Wolters Kluwer strana 33 z 122

A 2017 őszén, a Wolters Kluwer Kiadó gondozásában kiadott „Polgári eljárásjog I.” c. kötet a Miskolci Egyetem, a Debreceni Egyetem, a Szegedi Tudományegyetem, a Pécsi Tudományegyetem, a Károli Gáspár Református Egyetem Állam- és Jogtudományi Karai, valamint a győri Deák Ferenc Állam- és Jogtudományi Kar polgári eljárásjogi tanszékei oktatóinak együttműködése nyomán jelenhetett meg. E hat egyetem oktatói hallgatóik polgári eljárásjogi tanulmányaik sikeres teljesítéséhez kívántak a tankönyv megírásával segítséget nyújtani. Jelen kötet a tavaly megkezdett munka folytatása. A tankönyv öt részből áll. Az első rész a rendes és rendkívüli perorvoslati eljárások szabályait tárgyalja, míg a második, a kötet legterjedelmesebb része, a különleges eljárásokat mutatja be. A tankönyv harmadik része a Pp.-ben is önálló szerkezeti egységben szabályozott kollektív igényérvényesítéssel kapcsolatos eljárásokat tárgyalja. A kötet negyedik része a Pp.-vel egyidejűleg hatályba lépett közigazgatási perrendtartásról szóló 2017. évi I. törvény (Kp.) főbb rendelkezéseinek bemutatásával azt a cél kívánja elérni, hogy a hallgatók képet kapjanak a közigazgatási jogviták elbírálásának eltérő rendjéről. A tankönyv ötödik része két, közjegyzői hatáskörbe tartozó polgári nemperes eljárás szabályainak bemutatását tartalmazza, mert több jogi karon e nemperes eljárások is a Pp. II. tananyagának részét képezik. Jelen kötet a polgári eljárásjog tantárgyból kollokviumra vagy szigorlatra készülő egyetemi vagy alapszakos hallgatókon kívül érdeklődésre tarthat számot a polgári eljárásjogból szakvizsgára készülő kollégák körében is.Szerkesztette: Nagy Adrienn – Wopera Zsuzsa; Szerzők: dr. Herédi Erika, dr. Kormos Erzsébet, dr. Mészáros Gábor, dr. Mészáros Pál, dr. Molnár Judit, dr. Nagy Adrienn, dr. Nagy Andrea, dr. Nyilas Anna, dr. Pákozdi Zita, dr. Pribula László, dr. Szabó Imre, dr. Szalai Péter, dr. Tóth Barbara, dr. Udvary Sándor, dr. Wallacher Lajos, dr. Wopera Zsuzsa

A büntetőeljárás című tankönyv új, negyedik kiadásának az elkészítését a büntetőeljárásról szóló 2017. évi XC. törvény 2018. július 1-jén történt hatálybalépése tette szükségessé. A Be. új szerkezete, új jogintézményei, a meglévő jogintézmények eltérő értékelése, az eddig megszokottól eltérő elnevezése, a korábbról megőrzött rendelkezések eltérő tartalmú szabályozása, nem utolsósorban a törvény terjedelmének a korábbi, 1998. évi XIX. törvényhez képest jelentős megnövekedése a korábbi, összesen 608 §-ról 879 §-ra indokolttá tették a tankönyv újraírását.

Publikácia „Kvalitatívna zmena v zamestnanosti Slovenskej republiky“ prináša čitateľom odpovede na pálčivé otázky, ako sa vplyvom priemyselnej revolúcie bude meniť zamestnanosť na Slovensku, na čo sa treba pripraviť a pred akými výzvami v súvislosti s reprodukciou pracovnej sily Slovensko stojí. Autorky publikácie doc. Ing. Iveta Pauhofová, CSc., a prof. RNDr. Beáta Stehlíková, CSc., vezmú čitateľa takpovediac za ruku a postupne ho prevádzajú tromi kapitolami. V prvej z nich sa dozvie, aké sú reálne výsledky zamestnanosti a mzdového vývoja v jednotlivých regiónoch Slovenska. Druhá kapitola čitateľa priamo vtiahne do víru zásadných zmien, ktoré priemyselná revolúcia prináša. V tretej kapitole autorky načrtávajú výzvy pre odvetvovú štruktúru národného hospodárstva vo vzťahu k zamestnanosti, riziká vo využití potenciálu regiónov, ale prinášajú aj vlastné odporúčania. Monografia je určená pre každého, kto si uvedomuje, že problematika zamestnanosti sa týka každého z nás a že východiská a prístupy k zamestnanosti, ktoré nám postačovali dnes, už zajtra postačovať nebudú. Preto je najvyšší čas začať uvažovať nad formovaním nového obrazu zamestnanosti na Slovensku, v ktorom sa budú minimalizovať rozdiely medzi regiónmi a vytvárať rovnocenné podmienky pre každého človeka, ktorý tu žije. Publikácia „Kvalitatívna zmena v zamestnanosti Slovenskej republiky“ poskytuje bravúrny náčrt, ako dať novú náplň celkovému chápaniu zamestnanosti, neupínať sa na staré obrazy zamestnanosti a hľadať moderné formy, ktoré maximálne využijú predovšetkým ľudský potenciál v každom regióne Slovenska.

Správne trestanie patrí k tradičným nástrojom verejnoprávneho sankcionovania, ktoré môžu predstavovať značný zásah do práv a oprávnených záujmov sankcionovaných osôb. Na rozdiel od priestupkového práva, jednotná právna úprava správneho trestania u nás absolútne absentuje. Autorky v publikácii zhromaždili vybrané, skrátené, publikované aj nepublikované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu SR a ČR, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR s právnymi vetami. Do knihy zahrnuli aj Rezolúcie a Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy, ochrany práv jednotlivca a ukladania sankcií, ktoré majú značný význam pre trestné právo správne, hoci sú pre členské štáty Rady Európy záväzné len v podobe pravidiel „soft law“. Publikácia má byť nielen pomôckou pre správne orgány pri sankcionovaní právnických a fyzických osôb – podnikateľov za správne delikty, ale aj pre laikov pre uplatňovanie práva a dodržiavanie povinnosti. Právnej praxi tak predkladáme dielo, ktoré osloví správne orgány, sudcov, advokátov a ďalšiu právnickú ako aj laickú verejnosť.

Franchising jako metoda podnikání se v České republice úspěšně rozvíjí, přesto se franchising drží na okraji zájmu právní vědy a české právo jej jako pojem ani neupravuje. Autoři se proto v předkládané publikaci snaží zaměřit na vysvětlení podstaty a způsobu fungování franchisingu v ČR s využitím dostupné judikatury. Hlavní pozornost zaměřují na franchisingovou smlouvu jako na právní základ fungování spolupráce na principech franchisingu. Věnují se i aspektům práva soutěžního a vztahu franchisingu a zákona o ochraně hospodářské soutěže. Cílem této publikace není pouze seznámit čtenáře s franchisovým podnikáním a jeho právními aspekty, ale podnítit i zájem odborné veřejnosti o franchising, který zůstává neprávem přehlížen.

O tom, že sa pripravovalo vytvorenie Európskej prokuratúry, je slovenská verejnosť, najmä odborná, informovaná. Obsah informácií poskytnutých hromadnými oznamovacími prostriedkami je však nielen veľmi skromný, ale aj nepresný. Odborná literatúra sa tejto problematike zatiaľ nevenovala. Pritom práce na príprave nariadenia o vytvorení Európskej prokuratúry nedávno skončili, Slovenská republika oficiálne oznámila, že má záujem sa na realizácii tohto nariadenia podieľať a z nariadenia vyplýva, že sa bude dotýkať profesionálnej činnosti viacerých právnych profesií. Európska prokuratúra bude podávať obžaloby na slovenských súdoch. Ak nebude prijatá osobitná vnútroštátna právna úprava, tak na všetkých okresných súdoch podľa všeobecných pravidiel miestnej príslušnosti. Nariadenie o vytvorení Európskej prokuratúry sa teda bude s najväčšou pravdepodobnosťou dotýkať práce všetkých slovenských trestných sudcov. Mnohé oprávnenia a postupy Európskej prokuratúry budú upravené aj vo vnútornom slovenskom právnom poriadku, ale nie všetky. Navyše, v prípade nesúladu vnútroštátnej právnej úpravy má prednosť právna úprava obsiahnutá v nariadení Európskej únie. Nariadenie Európskej únie má všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné v členských štátoch. Ide o dosť dôvodov na to, aby sa prinajmenšom právnici všetkých profesií podieľajúcich sa na trestnom konaní zaujímali o právnu úpravu týkajúcu sa Európskej prokuratúry. Keďže k nariadeniu, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, neexistuje dôvodová správa ani judikatúra, pre lepšie pochopenie filozofie a dôvodov vzniku Európskej prokuratúry autorka pripojila prehľad historického vývoja snáh o jej vytvorenie a pre lepšie pochopenie jednotlivých inštitútov Európskej prokuratúry aj prehľad vývoja diskusií v priebehu legislatívnej prípravy nariadenia o jej vytvorení.

Napriek tomu, že nariadenie Rím I už niekoľko rokov predstavuje základnú reguláciu vzťahujúcu sa na otázku určenia rozhodného práva v zmluvných záväzkoch, nebola mu dosiaľ v odbornej literatúre venovaná vyššia pozornosť. To isté platí aj vo vzťahu k jeho „predchodcovi“, Rímskemu dohovoru, ktorý sa v európskom kontexte aplikuje od apríla 1991 a na Slovensku od augusta 2006. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu mobilitu osôb, tovaru, služieb a kapitálu obsahujú súvisiace právne vzťahy čoraz vo väčšej miere tzv. cudzí prvok. To spôsobuje, že oveľa častejšie je potrebné riešiť otázku určenia rozhodného práva. Táto otázka je pritom v mnohých prípadoch kľúčová a je potrebné ju riešiť skôr, ako dôjde k uzatvoreniu príslušnej zmluvy. Cieľom tejto publikácie je prispieť k objasneniu ustanovení nariadenia Rím I, a tým spôsobom uľahčiť interpretáciu zmluvných vzťahov, ktoré majú spojitosť s právnymi poriadkami viacerých štátov. Kvôli prehľadnosti je pri každom článku tohto nariadenia uvedená aj korešpondujúca úprava Rímskeho dohovoru, ktorého ustanovenia sa ešte stále môžu aplikovať na existujúce zmluvy (uzatvorené do 16. decembra 2009). Komentár je určený širokej právnickej verejnosti (sudcom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, notárom, exekútorom, ...), ale môže byť taktiež nápomocný zmluvným stranám, účastníkom (stranám) v rámci riešenia ich sporov.

„Lidé jsou největším bohatstvím každé organizace“ je známým výrok, který platil, platí a bude platit i nadále. Jak ale reflektovat změny ve způsobu vedení lidí ve školách a školských zařízeních? Připravili jsme pro vás již 2. vydání knihy Vedení lidí ve školách a školských zařízeních (1. vydání bylo zcela vyprodáno). Jejím cílem je vymezení činností vedoucích pracovníků a jejich aplikace na školy a školská zařízení. Autorka klade také velký důraz na současnou potřebu vnímat ředitele školy jako podporovatele rozvoje učitelů. Vychází přitom z vlastní ředitelské zkušenosti i ze zkušeností kolegyň a kolegů. Kniha je určena všem vedoucím pracovníkům bez ohledu na funkční zařazení i druh školy či školského zařízení. Inspiraci v ní naleznou také pedagogičtí pracovníci, kteří o vstupu do funkce teprve uvažují, a bez významu není kniha ani pro studenty fakult s pedagogickým zaměřením – příprava na realitu života školy je potřebná.

Nedostatočná komunikácia, rozdielne zdieľanie kultúrnych či náboženských hodnôt vyústili v zdravotníctve do širokého spektra konfliktov. Odpoveď na otázku, ako profesionálne a citlivo zvládnuť konfliktné situácie bez súdneho či arbitrážneho konania, prináša publikácia „Mediácia v zdravotníctve“. JUDr. František Kutlík, autor publikácie, pretavil do tohto knižného diela svoje dlhoročné praktické skúsenosti z oblasti mediácie a detailne rozoberá techniky, ktoré doposiaľ v knižnej podobe na Slovensku nevyšli. Mediácia ako nový fenomén riešenia sporu treťou nezávislou osobou umožňuje nastaviť vhodnú komunikáciu v bežnej praxi zdravotníckeho zariadenia a v prípade otvoreného sporu ponúka jeho optimálne a prijateľné riešenie pre obidve strany. V konečnom dôsledku tak vytvára pôdorys pre zdravé a korektné vzťahy nielen medzi pacientmi a zdravotníckymi pracovníkmi, ale aj medzi zdravotníckymi pracovníkmi navzájom. Obsahové členenie publikácie, jej špecifické zameranie, ako aj štýl, akým je napísaná, ocenia nielen odborníci v oblasti riešenia konfliktov, ale má potenciál zaujať aj lekárov, pacientov a ostatných pracovníkov zdravotníckych zariadení. Môže však byť zaujímavým čítaním pre každého, kto dokáže oceniť výnimočnosť metódy riešenia sporov, ktorá na rozdiel od nepríjemných súdnych konaní nepozná víťazov a porazených, ale prináša spokojnosť na obidvoch stranách.

Rozhodcovské konanie nie je v aplikačnej praxi v Slovenskej republike náležite ukotvené, pričom k jeho degradácii prispeli najmä skúsenosti z minulosti, ktoré súviseli s rozhodovaním spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie využívali dodávatelia na rýchle získanie exekučných titulov voči spotrebiteľom, ktorých práva boli v rozhodcovskom konaní porušované, pričom rozhodcovské súdy s pochybnou povesťou nedodržiavali požiadavky nezávislého a nestranného rozhodovania sporov. Preto sa zákonodarca rozhodol konať a prijať dvojkoľajnú úpravu rozhodcovského konania v Slovenskej republike, keď vyčlenil rozhodovanie spotrebiteľských sporov spod režimu zákona o rozhodcovskom konaní a prijal zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zaviedol osobitný typ konania blízky rozhodcovskému konaniu, no nejde o rozhodcovské konanie v jeho vlastnom zmysle slova. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je pomerne prísny, pričom autor poukazuje na potrebu novelizácie niektorých jeho ustanovení, ako aj súvisiacich opatrení a prístupov tak, aby sa miera uplatnenia spotrebiteľského rozhodcovského konania v aplikačnej praxi postupne zvyšovala. Komentár je primárne určený rozhodcom rozhodcovských súdov oprávneným rozhodovať spotrebiteľské spory a zriaďovateľom týchto rozhodcovských súdov. Komentár je však tiež určený sudcom všeobecných súdov, ktorí rozhodujú v konaniach o zrušení spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov, keďže v komentári možno nájsť rozsiahly výklad k § 45 ZSRK, kde autor upozorňuje na časté chyby, ktoré sa v týchto konaniach vyskytujú. V neposlednom rade je vhodný pre subjekty aktívne sa podieľajúce na legislatívnom procese, advokátov, ako aj pre podnikateľov a spotrebiteľov.

V oblasti ústavného práva, najmä v menších a mladších štátoch s kratšou demokratickou tradíciou, je bežné hľadať inšpirácie v systémoch, ktoré priniesla história či súčasnosť. Francúzsko spĺňa všetky parametre na to, aby bolo právom brané za referenciu v ústavnoprávnej oblasti. V našej doktríne sa viacero autorov venuje tomuto štátu a čiastkovým problémom jeho ústavného systému. Chýbalo však u nás dielo, ktoré by hlbším a komplexnejším spôsobom mapovalo podobu a fungovanie súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku vrátane jej genézy a najnovšieho veľmi podstatného vývoja. Ponúkaná monografia vypĺňa túto medzeru, venuje sa súdnej kontrole ústavnosti vo Francúzsku v širších súvislostiach, analyzuje jej jednotlivé mechanizmy i vybrané judikáty v snahe prispieť do vedeckej diskusie, ktorá prospieva teórii i praxi. Autor, ktorý doktorskú dizertačnú prácu vypracoval a obhájil na parížskej Sorbonne, využíva svoje poznatky nadobudnuté dlhodobým úzkym kontaktom s francúzskym ústavnoprávnym prostredím. Po inštitucionálnej stránke sa autor sústreďuje na systém súdnej kontroly ústavnosti, jeho nastavenie a logiku. Z judikatúry, ktorá je nekonečná, zase vyberá a analyzuje rozhodnutia kľúčového významu v miere potrebnej na poskytnutie komplexného pohľadu do francúzskej „ústavnoprávnej duše“. Publikácia demonštruje, napriek často opačnému názoru v našom prostredí, že v súčasnosti vo Francúzsku jednoznačne možno konštatovať existenciu ústavného súdnictva ako uceleného konceptu a že Ústavnú radu dnes už možno bez váhania označiť za ústavný súd, a že tu nejde len o akýsi model sui generis. Analýza statickej (inštitucionálnej) stránky ústavného súdnictva zahŕňa jednak organické vymedzenie subjektov, ktoré ho realizujú, a tiež okruh referenčných noriem, ktoré slúžia ako kritérium na posúdenie súladu či nesúladu kontrolovaného aktu. Vo Francúzsku okruh referenčných noriem zďaleka nie je definovaný len Ústavou samotnou. Vo veľmi podstatnej miere k jeho vymedzeniu prispela judikatúra. Analyzované sú tie zložky judikatúry, ktoré participujú na vymedzení ústavného súdnictva samotného i na vymedzení ním používaných referenčných kritérií. Celá táto oblasť predstavuje kostru ústavného súdnictva, jeho pevný základ, preto časť I nesie názov Statická stránka ústavného súdnictva. Druhá veľká oblasť, ktorá je predmetom analýzy, sa sústreďuje na samotnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdnictva. Východiskom pre voľbu analyzovaných rozhodnutí bola miera ich vplyvu na formovanie, nastavenie a fungovanie ústavného systému, ktorá zároveň odhaľuje často veľmi inšpiratívny prístup a pozoruhodný spôsob uvažovania francúzskeho ústavného sudcu. Medzi analyzované oblasti, v ktorých ústavné súdnictvo zanechalo výraznú stopu so zásadnými dopadmi, radí autor problematiku referenda, vzťah Ústavy a ústavných zákonov, oblasť volebného práva a vyrovnanie sa s fenoménom európskej integrácie. Napokon nemohol opomenúť ani zavedenie následnej kontroly ústavnosti zákonov formou question prioritaire de constitutionnalité, čo je podstatná inovácia vnesená do francúzskej koncepcie ústavného súdnictva v nedávnom období. Aktivita ústavného súdnictva v týchto oblastiach priniesla významné posuny v nastavení formy vlády aj modelu ochrany základných práv. Možno povedať, že francúzskemu ústavnému systému dodalo výraznú dynamiku, preto je časť II nazvaná Dynamická stránka ústavného súdnictva. Okrem analýzy súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku stricto sensu autor formuluje, priebežne pri rozbore jednotlivých parciálnych otázok, a špecificky potom v závere, viacero možných inšpirácií či poučení pre slovenský ústavný systém.

Učebnica Štátovedy obsahuje teoretické i praktické poznatky o štáte, o jeho základoch, o fungovaní jeho ústavy, ústavného poriadku, o postavení jednotlivca a o organizácii štátnej moci v tom najširšom zmysle. Od vydania predchádzajúcej učebnice štátovedy autorským kolektívom Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského pod vedením profesora Cibulku uplynuli vyše štyri roky. Členovia katedry pod vplyvom vývoja právnej vedy, vďaka vlastným pedagogickým skúsenostiam, na základe spätnej väzby k učebnici z roku 2013, ale aj z dôvodu rozbiehajúcej sa reformy štúdia na fakulte dospeli k názoru, že dozrel čas na prípravu novej učebnice štátovedy. Predkladaná učebnica sa na jednej strane hlási ku kontinuite s manuálmi katedrou vypracovanými a na fakulte úspešne používanými v nedávnej minulosti. Okrem už spomenutej bezprostredne predchádzajúcej učebnice z roku 2013 ide o svojho času veľmi dobre prijímané a dodnes hojne citované dielo Štátne právo Slovenskej republiky z pera autorskej dvojice profesorov Mariana Poslucha a Ľubora Cibulku. Jeho prvé vydanie uzrelo svetlo sveta v roku 2003, následne bola učebnica reeditovaná v rokoch 2006 a 2009. Na druhej strane mal však autorský kolektív ambíciu spracovať aj niektoré ďalšie a v predchádzajúcich učebniciach nezachytené poznatky, pri vybraných inštitútoch ponúknuť širší a hlbší pohľad na problematiku, s väčším zastúpením zahraničnej doktríny a názornej ilustrácie teoretických inštitútov na konkrétnych príkladoch z praxe. Učebnica je určená v prvom rade študentom práva, prípadne iných študijných odborov, kde študenti prichádzajú do styku s ústavnými inštitútmi a ústavným právom, no nájde si svoje miesto aj u odbornej verejnosti.

Učebnica Introduction to the U.S. Law je zameraná na odborný anglický jazyk na úrovni C1 spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Nie je zameraná na vysvetľovanie gramatických javov, ale predstavuje skôr praktický súbor textového materiálu s cvičeniami smerujúcimi k osvojeniu si nadobudnutých vedomostí. Učebnica je zostavená z desiatich kapitol, pričom ich poradie smeruje od jednoduchšieho k náročnejšiemu. Úvod je venovaný historickému vývoju právneho systému v USA a prameňom amerického práva. Nasledujúce kapitoly pojednávajú o porotnom systéme, ktorý je jedným z charakteristických znakov anglo-amerického právneho systému, a Ústave Spojených štátov amerických. Značná časť publikácie je venovaná občianskemu a trestnému právu. Nasledujú vybrané právne odvetvia, konkrétne imigračné právo a medicínske právo. Publikácia je zakončená vybranými občianskoprávnymi a trestnoprávnymi súdnymi prípadmi, ktoré študenti pod vedením kvalifikovaného pedagóga analyzujú. Učebnica je určená predovšetkým ako študijný materiál na výučbu anglického jazyka v odbore právo, ako aj v odbore diplomacia a medzinárodné vzťahy v bakalárskom stupni štúdia. Rovnako však môže byť prínosom aj pre ďalších záujemcov o štúdium právnej angličtiny a precvičovanie si odbornej terminológie, resp. pre študentov iných škôl s podobným zameraním.

Regulácia v sieťových odvetviach je súbor detailných, často pomerne technických noriem, ktorý tzv. ex ante spôsobom upravuje fungovanie podnikateľskej činnosti a pravidiel na trhu v určitom hospodárskom odvetví závislom od významnej infraštruktúry. Priebežne sa mení, aby sa adaptovala najmä na zmeny na trhu, na zmeny spoločenských pomerov a na rozvoj technológií. Regulácia sa tiež priebežne spresňuje tak, že ex post zistené porušenia alebo zneužitia „sivej oblasti“ existujúcej regulácie sa zhmotňujú do ďalších detailnejších ex ante pravidiel. Zmeny a spresnenia prichádzajú najmä zo strany Európskej únie, ale aj zo strany národných zákonodarcov a nezávislých regulátorov. V Slovenskej republike v podstate absentuje odborná právnická literatúra zameriavajúca sa na túto problematiku. Cieľom tohto komentára k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach je preto aspoň čiastočne vyplniť existujúce vákuum v rámci odbornej literatúry a vzbudiť väčší záujem o túto problematiku. Komentár obsahuje okrem komentovaných ustanovení zákona aj teoretickú časť, rozdelenú na štyri kapitoly. V prvej kapitole autori vysvetľujú niektoré charakteristické vlastnosti sieťových odvetví odôvodňujúce potrebu ich regulácie, vznik a význam sektorového regulátora, ako aj vzťah regulácie a súťažného práva. V druhej sa venujú právnej úprave a vybraným otázkam regulácie v sieťových odvetviach Slovenskej republiky približujú základy regulácie sieťových odvetví v domácich podmienkach. V tretej kapitole sa zameriavajú na energetické odvetvia regulované právom Európskej únie. Vo štvrtej kapitole sa venujú najdiskutovanejšej oblasti regulácie, a to cenovej regulácii.Publikácia obsahuje očíslovanie jednotlivých odsekov, ktoré slúžia na jednoduchšie zorientovanie sa v texte vďaka vecnému registru. Publikácia je určená tak odbornej, ako aj laickej verejnosti.

Hlavným cieľom monografie je poskytnúť čitateľovi súhrn poznatkov o súčasnom stave krízového manažmentu EÚ a jeho postavení a úlohách Slovenskej republiky v súvislosti so vznikajúcimi a neustále prebiehajúcimi aktuálnymi zmenami bezpečnostného prostredia EÚ a jej členských štátov. V publikácii autor prináša prehľad o teoretických východiskách medzinárodného krízového manažmentu v EÚ, analyzuje poslanie, ciele a nástroje Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a jej integrálnej súčasti Spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorá je uplatňovaná voči tretím krajinám formou civilných misií a vojenských operácií krízového manažmentu EÚ. Monografia je využiteľná ako študijný materiál na podporu výučby odborných predmetov na vysokých školách zameraných na krízový manažment alebo verejnú správu. Využiteľná je aj na odbornú prípravu pracovníkov relevantných ministerstiev vlády SR, ale aj ako zdroj informácií pre širokú verejnosť.

Roky 2015 a 2016 môžeme s pokojným svedomím označiť za roky utečencov. Nie na Slovensku, ale v ostatných častiach Európy. Rok 2016 však môžeme nazvať rokom zvýšeného záujmu cudzincov o niektorú z foriem pobytu na území Slovenskej republiky. Problematika pobytu cudzincov je bezpochyby veľmi aktuálnou oblasťou správneho práva. Po prvej publikácii, v ktorej sa autorka venovala zaisteniu cudzincov v judikatúre Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, ale aj komentáru k súvisiacim ustanoveniam zákona o pobyte cudzincov, sa tentokrát autorka zamerala na problematiku pobytu cudzincov, ktorá je oblasťou veľmi dynamickou. Jej právna úprava prechádza častými zmenami a vzhľadom na to, že neveľké množstvo dostupnej literatúry mnohokrát zďaleka nekorešponduje s aktuálnym stavom právnej úpravy, autorka predkladá výber najaktuálnejších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s cieľom poukázať na výkladové trendy, ktorými najvyšší súd vykladá zákon o pobyte cudzincov. Pre porovnanie a obohatenie publikácie siaha aj po významných rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a vyberá aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej Únie vo veciach pobytu cudzincov. Všetky zmeny súvisiace s okruhom vzťahov, na ktoré sa aplikuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, sa postupne premietajú do rozhodovacej činnosti správnych orgánov, ktorým zákon zveril právomoc rozhodovať o jednotlivých typoch pobytov. Ich súdny prieskum bol do 30. júna 2016 preskúmateľný na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, pričom najpodstatnejšou zmenou je vypustenie rozhodovania o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov z rozhodovacej právomoci správnych súdov.