Samuel Marec strana 2 z 2

Britsko-ruský novinár a spisovateľ Owen Matthews preniká do zákulisia konfliktu, ktorý roz-pútalo Rusko na Ukrajine, počnúc chodbami Kremľa až po zákopy v Mariupole. Rusko-ukrajinská vojna je najvážnejšou geopolitickou krízou od čias druhej svetovej vojny, no napriek tomu jadro konfliktu ostáva záhadou. Vladimir Putin sa zmenil z vypočítavého diktátora na hazardného hráča, čím vystavil svoj režim a samotné Rusko riziku zničenia. Prečo? Owen Matthews čerpá informácie zo svojho dvadsaťpäťročného novinárskeho pôsobenia v Moskve a vezme čitateľov na cestu do histórie k otráveným koreňom konfliktu, ako aj do obdobia pandémie covidu-19, keď skrsol Putinov plán invázie poznamenaný paranojou hrozby zo Západu. Kniha Invázia je plná svedectiev súčasných aj bývalých dôverníkov Kremľa a jeho propagan-distickej mašinérie a zajatých ruských vojakov, ktorí podávajú správy o Rusku i o tom, čo sa deje na Ukrajine. Vďaka nim sa Matthews snaží odhaliť príčiny vypuknutia vojny a zároveň rozpráva o tom, čo sa dialo počas prvých šiestich mesiacov od invázie. Panoramatický pohľad na dôvody a potenciálne dôsledky vojny je výnimočným a neprehliad-nuteľným záznamom konfliktu, ktorý otriasol celou Európou.

Len málo pretekárov rozvírilo hladinu vo formule 1 takým spôsobom ako Max Verstappen. Stal sa najmladším pretekárom v histórii F1, kde v roku 2015 prerazil už ako sedemnásťročný. Hneď v prvých pretekoch za stajňu Red Bull si počas Veľkej ceny Španielska pripísal aj prvé kariérne víťazstvo, vďaka čomu sa stal najmladším víťazom pretekov v dejinách a vlastne aj najmladším pretekárom, ktorý dosiahol umiestnenie na stupni víťazov, alebo sa počas nich vôbec ocitol na vedúcej priečke. Max je synom legendárneho pilota F1 Josa Verstappena a špičkovej motokárovej pretekárky Sophie Kumpenovej, a tak mu pretekárska kariéra bola súdená. Od svojho veľkolepého debutu dodnes pokračuje vo výnimočných výkonoch, vďaka ktorým si získal množstvo fanúšikov aj kritikov. Športový novinár James Gray v tejto knihe zachytáva priamočiaru povahu aj agresívny jazdecký štýl, vďaka ktorému sa Max Verstappen stal neprehliadnuteľnou osobnosťou na okruhu aj mimo neho.

Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha. Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu. Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja. Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta. Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji. Výnimočná reportážna kniha Barbary Demick Nie je čo závidieť vychádza v preklade Samuela Marca

Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky. Autor bestselleru Všetci mocní Kremľa, sa vo svojej najnovšej knihe zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine, z ktorej vyvrela najhoršia vojna tohto storočia. Michail Zygar nás už toho o Rusku naučil veľa. Vďaka nemu vieme, kto v Kremli ťahá za nitky, aká bola cesta od imperializmu ku komunizmu i ako s tým všetkým súvisí Putin. Dvadsiaty štvrtý február 2022 však prekvapil aj jeho. Podstatnú časť svojej knihy Všetci mocní Kremľa napísal u kamarátky Nadje v ukrajinskej Buči. Nadja sa s ním dnes už nerozpráva, pretože si myslí, že je imperialista, ako všetci ostatní Rusi a Rusky. Túto knihu napísal aj preto, aby Nadji dokázal opak. Zygarova najnovšia kniha Vojna a trest je o mýtoch a o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí sa po svojej smrti stali obeťami nemilosrdnej „dejinnej logiky“ slúžiacej potrebám mocných. A zároveň je aj o našich súčasníkoch. O Volodymyrovi Zelenskom, ktorého vnímame ako skutočného, no čoskoro sa aj z neho stane nesmrteľný hrdina. A je aj o Vladimirovi Putinovi, z ktorého sa už počas jeho života, stal symbol nadpozemského, univerzálneho zla. Ako presne sa to stalo? To je otázka, ktorú si kladie Michail Zygar. Ako novinár robil Zygar viackrát rozhovory s prezidentom Zelenským a mal prístup k mnohým významným hráčom – od politikov až po oligarchov. Ako expert na Putinove nálady a správanie strávil roky študovaním plánov Kremľa týkajúcich sa Ukrajiny a v tejto knihe prehľadne a chronologicky vysvetľuje, ako sme sa dostali až sem. Napriek tomu nejde len o dejiny Ukrajiny a zatiaľ krátku históriu prebiehajúcej vojny. Skôr ide o detektívny príbeh podaný z pohľadu páchateľa, o kroniku toho, ako Rusko počas posledných piatich storočí utláčalo Ukrajinu. Ako sa impérium snažilo o vychovanie lojálnych elít, ale v konečnom dôsledku aj tak nedokázalo potlačiť živú ukrajinskú spoločnosť. Táto kniha nedokáže napraviť minulosť ani prítomnosť, ale môže zmeniť budúcnosť. Kniha Michaila Zygara Vojna a trest vychádza v preklade Samuela Marca.

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom. Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky. Informácie čerpá z množstva archívnych materiálov a zo spomienok preživších, ale aj z prác ukrajinských vedcov. Ponúka svedectvá tých, ktorí prežili, a vykresľuje, čo dokážu ľudské bytosti, keď ich hlad privedie k šialenstvu. Ukazuje, ako nemilosrdne sovietsky štát využíval propagandu, aby poštval susedov proti sebe a vyhladil údajné protirevolučné živly. Po hladomore nasledoval útok na ukrajinské kultúrne a politické vedenie. Sovietsky zväz zároveň poprel, že k hladomoru vôbec niekedy došlo. Sovietske orgány boli rozhodnuté, že Ukrajina by sa mala vzdať svojich národných ašpirácií a mala by byť pochovaná aj skutočná história krajiny spolu s miliónmi obetí. Kniha Červený hladomor je tragickou stigmou v dejinách dvadsiateho storočia, ale aj spomienkou na tých, ktorí sa stali terčom Stalinovho cieleného štátneho teroru.

Prečo je Formula 1 dokonalým príkladom líderstva, motivácie a strategického myslenia? Čo nás môže naučiť? Ako dokážu mechanici v boxoch vymeniť štyri kolesá za necelé dve sekundy? V čom podľa Rona Dennisa spočíva tajomstvo dobrého časového manažmentu a ako to môže pomôcť televíznym producentom? V knihe Recept na víťazstvo jazdec, komentátor a podnikateľ David Coulthard otvára dvere do sveta F1 a jednoducho, zábavne a pútavo odhaľuje, ako sa mu podarilo ovládnuť nesmierne rozmanitý svet kráľovnej motošportu. Len málokto sa z vrcholového športovca vypracoval na takého úspešného a všestranného podnikateľa ako David Coulthard. Vo svojej knihe hovorí o osobných skúsenostiach a spolupráci s velikánmi ako Michael Schumacher, sir Frank Williams, Christian Horner či Sebastian Vettel, a ponúka tak fascinujúci pohľad do zákulisia Formuly 1 aj výnimočného sprievodcu nielen športovým biznisom.

Všetci vieme, čo je francúzsky bozk aj francúzska galantnosť, ani ménage a trois či rendezvous iste netreba prekladať – a už vôbec nie amour. Francúzi milujú lásku! Láska je súčasťou ich národnej identity rovnako ako dobré víno, syry a móda. Majú ju jednoducho v krvi. Uznávaná autorka Marilyn Yalom ide vo svojej knihe Ako Francúzi vymysleli lásku po stopách lásky od stredoveku až po dnešok a skúma našu posadnutosť týmto romantickým citom prostredníctvom najvýznamnejších literárnych diel – od trubadúrskych vyznaní cez Moliérovu komiku, slávneho Cyrana z Bergeracu, existenciálne prežívanie v podaní Jeana-Paula Sartra a Simone de Beauvoir, škandalóznu Marguerite Durasovú až po súčasné provokatívne romány. Ak aj Francúzi lásku priamo nevynašli, Marilyn Yalom fundovane a s humorom dokazuje, že literatúrou a kultúrou výrazne ovplyvnili jej dnešnú podobu.

Jedna rivalita, dve legendy a éra, ktorá zmenila futbal Viac ako pätnásť rokov platilo, že takmer každý rozhovor o futbale sa po chvíľke zvrtol na dvoch hráčov ? Lionela Messiho a Cristiana Ronalda. Boli to nepochybne najväčšie futbalové hviezdy svojej generácie, ale ich herný štýl či osobné postoje sa od seba zásadne odlišovali. Pre milióny ľudí na celom svete nie je preto odpoveď na otázku „Messi alebo Ronaldo?“ len krčmovým sporom, ale prihlásením sa k istým hodnotám. Rivalita medzi týmito dvoma hráčmi nielenže navždy zmenila samotný futbal, ale aj obchodný model jeho fungovania. Z bežného súperenia sa razom stal mnohomiliardový biznis. O osude oboch hráčov sa nerozhodovalo len na ihrisku, ale aj v šatniach, v zasadačkách, ba aj na sociálnych sieťach, ktoré zásadným spôsobom vložili moc do rúk športových celebrít. Túžba vyťažiť z ich mien miliardy dolárov priťahovala tie najslávnejšie európske kluby ? medzi nimi Barcelonu, Real Madrid a Manchester United ? a napokon ich takmer priviedla na mizinu. Kniha Messi verzus Ronaldo dokumentuje spôsob, akým obaja hráči ovplyvnili futbal, a umožňuje nám tak pochopiť minulosť, prítomnosť a budúcnosť tohto svetového športu. Z anglického originálu Messi vs. Ronaldo (Mariner Books, USA 2022) preložil Samuel Marec.