Triptych o láske a smrti

Napísať recenziu na prvú knihu Anny Hrubej je to česť aj výzva zároveň.
Knihu som dostala od nej ako dar. Keď človek chytí do rúk takú útlu knihu, ľahko by sa tým dal zmiasť. Čo od nej čakať?
Ja som nárazový typ čitateľa. Dlho, dlho nič, potom prečítam niekoľko kníh v krátkom slede.
Ako ste si všimli, tieto riadky majú už od začiatku pramálo spoločné s recenziou.
Avšak ani nebola mojim pôvodným zámerom. Preto som sa rozhodla, že bude skôr reflexiou.
Príbehy v knihe zachytávajú rôzne životné cesty ľudí, ktorých život svojimi nitkami spojil. Naschvál nechcem použiť slovo osud, ale aj tak sa mi spod pera vydralo, čo už. Tieto samostatné príbehy majú v hĺbke stmeľujúci základ a apel. Sú volaním po láske, sebaprijatí a volaní o pomoc. Ale aj volaním, aby sa človek nedal zmietať okolnosťami a nestal sa obeťou svojich vlastných tieňov. V knihe sú zobrazení kostlivci zo skríň, oprášení a vo svojej nahote ukázaní v celej kráse na svetlo sveta.
Každý jeden z príbehov ma pohltil natoľko, že som si živo predstavila prostredie a konkrétne postavy. Samozrejme som si ich situovala do mne známeho.
Spôsob, akým je kniha napísaná , je náročný. Čitateľovi dá zabrať. Prinútil ma čítať riadok po riadku. Nielen aby som porozumela deju ale aj kvôli tomu, že mi lahodila poetika tejto prózy. Wau.
Majstrovstvo knihy spočíva aj v tom, že mi čítanie vyvolávalo rôzne emócie. Doslova a do písmena som sa pristihla, že som na hrdinku jednej poviedky nahnevaná, prečo robí to, čo robí. Pri inej ma premohla nostalgia z vidieckeho prostredia a preniesla ma do Priepasného do detstva.
Áno, je to kniha, ktorá z vás dokáže vyslobodiť zabudnuté a prehltnuté slzy, ale aj potlačenú zlosť a strach. Napriek tomu z príbehov vyžaruje pokoj a zmierenie sa so životom a dôvera v jeho plynutie.

Ako dávno som nič neprečítala. Ja – knihomoľka. Hltačka písmeniek, slov, viet. Až dnes.
Malá, útla knižočka Triptych o láske a smrti. Priznám sa, názov ma trochu zarazil. Láska a smrť. Najmä to druhé slovo v názve. Bŕŕ. A to „a“ medzi nimi, evokujúce súvislosť. Nesúhlasím. Alebo po rokoch už áno?
Prečítané jedným dychom. Tri poviedky, tri príbehy. Jeden život. Napísaný ženou a pre ženy. Len pre ne? Aj muži by si to mohli prečítať. Možno by pochopili, ak ešte nepochopili, svoje manželky, partnerky, dcéry... Možno by svoje jednoduché myslenie a cítenie prehĺbili.
Ale pozor, to nie je feministický útok na mužov.
Láska – krásna, inšpirujúca, zraňujúca, krutá. Taká je v týchto poviedkach. A východisko? Vyrovnať sa s jej krásami, bolesťami, traumami, ktoré uštedruje. Hlavnej hrdinke sa to podarilo. Snáď.
Smrť – jediná istota v živote. Naplnenom láskou, prácou, radosťami, starosťami. Takto žil starec v poslednej poviedke. Ale on nerozmýšľal jednoducho. Zápasil v živote, v sebe, spracúval vo svojom duchovnom svete každodennú realitu. Do konca, do smrti.
Tri príbehy, tri poviedky. Premyslené citlivým vnímaním autorky. Žánrovo ukážkové, čisté texty. Originálna kompozícia. A najmä jazyk – krásny, hrejivý. Človek sa pristihne, že číta niektoré odstavce opakovane.
Prečítala som, myslím, dosť kníh. K niektorým sa opakovane vraciam, iných obsah rýchlo zabudnem. V knižkách sa mi žiada posolstvo. Táto knižka ho pre mňa má. Nečakajte, že ho pomenujem. To nechám na každého z vás.