcela Prousta o hľadaní strateného času, pričom v jeho prípade ide najmä o hľadaní stratených pocitov. On stratený čas a zabudnuté pocity v týchto príbehoch nielen hľadá, ale ich aj cez svoju pamäť intenzívne prežíva. Na knižke autor postupne pracoval od roku 2011. Tvoria ju vtipno-smutné poviedky o známych či menej známych ľuďoch z Nemčinian, ktorí už nie sú na tomto svete, ale zanechali tu svoju stopu. Autor sa o nich dozvedel práve v krčme, alebo sa tu niektoré z príbehov priamo odohrali. Čitateľ sa určite dychtivo začíta do životných trápení pekára Palkoviča, kováča Máčaja, hrobára Kúšteka, Filipa Malého, dedinského filozofa, alebo Antona Šmidfajlíka – rechtora dedinskej malotriedky atď. Piusova kniha poslúži študentom a učiteľom pri výučbe regionálnych dejín, ako aj všetkým tým, ktorí zvedavo hľadajú a pátrajú po svojich predkoch.

Zbierka poviedok je prvotinou Ivana Petroviča. Debutujúci autor v nej predstavuje sériu vymyslených, ale aj skutočných príbehov za posledných dvadsať rokov. V knihe s čiastočnými autobiografickými prvkami sa prelínajú príbehy odohrávajúce sa v slovenskom, poľskom a írskom prostredí. Často sa opakuje motív dobrého starého otca, spomienky na detstvo strávené s ním, ale aj zážitky z dospelosti, neľahká cesta hľadania práce v zahraničí , prvé a posledné lásky. Vybrané poviedky nesú fantasticko-transcedentálne prvky, zvlášť Pán času, ale aj Nebo – peklo či Muž v obleku. Iné sú pochmúrne, napríklad Zvláštna posádka, či smutné – Adresát neznámy a Boží muž. Ďalšie, ako Zuby starej mamy či Na Starej hore, sú napísané v humornom podtóne. Každá z poviedok prinesie čitateľovi umelecký zážitok, a ak ho nepobaví, aspoň ho donúti zamyslieť sa nad rôznymi životnými situáciami.

Román nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Czesłava Miłosza Údolie Issy zaujal a uchvátil čitateľov vo viacerých krajinách. Kniha prináša i jemnú romantiku, i tvrdú realitu – jej príbeh je hlboko ľudský, osobný, čitateľsky oslovujúci. Pre nepochybné literárne kvality obohatí slovenský knižný trh o ďalšie hodnotné dielo. Dej románu má reálne geografické pozadie – Issa je dnešná rieka Nevéžis, usadlosť Tomášových starých rodičov sa nachádza v malebnom kraji strednej Litvy začiatkom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Autor na texte pracoval v polovici päťdesiatych rokov vo Francúzsku, krátko predtým, než sa presťahoval do USA. Vznik prózy bol podnietený snahou oslobodiť sa od vplyvu ideologizujúceho písania, ktorému bol Czesłav Miłosz ako emigrant vyjadrujúci svoj zásadný postoj voči reálnemu socializmu vystavený. Zaujímavým je zdvojenie pohľadu na rovnaké udalosti, ktoré čitateľovi raz sprostredkúva naivný detský pohľad, inokedy zrelý názor dospelého muža. Fiktívna autobiografia prerastá v román o sile mýtu, spomienky a čare vôd šumiacich pamäťou predstavivosti opravdivého Tvorcu.

Poézia básnika Jozefa Darma nie je iba citová reflexia zážitku, bytia, žitia, snení: Je poéziou hlbín ľudskej duše, ducha človeka. Básnik preniká do základov krízy ľudskej civilizácie, rodiny a národov. To je osnova vydaných básnických diel Diabolský amok (2000), Pečate v kameni (2016), Čas s Tebou (2017), Tmavý chlieb (2017. Novou básnickou zbierkou, ktorá má dve časti, sa autor sústreďuje na súčasnú krízu vzťahov muža a ženy. Nástup mladých generácií do orbitu týchto vzťahov je obsahom prvého lyricko-epického príbehu Nálety bodliakov. Druhý príbeh, Kométy návratov, reflektuje krízu rozpadu manželských vzťahov. Oba tieto príbehy básnik cieľavedome spája pod spoločným názvom Krehká ako srieň, v ktorom kladie pred čitateľa otázku: Kam speje ľudská civilizácia ak láska nebude prameňom života, ale iba srieň?

Po predchádzajúcich básnických zbierkach (Len sny, 8 minút k Slnku a Srdečná krajina) prichádza René Kaminský s ďalšou zbierkou. Autor pracuje so slovom ako umelec s ornamentom. Jeho poézia má rozvetvené vetné reťazce, nádherne dokáže využiť metafory. Bytostne nefalšovaný vzťah k žene spätý s radosťou i sklamaním: „ Nechcem sa už biť o hĺbku tvojej priazne, som unavený zo súbojov z hmly narodených“... „Pomôž mi dostať sa preč z tvojej piesne, keď nemôžem ďalej kráčať lúkami prežehnaný“. „Keď ňadrá napnuté ako plachty lode bielej ma odnášajú do mĺkvych zátočín?“ Z autorovej poézie vystupuje celá scenéria bytia. Ako keď maliar ponorí štetec do dúhových farieb „Bojím sa usnúť, ach, strach mojej biedy je hebký ako obláčiky, čo si narovnáva pod hlavou svitanie“. Prihovára sa vo svojich textoch osobne žene, oscilujúc neraz medzi ľúbostnou a mysticko-náboženskou tematikou. Zbierka sa iste dotkne srdca takmer každého čitateľa. Je v nej romantika, vnútorné prežívanie, hlboký ponor do bytia človeka i dnešného sveta. Nie nadarmo už pri autorovom debute sa spomína, že je jeho tvorba je akousi artterapiou na zmysly človeka.

Autor diela Jozef Zavarský (pseudonym Teofil Klas) je renomovaný slovenský básnik, tvorca prevažne duchovnej poézie. Má na konte vyše dvadsiatky knižne vydaných diel vlastnej i prekladovej tvorby, z toho za ostatných päť rokov štyri nové knihy poézie a jeden preklad románu. Vrcholnými jeho prácami sú poémy Hlas kňaza Gorazda (1999) a Grálová sonáta (2010), ktoré našli spoločensko-kultúrny i mediálny ohlas. Takisto osobitne významná je jeho prekladateľská a editorská práca na deviatom zväzku Zobraných literárnych a mysliteľských diel Pavla Straussa Deutsche Gedichte/Nemecké básne (2012), ako aj práca na novej edícii Beniakovho Igrica (2013). Kniha Gorazdov odkaz (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je novokomponovaný artefakt, zložený z textu poémy (triptychu) Hlas kňaza Gorazda (1999) ako textu základného a z pridaných samostatných textových častí – Závet svätého Gorazda (2000) (napísané v básnickej maniere Hlasu kňaza Gorazda pre Katolícku univerzitu v Ružomberku k jej založeniu, dosiaľ knižne nepublikované) a Spev o Božom narodení (2009) (napísané v básnickej maniere Grálovej sonáty, publikované časopisecky). Ide o kompozične ucelený zámer poetickej prezentácie ideového historického odkazu prvého známeho slovenského intelektuála sv. Gorazda (9. storočie), od ktorého sa dodnes odvíja kultivovanie a napredovanie slovenského kultúrneho ducha.

Nabokovov druhý po anglicky písaný román je originálne poňatým príbehom slobodného človeka v diktatúre. Jeho hlavný hrdina Adam Krug, najväčší filozof fiktívneho štátu ovládaného vzmáhajúcim sa totalitným režimom, je presvedčený, že ho medzinárodný ohlas a mravná odvaha ochráni pred krutosťami policajného štátu, v čele ktorého stojí jeho dávny nepriateľ zo školských čias. Nabokov sa v tomto antiutopickom románe prejavuje ako majster vedomia i podvedomia. Dielo je napísané svojským štýlom, ktorý je plný tajomstva so zameraním na presný detail. K náročnej téme pristupuje inak ako Arthur Koestler či George Orwell a prekvapuje čitateľov neočakávanými trikmi. Dej sa odohráva vo fiktívnom európskom štáte v 20. storočí, ktorý má črty Hitlerovho Nemecka a tiež sovietskeho režimu: štátna ideológia stanovuje identitu každého občana a odmieta akékoľvek odlišnosti jedného človeka od druhého. Štýl románu sa výrazne líši od ostatných autorových diel. Chýbajú obvyklé geografické a biografické koordináty, dielom sa nesie odraz všetkých totalitárnych režimov, ktorých podstata ťažila autora. Kniha bola preložená do viacerých jazykov, ale v slovenčine vychádza po prvýkrát.

Básnický debut mladého básnika Kristiána Grupača (1995) ponúka všetko, čo má mať provokatívna, dravá a nekompromisná poézia mladého muža: vzdor, nesúhlas, výkriky, ale i nehu, volanie po kráse a čistote v živote, ale i v básni. Autor si buduje vlastnú priamu poetiku, ktorá pramení z bezprostrednosti, úprimnosti a úsilí po pomenovaní sveta. Kolekcia autentickej súčasnej slovenskej poézie ponúka možnosť zastaviť sa, ustrnúť, nesúhlasiť, ale tiež možno pripustiť, že nič nie je také dôležité, kým nejde o život. A o ten v poézii ide vždy. Básnická zbierka vyšla v Edícii mladých slovenských autorov časopisu Dotyky.

Príbehy, momenty a „zapisovanie tela“. To všetko obsahuje Atlas biologických žien (Edícia mladých slovenských autorov časopisu Dotyky), ktorý je druhou básnickou zbierkou poetky Oľgy Gluštíkovej. Texty sú priamou rečou osôb, odhaľujú intimitu a telesnosť autorkiných hrdiniek. Názvom básne nás autorka uvádza do kontextu konkrétnej osoby, predstavuje jej/jeho meno, profesiu, vek či životnú situáciu. Výsledkom sú epické „kontextuálne“ básne, poézia plná emócií – plná ľudí. Od dievčenských fantázií sa dostávame k projekciám, premenám i traumám, od rodových stereotypov k netradičnému vnímaniu a zobrazovaniu každodennosti. V Atlase k nám prehovárajú vdovci, manželia, spolubývajúce, milenci, lekári či dcéry. Nachádzame tu veľrybie bytosti, kozmonautky, feministky i transexuálky, spisovateľky a široké spektrum osudov. Od krájania mäsa či šúpania jablka sa dostávame k podstate životných situácií, k existenciálnemu hľadaniu, k pýtaniu sa. Základom je čudovať sa všetkému prirodzenému: cudzej i vlastnej prirodzenosti. Zbierka je komponovaná do dvoch kapitol: O ľudskosti (pod vplyvom mäsa) a O rybách a rodoch (biologické cykly). Autorka inovatívne pracuje s analýzou ľudského tela, jeho rastu, cyklov, identity, duševných pochodov súvisiacich s ontogenézou a reflektuje vzťahy. Inovatívna je aj v tematizovaní menštruačného cyklu a každodenných rituálov. Gluštíkovej Atlas sa usiluje o novú dimenziu vnímania ženstva. Sprevádza nás domorodými svetmi i sexuálnou revolúciou, mytológiou i demýtizáciou, fyziológiou i nezvyčajnými životnými situáciami.

Detské romány E. Kästnera sú čitateľsky obľúbené pre zaujímavý a napínavý príbeh, inteligentný humor, nadčasovosť a nevtieravo výchovný prístup. Všetky spomínané atribúty má i detský román Malý muž. Maximko Kremienok meria len päť centimetrov a všetci ho volajú malý muž. V noci spáva v zápalkovej škatuľke, cez deň vystupuje v cirkuse. Ako artista sa stane svetoznámym, dostáva lákavé ponuky z celého sveta. Jedného dňa zmizne, akoby sa pod zem prepadol. Polícia je bezradná: Uniesla malého muža zločinecká banda? Bohatý jazyk, ktorý kvalitné slovenské preklady overenej prekladateľky Kästnerových kníh Ivy Vranskej Rojkovej verne a atraktívne reprodukujú, rozširuje detskú slovnú zásobu a kultivuje štylistiku čitateľov. V knihe sú použité vtipné originálne perokresby z nemeckého vydania od Horsta Lemkeho, ktoré vytvárajú charakteristický ráz Kästnerových kníh.

Postmoderná poézie Dalimíra Stana, tak ako ju prezentuje v najnovšej zbierke Očistec / Purgatorio, je obrazovo absurdnou drámou bytia, roztriešteným obrazom kedysi celistvej skutočnosti. Stano z nej vyberá črepy, skladá ich krížom-krážom k sebe, aby z nich čitateľ zachytil pôvodný tvar a popri ňom si odniesol autorskú výpoveď. Konceptuálne je kniha vystavaná nevšedne zaujímavo. Predslovom zbierky je básnický cyklus Základný text. Mottom k zbierke sú dva verše sv. Pavla z Listu Efezanom, zo štvrtej kapitoly, ktorá má názov Pravidlá nového života. Hľadá ich aj autor prostredníctvom svojho písania. Na to, aby ich rozpoznal, analyzuje suché s mokrým, dobré so zlým a postupne to cúdi, nachádzajúc esenciu. Zbierka obsahuje desať častí. Jadrom zbierky je šiesta časť – Očistec. Sú to štyri básne ako štyri strany kríža. Táto časť je najsilnejšia a najpresvedčivejšia. Je v nich „ligot pod jazykom“. Nasleduje Stoka, ktorá je akousi pozemskou verziou do seba poprepletaného pekla vášne (alkohol, niekedy až priveľa alkoholu) i očistca (pozvánka do raja). Cyklus Kelt pozostáva zo šiestich básní. Básnicky otvára tému pôvodu, dlhú cestu starousadlíkov od lovenia v lesoch po lovenie slov („nebol by som lovcom, nebyť slov“). Zmyslom tejto hexalógie je osobné pravidlo nového života: „vrchol je všetko, čo som mal dosiahnuť“. Cyklus Celkom iný príbeh obsahuje desať básní ako pomyselné desatoro nových pravidiel života. Posledný cyklus Rádioart zosobňuje éter, vietor, dušu. Je pripomienkou toho, že duchovné piliere majú podiel na tvorbe našej osobnosti. Desiata zbierka Dalimíra Daliho Stana Očistec / Purgatorio by sa dala v kocke zhrnúť takto: Básnik hľadá nové pravidlá života, ktoré by v širšom zmysle mohli byť navigátorom hľadania aj pre ostatných členov spoločenstva.

Kniha je vyústením päťročnej práce autorskej dvojice. Má slúžiť ako inšpirácia pre dynamickú kreativitu v prostredí amatérskych a profesionálnych divadelných súborov. Samotná publikácia má za cieľ povzbudiť mladých nadšencov divadla, aby prekonali ostych a pustili sa do invenčnej tvorby. Scenáre odzrkadľujú vlastný pohľad autorov na dnešné, ale aj historické témy. Texty obsahujú teoreticko-praktickú problematizáciu podmienok života človeka a spoločnosti. Autori v dielach hľadajú odpovede na otázky o smerovaní civilizácie. Prvé texty sú napísané pre formáciu dvoch hercov. Potkan potkanovi človekom je trpkou demonštráciou ľudskosti vo všetkých jej odtieňoch. Komediálne spracovanie priateľstva na pozadí jedného z najkomickejších vojenských ťažení ľudstva nájdete v časti Trója – Apokalyptická dráma. Ostatné dva scenáre sú určené pre kolektívne produkcie. Ide o mierne eklektické dielo, v ktorom sa miešajú súčasné pohľady na Jánošíka s tými historickými, využívajú sa pasáže už nepísaných diel, povestí či básní. V hre (re)KLAMná ploCHÁ! sa už stretávame s omnoho aktuálnejšou, no zároveň nadčasovou problematikou politického boja o voliča. V diele sme konfrontovaní s ukážkami mechanizmov, ktoré si politici osvojili počas zápasov o moc. Kniha vyšla v Edícii mladých slovenských autorov časopisu Dotyky.

Nina Kollárová sa čitateľovi predstavuje svojím básnickým debutom Premlčané ticho. Ako už napovedá názov, ticho je v zbierke variované na úrovni témy, ale aj na formálnej rovine. Kollárovej básne „nekričia“, naopak, jemným, kultivovaným spôsobom šepkajú. Ich šepot sa však nedá prepočuť, pretože autorka sa vo svojich textoch venuje vážnym témam samoty, ale aj (ne)naplnenej lásky či vzťahov ako takých. Ticho z názvu zbierky sa ukrýva v básňach v spomínanej samote, ale je tiež transformované do podoby snehu, zimy. Debut je rozdelený do troch častí, pričom prvá časť Ticho v ústach je venovaná starším básňam, aby tak bola dodržaná alebo aspoň naznačená tvorivá kontinuita medzi súčasnosťou a minulosťou. Práve v týchto starších textoch sa Kollárová „vracia“ k motívom detstva, k prvým láskam, prvým sklamaniam... Druhá časť Premlčané ticho vedie čitateľa preč zo známeho prostredia – je akýmsi transferom medzi minulosťou a súčasnosťou. Pomerne častý je tu motív cesty, vlaku, odchádzania... V tretej časti – Boli by to pekné pohľadnice sa odchodom akoby otváral lyrický priestor, na jednej strane sú básne situované do rôznych európskych miest, no zároveň tu autorka ponúka aj inovovanú poetiku, hrá sa s textom, s témou a niekedy možno aj s čitateľom. Zbierka vyšla v Edícii mladých slovenských autorov časopisu Dotyky.

Básnická zbierka Divé maky je po autorkinom debute Anam cara v poradí už druhou zbierkou. S. Gelvanicsová si zachováva vlastný štýl písania, pričom, akoby sa z role obete presunula na miesto prebudenej. Vidí jasno, no stále neprestáva veriť zázrakom a kúzlam. Zbierka sa skladá z troch častí – Čarosnenie, Mandala a Víla. V prvých dvoch častiach prevláda voľný verš, ktorý poukazuje na realistické videnie sveta, vytriezvenie z prežitého a nenávratnosť k minulému. Básne postupne odkrývajú cestu, akúsi reflexiu na to, čo autorka prežila a ako z toho, výrazne posilnená, vyšla. Magickú atmosféru hlavne v prvej časti zbierky (Čarosnenie) dotvárajú objavujúce sa motívy víl, jednorožcov a dryád. Silná je aj prítomnosť prírodných živlov a iných bytostí. Druhá časť zbierky (Mandala) poukazuje na zjednotenie autorky s prírodou a jej cyklami. Často sa opakuje motív záhrady a jej liečivé pôsobenie na ženu, ktorá doslova splynie so stromom. Stáva sa „Stromženou.“ V tretej časti zbierky (Víla) nájdeme básne vo viazanom verši. Hnacou silou, ktorá ženie autorku k tomu, aby sa nevzdávala, je celkom určite viera v Boha, silu prírody a v samu seba. Posilnená – zranením na niekoľko životov- totiž dokáže vstať a znova kráčať v úsvite, za Láskou a Svetlom. Ilustrátorkou zbierky básní je Izabela Horňáková.

Známa spisovateľka, rodáčka spod Tatier, ponúka v knižke Modrý encián poviedky o bežných ľuďoch, obyvateľoch malebného podtatranského mestečka, vystaveného, podobne ako celá planéta, „víchrom našich čias“. Protagonisti poviedok sa podľa svojich síl a možností pokúšajú reagovať na ničivé módne trendy životného štýlu, na problémy, ktoré prináša chaotická súčasnosť, a napriek častým zlyhaniam hľadať v sebe samom i v inom človeku zárodok ľudskosti. Poviedky, krátke útržky života, pod zdanlivo jednoduchým, ľahkým príbehom naznačujú duchovné tápanie, súboje s vlastným svedomím, tyraniu bezcitnosti a vypočítavosti vo vzťahu k iným či k trpiacej prírode, hoci ľudia od nej ešte vždy očakávajú liečiteľský zázrak. Skúsená autorka dvadsiatky kníh sa v poviedkach nabitých životom nanovo vyznáva z lásky k rodnému kraju a k jeho ľuďom, no pritom nezatajuje ani častý deficit ľudskosti či iné neduhy, ktorými človeka nakazil egoistický spôsob života – veď aj zvody sveta môžu byť podnetom ľudského hľadania...