Aňa Ostrihoňová strana 2 z 6

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Knihe Ja a moja matka udelila knižná kritika prvé miesto v rebríčku najlepších memoárov za uplynulých päťdesiat rokov. Vivian Gornick rozpráva príbeh svojho celoživotného boja s matkou o nezávislosť. O matke a dcére vyšlo už mnoho kníh, ale žiadna sa nezaoberala týmto najbližším rodinným vzťahom tak priamo a nemilosrdne. Gornick sa vo svojej prelomovej knihe vyrovnáva s tým, čo Edna O´Brien označila za „podstatu ženského zúfalstva“: s nepriznanou oidipovskou povahou vzťahu medzi matkou a dcérou. Vivian Gornick sa narodila a vyrastala v Bronxe ako dcéra „mestských sedliakov“ v domácnosti, ktorú ovláda depresia jej inteligentnej, ale formálne nevzdelanej matky z predčasnej smrti manžela. Dom je plný žien, ktoré sú pre Vivian protikladnými modelmi a ešte aj v dospelosti ovplyvňujú jej boj o uplatnenie sa v láske a v práci. Keď sa prechádza so svojou starnúcou matkou ulicami New Yorku, háda sa s ňou a spomína na minulosť, každá z nich si získava čitateľov obdiv: žičlivá a jasne mysliaca dcéra pre svoju odvahu a vytrvalosť, s ktorou otvára najzákladnejšie otázky života, ako aj stále silná a intuitívne múdra stará žena.

Silná, provokatívna a osobná kniha je úprimnou výpoveďou o tom, ako sa autorka kultovej trilógie Život Vernona Subutexa stala Virginie Despentes. Čerpá z osobných skúseností, rúca zaužívané predstavy o znásilnení a prostitúcii a búra zaužívané postoje o sexe a pohlaví. Autobiografický feministický manifest spisovateľky a filmárky Virginie Despentes je „plný hnevu a tak presne formulovaný, že je nespravodlivé ho zhrnúť". – Nadja Spielgelman „Despentes je často označovaná za ‚rockandrollového‘ Balzaca. . . Striedavo pripomína aj Williama Gibsona, George Eliot a Michela Houellebecqa, len s optimistickejším postojom." Chris Kraus „Virginie Despentes je skutočne originálna punkrocková George Eliot s citom pre žalostné vnútro svojich postáv: nikto iný nemá jej prenikavý pohľad, ostrý zmysel pre humor, inteligenciu, ktorá ako žiletka reže do nánosu zaužívaných vzorcov myslenia našej doby.“ Alexandra Kleeman „Despentes sa stala akousi kultovou hrdinkou, patrónkou neviditeľných žien: ohavných a marginalizovaných, vyčerpaných, unavených a prudko nezamestnateľných." Parul Sehgal „Prequel k #MeToo. Jedinečný radikálny hlas queer feministiek, ktorý bol kľúčový pre transformáciu beletristického písania aj politického diania v roku 2010.“ Paul B. Preciado Teória King Kong, autobiografia, výzva k revolte, manifest nového punkového feminizmu, je autorkiným najobľúbenejším a najzavrhovanejším dielom.

Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. „Virginie Despentes surovo odhaľuje realitu, ktorú dnes žijeme, a ponúka nám protijed. Je skutočná spisovateľka – slobodná, jedinečná, zžieravá.“ Nelly Kaprielian

ZÁVEREČNÝ DIEL EPICKEJ ROCKANDROLLOVEJ TRILÓGIE KULTOVEJ AUTORKY VIRGINIE DESPENTES Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.

ZÁVEREČNÝ DIEL EPICKEJ ROCKANDROLLOVEJ TRILÓGIE KULTOVEJ AUTORKY VIRGINIE DESPENTES Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.

Rebecca Solnit v komickej, ostrej eseji s názvom Muži mi to vysvetlia pomenúva častý problém rozhovorov medzi mužmi a ženami. Píše o mužoch, ktorí mylne predpokladajú, že niečo vedia a ženy to nevedia; píše o tom, kde táto domnienka pramení a ako funguje v praxi. V knihe je okrem tejto, dnes už známej, eseje šesť ďalších vrátane zamyslenia nad spôsobom, akým spisovateľka Virginia Woolf prijala tajomstvo, nevedomosť, pochybnosť a dvojznačnosť; originálne skúmanie rovnosti v manželstve a desivé zhrnutie rozsahu násilia páchaného na ženách. Rebecca Solnit svojím čitateľsky prístupným štýlom dokazuje, že je jednou z najvplyvnejších mysliteliek feministického hnutia. „Muži mi to stále vysvetľujú. A žiaden z nich sa mi nikdy neospravedlnil za to, že mi nesprávne vysvetľoval niečo, čo poznám, ale on nie.“ Rebecca Solnit je novinárka a historička, autorka takmer dvadsiatich kníh venovaných feminizmu, dejinám západných a pôvodných kultúr, spoločenskej zmene, horskej turistike a chodeniu, nádeji a katastrofe. V slovenčine vyšla jej zbierka esejí Sprievodca strácaním sa. Pravidelne prispieva do časopisu Harper’s, London Review of Books a Los Angeles Times. Žije v San Franciscu.

Mŕtvy básnik nepíše. Preto je dôležité zostať nažive. Zbierka esejí a článkov popredného súčasného francúzskeho básnika a prozaika Michela Houellebecqa ponúka autorov chladný, často zábavný, vždy prenikavý pohľad na aspekty modernity. Texty vychádzali v deväťdesiatych rokoch a na začiatku nového tisícročia a Houellebecq v nich píše o témach, ktoré v danom čase rezonovali vo Francúzsku a prestupujú aj do jeho prozaických textov. Lanzarote je krátkym rozprávaním o januárovej dovolenke na rovnomennom ostrove. Na Lanzarote možno stretnúť fascinujúcich ľudí, konkrétne Pam a Barbaru či policajta Rudiho z Luxemburska, ktorý momentálne žije v Bruseli. A čo má s ostrovom spoločné raeliánska sekta čakajúca na príchod mimozemšťanov? MICHEL HOUELLEBECQ, francúzsky básnik, prozaik a esejista. Za román Mapa a územie dostal v roku 2010 Goncourtovu cenu. Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Elementárne častice, Platforma, Možnosť ostrova, Podvolenie, Sérotonín a Zničiť.

Sheila Heti sa v knihe Materstvo pýta, čo žena získa a stratí, keď sa stane matkou, a toto najzávažnejšie rozhodnutie ranej dospelosti spracúva s otvorenosťou, originalitou a humorom, ktoré jej priniesli medzinárodné uznanie. Rozprávačkou tohto intímneho príbehu je takmer štyridsiatnička, ktorá pri otázkach svojich priateľov zvažuje, či sa vôbec stane matkou. Z premýšľania o materstve odstreďuje vplyv rovesníčok, partnera a povinnosti voči rodine. Po hľadaní usmernenia vo filozofii, vlastnom tele, v mystike a náhode objaví odpoveď oveľa bližšie, ako by čakala. Materstvo je odvážny, precítený a drsne originálny román, ktorý určite povedie k živým úvahám o ženskosti, rodičovstve a o tom, ako – a najmä pre koho – žiť.

Memoárová kniha beatnickej generácie odhaľuje skryté ženské postavy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v napredovaní literárneho hnutia v Amerike päťdesiatych rokov. V roku 1954 profesor na Barnard College vyhlásil, že väčšina žien nikdy nemôže prežiť niečo, o čom by stálo za to písať. Nebol to nezvyčajný postoj v čase, keď „slušné“ ženy neodchádzali z domu a vydávali sa ako panny; dokonca aj tie, ktoré porušovali pravidlá, mohli očakávať, že budú len vedľajšími postavami v drámach hraných mužmi. Joyce Johnson mala dvadsaťjeden a práve začala písať prvý román, keď ju Allen Ginsberg zoznámil s Jackom Kerouacom. O deväť mesiacov neskôr, keď ho zo dňa na deň preslávilo vydanie knihy Na ceste, už bola jeho priateľkou. Joyce sa s ním túžila vydať na cestu, no namiesto toho sa stala svedkyňou kultúrnej revolúcie, na ktorú sa útočilo zo všetkých strán. Našla si nových priateľov, neskôr označovaných za zakladateľov beatnickej generácie, a ocitla sa v situácii, keď musela bojovať za to, aby plachý, charizmatický a utrápený Kerouac nepodľahol sebadeštrukcii. Joyce a ďalšie ženy beatnickej generácie mali objaviť riziká, bolesti a opojné vzrušenie z toho, že sa pokúšajú žiť rovnako slobodne ako rebeli, ktorých milovali.

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.

Lizzie Bensonová je knihovníčka v Brooklyne. Venuje sa synovi Elimu, manželovi Benovi a bratovi Henrymu, ktorý sa lieči z drogovej závislosti. Pomáha tiež bývalej profesorke so záplavou pošty, ktorú dostáva v reakcii na svoj úspešný podcast o zmene klímy, téme priťahujúcej extrémistov všetkého druhu: od tých, ktorí sa pripravujú na koniec sveta, až po tých, ktorí tvrdia, že západná kresťanská civilizácia je v ohrození. A hoci sa Lizzie snaží zostať pozitívne naladená, ani hodiny meditácie, ani rady, ktoré čerpá z regálov knižnice, nedokážu zmierniť jej duševný nepokoj súvisiaci s bratovou situáciou a hnevom bublajúcim v jej okolí.

Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom. Obaja sú typickými príslušníkmi atomizovanej spoločnosti, v ktorej náboženstvo ustúpilo plytkej ezoterike a filozofiám New Age a lásku nahradilo prázdne sexuálne splynutie. Román Elementárne častice je príbehom dvoch bratov, ale jeho skutočnou témou je rozklad súčasnej spoločnosti, jej predstáv o sebe samej, domnienok, jej politickej nekorektnosti a prejavov vo všetkom od antropológie po listy čitateliek v dievčenských časopisoch. Rozklad moderných životov a lásky. Román Michela Houellebecqa je raz vtipný, ostrý, inokedy didaktický, dojemný a naturalistický.

Na začiatku bolo ľahké predstaviť si budúcnosť. Boli mladí a ľahkovážni, sebaistí a zamilovaní. Oddelením špekulácií nazývali všetky vzrušujúce neistoty, ktoré ich čakali. Zobrali sa, narodilo sa im dieťa a prežili všetky malé katastrofy rodinného života – prebdené noci, otrasy vo vzťahu, smútok z nesplnených snov o umení. Nepripravili sa na stratosférickú úzkosť dospelého života, na skutočnosť, že ich vzťah stojí pevne na zemi, ktorá sa neustále pohybuje a otriasa. Odd. špekulácií je nikdy nenapísaným denníkom ženy, je súhrnom jej myšlienok, cynických poznámok, pozorovaní a špekulácií. Okrem Keatsa a Kafku sa k slovu dostávajú aj zabudnutí sovietski kozmonauti a rady pre manželky z roku 1897. Novela je bežným príbehom, oslobodeným od všetkých tradičných predstáv, ktoré si literatúra s manželstvom a rodinným životom spája. Jenny Offill napísala geniálny napínavý ľúbostný príbeh, kratučkú a nezabudnuteľnú novelu.