Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 11 z 79

Goran Đorđević je básnik početnej generácie srbských básnikov narodených po 2. svetovej vojne. Narodil sa roku 1952 v obci Kolari pri Smedereve, meste na Dunaji, so známou pevnosťou (rozprestiera sa na takmer 13 hektároch), ktoré bolo posledným sídelným mestom stredovekého Srbska a ako posledné padlo do rúk Turkom. Dejiny smederevskej siahajú až do staroveku (Lepenski vir, Vinča). Autor čerpá inšpiráciu tak z dejín, ako aj zo súčasnosti, keď ako starosta Smedereva sa mal postarať o takmer desaťtisíc srbských utečencov z Kosova. Dnes je riaditeľom medzinárodného festivalu Smederevská básnická jeseň, na ktorej najvyššie ocenenie - Zlatý kľúč - udelili aj Milanovi Rúfusovi. Poctený bol početnými cenami a básňami je zastúpený vo viac ako dvadsiatich antológiách v Srbsku a v zahraničí a jednotlivé preklady vyšli v angličtine, francúzštine, nemčine, ruštine, japončine, čínštine, španielčine, taliančine a v ďalších jazykoch. Zbierka je výberom z celoživotnej básnickej tvorby tohto významného srbského autora.

Chorobne senzitívne, až z „normálu“ vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárneho fondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Alexander Halvoník (1945) je literárny kritik, prozaik, publicista, autor literatúry pre deti a mládež, prekladateľ. Výbery z jeho literárnej publicistiky vyšli roku 2004 a 2014 pod názvom Premeny I a Premeny II. V autorskom prerozprávaní vydal orientálne Rozprávky z tisíc a jednej noci (1994). Je autor novely Svrbenie krvi (1996) o vrcholiacej kríze režimu pred novembrom 1989, knihy pre deti a mládež Mátoha, neboj sa (2014). Preložil okolo 40 knižných titulov z francúzštiny. Vo svojich prózach sa prejavil ako bytostne hľadajúci autor, zorientovaný v domácej i svetovej literatúre. Jeho prózy sú pevne zakotvené v slovenských reáliách, no svojím záberom siahajú do hlbších psychických a existenciálnych vrstiev súčasníka. Často využívajú prvky magiky, fantastiky, absurdity či hororu. Všetky sú poznačené iróniou, ktorá ich textom dodáva všeobecnejšie vyznenie. Majú pevnú štruktúru s presne vypointovaným príbehom. Ich hrdinami sú ľudia hľadajúci svoje miesto v spoločnosti a súčasnom svete, ale zároveň pohŕdajúci konvenciami a deformáciami. V tomto zmysle majú silný etický náboj a apelatívny pohľad na slovenskú skutočnosť, vrátane sociálnej a politickej, ako aj na vzťah k filozofickým a transcendentálnym súvislostiam súčasného sveta.

Už názov zbierky vyvoláva v čitateľovi otázku. VŠETKO? No nie celkom. Lebo ani v tejto zbierke básničiek nechýba veleba lesa, prírody, kvietkov, zvieratiek, hádaniek, škola a personifikácia. Autorka sa usiluje vynoviť veršom veci a dianie okolo seba detskými očami. Básničkám nechýba príbeh a v ňom niečo skryté. Veršíky sú ľahko zapamätateľné a malému čitateľovi ponúkajú možnosť dotvoriť si ich vlastným rýmom. Mnohé básničky sú založené na dialógoch, ktoré si čitateľ môže samostatne replikovať. Autorka rešpektuje vlastnú detskú skúsenosť a obchádza edukačný zámer, aby čitateľ ani nezbadal, čo nové sa dozvedel a osvojil si. Zbierku zdobia pôsobivé ilustrácie akad. maliara Martina Kellenbergera. Autorka okrem prozaických kníh a rozhlasových hier pre dospelých napísala aj knižočky pre mládež a deti: Prázdniny (1977) – ocenené SLF, Tréner sa zajtra žení (1979), Ajko Pavleška Miešajvareška (l983) – ocenené prémiou SLF, Žabí kvet (2004), Blcha v cirkuse (2009), Vrkôčkine tajné objavy (2010) – vydali Mladé letá v akcii Prvá kniha. Autorka publikuje časopisecky a prispela do troch antológií prózy a poézie pre deti, ktoré vydala Matica slovenská v Srbsku. Paula Sabolová Jelínková sa narodila v Strážskom, žije a tvorí v Bratislave.

Ján Mičko (1978) je prozaik, básnik, dramatik a esejista. Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013). Román Asébia: umenie pamäte je klasický román rieka, ktorého tok usmerňujú životné osudy troch mužov z rodiny Deverovcov: deda Jána – otca Alberta – syna Rudolfa, ktorým kontruje potulný ahasver Karibiku Melquisedec. Jeho životným osudom je objaviť Ruda, najmladšieho z rodu, ktorý by starému mágovi dopovedal príbeh strateného deda Jána, čím by sa, v prípade príbehovej zhody, prelomila uvalená kliatba a on by po sto rokoch života našiel vytúženú smrť. Príbeh románu „tečie“ meandrami času a okrem hľadania životného šťastia, domova, pokoja, prijatia, stabilných hodnôt, sprostredkúva aj autentickú sondu do života umelcov, murárov v emigrácii, zabudnutých seniorov, zákopovej vojny či vojnových zajatcov, ale aj mládeže na začiatku nového tisícročia. Román obsahuje aj množstvo polemík, filozofických odkazov, teologických presahov a symbolov. A práve v tomto zvláštnom prelínaní vonkajšieho a vnútorného sveta treba hľadať osobitosť tohto diela.

V samom názve Scherzo amabile sa nádherne zrkadlí obsah i spôsob napísaného, ako aj špecifický prístup k téme, o ktorú sa autor chce deliť s čitateľom. Kritický, pritom dobromyseľný, nezatracujúci postoj k spoločenskej skutočnosti aktuálnych dní so všetkými jej konzekventno-nekonzekventnými prejavmi životno-rutinérskeho myslenia a konania s klapkami na očiach a na ušiach, dobrovoľného podriaďovania sa zabehaným konvenčným schémam, ba i samovoľného štrikovania a nadštrikúvania takých konvencií. Postoj úsmevný, ale karikujúci, postoj nezhadzujúci, ale s trpkými liečivými pilulkami. Možno nám ním a v ňom autor s láskou núka v liečiteľskom zámere i blahočinné placebo, lebo veď nie každý neduh si vyžaduje práve drastickú kúru. Blažej Belák má veľký dar reči, veľké srdce, dosť veľké na to, aby sa jemu (isto) a nám (aspoň by mohla trošku byť) drahá reč celá doň vošla a prebývala v nádhernom teplúčku. Lenže tento niekedy tvrdohlavý a možno puristický obranca čistého jazyka zrazu v prítomnej zbierke ľahučko naskakuje na hojdacieho koníka hovorovosti a doslova nás na ňom húpe, kolíše, rozmaznáva. Schopnosť nájsť príbeh pre báseň a naopak báseň pre príbeh je ďalším darom muža s nevšednou optikou. Darom, ktorý si za roky aktívnej tvorby pestoval, cizeloval a vážil, súc si dobre vedomý jeho vzácnosti či ceny.

Milovan Vitezović (nar. 1944 v Srbsku) píše básne, romány, eseje, literárne kritiky, aforizmy, filmové a televízne scenáre. Vyšlo mu viac ako štyridsať kníh vo viac než dvesto vydaniach. Jeho román pre mládež Štekanie na hviezdy predstavuje rad zaujímavých, vtipných a šarmantných detailov o poslednom ročníku v istom provinčnom gymnáziu, ako pevnejšiu a vyvinutejšiu fabulu. Obsahovo je oslobodený od hocijakej didaktickosti, ľahko oslovuje čitateľa a výstižne a plasticky ho vracia do školských čias. Román najprv vychádzal na pokračovanie v mládežníckom časopise Mladosť v rokoch 1975 až 1976 a prvýkrát knižne vyšiel v roku 1977. Odvtedy sa dožil už viac ako tridsiatich vydaní a preložený je do viacerých cudzích jazykov. Podľa tohto románu bol v roku 1998 nakrútený aj rovnomenný film, ktorý sa v Srbsku stal jedným z najsledovanejších domácich filmov. Získal prestížne ceny na filmových festivaloch v Novom Sade a v Herceg Novom (Čierna Hora).

Doterajšia tvorba J. Š. Kuzmovej (1947 – 2020), podobne ako nová zbierka V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania, je poznamenaná fascináciou myšlienkami a celou osobnosťou F. M. Dostojevského, ktorému sa autorka dlhodobo venovala aj vo svojich literárno-teoretických prácach, pričom sa zameriavala hlavne na metafyzické a etické motívy v tvorbe ruského klasika. J. Š. Kuzmová si priamo v básňach priznáva túto inšpiráciu, jej texty charakterizuje úsilie o prienik do hlbinných štruktúr človeka, o čo najprecíznejšie stvárnenie zložitej ľudskej psychiky, a to s dôrazom na vypäté situácie. Častými témami je osamelosť, absencia blízkych a hľadanie ľudskej blízkosti, dezilúzia zo sveta, zo smerovania jeho ďalšieho vývoja a z jeho hodnotového vyprázdnenia, bolesť, hľadanie identity, rozpor medzi realitou a snom, hľadanie slov pri písaní básne... V zbierke V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania rezonujú viaceré biblické motívy, prítomná je túžba po dialógu s inými ľuďmi, s Bohom, po zblížení s prírodou ako zdrojom sily a krásy... Ako prezrádza podnadpis zbierky, jedným z jej motívov je aj motív čakania ako dôležitého existenciálneho stavu, autorka sa pokúša zachytávať ho v rôznych podobách a súvislostiach. Autorka sa na margo predchádzajúcej tvorby vyjadrila, že jej ide o vyjadrenie syntézy krásy. Nová zbierka J. Š. Kuzmovej má svojimi „večnými“, a zároveň aktuálnymi témami, nemenej aj zrozumiteľným, prístupným spôsobom spracovania, šancu osloviť širšiu čitateľskú verejnosť.

Advent života (2020) je básnické dielo bytia a žitia nastupujúcich generácií „krízových manželstiev na skúšku“, života vo veľmocami rozvrátenej civilizácii zániku národov a planéty. Život v sociálnom a komunikačnom „predele medzi životom a hlbinami iba nádejí, hmlovín nad obzormi budúcnosti“. Nastupujúce generácie sú olúpené o pamäť rodu a národa s väznicou iba mobilov s mrežami mocenskej kontroly a manipulácie, duchovného zotročenia v stádo trhu práce, demencie živej komunikácie. Autor dielom podáva kľúč pozemského a vesmírneho bytia udeleného Synom človeka, Stvoriteľom. Otvorme ním opäť svoju bránu života s darom Zeme, s obzorom ducha, kde život nekončí v smrti. Je, zostáva životom.

Martin Chudík (1988) knižne debutoval básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (VSSS, 2013), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut. Nasledovali básnické zbierky Cestovný (ne)poriadok (VSSS, 2015) a Precitnúť (VSSS, 2018). Básnická zbierka Za tajomstvom očí je akýmsi poetickým svedectvom pozostávajúcim z básní, ktorých názov tvorí ženské meno a jeho význam, ktorý je doslovne, metaforicky či symbolicky ukrytý vo veršoch. Vzniká tak originálna mozaika ženských osobností a koncíznych impresií, ktoré vykresľujú vzťah básnika a ženy častokrát na pozadí lyrických mikropríbehov. Básne sa vyznačujú formálnou a obsahovou rôznorodosťou, erotickým a ironickým ladením, no nechýbajú ani filozofické a reflexívne motívy či alúzie na Bibliu. Táto básnická zbierka je oslavou žien, múz, ktorých duševná a telesná identita je odhalená prostredníctvom intímnych prienikov za hranicu ženského sveta.

Stret civilizácií kresťanského kríža a islamského polmesiaca v zrkadle súčasnosti Historické populárno-vedecké dielo, ktoré po prvýkrát v dejinách slovenskej literatúry podáva celistvý a mnohostranný pohľad na prelomovú udalosť v európskych dejinách na ťaženie najväčšej armády, akú sa podarilo vtedajšiemu osmanskému impériu zhromaždiť v 17. stor. proti Habsburskej ríši a jej hlavnému mestu Viedni. Popisuje všetky udalosti späté s prípravou osmanského ťaženia, dvojmesačným obliehaním Viedne i víťaznú bitku spojeneckých cisárskych, ríšsko-nemeckých a poľských vojsk na svahoch Viedenského lesa 12. septembra 1683. Kniha v širokom historickom zábere jedného tisícročia od vystúpenia Mohameda a vzniku prvého islamského štátu až po bitku pri Viedni sleduje expanziu islamu proti Perzskej a Rímskej ríši a po ich dobytí prienik Osmanskej ríše na Balkán a do strednej Európy až po bitku pri Viedni a pri Parkane (Štúrove) a dobytie Ostrihomu. V širokej historickej panoráme vystupujú do popredia všetky civilizačné rozdiely medzi týmito dvoma svetmi, ktoré ovplyvňovali nielen vojnové udalosti, ale aj dlhodobé spolužitie etník býv. Uhorského kráľovstva v susedstve Osmanskej ríše alebo v rámci jej imperiálnej štruktúry. Kniha vychádza k 333. výročiu tejto bitky, ktorú si v tomto roku pripomíname.

Tvorba Jaroslava Klusa (1971) je rôznorodá. Okrem divadelných hier, básnických zbierok a poviedok sa prezentoval aj románmi Hodina vlka (2015) a Pseudologia phantastica (2017), za ktorý získal prémiu Literárneho fondu a cenu PEN klubu. Jeho ostatné dielo Sólista je predovšetkým románom o slobode a nezávislosti umelca, v tomto prípade i o slobode a nezávislosti jednotlivca, žijúceho v konkrétnej Čadci, v konkrétnej malomeštiackej spoločnosti v podmienkach socializmu a prechodu ku kapitalizmu. Jeho hlavným hrdinom je básnik Samuel Trewinský, ktorý sa podujal prerozprávať svoj štyridsaťročný životný príbeh. Retrospektíva sa premieta do presne vymodelovaných segmentov životného príbehu v konkrétnom čase a s konkrétnymi aktérmi, no tu a tam sú prestrihnuté rozprávačovými fiktívnymi dialógmi s osobami, ktoré priamo či nepriamo formovali jeho život (otec, Rudolf Sloboda, Dominik Tatarka) a ktoré sa podieľajú na budovaní pluralistického smerovania celej prózy. Láska k literatúre je naozaj silnejšia ako všetky ideológie, morálky a moralizmy. Cítiť ju z každej jednoduchej vety, z láskavého humoru i zo vzťahov k postavám a ich konaniu. Konkrétnosť a Klusova suverénna orientácia v realitách však chránia autora pred vytváraním akýchkoľvek idyliek. Opäť máme pred sebou prózu s ostrým kritickým nábojom.

Lena Riečanská píše knihy pre deti, mládež aj dospelých. Príbehy opisujú radosti aj starosti reálneho života. Citlivo sa dotýkajú aktuálnych problémov a smerujú k možnosti riešenia. A o čom je jej nová knižka? Ôsmačka Sofia a jej mladší brat Šimon to vôbec nemajú ľahké. Vyrovnávajú sa so stratou mamy, ktorá zahynula pri autohavárii. Zahŕňala ich láskou, naučila ich milovať prírodu a vnímať jej krásy. Sofia dostala do vienka aj cit k hudbe. Pripravovaný klavírny koncert má byť venovaný mame. Otec deťom predstaví mladú dámu, ktorá mu viditeľne vôbec nie je ľahostajná. Rôznymi spôsobmi bojujú proti falošnej votrelkyni. Sofia si citlivo chráni najtajnejšie pocity. Zveruje ich denníku. Otec odchádza do zahraničia, deti sa proti svojej vôli z hlavného mesta sťahujú do malej dedinky na opačnom konci Slovenska. A začína sa nový život. Vôbec nie nudný, práveže zaujímavý a plný rôznych zážitkov. Starí rodičia, noví priatelia, škola aj malý psík, ktorého nájdu za dedinou, to všetko im spestruje život. A, samozrejme, hudba, šport a okolitá príroda. Poďte si knižku prečítať, dozviete sa viac...

Kolekcia troch poviedok autora, ktorého tvorivým priestorom je viac poézia a publicistika, než próza, má predovšetkým prezentačný charakter. Každá z troch próz je samostatnou „vzorkou“ etáp, resp. období autorových tvorivých úsilí v oblasti krátkej epiky, pričom spoločným menovateľom, skrytým pod slovom „modrá“ je premenlivosť autorského (azda viac spoločenského) videnia skutočnosti v čase. Poviedka Silviino modré obdobie je prevzatá z čitateľsky úspešnej zbierky poviedok Pointa smrť (2007). Je čiastočne upravená. Druhá poviedka Štúdia v modrom je psychologicko-reflexívny pokus o portrét intelektuálky, ktorej život sa zmenil na tragédiu. Trojicu dopĺňa autorsky najmladší text Modrá krv o pokračovateľke šľachtického rodu, ktorý si svoj pôvod prenáša netradične nie v mužskej, ale v ženskej vetve. Poviedky sa vyznačujú štýlovou vybrúsenosťou a čistotou jazyka, zmyslom pre detail a bohatosťou poetických obrazov.

Doterajšia tvorba J. Š. Kuzmovej (1947 – 2020), podobne ako nová zbierka V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania, je poznamenaná fascináciou myšlienkami a celou osobnosťou F. M. Dostojevského, ktorému sa autorka dlhodobo venovala aj vo svojich literárno-teoretických prácach, pričom sa zameriavala hlavne na metafyzické a etické motívy v tvorbe ruského klasika. J. Š. Kuzmová si priamo v básňach priznáva túto inšpiráciu, jej texty charakterizuje úsilie o prienik do hlbinných štruktúr človeka, o čo najprecíznejšie stvárnenie zložitej ľudskej psychiky, a to s dôrazom na vypäté situácie. Častými témami je osamelosť, absencia blízkych a hľadanie ľudskej blízkosti, dezilúzia zo sveta, zo smerovania jeho ďalšieho vývoja a z jeho hodnotového vyprázdnenia, bolesť, hľadanie identity, rozpor medzi realitou a snom, hľadanie slov pri písaní básne... V zbierke V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania rezonujú viaceré biblické motívy, prítomná je túžba po dialógu s inými ľuďmi, s Bohom, po zblížení s prírodou ako zdrojom sily a krásy... Ako prezrádza podnadpis zbierky, jedným z jej motívov je aj motív čakania ako dôležitého existenciálneho stavu, autorka sa pokúša zachytávať ho v rôznych podobách a súvislostiach. Autorka sa na margo predchádzajúcej tvorby vyjadrila, že jej ide o vyjadrenie syntézy krásy. Nová zbierka J. Š. Kuzmovej má svojimi „večnými“, a zároveň aktuálnymi témami, nemenej aj zrozumiteľným, prístupným spôsobom spracovania, šancu osloviť širšiu čitateľskú verejnosť.

Lena Riečanská píše knihy pre deti, mládež aj dospelých. Príbehy opisujú radosti aj starosti reálneho života. Citlivo sa dotýkajú aktuálnych problémov a smerujú k možnosti riešenia. A o čom je jej nová knižka? ?smačka Sofia a jej mladší brat Šimon to vôbec nemajú ľahké. Vyrovnávajú sa so stratou mamy, ktorá zahynula pri autohavárii. Zahŕňala ich láskou, naučila ich milovať prírodu a vnímať jej krásy. Sofia dostala do vienka aj cit k hudbe. Pripravovaný klavírny koncert má byť venovaný mame. Otec deťom predstaví mladú dámu, ktorá mu viditeľne vôbec nie je ľahostajná. Rôznymi spôsobmi bojujú proti falošnej votrelkyni. Sofia si citlivo chráni najtajnejšie pocity. Zveruje ich denníku. Otec odchádza do zahraničia, deti sa proti svojej vôli z hlavného mesta sťahujú do malej dedinky na opačnom konci Slovenska. A začína sa nový život. Vôbec nie nudný, práveže zaujímavý a plný rôznych zážitkov. Starí rodičia, noví priatelia, škola aj malý psík, ktorého nájdu za dedinou, to všetko im spestruje život. A, samozrejme, hudba, šport a okolitá príroda. Poďte si knižku prečítať, dozviete sa viac...