Tisíce ryžových klasov

Richardov cestopis je vlastne jeho 'spoveďou' čitateľskej verejnosti o svojich myšlienkach, pocitoch, postrehoch, názoroch a domnienkach, ktoré mu behali mysľou počas prvého roka pobytu v Číne a potulkách po okolitých krajinách. Toto prirovnanie mi vnukli niektoré použité výrazy, ktoré sa v podstate dajú použiť v akomkoľvek náboženstve – zázrak, raj, či stvoriteľ... Preto ako súčasť čitateľskej verejnosti, po prečítaní knihy pridávam svoj hlas k 'rozhrešeniu': "Pokračuj v písaní, Richard!"

Prečo?

Dnešná doba nás rozdeľuje do skupín. Sme opatrní pri zdieľaní toho, čo si myslíme, cítime, či vnímame. Napriek tomu sa väčšinou nájde niekto, kto nám poradí byť radšej ticho a nechať si svoje pocity pre seba. Preto si Richard svojim prejavom získal môj obdiv.

Chcem tým povedať, že Richardova prezentácia „Života“ a obdiv, ktorý k nemu má, je jedinečná, úprimná a vlastne chytľavá. Možno bolo zámerom Richarda inšpirovať nás, aby sme svoje „Ja“ obohatili o to, že „videnie všedného“ budeme vnímať ako „vzácnosť videnia“.

Preto nepochybujem, že pre svojich čínskych študentov bol viac než len učiteľom matematiky a teším sa na pokračovanie jeho príbehov v ďalších knihách.

Rišo je môj spolužiak z gymnázia a kamarát, takže viem, že všetko, čo píše o svojom vnímaní poslania učiteľa, je pravda. Keby všetci naši učitelia boli ako Rišo, mohli by sme byť ako národ niekde inde, ako v súčasnosti sme.