Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 18 z 80

V Nemecku žijúca bývalá disidentka J. Voznesenská je originálna ruská autorka, ktorá zažiarila hneď po vstupe na knižný trh (2002). Na Slovenku vyšli vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v preklade I. Vranskej Rojkovej dva jej romány: Kasandrina cesta alebo Dobrodružstvá s cestovinami a Lancelotova púť. Populárna predstaviteľka fantastickej prózy s kresťanským podtextom inšpirovaná dielami Lewisa a Tolkiena v novom románe sviežo, pútavo a s humorom prináša moderný príbeh dvojičiek, ktoré po rozvode rodičov vyrastali formované rozdielnym prostredím a výchovou. Po smrti matky sa stretnú v otcovom dome a začne sa odvíjať dobrodružný príbeh. Sebecká Julka spriada intrigy, ktoré prerastú do nebezpečnej skúšky a spád udalostí sa deťom vymkne z rúk... Kniha otvára aj okná do duchovného sveta a učí deti nazerať do seba, vnímať pohnútky svojich činov a rozlišovať dobré od zlých. Táto kvalitná, zrelá kniha nie je zameraná len na dynamický dej, ale preniká do podstaty, vo svete rúcajúcich sa hodnôt pomáha deťom správne sa zorientovať – vychováva zábavou. Knihu zdobia pôsobivé ilustrácie akad. maliara M. Kellenbergera.

Próza Modré obdobie známej spisovateľky Viery Švenkovej, beletrizované zápisky z obdobia po auguste 1968, patrí do tzv. zásuvkovej literatúry. Zachytáva osudy politicky prenasledovaných novinárov, ako ich čiastočne zažila na vlastnej koži. Keďže kniha nemala šancu na vydanie, autorka použila mnohé motívy vo svojich predchádzajúcich dielach, preto sa viaceré postavy v jej prózach opakujú, dostávajú viac priestoru, sú presvedčivejšie, vierohodnejšie, životnejšie. Modré obdobie dokresľuje výpovede o neradostnej kapitole našich dejín, o rozporoch v myslení jednotlivca i spoločnosti, o pracovných i rodinných tragédiách, bezohľadných kariérnych úspechoch, o osobných stroskotaniach, pádoch do tmy, tu a tam osvetlenej mihotavým zábleskom nádeje.

V príbehu Úsmevy z pekla Stanislav Háber na krutom osude obyčajného človeka demonštruje tragiku dejín 20. storočia osobitým spôsobom, vyvolávajúcim niekedy aj salvy smiechu. Udalosti 1. svetovej vojny, v ktorej bojuje hlavný hrdina, oscilujú okolo jeho súkromného boja zneuznaného dieťaťa, ktoré nepozná rodičov. V 2. svetovej vojne ho väznia a mučia fašisti, sovietski vojaci vyrieknu ortieľ: zastreliť!, kým po roku 1948 sa stáva politickým väzňom najťažšieho žalára v jáchymovských uránových baniach. A predsa prežije... Nakoniec život dožíva v Starom Smokovci ako recepčný Grand hotela. Nestráca úsmev, ale aj v najťažších chvíľach dokáže žartovať. Úsmevy z pekla obohacujú slovenskú literatúru o typ hrdinu z rodu obyčajných ľudí, ktorým ide o to, aby prežili a nikoho nezabili. Za predchádzajúce prozaické dielo Mäkké F získal S. Háber výročnú českú literárnu cenu Quo vadis? Za mystický prozaický text Kristus (2013) napísal po jeho preklade do taliančiny pápež František autorovi osobný list a poslal mu apoštolské požehnanie. Úsmevy z pekla sú podobne podmanivé.

Po básnickej zbierke Golden Divine (2015)autor tentoraz prichádza s Mechanikou všednosti, ktorá má svoj básnický jazyk s minimalizmom a výrazným introspektívnym pohľadom do samého seba. Rochallyiho poézia je príjemná, čitateľsky dosť náročná, s prelivom filozofického pozadia, ktoré autor má. Pozorne sleduje svoje vnútorné pocity. Má v sebe múdrosť, ktorá by skôr patrila tým, ktorí prešli svojou životnou púťou. Akosi priskoro dokáže múdro a miestami priamočiaro dať rady do života. Je autorom, ktorý svetu má čo povedať: „Ja prianie mám, nech šťastný si so sebou vnútri i navonok ty, so sebou sám...“ alebo „Hladiť vlasy, nie len tieň...“, „Vďačím vám za všetko, čím som...“. Krásne spojenia, ktoré autor, ako sám o sebe hovorí, že je milovníkom života, dáva do svojej tvorby. Je to mimoriadne vzdelaný a rozhľadený umelec, ktoré ešte nepovedal posledné slovo.

Prozaik, režisér, scenárista Marek Kupčo (1974) v novej zbierke poviedok Lovec hriechov zachytáva prichádzajúce témy akýmsi neviditeľným lakmusovým papierikom. Ako sám hovorí, spontánne, inokedy, keď počuje zvuk, zaujímavú myšlienku alebo uvidí niečo, čo v ňom dokáže vyvolať istý pocit... Štýl spracovania príbehu je spôsob jeho vyjadrenia, videnia sveta, chápanie danej situácie. Formu spracovania myšlienky ponecháva samotnému príbehu. Autor svoje poviedky zobrazuje zdanlivo jednoduchým sujetom s vykreslením postavy i skvelými témami. Tieto kratšie prozaické útvary má pekne vypointované, mestami až nečakane. Touto zbierkou empaticky reaguje na aktuálny spôsob života, na hodnotový rebríček, zákazy, zákony... Odovzdáva zo seba to, čo vidí okolo seba, ako to vníma a cíti. Sám v rozhovore povedal: „Zmena myslenia znamená aj zmenu hodnôt. Bohatý chudobného nepochopí. Túžba po mamone mení hodnoty jednotlivca aj spoločnosti. Zmeňte hodnoty, zmeníte myslenie človeka.“

Pútavá publikácia prístupným spôsobom približuje najmä mladým čitateľom jedno z najzaujímavejších období európskych dejín – raný novovek. 16. storočie v západnej Európe zachytáva z hľadiska mocenských bojov, ktorých rozhodujúca časť sa odohrala mimo pevniny. Rakúska a španielska vetva Habsburgovcov sa v tomto období usiluje o prepojenie domínií a utvorenie celistvej ríše. Využije zmätky vo Francúzsku, spôsobené občianskou vojnou medzi katolíkmi a protestantmi – hugenotmi. Situáciu však mení obratný politik a vojvodca Henrich Navarrský, podporovaný Anglickom. V podstate práve len on bráni Habsburgovcom v ich plánoch. Ak chcú súpera vyšachovať, musia ho zbaviť spojenca. Španielsky kráľ Filip sa preto rozhodne, že dobyje Anglicko. Karty sú rozdané, obrovská flotila vyráža smerom ku krajine, v ktorej vládne kráľovná Alžbeta I. „Paneurópsky sen“ Habsburgovcov stroskotá na útesoch lemujúcich kanál La Manche. Spod moci dynastie sa dostáva aj protestantská – holandská časť Nizozemska. Nová Európa sa formuje ako územie mnohých štátov s trojicou námorných veľmocí v popredí – Anglickom, Francúzskom a Nizozemskom. Vzrušujúca a dobre napísaná kniha. Ľahko sa číta, napriek tomu, že autor sa drží len a len faktov, nič nedomýšľa, nefabuluje. Jej základom je totiž materiál, ktorý je stále príťažlivý.

Príbehy, ktoré autorka počúvala v čase svojho detstva, oživila v knižnej podobe. Záhadné príbehy spod Tríbeča prinášajú kus nefalšovanej histórie jedného kúta Slovenska, z obcí spod Tríbeča. Ich podložie tkvie v ľudových poverách, strašidelných historkách, rozprávkach, povestiach. Odohrávajú sa v 1. polovici dvadsiateho storočia.

Zbierka básní Čierna skrinka je knižným výberom z poézie Radomira Uljarevića, narodeného (ako sám píše) 28. alebo 29. apríla 1954 v dedinke Vrbica pri Nevesinji. Sám sa cíti ako srbský básnik z Čiernej Hory. Možno práve preto je stredobodom jeho tvorby otázka kam patrím? V Čiernej Hore bol predsedom Združenia spisovateľov Čiernej Hory a dnes je predsedom Združenia vydavateľov Čiernej Hory. Je riaditeľom vydavateľstva Slovo obodsko v starobylom hlavnom meste Čiernej Hory Cetinje. Uljarevića možno označiť predovšetkým za autora duchovnej poézie, v ktorej prevažuje úprimná viera a etické otázky. Asi každý milovník dobrej literatúry odhalí v jeho veršoch odhodlanie nekonformovať sa so svetom všeobecných národno-ideologických názorov a tiež identifikuje v jeho poetike príklon k nezideologizovaným hodnotám a tzv. istotám korpusu dôverne známeho duchovného dedičstva. Miestami sa môže zdať, že táto poézia sa viac zaoberá lokálnou každodennosťou, prostredím, v ktorom básnik žije, no nezabúda ani na globálno, ktoré ho inšpiruje. Autor sa vo svojich básňach netají odkrývaním neistoty a nesúhlasu, najmä pokiaľ ide o platnosť prírodno-biologických argumentov v rozoberaných témach a motívoch. Podľa domácich kritikov je Uljarevic básnik, ktorý vie riskovať, je vždy svoj a vždy inakší (Rajko Petrov Nogo).

Básnická zbierka je z hľadiska kompozície rozdelená do dvoch tematicko-motivických celkov. Prvá časť, Bosou nohou, pozostáva z reflexívnej a existenciálnej lyriky. Lyrický subjekt sa v nej snaží opatrne a empiricky skúmať zem, po ktorej kráča, aby sa prostredníctvom pomenovania vonkajších vplyvov, ktoré ho formujú, dostal k odpovediam na svoje otázky. V druhej časti, Cez kľúčovú dierku, nájdeme intímne a ľúbostné básne. Vykresľujú lásku k žene v dvoch neoddeliteľných podobách, telesnej a duševnej. Akoby lyrický subjekt čakal na správnu chvíľu a cez kľúčovú dierku pozorne sledoval, kedy mu milovaná osobe príde otvoriť dvere, za ktorými skrýva všetky svoje tajomstvá. Precitnúť znamená zobudiť sa do stavu plného vedomia. No čo ak je tým plným vedomím práve stav, keď si intenzívnejšie uvedomujeme ďalší rozmer života, ktorý nám poézia bez pochyby ponúka?

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov k 200. výročiu narodenia Jozefa M. Hurbana vydalo knihu pre staršie deti, ktorá má vekovej generácii 12-16-ročných vhodným spôsobom priblížiť život a dielo tohto velikána, ako aj ostatných štúrovcov. Kniha Ivy Vranskej Rojkovej Tatrínski orli pritom voľne nadväzuje na podobne koncipovanú autorkinu knihu Konštantínov sokol, ktorá sa týkala cyrilo-metodského obdobia. Príbeh sa odohráva v tej istej rodine Darekovcov o tri roky neskôr. Ich deti, ôsmačka Táňa a druhák na gymnáziu Ondrej, sa pustia do skúmania udalostí zo štúrovského obdobia. Prvotným podnetom je Tánino trápenie sa s písaním ypsilonov, zaujme ju jednoduchý štúrovský pravopis. Vhĺbia sa podrobnejšie do témy kodifikácie spisovného jazyka a jazykových reforiem a na základe informácií z kníh, s rozhovorov s otcom, dedom a kamarátmi sa rozvinie zaujímavý proces spoznávania procesu kodifikácie slovenčiny i slovenskej histórie. Zrazu to pre ne nie sú nudné historické a literárne informácie, ale pútavé ľudské príbehy osobností, ktoré húževnatou prácou mnoho dokázali. Príbeh doplnia historicky ladené ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej s prienikom do života súčasnej slovenskej rodiny.

Kolovrat je výpoveďou človeka o živote, o jeho osobnom vnútornom prežívaní životných situácií, ktoré sa môžu javiť ako banálne, on ich však vníma ako hraničné, prelomové a vo svojej symbolike prezrádzajúce úlomky poznania o svete. A môžu to byť iba úlomky poznania, pretože svet neprezrádza človeku svoje tajomstvá priamo, iba mu čosi našepkáva, prehovárajúc sa mu v tajomnom jazyku náznakov a vnuknutí. Vôbec nezáleží na konkrétnych okolnostiach konkrétnej situácie zažívanej človekom..., každá z nich je (iba) ďalšou fázou prechodu etapami odvekého cyklu, v ktorých sa čosi mení a zároveň zostáva rovnaké. Rozprávač Kolovratu vypovedá o živote ako o ceste, na ktorú je človek predurčený, odsúdený, vyvrhnutý, sám a úplne sám sa s ňou musí vyrovnávať a nachádzať jej zmysel. Ak sa mu to aspoň trochu podarí, potom sa pravdepodobne priblíži k pochopeniu zmyslu existencie. Na margo knihy spisovateľka a publicistka Mária Bátorová napísala: „Túto prózu čítame ako keď sa smädný dostane k čírej chladnej vode, nevie sa odtrhnúť, musí do sýtosti piť. Nepýta sa, kde tá voda pramení, ani kam tečie, nechá ju len jednoducho cez seba tiecť a ňou sa osviežiť.“

Nereálne očakávania je odborno-esejistická publikácia určená odbornej a laickej verejnosti. Autor predkladá postrehy, analýzy a riešenia na viacero aktuálnych tém ako sú perspektívy ekonomického rastu vo svete a na Slovensku, rozsah a efektivita verejného sektora, komplikovaný vývoj od roku 1989, hospodárska politika, migrácia, vzdelávací systém, športový priemysel a súčasná fragmentizovaná (mediálna) spoločnosť. Zjednocujúcim faktorom je idea nereálnych očakávaní v ekonomike a spoločnosti. Kniha zachytáva dlhšie časové obdobie. Jednotlivé témy autor publikoval v rôznych periodikách.

Herbert George Wells, anglický prozaik konca 19. a pr­vej polovice 20. storočia, bol autor obľúbených science-fiction románov a viacerých náučno-populárnych kníh pre širokú verejnosť, ktorý sa vyjadroval k mnohým aktuálnym politickým témam. Medzi jeho najvýznam­nejšie diela patria romány Vojna svetov. Stroj času, Nevi­diteľný a iné. Po prvej svetovej vojne napísal monumen­tálne trojzväzkové dejiny Náčrt histórie sveta v rozsahu 1 324 strán, z ktorých vytvoril kratšiu verziu pod ná­zvom Stručné dejiny sveta. Tie vyšli roku 1922 a pred­stavujú podrobný a detailný opis fyzického, duchovné­ho a intelektuálneho vývinu ľudstva a zaznamenávajú kľúčové udalosti celej histórie sveta. Týmto svojím úžas­ným myšlienkovým počinom osvetľuje kontinuitu dejín a provokuje čitateľov, aby rozmýšľali o dôsledkoch bu­dúceho vývinu spoločnosti založenom na vtedajšom ve­deckom a intelektuálnom poznaní. Jeho dejiny posky­tujú ucelený prehľad o jednotlivých obdobiach histórie a o najvýznamnejších udalostiach takmer encyklopedic­kým spôsobom, ale napriek tomu si uchováva svojský pohľad anglického prozaika a ľavicového intelektuála, ktorý chcel prispieť k svetovému pokroku a ktorého ví­zie budúcnosti ovplyvňovali myšlienkovú klímu tej doby. Ponúkané dielo je preto vhodné nielen pre mladú ge­neráciu, pre študentov stredných a vysokých škôl, ale bude určite vítaným doplnkom knižníc, prekladateľov, redaktorov, novinárov a ďalších profesionálov, zaobera­júcich sa históriou i literatúrou.

Kniha Jána Čomaja o Matúšovi Kučerovi sprítomňuje tvorbu dvoch naoko profesne odlišných majstrov vo svojom odbore, ale vnútorným zaujatím skutočnosťami o dejstvovaní i zápasoch o seba i so sebou ako rodných bratov. Nemuseli sa hľadať. Patria k sebe nielen generačne. Matúš Kučera nie je však len historik, profesor a tvorca literatúry faktu, aj pre deti, lež i (načas) politik, diplomat a múzejník. J. Čomaj predstavuje M. Kučeru citlivým pátraním, čo podnecovalo jeho vývin a záujmy, vďaka osobnému poznaniu, prostredníctvom dlhých spoločných rozhovorov i štúdiom historických prác (aj s využitím ich citácie). Kučerov zástoj v slovenskej historickej vede vyjadruje už názvom knihy, čím odkazuje na starší čas, ktorý spracúva i krajové súvislosti rodiska i rodnej krajiny. Sleduje svojho hrdinu, ale nezameriava sa len na biobibliografické skutočnosti jeho personálneho vývinu, ale sa snaží objasniť „jedným dychom“ viacero rovín. Rovnako sa vrství aj plastický spôsob „vyprávania“, keď sa život i dielo predstavuje ako príbeh a stvárňuje esejisticko-dokumentačnými postupmi, spájajúcimi obraznosť s vecným argumentovaním. To zároveň odráža aj skúsenosť a nadanie autora životopisu, tvoriaceho knihu na základe osobných rozhovorov a poznania diela svojho hrdinu. Predstavuje ho aj vhodne vybranými ukážkami. Ján Čomaj tak vytvoril osobitú knihu, ktorá na princípe synergie integruje celú množinu časopriestorových, osobnostných i spoločenských zreteľov vo výnimočnom podaní životopisného príbehu vedca i vedy – ako sa vedec tvaroval a zároveň ako sa vynárali naše dejiny.

Kniha Jána Čomaja o Matúšovi Kučerovi sprítomňuje tvorbu dvoch naoko profesne odlišných majstrov vo svojom odbore, ale vnútorným zaujatím skutočnosťami o dejstvovaní i zápasoch o seba i so sebou ako rodných bratov. Nemuseli sa hľadať. Patria k sebe nielen generačne. Matúš Kučera nie je však len historik, profesor a tvorca literatúry faktu, aj pre deti, lež i (načas) politik, diplomat a múzejník. J. Čomaj predstavuje M. Kučeru citlivým pátraním, čo podnecovalo jeho vývin a záujmy, vďaka osobnému poznaniu, prostredníctvom dlhých spoločných rozhovorov i štúdiom historických prác (aj s využitím ich citácie). Kučerov zástoj v slovenskej historickej vede vyjadruje už názvom knihy, čím odkazuje na starší čas, ktorý spracúva i krajové súvislosti rodiska i rodnej krajiny. Sleduje svojho hrdinu, ale nezameriava sa len na biobibliografické skutočnosti jeho personálneho vývinu, ale sa snaží objasniť „jedným dychom“ viacero rovín. Rovnako sa vrství aj plastický spôsob „vyprávania“, keď sa život i dielo predstavuje ako príbeh a stvárňuje esejisticko-dokumentačnými postupmi, spájajúcimi obraznosť s vecným argumentovaním. To zároveň odráža aj skúsenosť a nadanie autora životopisu, tvoriaceho knihu na základe osobných rozhovorov a poznania diela svojho hrdinu. Predstavuje ho aj vhodne vybranými ukážkami. Ján Čomaj tak vytvoril osobitú knihu, ktorá na princípe synergie integruje celú množinu časopriestorových, osobnostných i spoločenských zreteľov vo výnimočnom podaní životopisného príbehu vedca i vedy – ako sa vedec tvaroval a zároveň ako sa vynárali naše dejiny.

Ognjan Gerdžikov (1946) patrí medzi najvýraznejšie bulharské osobnosti. Je profesorom civilného a obchodného práva na Právnickej fakulte Sofijskej univerzity, predsedom Arbitrážneho súdu Bulharskej hospodárskej komory. Pre svoju obľúbenosť, odborné i morálne kvality bol dvakrát zvolený za poslanca bulharského parlamentu na kandidátke Národného hnutia pre stabilitu a rozvoj (NDSV). V rokoch 2001 – 2005 bol predsedom parlamentu, v januári 2017 ho prezident republiky R. Radev poveril riadením úradníckej vlády s cieľom doviesť Bulharsko k predčasným voľbám a zabezpečiť ich pokojný priebeh. V roku 2015 vyšli v Bulharsku jeho memoáre pod názvom Az ne bjach politik (Nebol som politikom). Z formálneho hľadiska ide o životopis, po stránke obsahovej je to Gerdžikove úprimné vyznanie s rukou na srdci. Autor svoju inteligenciu, erudovanosť, dôslednosť, spisovateľský talent a bohaté životné skúsenosti naplno pretavil do knižnej podoby, z ktorej cítiť hádam to najdôležitejšie a najpodstatnejšie v živote – ľudskosť, pokoru i obdivuhodnú odvahu predstúpiť pred čitateľa, obnažiť mu svoju dušu i srdce. Kniha je aktuálna svojimi popismi udalostí a osobností z nedávnej minulosti, ale aj zo súčasnosti. Ako poznamenáva vydavateľka a redaktorka bulharského originálu A. Bojanová, kniha je „autentická pre svoju úprimnosť, je chronologická. Takmer z každej vety v nej nás víta jemný, delikátny humor autora a ostrá sebairónia, bez ktorej to človek ďaleko nedosiahne.“ Úroveň výnimočnej autobiografie znásobuje aj kvalitný preklad Kataríny Sedlákovej a príloha bohatého fotografického materiálu z autorovho súkromného archívu.