Internát
Serhij Žadan
Ešte včera tu bol Sovietsky zväz. Ešte dnes tu bola východná Ukrajina. A teraz – teraz je tu vojna. A je tu aj Žadanov román Internát, aby vám ukázal, ako sa žije život na hrane života.
Čo má robiť učiteľ a idealista Paša, keď do tried namiesto detí napochodujú vojaci, keď namiesto šuchotu zošitov počuť cvakanie rozoberaných samopalov? Nepriateľská armáda napadla susedné mesto a kdesi tam, na okupovanom území, zostal v internáte jeho synovec Saša, ktorému teraz treba pomôcť. Paša dlho neváha. Vyrazí na strastiplnú cestu, aby chlapca odviedol naspäť domov.
Paša prechádza cez opustené dediny v bojovej zóne, míňa blokposty, prekračuje krehké a nestále hranice, stretáva civilov i vojakov, ktorí majú jednu vec spoločnú – žijú spolu vo vojne. A zatiaľ čo naokolo vybuchujú bomby, Paša začína tušiť, že z tejto kaše len tak ľahko nevyviazne. Možno tak zázrakom. Alebo v rakve. Ktovie, čo je pravdepodobnejšie.
Každá vojna má svojho kronikára. Tá, ktorá od roku 2014 prebieha na Donbase, ho naša v podobe výnimočného spisovateľa a hudobníka Serhija Žadana. Jeho román Internát nám o vojne na východe Ukrajiny povie viac, ako desiatky novinových správ. Nie však preto, že by autor vyslovoval presné analýzy a vyvodzoval z nich jednoznačné závery. Naopak, vie, že vojna nemá začiatok ani koniec a jej jediným výsledkom je deštrukcia sveta, aký dôverne poznáme.
Serhij Žadan aj dnes zostáva v Charkove ako dobrovoľník a pomáha všetkým, ktorí to potrebujú, od armády, cez utečencov, až po tých, ktorí sa rozhodli zostať. Jeho román Internát v poslednom období zbiera jednu cenu za druhou – od Mierovej ceny nemeckého knižného obchodu až po Cenu Hannah Arendtovej.
Je mrazivý január 2015. Sme na východe Ukrajiny. A východ Ukrajiny – to je vojna. Vie to aj učiteľ Paša, ktorý sleduje, ako sa frontová línia nezadržateľne blíži k jeho domu. Buď ju prekročí, alebo ona prekročí jeho. Inej cesty niet.
Ešte včera tu bol Sovietsky zväz. Ešte dnes tu bola východná Ukrajina. A teraz – teraz je tu vojna. A je tu aj Žadanov román Internát, aby vám ukázal, ako sa žije život na hrane života.
Čo má robiť učiteľ a idealista Paša, keď do tried namiesto detí napochodujú vojaci, keď namiesto šuchotu zošitov počuť cvakanie rozoberaných samopalov? Nepriateľská armáda napadla susedné mesto a kdesi tam, na okupovanom území, zostal v internáte jeho synovec Saša, ktorému teraz treba pomôcť. Paša dlho neváha. Vyrazí na strastiplnú cestu, aby chlapca odviedol naspäť domov.
Paša prechádza cez opustené dediny v bojovej zóne, míňa blokposty, prekračuje krehké a nestále hranice, stretáva civilov i vojakov, ktorí majú jednu vec spoločnú – žijú spolu vo vojne. A zatiaľ čo naokolo vybuchujú bomby, Paša začína tušiť, že z tejto kaše len tak ľahko nevyviazne. Možno tak zázrakom. Alebo v rakve. Ktovie, čo je pravdepodobnejšie.
Každá vojna má svojho kronikára. Tá, ktorá od roku 2014 prebieha na Donbase, ho naša v podobe výnimočného spisovateľa a hudobníka Serhija Žadana. Jeho román Internát nám o vojne na východe Ukrajiny povie viac, ako desiatky novinových správ. Nie však preto, že by autor vyslovoval presné analýzy a vyvodzoval z nich jednoznačné závery. Naopak, vie, že vojna nemá začiatok ani koniec a jej jediným výsledkom je deštrukcia sveta, aký dôverne poznáme.
Serhij Žadan aj dnes zostáva v Charkove ako dobrovoľník a pomáha všetkým, ktorí to potrebujú, od armády, cez utečencov, až po tých, ktorí sa rozhodli zostať. Jeho román Internát v poslednom období zbiera jednu cenu za druhou – od Mierovej ceny nemeckého knižného obchodu až po Cenu Hannah Arendtovej.
205 812 kníh na sklade ihneď k odoslaniu
Poštovné zadarmo pre nákupy od 20€
Rezervácie v 61 kníhkupectvách
Hodnotenia (1)
0Recenzia
Túto absyntovku som si chcela (ne)prečítať už odvtedy, čo vydavateľstvo ohlásilo jej vydanie. Raz som ju chcela, inokedy nie. Niekedy mám také obdobie, že sa knihám o vojne vyhýbam, no povedala som si, že si ju predsa len kúpim a rozhodnem sa, ako dlho ju budem mať v čítačke a či urobím recenziu. Hneď ako som si ale prečítala prvé stránky, nedalo sa nepokračovať.
Paša vidí, ako doprostred autobusu opatrne kladú nosidlá. Všimne si zlepené vlasy a cukrovú bielobu kosti, akoby niekto rozrezal melón a vytiahol sladké vnútro, všimne si aj ruku, kŕčovito zvierajúcu nosidlá s takou silou, akou sa dá držať len života.
Autobus sa snaží otočiť, ale zo všetkých strán ho obklopuje dav, všetci kričia a zavadzajú, zavadzajú a kričia, a kričia hlavne to, aby nikto nezavadzal.
(str. --)
Neviem, či môžem zaradiť do pozitív to, že zabudnete na dôležitý fakt: príbeh je o vojne. No ja ho tam zaradím. Autor písal tak svojsky, akoby vytváral apokalyptický počin s veľkou dávkou ľudskosti a brilantnou psychoanalýzou postáv, a mne to vyhovovalo. Serhij vie zaujať každého. Podľa mňa záleží iba na vás, ako to budete vnímať. Hrôzy vojny sú tu popísané bez prikrášlenia, a ak sa na to budete sústrediť, zasiahne vás to. Moja myseľ si ale permanentne myslela, že číta iný žáner. Dokonca som sa párkrát zasmiala, lebo nelogickosť všetkého navôkol bola priam ozrutná.
Internát je výnimočný v tom, že čitateľa citovo „nevydiera“, no nechá v ňom svoju stopu. Ak sa vyhýbate reportážnej literatúre, lebo sa bojíte citov, táto novinka je pre vás vhodná. Nesnaží sa zverstvá maskovať, no zároveň sa pokúša opísať vojnu tak, aby človek nepociťoval, že je tlačený do súcitu. Prisahám, že vás nenechá chladnými, avšak vy sa rozhodnete, do akej miery jej dovolíte, aby vás pohltila.
Odporúčania
