Príbeh včiel E-kniha

Je to príbeh, ktorý rozhodne stojí za prečítanie a zamyslenie sa. Ani jedna pasáž v knihe nebola zbytočná alebo nudná. Je zvláštne a zaujímavé zároveň, ako ľudia premýšľajú v rôznych časových obdobiach.

V románe Príbeh včiel sa pred nami odvíjajú zjavne od seba nezávislé príbehy troch generácií včelárov. Minulosť patrí Wiliamovi, neúspešnému vedcovi a jeho rodine. Ten sa snaží zhotoviť úľ, ktorý by pomohol ľuďom chovať včely v tých najlepších podmienkach. V súčasnosti sledujeme Georga, jeho syna Toma a ženu Emmu, včelársku farmársku rodinu s dlhoročnou tradíciou, ktorá sa musí popasovať nielen s masívnym vymieraním včiel, ale aj so vzťahmi medzi sebou. No prvá veta románu nás prenesie až do roku 2098, do sveta, kde už dávno vymreli všetky včely a ľudia ručne opeľujú stromy. S napätím sledujeme príbeh mladej Tao, jej manžela a syna, ktorého postihla záhadná choroba a Tao sa ho vyberie hľadať do hladom zničeného Pekingu.<br>V každej z troch spomínaných rodín je budúcnosť a nádej vložená do rúk synom. Ktorý z nich napokon naplní očakávania rodičov?<br>Hlavnou myšlienkou románu však nie sú rodinné vzťahy a príbehy postáv. Tou je strach z budúcnosti. Čo sa stane s ľudstvom a našou planétou, keď vyhynú včely? Na toto Maja Lunde nedáva odpoveď, no núti čitateľa zamyslieť sa nad konaním ľudí, nad ekológiou, nad katastrofou, ktorá by nastala, keby nebolo včiel.<br>Román sa číta ľahko, autorka píše jednoducho a zrozumiteľne. Všetky tri príbehy sa na posledných stranách prepoja a čitateľ sa dozvie, ako ktorá rodina ovplyvnila druhú. Priznám sa, že som čakala tesnejšie spojenie, či prepojenie príbehov. Ani neviem, ako by som to povedala.<br>Kniha sa mi páčila. Prečítala som ju rýchlo a s napätím, no vzhľadom na veľké promo, som mala väčšie očakávania. Možno keby autorka svoj román písala len o budúcnosti a spomenula v jednej kapitole, ako sa to všetko vlastne začalo, bolo by to napínavejšie. Kapitoly o minulosti boli v podstate zbytočné, čo sa celku týka. Aj keď neboli nezaujímavé. No kniha by sa bez nich zaobišla. Ale to je len môj subjektívny názor. Pre mňa bol najatraktívnejší práve príbeh o živote bez včiel. Ručné opeľovanie stromov, zbožná úcta ku každému jednému konáriku, kvietku, plodu, vymieranie ľudí, strach a beznádej, túžba žiť iným životom, smutný osud našej krásnej planéty.<br>Bola to taká oddychovka, ktorá však zanechá červíka v hlave. A komu nie je ľahostajný osud planéty, tomu určite nedá spať