Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 2 z 79

Cestopis jedného z najbravúrnejších epikov všetkých čias sprítomní čitateľom atmosféru Afriky, Arabského sveta a ostrova Zanzibar na začiatku deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia. Nočná prechádzka popri velebnom majestáte gízskych pyramíd, lov na hrochy a krokodíly, návšteva u kanibalského náčelníka, malebné, farbami a dojmami prekypujúce opisy miest prírodných scenérií, verne a živo načrtnuté portréty osôb, zaujímavé a neveľmi známe poznatky o živote v misiách tej doby, skúsenosti autora s tropickou chorobou – to je len zopár ochutnávok z pestrej palety ponúk pútavého, strhujúceho diela. Henryk Sienkiewicz absolvoval namáhavú cestu ako 45-ročný v spoločnosti grófa Jana Tyszkiewicza v roku 1891 krátko po dovŕšení éry zemepisných objavov. Putuje teda v stopách bádateľov územiami už známymi, na kraj i ľudí hľadí pohľadom ,, moderným“, nám blízkym, to je okom jedného z ,, priekopníkov“ exotickej turistiky. Preto text rezonuje aj v dnešnej dobe.

Každý autor, ktorý dáva na verejnosť svoje myšlienky, žiadosti a úsudky, predstavuje sa ako osobnosť s celým svojím vzdelanostným, morálnym i národným IQ. Z tohto hľadiska je IQ Antona Blahu ako člena právnickej rodiny na Slovensku vysoké, dovolím si povedať, nadpriemerné. Dedukujem z jeho dlhé roky písaného a uverejňovaného slova. Nie je to „veľká“ literatúra, či kischovská alebo šaldovská esejistika, ale v jeho článkoch, úvahách, prejavoch, recenziách, rozhovoroch sú múdre a ušľachtilé myšlienky. Písané nie do vetra, ale myšlienky adresné, zrozumiteľné každému, kto vie čítať a rozmýšľať. Je v nich aj pokyn k činu i posun k pravde. Myšlienky presne formulované a výčitky priamo adresované, tak priamo, ako sa na právnika patrí. Nie sú to paragrafy pokrútené, sú to myšlienky, zákony, sú to obhajoby i súdy, a práve tak aj žaloby. Navyše, čo zvlášť teší, sú napísané modernou, súčasnou, krásnou slovenčinou.

Trvalo takmer dvestopäťdesiat rokov, kým sa zrodil slovenský preklad slávnych memoárov významného európskeho vzdelanca a diplomata so slovenskými koreňmi Františka Tótha. Svoje cestopisné spomienky vydal knižne v roku 1784 v Paríži pod názvom Mémoires sur les Turcs et les Tartares. Obrovský čitateľský záujem si už zakrátko vyžiadal preklad do angličtiny, dánčiny, švédčiny, neskôr aj do nemčiny a iných jazykov. Čitatelia boli dielom nadšení, no nielen preto, že im umožnilo nahliadnuť do exotického sveta, ktorý bol pre nich neprekonateľne vzdialený a zahalený tisíc a jedným tajomstvom. František Tóth (barón François de Tott) vtipne a pútavo opisuje len to, čo sám videl a zažil ako vyslanec francúzskeho kráľa v Osmanskej ríši, Krymskom chanáte či Levante. Rozdielny spôsob myslenia a vnímania života v Európe a Oriente je zjavný aj dnes, aj v tom je kniha stále aktuálna a poučná. V súčasnosti sú Tóthove spomienky preložené aj do maďarčiny či turečtiny. Slovenský preklad je však v niečom iný. Okrem dobových litografií obsahujú Spomienky baróna Tótha na Turkov a Tatárov aj historické štúdie, ktoré približujú život a dobu Františka Tótha a jeho otca Andreja.

Básnická zbierka Martina Vladika Zahalený erotikon je jeho dvanástou básnickou zbierkou. Obsahuje dvadsaťdeväť básní. Sú vybrané z jeho zbierok Túžba (1993), Soví ľudia (1995), Vesmírna orchidea (1998), Psie časy (2003), Básnik sudca (2005), Biely Daniel (2008), Obludárium (2013), Koronavírus (2021). Básnická zbierka obsahuje aj doposiaľ nepublikované básne. Autor si zvolil motto: Omnia vincit amor. (Všetko premôže láska.) Vo svojich básňach zachytáva silu a krásu tohto hlbokého citu. Jeho erotická stránka je v básňach zahalená do kultivovaných jazykových prostriedkov, aby pôsobila zmyselne, nie vulgárne. Odborný pohľad na autorovu tvorbu prináša v predslove Dalimír Hajko a v doslove František Ruščák. Básnická zbierka Zahalený erotikon vznikla k životnému jubileu autora. Zásluhou grafika Róberta Kucmena a akademického maliara Petra Pollága, ktorý básnickú zbierku ilustroval, ide o mimoriadne krásne dielo.

Od staroveku po Henricha IV Staré dejiny Anglicka pre deti od Charlesa Dickensa je jediná kniha, ktorú autor napísal špeciálne pre deti, a súčasne jeho jediná historická práca. Pri predstavení anglických dejín dorastajúcemu pokoleniu autor dovolil svojmu rozprávačskému talentu, aby sa jasnejšie prejavil. Z knihy sa vďaka tomu nestala zdĺhavá recyklácia historických faktov, ale prevráva cez ňu autor Olivera Twista a Ponurého domu. Dickens chcel knihou podnietiť záujem jeho vlastných aj iných detí o históriu Anglicka, preto v nej nechýba ani humor zmäkčujúci ťažké, často násilné udalosti. Vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov preklad diela vychádza rozdelený do dvoch častí Od staroveku po Henricha IV. a v ďaľšom vydaní Vojna ruží a potom . Dielo je doplnené zaujímavými ilustráciami Michala Hajduka.

HOMZA, Martin: Vznik strednej Európy: Pápežstvo a Svätopluk I. LISJAK, Anton: Vývoj slovanskej identity v južnej Panónii do konca XVI. storočia CHRTIANSKY, Matúš: Dve vízie minulosti: slovenská a československá koncepcia našich dejín. I. časť MAJOROŠ, Andrej: Významná osobnosť slovenskej jazykovedy a slavistiky. (K 120. výročiu narodenia Jána Stanislava) BOBÁK, Ján: Matica slovenská a zahraniční Slováci. (K storočnici Jána Siráckeho) KATREBOVÁ BLEHOVÁ, Beáta: Kontakty medzi slovenským a českým exilom v okolí gen. Prchalu v rokoch 1943 – 1952 LACKO, Martin: K otázke Slovenského národného povstania ako štátneho sviatku v lete 1992 ČARNOGURSKÝ, Ján: Diskusia v Kresťanskodemokratickom hnutí k vstupu Slovenskej republiky do NATO HRNKO, Anton: Prechádzky slovenskými dejinami. Slovenské dejiny v európskom kontexte do roku 1526, 1. (Peter Sokolovič) PALENČÁROVÁ, Radka: Ženy pred súdom.. Hriešne ženy z Abova v 18. storočí (Martin Homza) POLLÁK Miroslav – ŠVORC Peter (Eds.): Spišské exody v 20. storočí (Lenka Mihová) RYDLO, Jozef M.: Zaviate rozhovory. S novinármi slovenského exilu na stránkach Slovenských hlasov z Ríma (Blažej Belák) LACKO, Martin (ed.) „Volali nás podľa čísel.“ Spomienky Gertrúdy Herényiovej na väzenie v rokoch 1949 – 1953 (František Skovajsa) BOBÁK, Ján: Na trasovisku dejín. (K životnému jubileu PhDr. Antona Hrnka, CSc.)

Posolstvu Sorena Kierkegaarda sú aj na Slovensku venované mnohé vedecko-výskumné, publikačné, prekladateľské a popularizačné aktivity. Ich súčasťou je i medzinárodná spolupráca. Preklad Martina Prebudilu umožňuje čitateľom zoznámiť sa s pohľadom Nebojšu Kuzmanoviča na život a dielo Sorena Kierkegaarda, Nebojšu Kuzmanoviča zaujal tento dánsky mysliteľ, teológ a spisovateľ už počas bakalárskeho štúdia na Katedre sociológie a filozofie Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Štúdium ukončil bakalárskou prácou Kierkegaardove sféry existencie. Pre Kierkegaarda je cieľom určenie seba samého vo vzťahu k Bohu prostredníctvom úzkosti, strachu, hľadania milosrdenstva. Tento cieľ sa dosahuje v troch etapách existencie: estetickej, etickej, náboženskej. Pozývame vás začítať sa a zistiť, v čom je výnimočný pohľad Nebojšu Kuzmanoviča na otca existencionalizmu.

Strhujúca poetická výpoveď štvrtej básnickej zbierky autorky naliehavo oslovuje a rezonuje v srdci. Neutíchajúci vír lásky, krútňava myšlienok v hlbinách duše i spoločenské turbulencie – to všetko sú prejavy živototvorného torzného pohybu, ktorý sa prejavuje všade – v nás i okolo nás. Básne ako plody rôznych foriem torzných polí si zachovávajú základné vlastnosti tohto podnecujúceho pohybu – hĺbku, dynamiku a naliehavosť.

Dej jedného z prvých dystopických románov sa odohráva v pretechnizovanom Londýne roku 2100, kde sa po vyše dvesto rokoch zobudí z kómy hlavný hrdina uprostred boja dvoch politických síl o moc. Wells na prelome 19. a 20. storočia zaujímavo odhadol vývojové trendy: rozpad rodiny, plytká zábava a telesné chúťky, citová prázdnota, eutanázia, propaganda cez médiá a sociálna nespravodlivosť. „Zdá sa, že ľudia žijú preto, aby spali“ – znie jedna z filozofických myšlienok, ktorými je popretkávaný dramatický dej. Na jeho pozadí autor naznačuje, že prebúdzajúci sa Spáč symbolizuje prebúdzajúcu sa spoločnosť a aktivity hlavného hrdinu vypovedajú „o túžbach sŕdc“ ľudu, do ktorého vkladá autor veľkú nádej.

Ján Maršálek (nar.1.2.1965) je autorom množstva časopisecky publikovaných príspevkov: básní, glos, esejí, recenzií. Knižne vydal niekoľko úvahovo ladených diel, v ktorých sa venuje témam časovým i nadčasovým (Cesta k bráne, Kristus prichádza, Spoločnosť bez svetla, Útek z Babylonu). Svoju doterajšiu básnickú tvorbu zhrnul do zbierok: Finta v žite (spolu s Petrom Chorvátom, 1993), Cesta z kruhu(2001), Medzi nami(2001), Privolávanie rána(2008), Priečny rez(2012). Putovanie do Ikónia predstavuje poéziu ako sestru meditácie a modlitby, ako cestu hľadania a odkrývania krásy, obohacujúcej a očisťujúcej naše bytie. Básnik vychádza z ticha a mlčania, aby vydal svedectvo o svojej viere, o tom, čo považuje za dôležité, aby ,,vyložil slovo pre dom“ a splnil si tak svoju básnickú povinnosť. Verše sú sprevádzané ilustráciami Petra Chorváta-a v tomto spojení sa vydávajú na púť k čitateľovi.

Čitateľom sa po rokoch dostáva do pozornosti výber z poézie Mikuláša Kováča (1934 – 1992), pre ktorého bola ,,poézia akýmsi bližšie nedefinovateľným postupom proti chaosu a neporiadku v sebe i vo svete mimo mňa. Je to pre mňa akýsi doplňujúci princíp – čosi, čo síce neviem pomenovať. Ale čo dostatočne cítim ako element, chýbajúci v mojej úplnosti alebo k mojej snahe byť celistvý.“ Pre výber básní je signifikantný názov Nad nami, lebo poetický kováčovský svet/obraz sa odvíjal v priestore medzi Zemou a Slnkom. Takto poézia nadobudla určitý kozmický rozmer – nielen vo fyzickej, ale aj duchovnej dimenzii -, ktorý mu umožnil vyhýbať sa hodnoteniam v intenciách tzv. socialistického realizmu. V básnickej výpovedi cez kozmos ako celok videl i jednotlivé detaily , čo poeticky prirodzeným spôsobom zvýraznil v dialektickej kauzálnej súčinnosti kozmu a prírody s ľudským bytím ako normy antropologického princípu. Výber básní tak podliehal uvedenému kritériu. Kováčové básne umožnia čitateľovi interpretáciu aj síce časovo vzdialených básní svojim vznikom, ale s výrazným aktuálnym humanistickým posolstvom, ktoré súčasného ,, klikajúceho konzumenta“ virtuálneho sveta vovedie do sveta Nad nami v širších kultúrnych, spoločenských, etických a ďalších kontúrach s cieľom nielen esteticky pôsobiť jednoduchosťou básnického výrazu, ale najmä sémantickou tajničkou o tajomstvách celistvosti človeka.

Literárna tvorba Jaroslava Rezníka je rozsiahla a veľmi rozmanitá. Jaroslav Reznik je básnik, prekladateľ, autor literatúry faktu, dramatik, scenárista a literárny historik. Za dielo Túry do literatúry dostal Cenu Literárneho fondu, za knihu Rozprávky o Mladuškovi Prémiu Literárneho fondu, je nositeľom Ceny Milana Rúfusa za poéziu, Ceny Vojtecha Zamarovského za literatúru faktu, viackrát ho ocenila Matica slovenská, Ministerstvo kultúry SR a mestá Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Je čestným občanom obce Lisková, mesta Ružomberok a mesta Martin. Je čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Dielo Jaroslava Rezníka Požehnanie je súhrnom knižných vydaní pôvodnej básnickej tvorby pre dospelých, výberu z pôvodnej básnickej tvorby pre deti a mládež, knižných a časopiseckých vydaní prekladov básní. Obsahuje aj diela z najnovšej tvorby autora. Ponúka čitateľovi vďaka doslovu Júliusa Lomenčíka i fundovaný odborný pohľad na život a dielo tohto výnimočného autora.

„Tvorbu spisovateľky Etely Farkašovej sprevádza niekoľko konštantných tematických okruhov, patrí k nim čas ľudského života, najmä proces starnutia či sama staroba, medziľudské vzťahy alebo komunikácia v tejto životnej fáze. Autorka sa k nim vracia z rôznych pohľadov v prozaických, esejistických i poetických textoch, venovala sa jej napríklad v románoch Scenár, Hodiny lietania, ale aj v novele Priateľstvá padajúceho lístia (1. vydanie1993). Farkašová sa v nej empaticky ponára do psychiky dvoch starých žien a na vysokej umeleckej úrovni uchopuje zložitý a nesmierne krehký proces prekonávania osamelosti a otvárania sa druhým. Próza prináša sugestívne napísaný príbeh o vzácnych priateľstvách, ktoré môžeme utvárať aj v neskoršom veku...“ Dalimír Hajko Novela vyšla v nemeckom jazyku pod názvom Herbstfreundschaften (Jesenné priateľstvá) a takisto v preklade do jazyka hindi, na jej podklade vznikla úspešná rovnomenná televízna inscenácia (režíroval Juraj Nvota, hlavné postavy stvárnili Zita Furková, Viera Strnisková, František Kovár).

Kniha nastoľuje neodbytné otázky mieru a spytovania ľudského svedomia. Mária Terézia v Hykischovej historickej trilógii na smrteľnej posteli bilancuje: „Panebože, najmenej sedemdesiattisíc mŕtvych, najmenej stotisíc zmrzačených, to je pol milióna nešťastných rodín, vdov, sirôt... (...) Prečo umreli? Za slobodu? Za Boha? Za rodinu?“ V eseji o románe Vojna a mier (z pohľadu súčasníka) Lev Nikolajevič Tolstoj ústami hlavného hrdinu Bolkonského hovorí: „Ak by sme chceli, aby vojny prestali jestvovať, museli by sme si vymeniť krv v žilách za vodu.“ Dostojevskij sa v knihe Rusko a Európa ... z Denníka spisovateľa na vojnu pozerá s očividnou ambivalenciou, zvažuje na miske váh jej negatíva a pozitíva. Uznávaný rakúsky spisovateľ a antifašista Karl Kraus prostredníctvom postáv svojho dramatického diela s neskrývaným hnusom a sarkazmom odsudzuje prvú svetovú vojnu, zamýšľa sa nad tým, ako sa mohli až do takej hĺbky vyprázdniť srdcia ľudí, prirovnáva to k posledným dňom ľudstva. Michel Houellebecq (esej o jeho dystopických románoch) konštatuje: „Táto Európa, ktorá bola vrcholom ľudskej civilizácie, spáchala vskutku samovraždu v priebehu niekoľkých desiatok rokov. (...)Už nikto nemá chuť kupovať noviny či sledovať televíziu. A preto si tlač v ostatnom období, akoby natruc, uzurpovala nenávistnú moc škodiť – noviny teraz bez váhania dokázali ničiť životy...”

František Ruščák, doc., PhDr., CSc.,mim. prof., sa narodil 15. novembra 1941 v Jenkovciach, okres Sobrance. Po základnej škole v rodnej obci a gymnaziálnom štúdiu v Sobranciach absolvoval vysokoškolské štúdium na Pedagogickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach (odbor slovenský jazyk a literatúra– história) a štúdium vedeckej ašpirantúry v odbore slovenský jazyk na Filozofickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach (školitelia akademik Ľudovít Novák, univ. prof. Ján Horecký). Učil na Základnej škole v Humennom, na Strednej odbornej škole chemickej v Humennom a od roku 1975 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty v Prešove UPJŠ v Košiciach a na Katedre slovenského jazyka a literatúry Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove (tam aj ako vedúci katedry). Vedeckovýskumne, publikačne a učiteľsky sa venoval štylistike a rétorike, didaktike slohu, náboženským žánrom a teoreticko-praktickým otázkam textu. Je autorom troch vedeckých monografií, desiatok vedeckých štúdií v domácich a zahraničných odborných časopisoch a vedeckých zborníkoch. V súčasnosti sa venuje písaniu poézie; doposiaľ mu vyšli tri básnické zbierky – Láska má tvar štvorrozmerný; So sebou a s vami; V množine života. Žije a tvorí v Prešove. Dostáva sa k vám jeho štvrtá zbierka poézie s názvom Kolobeh. Veríme, že si nájde svojho čitateľa.

Najnovšia kniha Múr a iné textúry jedinečného básnika Jána Tazberíka nás posúva absolútne čistými básnickými prostriedkami až tam, kde možno smie len hudba. Tazberík vlastní to, čo je pre písanie azda najdôležitejšie, práve ak ide o básne v próze: naladenie na detaily, zvláštnosti, na to, čo vidí básnik a nevidia iní cez úzku trhlinu toho bytia TU. Autor podobne ako jedno z kľúčových diel Marcela Duchampa Veľké sklo, ktoré prasklo pri inštalácii, píše svoj text, tvrdý a priesvitný ako sklo, ktoré nakoniec praskne, ale nerozpadne sa. Reflektuje všetko svojím veľmi subjektívnym reflektovaním, celý pohľad Jána Tazberíka na skutočnosť života a skutočnosť básne je akoby cez sklo: niekde tam (inde?) v hĺbke, v diaľke, v tme pamäti. Je to v kontexte súčasnej slovenskej poézie výnimočný text vymykajúci sa akýmkoľvek prirovnaniam či priraďovaniam k určitému spôsobu písania. Tazberík je v písaní suverénne „tazberíkovský“: kontinuálny v sebe samom od svojho debutu až po zatiaľ poslednú zbierku. Jeho poézia bola vždy a je aj teraz nadčasová s vlastnou hlboko chápanou krehkosťou existencie človeka & poézie.