Hranica

---

Pred nami stojí trinásťročné dievča, Emma. Stratila rodičov aj domov, ale v detskom domove, kde práve žije sa nečakane objaví jej stará mama, ktorú nikdy nevidela a vezme si ju k sebe.

Miestom príbehu je fiktívne mestečko v Sedmohradsku v čase pádu totality a zúčtovania s jeho pozostatkami. Emma na hranici detstva a dospelosti začína vnímať svet okolo seba. Svet na hranici neslobody a slobody. Začína nový život, pozoruje, zoznamuje sa s minulosťou a traumami, stavia sa im tvárou v tvár, skúša a postupne sa rozhoduje, či má o veciach terajších a budúcich rozhodovať mágia starej mamy alebo jej osobná iniciatíva a odvaha.

Román Hranica je skutočný veľký román, strhujúci, plný hľadania, napätia, nevyslovených tušení ale aj nedopovedaných príbehov.

O preklad do slovenského jazyka sa postarala Gabriela Magová

O knihe napísali:
Kedy sa upaľujú bosorky? Keď prekročia stanovené hranice. Kde sa upaľujú bosorky? Na hraniciach. Kto však má právo ukázať prstom a povedať: ty si ten, čo prekročil, teba upálime?

A sme priamo v boľavo aktuálnom románe Hranica maďarského prozaika s koreňmi v rumunskom Sedmohradsku, Györgya Dragomána (1973). Jeho dievčensko-ženská hrdinka Emma sa dostáva na všetky mysliteľné pomedzia ? prirodzeného, neprirodzeného, ba dokonca až nadprirodzeného. Absolútne nepripravená Emma je nechtiac účastníčkou hľadania prisluhovačov teroru po zvrhnutí Generála (jemne načrtnuté reálie dávajú tušiť, že sme v Rumunsku a Generálom bol Ceau?escu). Zažíva otváranie skríň a vypadávanie kostlivcov. Takých, čo boli považovaní za hrdinov, aj takých, čo hrdinami skutočne boli. Trinásťročné dievča si začína uvedomovať neúprosné pravidlá: ak dospelí potrebujú upaľovať, nejakú bosorku si vždy nájdu.

Román Hranica vyšiel v Maďarsku v roku 2014 a vyvolal vášnivé diskusie. Na Slovensku vychádza v chytľavo rytmickom preklade Gabriely Magovej v roku 2019. Uvidíme, čo roznieti v nás. (Daniela Kapitáňová)

Dragománova kniha nie je rozprávka. Každým svojím detailom, ktorý zreálňuje magickosť, kotví pevne v ponurej tradícii kdesi medzi E. T. A. Hoffmannom a magickým realizmom G. G. Márqueza. (Gundula Sell, Sächsische Zeitung)

menej