Martin Kubuš

Dnešná doba nás zaplavuje nielen množstvom nepodstatných informácií, ale aj množstvom nezaujímavých životov, ktoré sa na nás valia z regálov kníhkupectiev. Herečka, speváčka, moderátorka, rosnička, nevýrazné celebritky sa v dnešných časoch často prezentujú a pretŕčajú za každú cenu. Ak k tomu primixujeme ambicióznu novinárku, ktorá chce napísať pikantný príbeh o hercovi, dostaneme príbeh Ani ryba, asi rak. Život Jonatána v malomestskom prostredí v rozvrátenej rodine nemôže byť náplňou knižného trháka. Herec, známy zabávač a účastník tanečnej šou je gay. Novinárka chce postaviť úspech svojej knihy práve na inakosti. Nie je však jedinou supičkou, ktorá sa chce priživiť na pohasínajúcej hviezde, a tak sa dej skomplikuje.

Na samote v jaseňovom lese stojí zrub, v ktorom žije tato a jeho dve deti Cathy a Daniel. Tato je mohutný muž, povestný svojou hrubou silou. Aj deti vedie k tomu, aby sa dokázali pobiť za seba a svoju pravdu. Chce ich tak zoceliť, aby dokázali bojovať proti zlu sveta, s ktorým vlastne nemajú žiadny kontakt – nechodia do školy, nemajú kamarátov, stretávajú len hŕstku susedov. Ich samotársky život jedného dňa naruší návšteva pána Pricea, bezškrupulózneho majiteľa okolitých pozemkov. V tej chvíli sa začína odvíjať príbeh boja za kus zeme, kde na jednej strane stojí zákon peňazí a na druhej zákon džungle. Pokojný život trojčlennej rodiny tak eskaluje do násilia a nenávisti, ktoré nie je možné zastaviť. Fiona Mozleyová vykresľuje portrét ľudí z okraji spoločnosti. Ich životy prepája s bájnym Kráľovstvom Elmet, posledným z rady keltských kráľovstiev, ktoré ešte v 17. storočí bolo územím nikoho – Bohom zabudnutý kraj a útočisko pre vyvrheľov. Presne do takého Elmetu sa uchýli aj tato so svojimi deťmi a nechtiac ich tak vyšle na súboj s prehnitým svetom, ktorý, žiaľ, sám pomáhal vytvoriť

Legendárny cestopis Johna Steinbecka o potulkách naprieč obrovskou Amerikou je stále živý a stále aktuálny! Mapa Spojených štátov pripomína pestrú patchworkovú deku pozošívanú z kúsočkov najrôznejších farieb. Čo však potrebujete, keď ju chcete precestovať z východu na západ a späť? Predovšetkým dostatok času, obytné auto... a ešte verného spoločníka najlepšie psa. Svetoznámy americký spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru John Steinbeck sa na začiatku šesťdesiatych rokov rozhodol znovu spoznať svoju obrovskú rodnú krajinu. Nasadol do obytného auta, vzal si svojho modrého francúzskeho pudla Charleyho a prekrižoval Ameriku z jej východného pobrežia na západné a späť. Chcel stretnúť ľudí. Chcel vedieť, ako sa Amerika zmenila a kam smeruje. Na svojej ceste zažil naozaj všeličo. Spoločnosť pozoruhodných ľudí, hlbokú osamelosť, prekvitajúci americký rasizmus i nespútanú prírodu. Ako hovorí: Cestu naprieč Amerikou by som prirovnal k slávnostnej večeri s mnohými chodmi, na ktorú pozvali vyhladovaného človeka. Nádherný cestopis držiteľa Nobelovej ceny vychádza v preklade Martina Kubuša a s ilustráciami Filipa Horníka. Pod prebalom knihy sa ukrýva ilustrovaný plagát Ameriky zo Steinbeckových potuliek.

Druhá zbierka newyorského filmára, spisovateľa a hudobníka Woodyho Allena (*1935) Bez peria (Without Feathers, 1975) vychádza presne po štyridsiatich rokoch od vydania v Spojených štátoch pri príležitosti autorových osemdesiatin. V Amerike zožala veľký úspech - štyri mesiace figurovala v zozname bestsellerov denníka The New York Times -, no čitatelia na Slovensku si ju doteraz mohli prečítať len v českom preklade. Prvé slovenské vydanie zbierky Bez peria, ktoré práve držíte v rukách, po obsahovej stránke kopíruje prvé americké vydanie - nájdeme v ňom 18 textov vrátane dvoch jednoaktoviek (Smrť a Boh), ktoré v Amerike vyšli aj jednotlivo a sú viac-menej známe aj u nás (v českom vydaní zbierky Bez peří absentujú). Okrem spomínaných hier v knižke nájdete eseje a poviedky, ktoré pôvodne vychádzali v amerických periodikách The New Yorker, Playboy, The New Republic, The New York Times. Niektoré sú známe aj u nás (napr. Zvitky) vďaka Jarmile Samcovej, ktorá ich preložila a publikovala v Revue svetovej literatúry. Dočítate sa, čo si Woody Allen píše do denníka, preštudujete si baletné libretá, ktoré (ktovieprečo) skončili na smetisku dejín, súkromné očko Kaiser Lupowitz vás prevedie intelektuálnym, no inak priam neznesiteľne drsným newyorským podsvetím, prečítate si stručný, ale výstižný návod na občiansku neposlušnosť, nazriete do tvorivej dielne brilantného írskeho básnika, ktorého pozná len málokto (ak vôbec), a dozviete sa aj to, ako sa do každodenného jazyka dostali vybrané slangové výrazy a ošúchané frázy.

Slávny román, ktorý spôsobil revolúciu vo vnímaní otroctva na celom svete, verne zobrazuje postavenie otrokov na americkom Juhu päťdesiatych rokov 19. storočia. Tí ľudskosťou a duchovnou hĺbkou neraz prevyšovali svojich utláčateľov, napriek tomu však boli vnímaní ako tovar, ktorý nemá nijaké práva. Príbeh rozpráva o nesmiernej krutosti otrokárstva, ale aj o nádeji a odvahe tých, čo sa usilovali tento neľudský systém zmeniť. Slovenskému čitateľovi sa dostáva do rúk prvý kompletný preklad celého diela. Sledujeme v ňom osudy rodiny pána Shelbyho, váženého a zámožného muža, ktorý sa vlastnou vinou zadlží a hrozí mu, že príde o celý majetok. Jedinou možnosťou na záchranu je prijať ponuku obchodníka s otrokmi a predať mu svojho najcennejšieho otroka Toma a malého Harryho, syna manželkinej komornej Elizy. Tom, hlboko veriaci kresťan, sa podriadi, lebo rozumie, že v stávke je osud všetkých otrokov na statku pána Shelbyho. Eliza sa však odmietne vzdať svojho dieťaťa a zvolí si radšej útek. Román sa tak rozvetvuje do dvoch línií – jedna sleduje cestu Elizy a ďalších otrokov za vytúženou slobodou, druhá údel nešťastného Toma, ktorý sa ako tisíce ďalších príslušníkov podľa otrokárov menejcennej rasy borí so strastiplným životom. Z anglického originálu Uncle Tom´s Cabin (W. W. Norton & Company, Inc., New York 2018) preložil Martin Kubuš.

Marie-Laure žije s otcom v Paríži neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Ako šesťročná prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, s otcom preto nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka v dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu. Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure. Román Anthonyho Doerra je nádherný aj strhujúci príbeh mladučkej slepej Francúzky a mladého Nemca, ktorí sa snažia uniknúť pred hrôzami druhej svetovej vojny. Z anglického originálu All the Light We Cannot See (Scribner, New York 2014) preložil Martin Kubuš.