Domestikovaný človek

---

Od vzniku neolitickej revolúcie prevažná časť ľudskej histórie bola a dodnes je sprevádzaná množstvom vojen, vraždením, koristníctva, drancovaním prírodných zdrojov, zotročovaním a k tomu pridruženým morálno-hodnotovým a etickým úpadok človeka a to aj napriek tomu, že ľudstvo permanentne usilovalo o svoj rozvoj a prosperitu. Aby ľudstvo zabránilo takýmto negatívnym aspektom svojej existencie vymýšľalo rôzne ideológie, politické koncepcie, zákony a mechanizmy ako usporiadať vlastnú spoločnosť ktorá by fungovala efektívnejším spôsobom a zabezpečila mierovú spoluprácu ľudí pracujúcich na svojom pohodlí a blahobyte. No tieto snahy vždy cyklicky stroskotávali a nenaplnilo sa to, čo sa v ich teoretických tézach predpokladalo. Bola príčina neúspechu v samotných ideológiách, alebo tkvie v podstate človeka ako bytosti ktorá ešte nepochopila zmysel a význam svojho poslania a existencie? Vytvoril človek náboženstvo preto, aby mu ono dalo tie „pomyselné“ odpovede, prečo tu je on sám a svet, čo ho obklopuje? Prečo človek vlastne začal s domestikáciou rastlín a zvierat a kam ho táto domestikácia priviedla? Zlepšila mu život a zdravie, dosiahla tú želanú prosperitu a blahobyt? Je spôsob tvorby civilizácie, ktorú človek uskutočňoval z dlhodobého hľadiska a z holistického pohľadu pre jeho mentálny a charakterový vývoj prospešná? Čo je vlastne ľudským údelom
menej