Aňa Ostrihoňová strana 6 z 6

V Knihe krátkych lások, čo trvajú večne sa spája osem príbehov. Portrétov dievčat a žien, ktoré zanechali v živote rozprávača hlbokú stopu. Bezmenný muž vyrástol v sovietskom sirotinci a svoje krátke lásky, často jednostranné a platonické, opisuje jednoducho a výstižne. Hoci sa geograficky stále nachádza na území Sovietskeho zväzu, poeticky a myšlienkovo je vzdialený od ľudí, ktorí režim podporujú, ako aj od disidentov, ktorí obetovali svoj život boju proti nemu. V škole ho učili, že keď sa komunistický ideál naplní, nikto nebude mať nedostatok a medzi ľuďmi zavládne láska. O niekoľko desiatok rokov neskôr, keď sa z rozprávača nestáva ani komunista, ani disident, si uvedomuje, že láska v jeho krajine vždy bola – je to jeho láska k prirodzenej kráse jeho krajiny a k obyčajným ľuďom s neobyčajnými životnými príbehmi. Andrei Makine sa téme lásky – nájdenej, zažitej a stratenej, venuje vo všetkých svojich románoch, v prípade Knihy krátkych lások, čo trvajú večne je však láska tým najdôležitejším. ANDREI MAKINE sa narodil na Sibíri, kde ho vychovala francúzska babička. Ako tridsaťročný emigroval do Francúzska, kde po počiatočnom pretĺkaní sa a existenčných ťažkostiach, triumfoval ako spisovateľ. Jeho román FRANCÚZSKY TESTAMENT (1995) získal prestížnu Gouncortovu cenu a odvtedy jeho písanie, porovnávané s majstrovstom Marcela Prousta a Milana Kunderu, získava nielen uznanie kritiky, ale aj široký čitateľský ohlas.

V Knihe krátkych lások, čo trvajú večne sa spája osem príbehov. Portrétov dievčat a žien, ktoré zanechali v živote rozprávača hlbokú stopu. Bezmenný muž vyrástol v sovietskom sirotinci a svoje krátke lásky, často jednostranné a platonické, opisuje jednoducho a výstižne. Hoci sa geograficky stále nachádza na území Sovietskeho zväzu, poeticky a myšlienkovo je vzdialený od ľudí, ktorí režim podporujú, ako aj od disidentov, ktorí obetovali svoj život boju proti nemu. V škole ho učili, že keď sa komunistický ideál naplní, nikto nebude mať nedostatok a medzi ľuďmi zavládne láska. O niekoľko desiatok rokov neskôr, keď sa z rozprávača nestáva ani komunista, ani disident, si uvedomuje, že láska v jeho krajine vždy bola – je to jeho láska k prirodzenej kráse jeho krajiny a k obyčajným ľuďom s neobyčajnými životnými príbehmi. Andrei Makine sa téme lásky – nájdenej, zažitej a stratenej, venuje vo všetkých svojich románoch, v prípade Knihy krátkych lások, čo trvajú večne je však láska tým najdôležitejším. ANDREI MAKINE sa narodil na Sibíri, kde ho vychovala francúzska babička. Ako tridsaťročný emigroval do Francúzska, kde po počiatočnom pretĺkaní sa a existenčných ťažkostiach, triumfoval ako spisovateľ. Jeho román FRANCÚZSKY TESTAMENT (1995) získal prestížnu Gouncortovu cenu a odvtedy jeho písanie, porovnávané s majstrovstom Marcela Prousta a Milana Kunderu, získava nielen uznanie kritiky, ale aj široký čitateľský ohlas.

V mrazivo strhujúcom príbehu sa znova stretávame s hlavnými postavami predošlého Thilliezovho románu Syndróm E, komisárom Sharkom a poručíčkou Henebellovou. Archeológovia nachádzajú pozostatky skupiny neandertálcov, ktorých zavraždil kromaňonec. Jedenásť mužov za mrežami. Spáchali barbarské zločiny a všetci sú... ľaváci. Aké prepojenie môže existovať medzi vraždami, ktoré od seba delí viac než 30 000 rokov? Je tajomstvo zla ukryté v genetike? Dedí sa z generácie na generáciu prostredníctvom génov, alebo je podmienené spoločnosťou a kultúrou, v ktorej žijeme? Napätie, nečakané zauzlenia, prekvapivé súvislosti a informácie.

V mrazivo strhujúcom príbehu sa znova stretávame s hlavnými postavami predošlého Thilliezovho románu Syndróm E, komisárom Sharkom a poručíčkou Henebellovou. Archeológovia nachádzajú pozostatky skupiny neandertálcov, ktorých zavraždil kromaňonec. Jedenásť mužov za mrežami. Spáchali barbarské zločiny a všetci sú... ľaváci. Aké prepojenie môže existovať medzi vraždami, ktoré od seba delí viac než 30 000 rokov? Je tajomstvo zla ukryté v genetike? Dedí sa z generácie na generáciu prostredníctvom génov, alebo je podmienené spoločnosťou a kultúrou, v ktorej žijeme? Napätie, nečakané zauzlenia, prekvapivé súvislosti a informácie.

„Láska je dôvera v náhodu“ Neverte internetovým zoznamovacím stránkam, ktoré vám ponúkajú istú lásku bez rizika. Láska bez nebezpečenstva neexistuje, ako neexistuje vojna bez porazených. Alain Badiou v tomto osviežujúcom rozhovore obhajuje lásku pred skeptikmi, rozpráva o jej neskutočnej moci a najmä o tom, ako sa z nevinného, náhodného stretnutia rodí nový svet. A nezostáva len pri tom čarovnom prvom okamihu, keď si dvaja zamilovaní ľudia uvedomia, že ich videnie sveta sa zrazu zmenilo, pretože sa naň pozerajú nie jeden, ale dvaja. Zaujíma ho, čo sa deje potom. Ako láska pretrvá? Ako sa uchráni pred drámou, zradou a rozchodom? Alain Badiou vyvracia liberálne a libertariánske teórie, ktoré lásku redukujú na chvíľkový a nezáväzný pôžitok a za pomoci filozofov od Platóna cez Arthura Schopenhauera až po Jacquesa Lacana rozpráva nový príbeh romantického vzťahu a sexu – takého, ktorý sa lásky nebojí. „Platón našich čias.“ - Slavoj Žižek „Filozof, ktorý za žiadnu cenu neprestane brániť humanizmus pred rozmarmi takzvaného globálneho kapitalizmu“ - Mark Fisher „Pokračovateľ Jean-Paula Sartra a Louisa Althussera“ - New Statesman „V konečnom dôsledku viete, že na skeptikoch sa môžeme smiať, pretože, ak sa niekto pokúsil lásky vzdať, prestať v ňu veriť, bolo by to skutočné, subjektívne nešťastie a všetci to vedia. Musím povedať, že život by stratil všetky farby a chute. Láska je stále mocná, subjektívne mocná. Láska je jednou z tých ojedinelých skúsesností, v ktorých sa na základe náhody jedného momentu pokúšate vyjadriť večnosť. Slovo „navždy“ je verbálnym vyjadrením večnosti. Pretože nemôžete vedieť, čo presne to „navždy“ znamená, ani ako dlho potrvá. „Navždy“ znamená „na večnosť“. Alain Badiou sa narodil v Rabate v Maroku v roku 1937 a patrí medzi popredných francúzskych filozofov. Pôsobí ako profesor na European Graduate School vo Švajčiarsku a venuje sa otázkam bytia, pravdy a subjektu. Politicky ho ovplyvnil najmä rok 1968, kedy dospel k ľavicovému presvedčeniu. Z jeho prác boli do češtiny preložené Co vlastne znamená Sarkozy? a Svatý Pavel. Okrem politicko-filozofických esejí sa venuje aj písaniu prózy, drámy a filmovej i literárnej kritiky. Nicolas Truong je spisovateľ a novinár, pravidelný prispievateľ francúzskeho denníka Le Monde.

Ak máte pre literárnych upírov slabosť a na poličke v knižnici si vedľa seba zoradíte Stokerovho Draculu, Carmillu Sheridana Le Fanu a prítomný výber Na počiatku bol upír – budete mať celú „famíliu“ upírskej klasiky pekne pohromade. Slávne poviedky z pera John W. Polidoriho, Alexandra K. Tolstoja, Jamesa M. Rymera, Mary E. Braddonovej a Edith Whartonovej patria totiž k absolútnym vrcholom hororovej literatúry. Pri súčasnom upírskom revivale, o ktorom nás tak masívne presviedčajú pyramídy bestsellerov diskutabilnej úrovne na pultoch kníhkupectiev, ale i kinosály preplnené zväčša tínedžerským publikom, nezaškodí vrátiť sa k prameňom tohto podivuhodného žánru. Nežný bozk upíra bude mať svoju neodolateľnú chuť a moc zrejme naveky. Pri čítaní tých starých príbehov si dozaista nikdy naštvane nepoviete: „Teda táto knižka mi poriadne pije krv!“ V pití vašej životodarnej tekutiny bude mať prsty (pardon, zuby) niekto celkom iný...

Sibír v roku 1919: sekta kastrátov, kanibali a československé légie. Výborne napísaný historický román nominovaný na Bookerovu cenu. James Meek, britský spisovateľ a publicista vo svojom sibírskom románe opisuje roky ruskej revolúcie v mestečku obsadenom československými légiami, ktoré očakáva útok boľševikov blížiacich sa po Transsibírskej magistrále. Záhadný Samarin, hlavná z postáv románu do tohto mesta prichádza s príbehom o svojom úteku z pracovného tábora za polárnym kruhom a postupne odhaľuje svoju skutočnú podstatu. Meekov román je verný historickým udalostiam. Odohráva sa v roku 1919, keď sa Rusko zmietalo v občianskej vojne medzi komunistickými červenými a monarchistickými bielymi. Dejiskom je odľahlé sibírske mestečko Jazyk, kde sa po svojej veľkej ceste z Rakúsko-Uhorskej monarchie dostali aj československí vojaci. Zostali tam ako odpadky v veľkej vojnovej kuchyne. Zvyšky, na ktoré novo vzniknutá Československá republika pravdepodobne zabudla. Československí vojaci sa snažia zorientovať v novej situácii a skutočnosť, že zostali v meste, ktoré obývajú členovia zvláštnej kresťanskej sekty kastrátov, okolo ktorého sa neustále obšmietajú trestanci z cárových táborov na Sibíri, im život nijakým spôsobom neuľahčuje. Každodenná nerozhodnosť, túžba vrátiť sa domov a fanatici schopní v mene lásky či nenávisti úplne absurdných skutkov, ich postupne privádzajú do šialenstva.

Oslňujúca novela írskeho spisovateľa Josepha Sheridana Le Fanu (1814 – 1874) vznikla takmer štvrťstoročie pred publikovaním asi najslávnejšieho hororu – románu Dracula. Neodškriepiteľným faktom však ostáva, že Bram Stoker sa pri písaní svojho románu inšpiroval práve dielom o uhrančivo krásnej Carmille.Sheridan Le Fanu napísal svoj strašidelný príbeh v duchu takzvaných gotických románov, no zároveň vytvoril intímnu a na svoju dobu až prekvapivo dráždivú lesbickú lovestory. Tento základný kameň upírskej literatúry patrí k najkrajším literárnym dielam viktoriánskej éry, v ktorých si podáva ruku krása a hrôza, nevinnosť a hriech, láska a smrť.

Oslňujúca novela írskeho spisovateľa Josepha Sheridana Le Fanu (1814 – 1874) vznikla takmer štvrťstoročie pred publikovaním asi najslávnejšieho hororu – románu Dracula. Neodškriepiteľným faktom však ostáva, že Bram Stoker sa pri písaní svojho románu inšpiroval práve dielom o uhrančivo krásnej Carmille.Sheridan Le Fanu napísal svoj strašidelný príbeh v duchu takzvaných gotických románov, no zároveň vytvoril intímnu a na svoju dobu až prekvapivo dráždivú lesbickú lovestory. Tento základný kameň upírskej literatúry patrí k najkrajším literárnym dielam viktoriánskej éry, v ktorých si podáva ruku krása a hrôza, nevinnosť a hriech, láska a smrť.

Oslňujúca novela írskeho spisovateľa Josepha Sheridana Le Fanu (1814 – 1874) vznikla takmer štvrťstoročie pred publikovaním asi najslávnejšieho hororu – románu Dracula. Neodškriepiteľným faktom však ostáva, že Bram Stoker sa pri písaní svojho románu inšpiroval práve dielom o uhrančivo krásnej Carmille.Sheridan Le Fanu napísal svoj strašidelný príbeh v duchu takzvaných gotických románov, no zároveň vytvoril intímnu a na svoju dobu až prekvapivo dráždivú lesbickú lovestory. Tento základný kameň upírskej literatúry patrí k najkrajším literárnym dielam viktoriánskej éry, v ktorých si podáva ruku krása a hrôza, nevinnosť a hriech, láska a smrť.

Klasickú rozprávku o Červenej čiapočke si dieťa môže najprv vypočuť - stačí stlačiť tlačítko prislúchajúce ku každej dvojstrane. A nakoniec si celú rozprávku hravo prečíta samo!

Klasickú rozprávku o Červenej čiapočke si dieťa môže najprv vypočuť - stačí stlačiť tlačítko prislúchajúce ku každej dvojstrane. A nakoniec si celú rozprávku hravo prečíta samo!