Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 31 z 80

Janko Mičko (1978) študoval právo, systematickú filozofiu, katolícku teológiu, učiteľstvo náboženskej a etickej výchovy. Venuje sa štúdiu magického realizmu, kresťanskej a židovskej mystiky, existencialistickej filozofii a filozofii dialógu. Po zbierke poviedok Ako ustrážiť prítomnosť (2011) sa tentoraz prezentuje knižkou Laterna magica. Na jej margo brat Šavol (Karol Lovaš) napísal: „Kúzelná lampa Janka Mička, ktorú sa rozhodol rozsvietiť, je výpoveďou o nás. O obyčajných veciach, ktoré robia obyčajní ľudia a zostávajú pritom neobyčajní. Mičkova sonda do každodennosti je správou o človeku, ktorý jej nie vždy čelí so vzpriamenou hlavou. Vďaka autorovi máme možnosť prežiť nejedno osobné Déjà vu. V tom je výnimočnosť jeho písania. Stačí si sadnúť pod lampu a nechať pôsobiť tajomstvo, ktoré z nej vychádza. Nebude nám neznáme. Mičkove príbehy sú pozvaním stretnúť seba a kus z toho, čo presahuje bytie jednotlivca. Vykročiť z prítomnosti vlastného Ja k Ty toho druhého. Práve ono ponúka obvykle dôležité odpovede, tak ako Mičkova LATERNA MAGIKA.“

Ako priblížiť školákom významnú kapitolu slovenskej histórie spätú s pôsobením svätých Cyrila a Metoda? Odpoveďou je pútavý príbeh zo života dvoch súrodencov, piatačky Táničky a ôsmaka Ondreja. Chlapcovi sa sníva sen o sokolovi, ktorý mu priniesol záhadnú listinu. Jej tajomstvo deti krok za krokom, historicko-detektívne lúštia. Mozaika byzantskej misie na Veľkej Morave sa postupne skladá z dedovho a otcovho rozprávania, z úryvkov kníh, z detského filozofovania. Cesta poznávania sa prepletá s bežným životom hlavných hrdinov, a tak popri šírení osvety o dejinných udalostiach a budovaní národného povedomia nechýba knihe humor a ľahkosť. Chcete sa dozvedieť, aký dar z minulosti priniesol slovenským deťom záhadný sokol? Potom želáme príjemné čítanie! Mimochodom, mnoho zaujímavého sa z knihy dozvedia aj dospelí čitatelia... Pôsobivosť knihy zvýrazňujú aj kresby ilustrátorky Anny Gajovej.

Etela Farkašová – filozofka, spisovateľka – doteraz vydala viac ako dve desiatky kníh, jej texty boli preložené do viacerých jazykov, je v domácich i zahraničných antológiách. Farkašová každou novou knihou čoraz väčšmi nachádza nielen svoju osobnú „tvár“, ale aj literárnu polohu, ktorá umožňuje vyniknúť jej štýlovým vlastnostiam, tematickému záberu determinovanému profesiou i životom autorky, jej tvorivým aj intelektuálnym záujmom. Na margo jej ostatnej knihy Na rube plátna, pozostávajúcej zo siedmich poviedok, spisovateľ Anton Hykisch napísal: „(Autorkine slová) skúmajú priestor okolo seba, aby nakoniec poviedka dospela do konca jednoduchou záverečnou vetou. Farkašová je naozajstnou majsterkou v rafinovanom dobýjaní neznámeho terénu ľudskej duše...“ A literárny kritik Derek Rebro konštatuje: „.. písanie ako tkanie a zamotávanie utkaného vytvára napätie s jednou z ústredných tém Farkašovej písania. Tou je (zdanlivo protikladná) modernistická viera, resp. túžba po celistvosti, autentickosti, chvíľami dokonca hodnotovej hierarchizácii – nie však v zmysle nadraďovania (sa). Naopak, pre ,hrdinku‛ je dôležitá vzťahovosť, súcitenie, začlenenie individualít do komunity...“

V románe Schizofrénia autorka obrátila svoj kritický pohľad na morálne zlyhávanie niektorých ľudí, zaťažených na majetok. Už v samotnom úvode vtiahne pozornosť do deja plného napätia, kde časť príbuzenstva bohatej a bezdetnej staršej vdovy Melánie v chorobnej túžbe po bohatstve rozohráva okolo nej špinavú hru, v ktorej sa stáva začas obeťou. Na pozadí rodinného príbehu, písaného z pohľadu troch hlavných postáv, Příhodová rozkrýva spektrum vyhranených ľudských typov a zároveň vykresľuje, ako ľahko a nenápadne možno prísť o svojprávnosť, majetok a napokon aj o život. Popri morálnom zlyhávaní sa v románe z troch pohľadov rozvíjajú pred čitateľom aj tri osudové lásky, navonok odlišné, kruté, krehké i vášnivé, odohrávajúce sa v odlišných prostrediach, no rovnako silné a schopné podržať človeka, dokonca vrátiť ho k dobrým zásadám a zmeniť.

Ide o druhé, prepracované a doplnené vydanie čitateľsky úspešného titulu. Pútavý ľúbostný príbeh z lekársko-farmaceutického prostredia, obohatený o konšpiračnú fiktívnu rovinu, dopĺňa bohatý faktografický materiál o málo známej téme rizík očkovania, čím kniha získava aj rozmer literatúry faktu. Sledovanie osudov citlivej sestričky Jany, ambiciózneho zástupcu farmaceutického koncernu Petra a extravagantného psychiatra Usalu Pinka čitateľa poteší nielen ako jemný literárny príbeh, ale súčasne vytvára schodnú cestu k poznaniu mimoriadne vážnej problematiky, ktorá sa bytostne týka zdravia každého z nás. Ako napísal literárny kritik prof. Vincent Šabík, „kniha vedie čitateľa k naliehavému zamysleniu sa nad sebou, nad svojimi partnerskými vzťahmi a nad spoločenskými javmi okolo seba. Nenásilne nabáda k zodpovednejšiemu životu, mysleniu a konaniu. Najmä pre tieto kvality obohacuje profil súčasnej románovej tvorby“.

Filozofická trilógia D`Alembertov sen je postavená na dialógoch. Ich prostredníctvom sa predkladajú témy, ktoré sa rozvíjajú a vysvetľujú. D’Alembertov rozhovor s Diderotom pojednáva o rozporuplnej bytosti, nezodpovedajúcej žiadnemu bodu v priestore, o rozdieloch medzi človekom a sochou, o pohybe v premiesťovanom i nehybnom telese, o vzniku zárodku, o preexistencii zárodkov súvisiacej s prvopočiatkom živočíchov, o tom, že vedy vyjadrujú vzťah medzi prírodnými javmi, ktoré vyvodzuje príroda. D’Alembertov sen je konštruovaný ako rozhovor D’Alemberta, Julie de L’Espinasse a lekára Bordeua. D’Alembert blúzni o človeku, vesmírnom poriadku v prírode, o reťazci bez prázdneho miesta, zrode, žití a pominutí sa, ktoré znamená meniť formy. Doktor počúva a usudzuje, že výstredné úvahy sa takmer stotožňujú s reálnymi dejinami dnešných i budúcich živočíšnych druhov. Lekár sa na základe tejto témy pustí do rozhovoru s Juliou. D’Alembert precitne a zamieša sa do rozhovoru. Snivosť je špecifický prvok predstierania filozofických ideí.

Autorka sa po úspešnom titule Vakcína alebo Nedovoľ, aby mi ublížili! tentoraz prezentuje výnimočnou knižkou pre deti i dospelého čitateľa. Kniha Krídluška v krajine tŕňov je totiž knižkou vychádzajúcou zo skutočných príbehov detí poškodených očkovaním. Keby sme ju chceli žánrovo označiť, vhodné by bolo pomenovanie symbolická rozprávka, kresťansko-didaktická rozprávka, respektíve filozofická rozprávka. Netreba ju však nejako špeciálne označovať, pretože vo svojej podstate ani nejde o rozprávku, skôr o filozofické podobenstvo založené na príbehu so širším posolstvom. Ako píše prof. PaedDr. Eva Vitézová „problematika, ktorej sa autorka rozhodla vo svojej knižke venovať, bola v našich podmienkach donedávna tabuizovaná a ani dnes nie je častou témou. Oceňujem odvahu autorky popasovať sa s takouto zložitou témou a najmä schopnosť ponúknuť text dospelému i detskému príjemcovi. Uvedená knižka je totiž dvojdomá – svojho čitateľa môže nájsť medzi oboma typmi adresátov... Dospelých osloví svojou symbolikou a deti zážitkovosťou.“ Súčasťou knižky sú aj milé a pôsobivé ilustrácie výtvarníčky Anny Gajovej. Knižka Krídluška v krajine tŕňov je prínosom pre súčasnú literatúru pre deti a mládež.

Autorka sa po úspešnom titule Vakcína alebo Nedovoľ, aby mi ublížili! tentoraz prezentuje výnimočnou knižkou pre deti i dospelého čitateľa. Kniha Krídluška v krajine tŕňov je totiž knižkou vychádzajúcou zo skutočných príbehov detí poškodených očkovaním. Keby sme ju chceli žánrovo označiť, vhodné by bolo pomenovanie symbolická rozprávka, kresťansko-didaktická rozprávka, respektíve filozofická rozprávka. Netreba ju však nejako špeciálne označovať, pretože vo svojej podstate ani nejde o rozprávku, skôr o filozofické podobenstvo založené na príbehu so širším posolstvom. Ako píše prof. PaedDr. Eva Vitézová „problematika, ktorej sa autorka rozhodla vo svojej knižke venovať, bola v našich podmienkach donedávna tabuizovaná a ani dnes nie je častou témou. Oceňujem odvahu autorky popasovať sa s takouto zložitou témou a najmä schopnosť ponúknuť text dospelému i detskému príjemcovi. Uvedená knižka je totiž dvojdomá – svojho čitateľa môže nájsť medzi oboma typmi adresátov... Dospelých osloví svojou symbolikou a deti zážitkovosťou.“ Súčasťou knižky sú aj milé a pôsobivé ilustrácie výtvarníčky Anny Gajovej. Knižka Krídluška v krajine tŕňov je prínosom pre súčasnú literatúru pre deti a mládež.

Valentín Beniak (1894 – 1973), básnik a prekladateľ, jeden z vrcholných predstaviteľov slovenskej poézie. Od roku 1939 pôsobil vo vysokých štátnych úradoch. V rokoch 1940 – 1945 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Po roku 1947 žil nútene na dôchodku. V jeho rozsiahlej tvorbe dielami najväčšieho básnického vzopätia sú zbierky Bukvica, Vigília, Druhá Vigília, Žofia, Popolec a Igric. Veľkolepá básnická skladba Igric ponúkaná čitateľovi v tomto obnovenom vydaní obsahuje knihu Igric z roku 1944 a ďalšie tri igricovské cykly (Márnica, Popol a prach a Nový spev igrica) z rokov, keď Beniak nemohol publikovať. Prvý raz ako celok vyšla roku 1968 v hamadovskom vydaní. Teraz sú do vej prevzaté Šmatlákove úpravy z roku 2000 a je nanovo zredigovaná. Autor v týchto veršoch trvalej hodnoty aktualizuje vo svojej básnickej autoštylizácii dávnu igricovskú tradíciu. V časovo a tematicky nadväzujúcich štyroch cykloch hlboko osobne reflektuje ťaživú a znepokojivú spoločensko-historickú situáciu z obdobia prvej Slovenskej republiky i potom po vojne a nástupe komunistického režimu. Povolaný a vedomý si svojho povolania, veď bol „cechmajstrom igricov“ na Slovensku, stavia sa pritom v mene Poézie na obranu básnickej tvorivosti, proti jej znehodnocovaniu oportunným, politicky motivovaným konaním.

Mladý autor Július Novakovič spísal v knihe zážitky zo svojho dobrovoľníckeho pobytu v Komunite Emmaüs Lescar-Pau vo Francúzsku. Urobil tak z vnútornej potreby, ba dokonca z pociťovanej povinnosti podeliť sa o svoje skúsenosti najmä, ale nielen, s rovesníkmi. Očividne je Emmaüs jeho srdcovou záležitosťou a dobrovoľníctvo vynikajúcim námetom. Veď, ako sám píše, čo-to tam zažil, čo-to popil, čo-to pochopil... Spoznal mnoho zaujímavých ľudí, postavičiek, ktoré výstižne opisuje. Naučil sa niečo o francúzskej mentalite, ale pozoroval v tejto multinárodnej komunite aj rozličné zvyklosti cudzincov. Precvičil si francúzštinu, ale nútený bol zabŕdnuť aj do iných jazykov. Vymieňal plot, sťahoval nábytok, predával, pripravoval palacinky, čapoval pivo, chystal hudobný festival, balil baby, medzitým jedol, zabával sa a spal a dokonca stihol spoznať aj kúsok okolitej krajiny. Mladíckym jazykom nám prerozprával všetky tie chvíle, ktoré stáli za námahu či prebdené noci. Avšak boli aj také chvíle, keď mu v tejto komunite veľmi do reči nebolo. Prečo, to sa dozviete v príbehu, do ktorého sa čochvíľa zahryznete...

Martin Chudík (1988) je mladý básnik žijúci a tvoriaci v Bratislave. Vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Už niekoľko rokov sa javí ako výrazný talent. V roku 2012 sa stal laureátom literárnej súťaže Wolkrova Polianka 2012, kde rok predtým získal aj prvé miesto. Bol pravidelne oceňovaný aj v iných literárnych súťažiach. Svoje básne publikoval v literárnych časopisoch RAK, Dotyky, Slovenské pohľady a Divoké víno. Básnická zbierka Ukryté v dotykoch je jeho debutovou zbierkou. V prvej časti, Šepkanie, básnik postupne odhaľuje svoje tajomstvá, detailne vykresľuje obraz vzťahu medzi ním a milovanou osobou, v láske nachádza vnútornú rovnováhu. V druhej časti, nazvanej Tulák, sa objavujú melancholickejšie ladené, kontemplatívne a reflexívne básne. Autor v nich putuje, hľadá stratenú harmóniu, cestou dozrieva a opätovne sa „znovuzrodí“. Na margo zbierky známy slovenský básnik Igor Hochel napísal: „... tých osemdesiat básní tu nie je len do počtu, ale obohacujú súčasný lyrický kontext, majú výpovednú silu, prinášajú estetickú hodnotu. Zároveň potvrdzujú oprávnenosť autorových ambícií a výrazne signalizujú jeho perspektívy.“

Autorka rozvíja tému osudu súčasnej ženskej hrdinky, ktorá sa borí s typickými úskaliami dneška. Ženská emancipácia, osobitý silný charakter, energický, preplnený životný štýl, ktoré sa prejavujú navonok, ukrývajú v zákutí duše dychtivú túžbu po plnohodnotnom vzťahu, po láske a po domove. Táto skrytá túžba však v prípade Hany dlho nenachádza naplnenie. Počúvaj vietor – je cesta k tomuto bezpečnému zázemiu rodiny, prístavu pre ženské srdce, k manželstvu s priateľom z mladosti, Danielom, k spoločnému dieťaťu. Dej novely je spätý s predstavením pospletaných životných ciest hlavných hrdinov vedúcich k ich naplneniu. Cenná je verná sonda do ženskej duše, zachytenie bytostnej spätosti s domovom na dedine, rodinných pút, ako trvalých hodnôt, ktoré sa pomaly zo života vytrácajú. Autorka otvára popri hlavnom deji množstvo otázok doby a osudov ďalších postáv, a tým čitateľovi svojsky odpovedá na jeho vlastné problémy.

Pavol Dinka (1942) – významný publicista, spisovateľ, prekladateľ, člen rady pre vysielanie a retransmisiu do svojej v poradí už desiatej knihy zaradil päť esejí napísaných medzi marcom 2010 a aprílom 2013. Vznikli ako príspevky na medzinárodnú vedeckú konferenciu Megatrendy a médiá, ktorú každoročne organizuje Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Tri vyšli (štvrtá vyjde koncom roka 2013) v špeciálnom zborníku z tejto konferencie. Tri z nich autor publikoval aj v internetovom časopise Slovo. Esej Možno žurnalistu kúpiť? vyšla (s iným názvom) v jeho knihe Žurnalisti – lovci vo svorke. Výrazne ju však pozmenil , upravil a doplnil. Čo sa teda konkrétne dostáva čitateľovi do rúk? Esej Mozog v nádrži predstavuje defilé propagandistickej mašinérie celého sektora public relations. Text Jazyk v médiách, média o jazyku je skôr štúdia ako esej. Médiá, najmä elektronické, by štátny jazyk mali nielen používať, ale aj zveľaďovať a rozvíjať. Regulácia v tomto smere je EÚ bežná, nie je to nijaká slovenská špecialita. Esej Mediokracia – symptóm chorej spoločnosti nastoľuje vari najpálčivejšie problémy slovenskej žurnalistiky a spoločnosti. Esej Politikárčenie v politickej publicistike predznamenáva, že slovenská politická publicistika je v kríze, veľa fabuluje, veľa improvizuje. Možno žurnalistu kúpiť? – taký názov má posledná esej. Zatína do živého! Dinkove eseje dokumentujú, aké plody rastú na žurnalistickom strome. O ich chuti sa recipient denne presviedča sám. Kniha k tomu ponúka iba ingrediencie.

Zbierka pôvodných humoristicko-satirických mikrožánrov prózy i poézie Dva konce sveta je inšpirovaná predpoveďou „konca sveta“ v roku 2012, ktorý v nej štedro prichádza dokonca z dvoch strán: zľava i sprava! V hre umeleckej kompozície ide o paralelu reprezentatívnych žánrov z „dvoch koncov“ sveta – írskych limerikov zo západu a japonských haiku z východu. Ťažiskovo v nich, ale i v aforizmoch, bonmotoch, parabolách, výsmešných definíciách a v ďalších útvaroch sa v ironicko-sarkastickej tónine pertraktujú aktuálne deformácie z oblasti morálky, ekológie, kultúry, sociológie a politiky z domáceho i zahraničného prostredia, ktorých výjavy logiku možného konca sveta príliš nevyvracajú... Autor sa k tomu vyslovuje celou tisíckou jednotiek literárnych miniatúr už spomenutých, ako i v úsmevných postrehoch a sloganoch, v zádrapčivých narážkach, maximách a blackoutoch, i bluetách, glosách a causerie sardonického (gréc. trpkého) smiechu. Touto svojou ôsmou knihou sa B. Trnavec prezentuje ako slovenský humorista a satirik s najväčším rozsahom používaných štruktúr.

Skameniem je dvanásta zbierka poézie Stanislava Hábera, v ktorej nastoľuje novým spôsobom pohľady večne dobiedzajúcich tém u každého človeka. Je každý sám sebe Spasiteľom, alebo naopak, ten, čo hovorí o kruhoch svetla je v skutočnosti v tieni, len si to neuvedomuje? Máme všetci narodením uviazané šatky okolo očí, aby sme nevideli skutočné pravdy života? Hľadanie odpovedí je v skutočnosti väčším dobrodružstvom, ako iba suché konštatovania, či definície. Zároveň v zbierke Skameniem pokračuje Stanislav Háber v diskusii s najväčšou silou v živote ľudí a všetkých živých, ale aj neživých entít tvoriacich náš svet – s láskou.

Kniha nahliada do vnútra americkej spoločnosti tridsiatych rokov 20. storočia, do jej systémov a princípov fungovania. Vznikla na základe cesty autorskej dvojice do USA, takže je autentickou výpoveďou prežitého. V knihe ide o pravdivé sprostredkovanie obrazu Spojených štátov s ich kontrastmi. Otvorene pomenovávajú prednosti a dosiahnuté úspechy americkej spoločnosti, ale aj jej neduhy a nedostatky. Tento preklad prináša na slovenský knižný trh nový rozmer tvorby Iľfa a Petrova, ktorý bol doposiaľ slovenskému čitateľovi neznámy. Autori sa zhostili témy s majstrovstvom im vlastným, používajúc pritom prístupný jazyk obohatený ich typickým humoristicko-satirickým štýlom. Vo svojom cestopise venujú pozornosť nielen obyčajným ľuďom, spôsobu ich života a každodenným problémom, výrazným prínosom diela je aj zachytenie stretnutí autorov s významnými americkými osobnosťami. Ide o prvé slovenské vydanie.