Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 5 z 79

Kaľavského najnovšie dielo, próza ROMA N AMOR je ambicióznym pokusom o generačnú výpoveď. Prináša skúsenosť zrelého, rozhľadeného, citlivého a poctivo uvažujúceho muža. K slovu sa postupne dostávajú autorove cestovateľské skúsenosti, jeho osobné prežívanie sveta s temnými a svetlejšími stránkami, obľúbení spisovatelia (Dostojevskij, Franz Kafka) aj autorova vlastná básnická, spisovateľská potreba uchopiť svet a pomenovať ho v podobe vsunutých Vladimírových textov. Nechýba hravosť, schopnosť sebareflexie a sebairónie. Jemne sa spletajúca línia ľúbostného príbehu od prvého ošiaľu až po neľahké konečné rozhodnutie je prerývaná Vladimírovými snami a najmä jeho ,,nedokončeným“ spisovateľským pokusom. Scény Vladimíra ako otca s malou Moničkou sú rozkošne hravé, drsné obrazy ,,chlapského sveta majú necenzurovanú hrubú reč ulice, ale nepôsobia vulgárne (milou zvláštnosťou ostávajú stopy dialektu). Vladimírove vety sú kultivované, uhladené, košaté, ale plné vnútorného napätia.

Najnovšia próza Jána Podmanického Epitaf krásnej cárice, rovnako ako dve predošlé: Muž, ktorý sadil knihy a Prorokov hriech, sa odohráva na Kysuciach. Do tohto drsného i čarokrásneho kraja prichádza majiteľ významnej farmaceutickej firmy, aby tu urobil svoj životný obchod. V ceste mu však stojí zvláštny starec, ktorý má na život a jeho zmysel úplne iný pohľad. V napätí medzi týmito dvoma mužmi s rozličnou životnou filozofiou sa odohráva pútavý zápas, ktorý nie je len o obyčajnom obchode. ,, Romány Jána Podmanického sa vyznačujú tajomstvom a priezračnosťou. Táto zvláštna kombinácia určuje aj typ, charakter tvorby a písanie tohto mimoriadne významného autora. Zdôraznenie významu jeho diela nie je floskulou a nie lichôtkou. Ide o zdôraznenie existenciálneho momentu jeho próz, čiže, tak ako sa zdôrazňuje význam zdravej výživy pre fyzický organizmus a existenciu človeka, tak sú pre kultúru a duchovný svet záchranné a dôležité jeho texty. Jeho knihy by mali vychádzať vo všetkých jazykoch, pretože riešia univerzálne problémy možností existencie alebo zániku. Jeho riešenia sú pritom celkom jednoduché, zrozumiteľné, a tým aj nádejné. Apokalypsa sa tu nekoná, ešte nie, a ponúka sa na ňu liek, ak si vieme priznať, že sme chorí.“ Mária Bátorová

Verše poetky Evy Siskovej sú percepčne náročnejšie predovšetkým pre tých, ktorí nepoznajú ich kontextové., látkovo -tématické pozadie ako predpoklad na uchopenie ich vyznania obsahu a vyznenia básnického tvaru. Ale to je ,,údel“ takmer každej dobrej básne. Štefan Ruščák Poetka Eva Sisková pri svojich kultivovaných poetických výpovediach využíva viac- menej voľný verš. No hlavne, celú zbierku zdobí pevnou myšlienkou, ideou, programovo predsavzatou témou

Alexander Halvoník (1945) študoval na FFUK v Bratislave francúzštinu a slovenčinu. Po skončení štúdia pôsobil na viacerých postoch v oblasti kultúry, naposledy ako riaditeľ Literárneho informačného centra. Recenzie, literárne materiály a preklady uverejňuje v literárnych časopisoch a iných periodikách. Knižne debutoval autorským prerozprávaním, Rozprávok z tisíc a jednej noci (1944). Svoj prozaický talent prezentoval v novele Svrbenie krvi (1996) a zbierke poviedok a noviel Generačníci (2021), mapujúcej citové a intelektuálne rozpory, ľudí po roku 1989 a v poprevratovom období. Jeho koncízne vtipné, ironické a štýlovo prepracované prózy odkrývajú boľavé miesta spoločnosti. Je autorom novely pre mládež Mátoha, neboj sa (2014). Literárnokritické články a eseje publikoval v knihách Premeny I (2004) a Premeny II (2014). Je spoluautor Dejín slovenskej literatúry (2009). Z francúzštiny preložil okolo 40 knižných titulov.. Je nositeľom viacerých ocenení vrátane Ceny ministra kultúry. ,,Neviem, kedy presne Alexander Halvoník publikoval svoj prvý literárno-kritický text, ale viem, že na poli literárnej kritiky pôsobí okolo päť desaťročí. Patrí k našim najaktívnejším kritikom, pričom ťažiskom jeho činnosti je poctivá recenzistika. V Halvoníkovom zornom poli sa ocitali nielen aktuálne vydávané knihy našej národnej spisby, ale aj inonárodné dielo preložené do slovenčiny. Halvoník sa sústreďuje na prózu, poézii sa venuje ojedinele. Jeho prístup k dielam sa vyznačuje pozorným čítaním, dokonalou znalosťou kontextov, precíznou a presvedčivou argumentáciou, a to v prípade kladného i záporného hodnotenia. Autor je erudovaný znalec, odborník par excellence, pravdaže, využíva literárnovednú terminológiu, ale aj výstižné obrazné vyjadrenia, no zbytočne sa v nich neutápa, takže veľkým kladom je. Že jeho texty sa dobre čítajú.“

Paul Liska si v knihe Napoleon a bitka pri Marengu dal za cieľ ,, porozprávať o fascinujćich udalostiach, ktoré sa odohrali pri Marengu v roku 1800, keď Napoleon svojim dôvtipom a schopnosťou analyzovať situáciu na bojovom poli zvíťazil nad veľkolepými protivníkmi.“ Autor ďalej uvádza: ,,Ako sme sa presvedčili, francúzske výboje pozostávali nielen z vojen, ale aj z mierových premien štátov a spoločnosti v Európe. Boli začiatkom buržoáznej revolúcie, vzdialenej od starej stavovskej spoločnosti a starých kráľovských mocností. Ide o trvalé úspechy francúzskej revolúcie a napoleonskej éry. Dlhodobo pôsobili na mier a vojny, štát a spoločnosť, zákony a cirkev a podpísali sa na celosvetovom vývoji. Stačí spomenúť demokraciu, parlamentarizmus, ľudskú slobodu a ľudské práva, trhovú ekonomiku a právny štát. Išlo o revolúciu za nezávislosť, ktorá odštartovala v celom svete aj za cenu mnohých vojen, útrap a krvi. Táto revolúcia za nezávislosť funguje po celom svete. Ideál o slobode, rovnosti a bratstve odvtedy neutíchol.

Kniha je súborom myšlienok a fotografií. Týkajú sa štyroch ročných období: jari, leta, jesene a zimy, ktoré symbolizujú detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Piate obdobie sa ešte neskončilo, trvá 3+3 rokov. Písanie tohto diela mi robilo radosť, ktorá trvala príliš dlho.. Keď som zaspával, tešili som sa na ráno. Keď mi v noci napadlo niečo pekné, hneď som si to zapísal. Celý život hľadám ľudí, ktorí veľa prežili, veľa vedia, a skôr ako odídu, mali by nám to povedať. V knihe spomínam tých, ktorí ma ovplyvnili, aj keď nie s každým som sa mohol stretnúť. Nevyhýbam sa striedaniu vážneho s veselým, som stále presvedčený, že sa treba často smiať – aj cez slzy. S literatúrou faktu som skončil. V tejto knihe si aj vymýšľam, snívam a hľadám skrytý súvis a nesúvis niektorých udalostí. Po úvodnom zamyslení porovnávam v prvej kapitole štyri ročné obdobia s ľudským životom. V druhej pôjde o piate obdobie, ktoré netrvá krátko. Do tretej som zahrnul spomienky na tretinu storočia a moje potulky po svete. Štvrtá sa venuje dvom zvláštnym udalostiam z Biblie. Kniha sa končí spomienkou na osemdesiatštyri priateľov, ktorých som mal rád, aj keď už odišli do večných lovísk.

Vo svete Talores boli vždy mágia a fantastické tvory bežnou realitou. Žijú tu spolu ľudia, elfovia, draci a množstvo ďalších čarovných bytostí. Málokto z nich si však uvedomuje, že zlo, ktoré sa pred všetkými stáročiami schovávalo, sa pomaly začalo prebúdzať. Temná energia sa šíri a postupne naberá na sile. Lenže je tu niekto, kto má potenciál zlo zastaviť, mladý čarodej menom Max Waryn. Jeho život dostane nový rozmer. Keď spozná mladú čarodejku Sage. Spoločne sa ocitnú na nebezpečnej ceste, ktorá zmení nielen ich osudy, ale aj osud celého sveta Talores. Dokážu uspieť proti temnote, ktorá nemá žiadne zľutovanie?

V poradí ôsma knižka básní viacrozmerného a viacžánrového autora. Monotematická skladba reflexívno-lyrických textov. Ústredným motívom autorskej výpovede je samota človeka uprostred ľudskej spoločnosti, vygenerovaná nedávnymi pandemickými situáciami a súvisiacimi udalosťami. Autor sa prihovára fiktívnej lyrickej hrdinke – Barbare, ktorá je inšpirovaná legendárnou Barbarou z azda svetoznámej básne Jacquesa Préverta. Vo voľnom verši skladby zaznievajú prévertovské tóny romancí a valéryovské alúzie „čistého“ verša. Autor rozohráva hru symbolov, svetiel i prítmia, spevov i mlčania, nehybnosti i tanca.

Prozaička Viera Švenková, oceňovaná autorka poviedok (boli preložené do jedenástich jazykov), sa v knihe Známe miesta, známe tváre vracia do rodného podtatranského kraja, zasiahnutého neduhmi civilizácie. Vo vrkoči spletenom zo samostatných poviedok a autobiograficky štylizovaného uceleného fiktívneho príbehu svetieľkujú záblesky spomienok na dávne časy a polozabudnuté ľudské osudy, ale predovšetkým portréty súčasníkov hľadajúcich orientáciu vo svete, keď ide o záchranu prírody a ľudskosti. Kniha zaujme podnetnými názormi. Bohatým jazykom a úsporným štýlom, originálnym videním osobného a spoločenského života -možného úniku zo samoty a hľadania cesty.

Táto knižka je skromným pripomenutím obdobia, ktoré prežil každý súčasník. Možno raz bude mementom a pripomenutím chuti slobody, ktorú sme si nevážili. Možno bude zlým snom, z ktorého je hodno sa zobudiť. Vtedy sme hľadali východiská. Nevedeli sme, čo príde, ale v hĺbke duše sme verili, že túto moru zvládneme... Človek je hrdinom svojich dní. Neľahko zvláda svoj údel a neraz má pocit, že stojí pred úlohami, v akomsi nerovnom boji proti leviatanovi o ktorom nevie nič. Chce odpovede na otázky, ktoré sa zdráha položiť. Odpoveďou mu je realita a jej neúprosnosť. Iný životný pocit a jeho kvalita. Dennodenné pripomínanie, že život už nie je taký ako kedysi... Táto knižka je malým, už historickým exkurzom do krajiny, kde sa voda sypala a piesok sa lial. Ohliadnutie sa za pocitom, v ktorom sa navzdory zdravému rozumu pravdou stal krivý odraz na hladine jazera, ktorého hladinu bičuje prízrak nerozumu. Tak ako vtedy, aj teraz vieme, že jediným riešením, ako túto skúsenosť zvládnuť, je zachovať si triezvu hlavu a veriť intuícii. Len tak je možné prejsť pomedzi Skyllu a Charybdu faktov a okolností, ktoré sa pred vami objavia ako fatamorgána... Táto knižka je malou ukážkou modu, ktorý aktivuje to najlepšie, čo v človeku je, aby dokázal rozlíšiť podstatu javov a vecí, ktoré ho obklopujú. Vedieť sa vyhnúť nepriazni osudu je schopnosťou tej časti ľudstva, ktorá vie, čo vlastne osud je a čo, či kto je jeho hýbateľom. Lebo hry sú založené na akceptovaní herných pravidiel oboma stranami. A nikoho neospravedlňuje, že pravidlá nepozná... Majme teda dostatok zmyslu pre humor. Ten je prostriedkom či sérom na zvládnutie prvej voľby... Drahí čitatelia, my všetci dobre vieme, že naším najväčším nepriateľom je strach. Ten, ktorý statočným rozklepe kolená a odhodlaným uberá sily. Spolu s chimerickou armádou búši na vráta charakteru a jeho najväčšou starosťou a morou je, že svoj márny boj nevyhrá.

Predstavte si, že existuje planéta, kdesi ďaleko za Síriusom , ktorá je identickou kópiou Zeme s rovnakou geografiou, kde všetci obyvatelia Zeme existujú duplicitne, avšak disponujú inými tradíciami, znalosťami, oblečením, spotrebičmi a podobne. Na takejto planéte žije naša lepšia. dokonalejšia kópia. Poriadok dobrovoľného šľachtického rádu tzv. samurajov ako vláda Svetového štátu, ktorá je dynamická, nestatická, s cieľom vyriešiť otázky pokroku a politickej stability – taká je v stručnosti Moderná Utópia (1905) viktoriánskeho sci-fi vizionára H.G.Wellsa, autora dnes už legendárnych ( a neraz aj mimoriadne úspešne sfilmovaných) diel ako Stroj času (1895), Ostrov doktora Moreaua (1986), Neviditeľný muž (1897) či Vojna svetov (1898). Autor- futurista, Shakespeare sci-fi žánru, vizionársky predvídal celý rad vynálezov, napr. nástup lietadiel a tankov, cestovanie do vesmíru, jadrové zbrane, satelitné televízie, náznak webovej siete, laser, stroj času, neviditeľnosť, biologické inžinierstvo – vivisekciu, mimozemskú inváziu – teda motívy, ktoré sa neskôr stali súčasťou žánru sci-fi knihách a filmoch, ale mnohé aj súčasťou reality. Predpovedal sexuálnu revolúciu, svetovú vojnu aj nebezpečenstvo rasových teórií. Možno ho zaradiť medzi najväčších sci-fi vizionárov a utopistov. Projektoval utópie aj dystópie, ukázal tak nádeje, ako aj sklamania, ktoré priniesli a môžu priniesť technológie. Poučí sa ľudstvo z Welsových varovaní?

Keď na Karola Lovaša cestou z opery zavolala na Václavskom námestí prostitútka „Sex, baby?“, cítil sa polichotený. Až do chvíle, než mu došlo, že dotyčná dáma, ktorá robila zo žuvačky tie najväčšie ružové bubliny v širokom okolí, oslovuje takto potenciálnych klientov. Pochopil, že sa stal mužom v prechode od mladíka k starcovi. Ten najnevďačnejší vek pre márnomyseľného kohúta. Táto kniha je návodom pre mužov „v prechode“, ako ho zvládnuť. A pomôckou pre ženy, ako mužov „v prechode“ pochopiť a prijať. Príbehy Karola Lovaša otvárajú dvere k hlbšiemu pochopeniu samého seba. Po knihách rozhovorov s Alojzom Lorencom a Jánom Saudkom sa Karol Lovaš znovu vracia ku glosovaniu každodennosti svojským, jedinečným spôsobom, na ktorý boli zvyknutí čitatelia jeho kníh s duchovnou tematikou.

Atanas Zvezdinov sa narodil 5.augusta 1943 v Sofii. Ukončil štúdium slovanskej filológie ( český, bulharský jazyk a literatúra) na Univerzite S.Klimenta Ochridskeho v Sofii. Pracoval v Bulharskom štátnom rozhlase, ako redaktor a hlavný redaktor v niekoľkých vydavateľstvách a ako riaditeľ Domu detskej knihy a múzea Angel Karaličev pri Ministerstve školstva i ako šéfredaktor časopisu Rodná reč. Vydal vyše 30 vlastných kníh pre deti a dospelých – poéziu aj prózu. Zostavil slovenčiny a ruštiny. Jeho básne sú prekladané do ruštiny, češtiny, slovenčiny, španielčiny a kniha pre deti a mládež Divé klinčeky vyšla v slovenčine vo vydavateľstve Mladé letá, 1987. Na Slovensku sa zúčastnil mnohých významných literárnych podujatí, medzi nimi Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach (2016), kolokvií k medzinárodnému projektu antológie poézie podunajských krajín Veľký pán Dunaj (2016, 2017) so svojou zostavovateľskou a prekladateľskou participáciou na príslušných vydaniach. Je členom Zväzu bulharských spisovateľov, Zväzu bulharských novinárov, Zväzu bulharských prekladateľov a mimoriadnym členom Spolku Slovenských spisovateľov. Ilustrácia Na prednej strane obálky je od akademickej maliarky Kostadinky Miladinovej, ktorá študovala od roku 1962 aj na VŠVU v Bratislave grafiku a ilustráciu u prof. Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Spolu s členmi Art Clubu 60 + 8 vystavovala ako čestná členka svoje diela v Bratislave ( (september 2015 ), Justiho sieň Primiciálneho paláca ). Ilustrovala aj viaceré diela Atanasa Zvezdinova.

Martin Homza: Svätoplukovská tématika v slovenskej historiografii František Skovajsa: Spolok sv.Vojtecha ako organizátor duchovných, národných a kultúrnych podujatí /1920 – 1945 / Bobák Ján: Slovenská liga v Amerike a Slovenská republika 1939 – 1945 Beata Katrebová Blehová: Ignác Zelenka – knihovník Vatikánskej apoštolskej knižnice, básnik a mecén slovenskej kultúry v exile Ladislav Vrtel: K tvorbe štátnych symbolov v rokoch 1989 – 1993 Tomáš Černák: Vzťah Vladimíra Clementisa k náboženskej otázke

Po tom, čo Ericha Kästnera nacisti zakázali ako autora, rozhodol sa, že si bude viesť tajný denník. Kästner od roku 1941 zapisoval, čo sa deje v Berlíne a na fronte. Jeho zápisky zo všedných dní, poznačených pribúdajúcimi výpadkami energie a bombardovaním, sú otriasajúcim svedectvom z vnútra nemeckej Tretej ríše.

OBRAZY Z CIEST – Cesta z Mníchova do Janova, Kúpele Lucca a mesto Lucca vznikali v rokoch 1828 – 1830. Nie sú len obdivným rozprávaním o talianskej prírode a o ľuďoch, ktorých formuje. V talianskej trilógii Heinrich Heine jasne vyjadruje svoj politický postoj. Vystupuje proti svetským a duchovným feudálom. Stavia sa za zrovnoprávnenie národov. Podľa jeho názoru „Európa dospela k plnoletosti a odtrháva sa od železnej šnúry, na ktorej ju vodili privilegovaní aristokracie“. Široká škála humoru až po satiru, ktorú Heine v diele hojne využíva, umožňuje bez moralizovania nastaviť spoločnosti kritické zrkadlo. Heinrich Heine vytvoril beletristickú prózu, ktorá patrí ku klenotom nemeckej literatúry. Niet divu, že je tak často prekladaným dielom.