Priania malého chlapca E-kniha

Ak ste už čítali recenzie na túto knihu, tak potom viete, že pokiaľ ide o formu (gramatika atď.) je to veľmi zlé. Nebudem to viac rozoberať, lebo verím, že sa to ešte nejak napraví.
Na druhej strane, pokiaľ ide o obsah, ten sa mi páčil.

Prvé kapitoly sa mi, ako matke, čítali veľmi ťažko. Žiadne dieťa si nezaslúži také zaobchádzanie. Neskôr tomu nepomohla ani šikana v škole. Všetky tieto a iné negatívne vplyvy vytvarovali Toma, ktorý bol plný hnevu.
Ako Tom, aj my robíme zlé rozhodnutia, ktoré majú následky a musíme ich znášať. Najlepšie je, ak sa poučíme z vlastných chýb a v budúcnosti sa ich stránime. A v takomto motivačnom/inšpiratívnom duchu sa niesla druhá časť knihy.

Čítanie a krátke kapitoly som si užila. Nakoľko išlo o motivačnú literatúru, mňa osobne k ničomu nemotivovala. Ale odporúčam ju ľuďom, ktorí hľadajú smer (nie ten!) vo svojom živote. Možno potrebujú trocha postrčiť. Motivovať. A hlavne, ak chcete rýchlo zbohatnúť, nečítajte knihy, ako rýchlo zbohatnúť. Ach, áno, a nelipnite na sociálnych sieťach a tou “dokonalosťou”, ktorá je na nich prezentovaná.

Priania malého chlapca...

...alebo príbeh o tom, že keď spadneš na dno, jediná tvoja ďalšia cesta môže viesť už len nahor. To síce nie je oficiálny podtitul knihy, ale pokojne by ním mohol byť. Pretože pre mňa presne táto myšlienka vyjadrovala celý jej obsah. Musím sa ale priznať k dvom veciam: 1. sama by som po tejto knihe asi nesiahla, našla si ku mne cestu sama; 2. prvú polovicu knihy som mala potrebu ju proste odložiť a nedočítať. Nedočítať nie preto, že by bola zlá, ale na môj vkus príliš smutná a depresívna. Nakoniec som však rada, že som ju dočítala.

Priania malého chlapca sú príbehom jedného hrdinu, Toma. Je to jeho príbeh, rozprávaný z jeho pohľadu od detstva až po dospelosť, aj o tom, že občas musí človek veľmi zabojovať aby sa vymanil z toho do čoho sa narodil a dostal k tomu po čom túžil. A že aj keď sa treba spoliehať sám na seba, občas sa treba vedieť aj otvoriť ľuďom vo svojom okolí, ktorí nás posúvajú vpred, hoci možno ani nie úmyselne. Tom toho mal v nízkom veku za sebou už celkom dosť, a hoci spadol hlboko... do toho absolútneho dna mu ešte kúsok chýbal  a za to má celkom aj môj obdiv, lebo sa priznám, že som čakala pár horších momentov.
Za mňa, je to možno viac motivačné ako príbehové, a bolo tam hneď niekoľko pekných myšlienok na zamyslenie. Chvíľami som premýšľala nad tým, či autor vychádza z vlastných skúseností, chvíľami som premýšľala nad sebou a vlastným životom. A aj to bol možno zámer. Trošku nahliadnuť do samého seba.

Jedinú výhradu mám asi ku gramaticko-štylistickej a redakčnej úprave, z tejto stránky tam boli sem-tam veci, ktoré mi vadili, ale nebolo to nič zlé.

Z môjho pohľadu, aj keď to nie je úplne moja šálka kávy, môže byť.