Pevný bod

Román Cesta za mesačného svitu je príbeh mladého muža, ktorý na svadobnej ceste v Taliansku prichádza na to, že ešte nie je pripravený vzdať sa svojich mladíckych ideálov. Ako v tranze opúšťa mladú manželku a vydá sa po stopách svojej mladosti, ktorá je nenávratne preč. "Praktický život je mýtus, bluf, ktorý si pre vlastnú útechu vymysleli tí, ktorí nie sú schopní venovať sa duchovným veciam. Lenže ty máš viac rozumu, než aby si im na to skočil." Antal Szerb: Cesta za mesačného svitu

Pred nami stojí trinásťročné dievča, Emma. Stratila rodičov aj domov, ale v detskom domove, kde práve žije sa nečakane objaví jej stará mama, ktorú nikdy nevidela a vezme si ju k sebe. Miestom príbehu je fiktívne mestečko v Sedmohradsku v čase pádu totality a zúčtovania s jeho pozostatkami. Emma na hranici detstva a dospelosti začína vnímať svet okolo seba. Svet na hranici neslobody a slobody. Začína nový život, pozoruje, zoznamuje sa s minulosťou a traumami, stavia sa im tvárou v tvár, skúša a postupne sa rozhoduje, či má o veciach terajších a budúcich rozhodovať mágia starej mamy alebo jej osobná iniciatíva a odvaha. Román Hranica je skutočný veľký román, strhujúci, plný hľadania, napätia, nevyslovených tušení ale aj nedopovedaných príbehov. O preklad do slovenského jazyka sa postarala Gabriela Magová O knihe napísali: Kedy sa upaľujú bosorky? Keď prekročia stanovené hranice. Kde sa upaľujú bosorky? Na hraniciach. Kto však má právo ukázať prstom a povedať: ty si ten, čo prekročil, teba upálime? A sme priamo v boľavo aktuálnom románe Hranica maďarského prozaika s koreňmi v rumunskom Sedmohradsku, Györgya Dragomána (1973). Jeho dievčensko-ženská hrdinka Emma sa dostáva na všetky mysliteľné pomedzia ? prirodzeného, neprirodzeného, ba dokonca až nadprirodzeného. Absolútne nepripravená Emma je nechtiac účastníčkou hľadania prisluhovačov teroru po zvrhnutí Generála (jemne načrtnuté reálie dávajú tušiť, že sme v Rumunsku a Generálom bol Ceau?escu). Zažíva otváranie skríň a vypadávanie kostlivcov. Takých, čo boli považovaní za hrdinov, aj takých, čo hrdinami skutočne boli. Trinásťročné dievča si začína uvedomovať neúprosné pravidlá: ak dospelí potrebujú upaľovať, nejakú bosorku si vždy nájdu. Román Hranica vyšiel v Maďarsku v roku 2014 a vyvolal vášnivé diskusie. Na Slovensku vychádza v chytľavo rytmickom preklade Gabriely Magovej v roku 2019. Uvidíme, čo roznieti v nás. (Daniela Kapitáňová) Dragománova kniha nie je rozprávka. Každým svojím detailom, ktorý zreálňuje magickosť, kotví pevne v ponurej tradícii kdesi medzi E. T. A. Hoffmannom a magickým realizmom G. G. Márqueza. (Gundula Sell, Sächsische Zeitung)

Hrobku pre Borisa Davidoviča často označujú za ekvivalent Borgesových Obecných dejín hanebnosti. V zbierke siedmych poviedok nájdete témy obludnosti stalinských manipulácií, fungovania sovietskych gulagov aj likvidácie nepohodlných osobností, v ktorých autor fiktívno-dokumentárnym štýlom odhaľuje zákulisné praktiky sovietskej tajnej moci. Keď kniha vyšla, bola označená za najväčší literárny škandál v povojnovej Juhoslávii. Medzinárodný ohlas nedal na seba dlho čakať, bola preložená do množstva jazykov po celom svete. Preklad: Karol Chmel Recenzie „Danilo Kiš nás nešetrí. A dobre robí. Ani jeho nikto nešetril. Píše životopisy ľudí, ktoré sú životopisom sveta, otvára okná hrôzy, zničenia, irónie, krutosti, zrady, neľudskosti – encyklopédiu mŕtvych. V každej poviedke tejto bezútešnej, no zároveň veľkolepej knihy, ako už jej názov Hrobka pre Borisa Davidoviča naznačuje, tikajú hodiny s poslednými chvíľami jej hrdinov a antihrdinov. Táto kniha je výstrahou pre tých, ktorí v mene akýchsi najskvelejších ideí snívajú o nemožnom – o raji. Sú to správy z potopeného sveta: výhry sú tu vzácnosťou a prehry zásadou, vychádzajú z dokumentov, ktoré rozprávanie dusia, no takisto spisovateľovi poskytujú rozkoš z ilúzie, že ich môže meniť – a robiť ich pravdivejšie, čiže ešte obludnejšie, ešte krutejšie. Pomáha mu zvedavosť, matka objavov a hriechu, pomáha mu presnosť, šetriaca priestor jeho prózy, no súčasne rozširujúca a prehlbujúca obsažnosť výpovede, pomáha mu fantázia, meniaca Boha na diabla a diabla na Boha.” Dušan Dušek „Ochotne by som obetoval tisíce strán svedectiev o realite Gulagu za týchto sedem stručných kapitol, kde sa história odvíja ako nejaký monštruózny príbeh. Veľké umenie postavené do služieb prísnej výrečnosti.“ Le Soir „Hrobka pre Borisa Davidoviča je pre mňa skutočný objav.“ Philip Roth O edícii Pevný bod: edícia kvalitnej európskej prózy Nová knižná edícia vydavateľstva Zelený kocúr s názvom Pevný bod je zameraná na výber z hodnotnej európskej prózy. Ponúka slovenským čitateľom diela autorov, ktorí predstavujú piliere európskych hodnôt. „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Archimedes Redaktorka edície: Renata Deáková

Keď v tínedžerskom svete prestanú platiť akékoľvek pravidlá, jedna katastrofa strieda druhú. Román Mŕtve body odkrýva neznámy temný svet mlčanlivých dospievajúcich chlapcov a dievčat. Neraz prežívajú šokujúci každodenný život utajovaný pred rodičmi. Benedek Totth ponúka pohľad do bežných problémov opustených mladých ľudí, ktorých rodičia sú príliš zaujatí svojimi vlastnými, skutočnými alebo domnelými problémami. Príbeh skupiny mladíkov začína počas rýchlej jazdy v aute otca jedného z nich. Neistota neskúseného vodiča a jeho dezorientovanosť sú metaforou života postáv románu. Tie sa čoraz rýchlejšie ženú dolu po šikmej ploche. Mladí muži sú strhávaní lžou, pózami, násilím a telesnosťou. Odtiaľ je to už len krôčik k vražde. Jazyk románu je svieži a zároveň drsný, presný v pomenovaní charakterov, živý v dialógoch a šokujúci v pouličnom slangu. Kritika román prirovnáva s Trainspottingu Irvina Welsha. Bol preložený do viacerých jazykov.

Autorka tejto zbierky poviedok nepozná tabu a nezaprie schopnosť na minimálnom priestore zachytiť maximum príbehu, pestrosti postáv aj napätia intímnych vzťahov. Anna Szabó T. nazýva svoje poviedky baladickými príbehmi. Zachytáva v nich šokujúce momentky neľahkých osudov, ťaživých snov, nenaplnených túžob, obáv, úchyliek ale aj frustrácií a fóbií. Postavy jej poviedok bojujú so svojim údelom, predestináciami, ale aj všednou každodennosťou. Anna Szabó T. vo svojich krátkych prózach bez spomaľujúcich opisov zaujme rôznorodosťou postáv a často prekvapí ich drsnými životnými príbehmi. Napriek tomu, že autorka je pôvodne poetka, a to veľmi úspešná, nedá sa povedať, že by jej texty boli lyrické. Svoje prozaické texty podáva ľahko čitateľným a oslobodzujúcim štýlom, ktorému nechýba presnosť ani nadhľad.

Prozaický diptych Doppelgänger je zložený z noviel Artur a Izabela a Pupi. Autorka sa pokúsila odpovedať na otázku, ako žijú a ako umierajú ľudia na území, na ktorom sa vystriedalo viacero štátnych zriadení; nadviazala pritom na bohatú tradíciu „dvojníckej“ literatúry (Dostojevskij, Stevenson, Pirandello, Bulgakov). Artur a Izabela rozpráva príbeh vzťahu dvojice starých ľudí, ktorí sa zoznamujú počas silvestrovskej noci. Novela zachytáva krátku históriu ich všeobecného úpadku, v texte prezentovaného naturalistickými výjavmi fyzického či fyziologického chátrania. Rozprávanie o Pupim je komplexnejšie a dlhšie; titulná postava v ňom po rodinných a dejinných peripetiách končí na ulici a priatelí sa len s predavačmi novín a nosorožcami v zoo, s ktorými sa postupne stotožňuje. Spoločným menovateľom oboch próz sú bizarné detaily, podčiarkujúce skutočnosť, že životy hlavných hrdinov sa odohráva v atmosfére beznádeje a zúfalstva, ktorá nemôže vyústiť inak ako tragicky. Ústrednými postavami oboch príbehov sú životní outsideri (Artur trpí epilepsiou, nikdy nevychádza von bez klobúka, Izabela je židovka, ktorá po druhej svetovej vojne zostala bez tridsiatich šiestich členov užšej a širšej rodiny, Pupi z druhej prózy iba predstiera plnosť existencie 175 – žije len zo spomienok na niekdajší pôžitkársky život). Vo voľne prepojených príbehoch autorka rozvíja variant neoexistencialistickej estetiky, akú svojho času vypracoval Sartre a vyznávali takí spisovatelia ako Samuel Beckett či Thomas Bernhard. Väčšina kníh Daše Drndićovej (1946 – 2018) aktualizuje predovšetkým otázku vzťahu dejín a indivídua. Človek je ustavične v situácii, keď je nútený voliť medzi vlastným presvedčením a stereotypmi, aké ponúkajú pravidlá spoločensky diktovaného pragmatizmu. Inými slovami, je stiesnený medzi slobodou a nutnosťou, lebo je konfrontovaný s vlastným vedomím a vedomím kolektívnym, ktoré sa tomu prvému podsúva ako korektív. Z takéhoto rozdelenia síl jednotlivec zriedkakedy vychádza ako víťaz, a všetko, čo prinášajú dobové zvraty, v ňom tak či onak vzbudzuje virtuálne obavy a pochybnosti. Pochybnosť je svojím spôsobom to isté, čo aj podozrenie, to, bez čoho je nejaký literárny projekt prakticky ťažko predstaviteľný, aj keď sa v tomto prípade prvé podstatné meno zdá primeranejšie než druhé. Prečo? Pretože pochybnosť sugeruje dvojakosť, dualizmus a disparitu – tie sú základom knihy Doppelgänger. Cítiť v sebe viacero paralelných svetov alebo rôznych pulzácií je niečo, čo je imanentné kreatívnej bytosti. V prípade Daše Drndić je dualita umocnená biografickými údajmi, ako aj bazírovaním na spomenutej téme vzťahu jednotlivca a histórie. Preklad: Karol Chmel Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Hrobku pre Borisa Davidoviča často označujú za ekvivalent Borgesových Obecných dejín hanebnosti. V zbierke siedmych poviedok nájdete témy obludnosti stalinských manipulácií, fungovania sovietskych gulagov aj likvidácie nepohodlných osobností, v ktorých autor fiktívno-dokumentárnym štýlom odhaľuje zákulisné praktiky sovietskej tajnej moci. Keď kniha vyšla, bola označená za najväčší literárny škandál v povojnovej Juhoslávii. Medzinárodný ohlas nedal na seba dlho čakať, bola preložená do množstva jazykov po celom svete. Preklad: Karol Chmel Recenzie „Danilo Kiš nás nešetrí. A dobre robí. Ani jeho nikto nešetril. Píše životopisy ľudí, ktoré sú životopisom sveta, otvára okná hrôzy, zničenia, irónie, krutosti, zrady, neľudskosti – encyklopédiu mŕtvych. V každej poviedke tejto bezútešnej, no zároveň veľkolepej knihy, ako už jej názov Hrobka pre Borisa Davidoviča naznačuje, tikajú hodiny s poslednými chvíľami jej hrdinov a antihrdinov. Táto kniha je výstrahou pre tých, ktorí v mene akýchsi najskvelejších ideí snívajú o nemožnom – o raji. Sú to správy z potopeného sveta: výhry sú tu vzácnosťou a prehry zásadou, vychádzajú z dokumentov, ktoré rozprávanie dusia, no takisto spisovateľovi poskytujú rozkoš z ilúzie, že ich môže meniť – a robiť ich pravdivejšie, čiže ešte obludnejšie, ešte krutejšie. Pomáha mu zvedavosť, matka objavov a hriechu, pomáha mu presnosť, šetriaca priestor jeho prózy, no súčasne rozširujúca a prehlbujúca obsažnosť výpovede, pomáha mu fantázia, meniaca Boha na diabla a diabla na Boha.” Dušan Dušek „Ochotne by som obetoval tisíce strán svedectiev o realite Gulagu za týchto sedem stručných kapitol, kde sa história odvíja ako nejaký monštruózny príbeh. Veľké umenie postavené do služieb prísnej výrečnosti.“ Le Soir „Hrobka pre Borisa Davidoviča je pre mňa skutočný objav.“ Philip Roth O edícii Pevný bod: edícia kvalitnej európskej prózy Nová knižná edícia vydavateľstva Zelený kocúr s názvom Pevný bod je zameraná na výber z hodnotnej európskej prózy. Ponúka slovenským čitateľom diela autorov, ktorí predstavujú piliere európskych hodnôt. „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Archimedes Redaktorka edície: Renata Deáková

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Danilo Kiš: Encyklopédia mŕtvych /Lutna a jazvy /Legenda o spáčoch Danilo Kiš (1935 - 1989) patrí nespochybniteľne medzi najvýznamnejších európskych spisovateľov 20. storočia a viaceré jeho diela sú zaraďované do zlatého fondu svetovej literatúry. Poviedky zo zbierok Encyklopédia mŕtvych, Lutna a jazvy a próza Legenda o spáčoch sú sústredené na veľkú tému smrti, ktorú autor prezentuje v rôznych historických, kultúrnych, spoločenských a ideologických kontextoch – od gnostických legiend po modernú dobu, od legendárnych spáčov po nadčasovú encyklopédiu, v ktorej možno nájsť zaznamenané životy všetkých ľudí, ktorí na svete žili. Táto poviedková kniha je vzrušujúcim prepletaním imaginácie a faktov, pradávnych právd a moderných skúseností, historických poznatkov a ich ironickej rekonštrukcie. Ponúka excelentný čitateľský zážitok a viacvrstvový pohľad na chápanie dejín i individuálneho ľudského osudu. Preklad: Karol Chmel a Tomáš Čelovský O autorovi Danilo Kiš (1935, Subotica – 1989, Paríž) Jedna z najvýznamnejších osobností povojnovej srbskej literatúry, prozaik, esejista, básnik, dramatik a prekladateľ. Po dokončení Filologickej fakulty Belehradskej univerzity publikoval krátke romány Manzarda a Žalm 44 (1962), na ktoré nadviazal dielami s rodinnou tematikou - Záhrada, popol, Rané smútky a Presýpacie hodiny. V sedemdesiatych rokoch prednášal na univerzite v Bordeaux, kde začal písať Hrobku pre Borisa Davidoviča (1976), k tejto zbierke pripojil neskôr knihu Encyklopédia mŕtvych (1983). V prvom diele takmer dokumentárnym spôsobom poukázal na perfídnosť stalinskej totality, na klamstvá, komploty a zrady, s akými sa narábalo pri represiách v tridsiatych až päťdesiatych rokoch, v druhom sa sústredil na tému smrti, ako jednej z obsedantných metafyzických tém literatúry. Danilo Kiš zomrel v roku 1989 v Paríži na rakovinu pľúc. Posmrtne vychádzajú jeho zobrané diela v stále nových vydaniach a v prekladoch do väčšiny svetových jazykov. O edícii Pevný bod: edícia kvalitnej európskej prózy Nová knižná edícia vydavateľstva Zelený kocúr s názvom Pevný bod je zameraná na výber z hodnotnej európskej prózy. Ponúka slovenským čitateľom diela autorov, ktorí predstavujú piliere európskych hodnôt. „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Archimedes

V Románe Gabriely Adamesteanovej Fontána di Trevi sa završuje osud emigrantky Leticie Braneovej, ktorá emigrovala do Francúzska a žije tam, ale často sa vracia do Rumunska, kde sa narodila a prežila mladosť. Jeden z dôvodov jej návratov do Bukurešti je pragmatický – reštitúcia rodinného majetku. Nie však jediný. Jej návraty sú predovšetkým spomienkami na minulosť, ktorú tam musí najskôr nájsť, aby sa s ňou mohla vyrovnať. V Bukurešti sa vždy ubytuje u svojich priateľov z mladosti Sultany a Aureliána, ktorí vystupujú v románe „naživo“, ale spolu s ostatnými evokovanými postavami predstavujú celú generáciu. Tú, čo v 50. rokoch poznala iba strach, neskôr žila veľmi opatrne a podozrievavo a až v čase zrelosti spoznala aj slobodu, ktorá sa ale rýchlo zvrhla na anarchiu. Aj preto je Fontána di Trevi – fikčný príbeh na pozadí dejinných udalostí – často označovaná ako román o postkomunistickom Rumunsku. Je to však aj kniha o ľudskej pamäti, o tom, ako možno zachovať kontinuitu alebo ako zmieriť minulosť s prítomnosťou. Titul románu je metaforou návratu, ktorý symbolizuje známa rímska fontána. Štýl románu je pútavý, predovšetkým vďaka neustálemu prelínaniu prítomnosti a nedávnej minulosti. Predstavuje reálie komunistického Rumunska, ktoré môžu vyvolať v tých, čo ich zažili, trpkú spomienku, v mladších zas smiech, údiv alebo aj nepochopenie.