Zabudnuté knihy strana 2 z 9

Príbehy a zážitky Ľudmily Voronskej v internátnej škole. Ľudka prvýkrát prežíva dôsledky svojich rozhodnutí, keď sa spolu so skupinou dievčat dostáva do konfliktu s jednou z učiteliek. Podarí sa im zvíťaziť, ale je otázkou, či cena za toto víťazstvo nie je príliš vysoká... Text vychádza z prvého prekladu Márie Klimovej a boli v ňom vykonané minimálne úpravy.

Ľudmila Vlasovská prichádza do výberovej školy, kde ju však okrem vyučovania čakajú aj ťažké a nepríjemné skúšky. Vo chvíľach, keď sa zdá, že si zvyká na nové prostredie, prichádza okamih, ktorý preverí jej vnútornú silu. Text vychádza z prekladu Márie Klimovej a boli v ňom vykonané minimálne úpravy.

Po skončení školy sa Ľudmila vracia domov, kde ju okrem starých priateľov čakajú aj mnohé prekvapenia. Uvedomuje si, že už nie je dieťaťom a má život plne vo svojich rukách. Aj napriek nepríjemným udalostiam sa vždy dokáže postaviť a ísť ďalej. Text vychádza z prekladu Márie Klimovej a boli v ňom vykonané minimálne úpravy.

Dievčenský román ruskej autorky o láske, odvahe a priateľstve. Gruzínsku kňažnú Ninu po smrti mamy ju vychováva otec a jej rodina, ktorá jej dopraje slobodu a neobmedzuje ju konvenciami. Preto je šokovaná, keď má nastúpiť do výberovej školy a veľmi ťažko sa zmieruje s jej prísnymi pravidlami. Text vychádza z prekladu Márie Klimovej z päťdesiatych rokov minulého storočia.

Príbeh dievčaťa, ktorému matka zomrela pri pôrode. Vychoval ju starostlivý a láskavý otec a dobré tety. Ľudmila Voronská je obklopená láskou, toleranciou a pozornosťou. Prežila krásne detstvo bez mráčika starostí, pochybností a žiaľu. Jej trápenie a duševné krízy sa začali až jej príchodom do dievčenského ústavu. Text vychádza z prekladu Márie Klimovej a boli v ňom vykonané minimálne úpravy.

Malá Lena prichádza po smrti matky do rodiny svojho strýka, ktorého nikdy predtým nevidela. I keď strýko žije v prepychu, rodina prijme Lenu chladne a jej noví bratranci a sesternice jej svojou zlomyseľnosťou pripravia nejednu horúcu chvíľu... Text vychádza z prekladu Márie Klimovej a boli v ňom vykonané minimálne úpravy.

V snahe odlákať svorku vlkov počas snehovej búrky sa knieža Gordov rozhodne zanechať dcéru ukrytú na strome v nádeji, že sa k nej neskôr vráti. Pri príchode do najbližšej osady však stráca vedomie... v tom istom čase dieťa nachádza chudobný poľovník, ktorí jej dá meno Sibíročka. Text vychádza z prekladu Márie Klimovej a boli v ňom vykonané minimálne úpravy.

Príbeh nešťastného, romantického mladého muža, ktorý je beznádejne zamilovaný do Lotty, manželky priateľa. Dielo má čiastočne autobiografický základ – v roku 1772, dva roky pred vydaním románu, prešiel Goethe podobným obdobím, keď sa vášnivo zaľúbil do ženy, ktorá bola v tom čase zasnúbená s jeho priateľom. Text vychádza z prekladu Márie Klimovej a boli v ňom vykonané minimálne úpravy.

Autobiografia spisovateľa, novinára a humoristu Ela Šándora sa zameriava na obdobie po vzniku Slovenského štátu, keď bol spolu so skupinou ďalších osobností zatknutý za svoje politické názory. Spočiatku bol uväznený v Ilavskom väzení a neskôr presunutý do koncentračného tábora. Aj napriek pokusom o humorné poňatie situácie a životnému optimizmu na povrch preniká neradostná skutočnosť ťažkej doby.

"Pokračování románu Pod ochranou Núriho. Orientalista Alois Musil opisuje další netradiční zážitky z cest po Arábii. ...Do tábora knížete Núriho přivezl obchodník Sálem na 42 velbloudech náboje a zbraně z přístavu Kuejt u Basry. Muhammad si koupil pěkný revolver a zkoušel jej ve svém stanu. Jeho soused Mchejrít seděl s ním. Vystřelil všechny náboje, podal jej sousedovi: „Zkus, bratře, jak lehko se spouští kohoutek!“ „Není, Muhammade, v revolveru náboj?“ „Není, Mchejríte, vždyť jsem je vystřelil všechny.“ Mchejrít stiskl po prvé, kohoutek se spustil, rána nevyšla; stiskl po druhé, naklonil revolver poněkud bokem k Muhammadovi, stiskl po třetí, Muhammad zakřikl a svíjel se s prostřelenými vnitřnostmi. „Háua, ó běda, pomsta, krvna!“ zvolali jeho otroci a vrhli se na Mchejríta..."

Na zámku Potštejnu žije hrabě Jan Antonín Harbuval Chamaré, který již dlouhé roky pátrá po tajemném pokladu v ruinách hradu Potštejna na kopci nad vesnicí. Koncem roku 1780 přijíždí na potštejnský zámek mladý doktor Kamenický. Kamenický vyvolá svými pokrokovými názory rozruch, ale dostává se do konfliktu s fanatickým katolickým duchovním abbém Steydelem. Konflikt končí vyhlášením tolerančního patentu císařem Josefem II. roku 1781. Podle knihy vznikl film Poklad hraběte Chamaré (1984).

V knize Pod ochranou Núriho se orientalista Alois Musil vrací k zážitkům během svého působení mezi beduíny. Díky jeho poznámkám získáváme přehled o situaci na Blízkém východě na začátku 20. století, poznáváme zvyky kmenů v oblasti Arábie a jsme svědky jejich každodenního života. Text byl digitalizován z původního vydání a byly v něm provedeny minimální gramatické a stylistické úpravy.

Tajomnému vedcovi sa podarí odhaliť tajomstvo cestovania v čase a jeho putovanie ho zavedie do roku 802701, keď sa z ľudí vyvynuli krásni Eloi, ktorí žijú v súlade s prírodou. V tomto dokonalom svete však žije aj ďalší poddruh človeka... Román svetoznámeho autora si okamžite získal kritické uznanie a odvtedy je považovaný za jedno z najväčších diel sci-fi, ktoré sa po dlhšej dobe vracia v novom preklade k našim čitateľom.

Zápisky z mŕtveho domu je čiastočne autobiografický román, ktorý Dostojevskij napísal po pobyte v Omskej pevnosti, kde bol uväznený od roku 1850 do roku 1854. Izolácia a nehostinné podmienky väzenia okrem neľudských podmienok prinášajú aj nečakané situácie a na povrch vyplávajú aj najhlbšie zákutia ľudskej duše. Text bol digitalizovaný z prekladu Petra Tvrdého z roku 1934 a boli v ňom vykonané gramatické a štylistické úpravy.

Knižné prepracovanie stredovekej legendy o svätom Svoradovi a Benediktovi. Príbeh bol doplnený viacerými osobnosťami z dejín, ale aj fiktívnymi postavami. Text vychádza z vydania z prvej polovice minulého storočia v ktorom boli vykonané gramatické a štylistické úpravy.

Kálmán Mikszáth neprekonateľným spôsobom priblížil postavy a postavičky zo "starých časov" Uhorska. V novele Gavalieri sú to obyvatelia Šariša, ktorí napriek neradostným pomerom dokážu žiť ako skutoční páni. "Dobre poznám slávnu Šarišskú stolicu. Často som ju navštívil, mám tam aj rodinu, aj priateľov, veľkých pánov, malých pánov, čo ináč neznačí rozdiel, lebo v Šariši aj malí páni sú veľkými pánmi a obrátene: aj veľkí páni sú malými pánmi. Šariš je stolicou dobrého tónu a ilúzií. Mnoho ráz som tam bol na bále, na bankete a vždy sa mi zdalo, že sedím medzi samými Esterházyovcami, ale dobre som vedel, že sú to stoliční pisári a malí úradníci, čo im všetko schádza, čo poprípade potajomne hladujú, ale keď cudzie oči hľadia na nich, s kniežacou grandezzou vedia sa rozlúčiť s ostatným päťzlatníkom." Text vychádza z prekladu Bela Kleina-Tesnoskalského z prvej polovice minulého storočia v ktorom boli vykonané gramatické a štylistické úpravy.