Aňa Ostrihoňová strana 4 z 6

Paul je všetko iné, len nie typický tínedžer. Paul, ktorý napriek svojmu dievčenskému vystupovaniu miluje výlučne ženy. Paul, ktorý má dve matky, no svojho otca nikdy nepoznal. Paul, ktorého náhoda spojená s jeho narodením privedie k osudu jedného z najslávnejších androgýnov – Davida Bowieho. Román prináša málo pravdepodobný, no zábavný a láskavý príbeh jednej nekonformnej rodiny. Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat je románom o dospievaní, hľadaní životnej cesty a toho, kým naozaj sme.

V románe Bystré dievča zostáva Tessa Hadley verná svojmu štýlu a témam známym zo zbierky poviedok Manželská láska a iné poviedky. Román je životným príbehom Stelly začínajúcim jej detstvom, ktoré strávila s matkou a nevlastným otcom v malom byte v Bristole v šesťdesiatych rokoch. Veľa čítala a snívala o živote naplnenom eleganciou a dobrodružstvom. Všetko má však svoju cenu a ani bystré dievča nemusí zistiť, že sa chytilo do pasce; až keď je príliš neskoro. Napriek tomu, že Stellin život je naplnený drámou, plynie na pozadí obyčajnosti. Tessa Hadley je skvelou pozorovateľkou citových a myšlienkových pohnútok mužov a žien a ich vzájomných vzťahov. "Mám pocit, že keď ženy píšu realistické romány o vzťahoch a rodine, hovorí sa, že píšu ,intímnu' prózu. Keď taký román napíše muž, označia ho za prelomový a odvážny. Myslím si, že podvedome autorov čítame pre intelektuálne potešenie a autorky pre ich citovú hĺbku, čo je pre mňa veľké zovšeobecnenie a sklamanie. " - TESSA HADLEY "Len málo spisovateliek mi dokáže poskytnúť takú radosť z čítania. " - Zadie Smith "Tessa Hadley je autorka výnimočnej inteligencie a schopností… Len Alice Munro a Colm Tóibín sú spomedzi poviedkarov takí dokonalí pri vykreslení celého života v pár stovkách slov. " - Edmund Gordon, OBSERVER "Tessa Hadley chápe ľudskú psychiku, čo je dnes dosť ojedinelé. Je jednou z najlepších prozaičiek. " - Chimamanda Ngozi Adichie "Tessa Hadley je autorka, ktorá pomaly odhaľuje prúd emocionálnej múdrosti, ktorý sa ukrýva za chladnými slovami. " - Adrian Turpin, FINANCIAL TIMES "Tessa Hadley kreslí obrázky zo života žien. Ukazuje a odhaľuje vnútorný svet postáv, naplnený konfliktmi a paradoxmi. " - EVENING STANDARD "Tessa Hadley píše o obyčajnom živote s pôvabom, ktorý nemá medzi súčasnými autormi a autorkami obdobu. " - INDEPENDENT ON SUNDAY

Rozprávačka príbehu sa nedávno rozišla so svojím neverným manželom. Požiadal ju, aby o rozchode nikomu nehovorila. Keď však začína nový život osamote, dozvie sa, že jej bývalý manžel sa stratil v odľahlom regióne pevninského Grécka. Neochotne súhlasí s tým, že ho pohľadá, ale nevie, či ho vôbec chce nájsť. Uprostred divokej a vyprahnutej krajiny skúma ich vzťah a zisťuje, že mužovi, ktorého kedysi milovala, vôbec nerozumie. Príbeh o blízkosti, nevere a súcite. Román Rozchod je o priepasti, ktorá nás delí od iných ľudí, a o príbehoch, ktoré si vymýšľame, aby sme zakryli svoje skutočné city. Keď Rachel premýšľa o láske k mužovi, ktorý pravdepodobne nikdy nebol tým, kým sa zdal, približuje nám situáciu, v ktorej sa ocitá žena na okraji katastrofy.

Eiffelova veža, Sacré Coeur, veža na Montparnasse, Víťazný oblúk... Známe miesta, ktoré figurujú v mnohých príbehoch, našich snoch či spomienkach na Paríž. Kto však môže povedať, že pozná mesto, čo má stovky tvárí a len jednu dušu? Uznávaná spisovateľka, scenáristka a umelecká fotografka Alessandra Mattanza, ktorá v knihe Môj New York (SLOVART 2016) zachytila mesto, čo nikdy nespí, očami známych Newyorčanov, tentoraz predstavuje Paríž. Svoj pohľad na jedno z najromantickejších miest sveta ponúkajú v knihe osobnosti, akými sú herečka Isabelle Huppert, filmový režisér Jean-Jacques Annaud či architekt Christian de Portzamparc.

V knihe Sebectvo tých druhých esejistka Kristin Dombek prináša príbeh o tom, ako sa zo zriedkavej klinickej diagnózy stal veľký kultúrny fenomén, úložný priestor pre náš strach a úzkosti z lásky, priateľstva a vzťahov. Autorka sa odosobňuje od hystérie a kreslí jasnú hranicu medzi patológiou a obyčajným sebectvom. A v neposlednom rade píše o sebe v úprimnej snahe nájsť cestu von zo začarovaného kruhu strachu a obvinení, ktorá by viedla k uvoľnenejšiemu a uspokojivejšiemu životu.

V knihe Sebectvo tých druhých esejistka Kristin Dombek prináša príbeh o tom, ako sa zo zriedkavej klinickej diagnózy stal veľký kultúrny fenomén, úložný priestor pre náš strach a úzkosti z lásky, priateľstva a vzťahov. Autorka sa odosobňuje od hystérie a kreslí jasnú hranicu medzi patológiou a obyčajným sebectvom. A v neposlednom rade píše o sebe v úprimnej snahe nájsť cestu von zo začarovaného kruhu strachu a obvinení, ktorá by viedla k uvoľnenejšiemu a uspokojivejšiemu životu.

Meghan Daum osobitým štýlom napísala desať silných textov, v ktorých sa konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. Podľa skratkovitej psychológie dnešných čias by sme sa z akéhokoľvek nešťastia či osobnej krízy mali vynoriť ako lepší ľudia. Ale čo ak to tak nie je? Témou, ktorá spája týchto desať textov je náš postoj k sentimentálnosti, romantizovaniu si niektorých životných postojov, ako aj ku kultúrnym tabu - nevysloviteľným a nemysliteľným predstavám. "Výnimočné autobiografické eseje, v ktorých sa autorka s odvahou púšťa do skúmania lásky, smrti a falošne zidealizovaných rituálov každodenného života." (Slate) "Fantastická zbierka esejí, ktorá je zábavná, inteligentná a emocionálna, pričom v tých najosobnejších momentoch je najviac univerzálna. Navyše je napísaná so závideniahodnou jemnosťou." (Geoff Dyer) "Výborné…Meghan Daum dokáže dokonale opísať emócie, je nemilosrdne úprimná, vtipná a intelektuálne poctivá." (Cheryl Strayed, New York Times Book Review) "Nevysloviteľné…je úžasná, trefná a presvedčivá kniha. Autorka píše s istotou a elegantne sa vzpiera očakávaniam…Meghan Daum je nepochybne geniálna esejistka. Prečítam si od nej čokoľvek." (New York Times Book Review) "Niekedy sú naše pocity a reakcie na to, čo sa nám deje, surové. Emócie sú nevyspytateľné, nepredvídateľné, sú tým, čo z nás robí ľudí. Tieto ukryté kúty duše si ťažko priznávame a už vôbec o nich nehovoríme. Zbierka esejí Meghan Daumovej nás zasiahne priamo do tohto nepomenovateľného miesta." (Entertainment Weekly) "Je trochu zarážajúce, že tieto eseje sa mi páčia, pretože dávajú hlas a tvar mnohým z mojich vlastných potláčaných myšlienok a tajných pocitov, ktorým by som sa v živote nedokázala pozrieť priamo do očí. Meghan Daum je kultúrna jasnovidka - odhalí nám svoje tajomstvá, aby si vypočula naše vlastné. Zároveň je úžasnou, vtipnou, vnímavou a bolestivo zrelou rozprávačkou." (Julia Glass) "Táto kniha k čitateľom a čitateľkám prehovára bystrým, láskavým a úprimným štýlom. Eseje idú do hĺbky, pod povrch toho, čo by sme možno očakávali, že pocítime, s cieľom zistiť, čo cítime naozaj. Meghan Daum zostáva verná komplexnosti prežívaných skúseností." (Leslie Jamison) "Meghan Daum spochybňuje svoje a naše utkvelé predstavy o živote odvážnym, nesentimentálnym štýlom podobným veľkým britským esejistom, ako bol napríklad William Hazlitt a George Orwell. Pri opisoch emócií a duševného rozpoloženia je presná ako Joan Didion. Stranu za stranou odhaľuje rôzne aspekty lásky, smútku a bežných pocitov, ktoré nejasne cítime, ale márne hľadáme slová, ktoré by ich opísali. Prečítať si túto knihu znamená pochopiť zvláštne paradoxy života novým a prenikavým spôsobom. " (Bernard Cooper) "Joan Didion nového tisícročia. Meghan Daum prináša do každodenného života, lásky a rituálov pôvab, múdrosť a vtip." (Dan Wakefield) "Trefné, vtipné a oslobodzujúce čítanie. Daumovej eseje sú osviežujúcim pohľadom na komplexnosť života, o ktorom premýšľame, vo svete, ktorý nechce vidieť členitú krajinu pravdy." (Kirkus) "Meghan Daum píše veľmi podnetne a zábavne. Vďaka úprimnosti, s akou skúma súčasnú kultúru, ako aj naše osobné svedomie, je táto kniha pútavá a významná aj v širšom kontexte." (Sigrid Nunez)

Dvaja malí chlapci v londýnskom byte čelia neznesiteľnému smútku z náhlej straty matky. Ich otec, ktorý sa venuje poézii Teda Hughesa, si predstavuje budúcnosť naplnenú láskavými návštevami a prázdnotou. V tejto temnej noci ich navštívi Vrana – zákerný, smutný tvor, ktorý lieči a dozerá na deti. Smutný vták je priťahovaný touto rodinou a vyhráža sa, že zostane dovtedy, kým ho už nebude potrebovať. Výnimočný debut Maxa Portera je naplnený nečakaným humorom a pravdou.

Pierre a Rachel prežijú koncom päťdesiatych rokov krátky a intenzívny románik v Châteauroux. Charizmatický Pierre pochádza z meštiackej parížskej rodiny a Rachel, ktorá pracuje na sociálnom úrade, je ním fascinovaná. Hoci si ju odmieta vziať, narodí sa im dcéra Christine, ktorú matka vychováva sama. Vytvorí sa medzi nimi silné puto, ktoré začne povoľovať, až keď sa po rokoch znovu objaví Pierre a dcéru vovedie do intelektuálneho sveta. Christine Angot v románe Nedosiahnuteľná láska odhaľuje vzťah s množstvom vrstiev a rozmerov, vzťah prechádzajúci od bezpodmienečnej láske k matke až k odporu na pozadí spoločensko-ľúbostnej vojny a cestu ženy zničenej životom a vášňou venovanou mužovi.

Marguerite je mladé dievča dusiace sa obmedzeniami končiaceho sa 19. storočia. Žije so svojím otcom - lekárom Paulom Gachetom - v Auvers-sur-Oise pri Paríži a sníva o tom, že bude maliarkou. Vo chvíli, keď plánuje útek do Ameriky však za jej otcom počas dusného leta prichádza Vincent van Gogh. Marguerite sa zamiluje a Jean-Michel Guenassia nám vo svojom najnovšom románe odhaľuje prekvapivý príbeh ich lásky. Čo ak doktor Gachet nebol verným a obetavým priateľom impresionistov, ale skôr márnomyseľným oportunistom? A čo ak jeho dcéra bola vášnivou a zamilovanou mladou ženou? Čo ak Vincent van Gogh vôbec nespáchal samovraždu? A čo ak sú niektoré z jeho obrazov vystavené v Muséed'Orsay falzifikátmi? Guenassia sa pýta a pôsobivým spôsobom hľadá odpovede v dobových dokumentoch a v prežívaní dospievajúcej ženy. Okrem portrétu jednej zakázanej lásky čitateľom ponúka aj príbeh konca storočia a obrovských zmien, ktoré predznamenávajú novú éru. Rovnako ako vo svojom najznámejšom diele Klub nenapraviteľných optimistov autor prepája silný príbeh s dokumentárnym základom. Oživuje tým najplodnejšie obdobie impresionizmu a vrhá nové svetlo na umelcove osudové dni.

Paríž 1959. V časoch alžírskej vojny a rokenrolu sa dvanásťročný Michel Marini dostáva do sveta dospelých. V bistre Balto ho viac než stolný futbal priťahuje zadná miestnosť, kde sa stretáva tajomný Klub nenapraviteľných optimistov - emigrantov z východnej Európy, ktorí opustili svoje domovy, rodiny aj staré ideály. Počúva rozprávania o ich milostnom živote, manželkách, deťoch, ambíciách a exile za železnou oponou. Ich dramatické príbehy sa v nasledujúcich rokoch prelínajú s podobne dramatickými udalosťami v Michelovej rodine. Lásky a drámy k nemu už neprichádzajú iba zo vzdialeného sveta, ale znenazdajky sa objavujú aj v jeho živote. Výnimočný román sa stretol s nadšeným prijatím nielen vo Francúzsku, kde získal Prix Goncourt des Lycéens, ale aj vo viacerých európskych krajinách.

Na začiatku bolo ľahké predstaviť si budúcnosť. Boli mladí a ľahkovážni, sebaistí a zamilovaní. Oddelením špekulácií nazývali všetky vzrušujúce neistoty, ktoré ich čakali.Zobrali sa, narodilo sa im dieťa a prežili všetky malé katastrofy rodinného života – prebdené noci, otrasy vo vzťahu, smútok z nesplnených snov o umení. Nepripravili sa na stratosférickú úzkosť dospelého života na skutočnosť, že ich vzťah stojí pevne na zemi, ktorá sa neustále pohybuje a otriasa.Odd. špekulácií je denníkom ženy, ktorý nikdy nenapísala, je súhrnom jej myšlienok, cynických poznámok, pozorovaní a špekulácií. Okrem Keatsa, Kafku sa k slovu dostávajú aj zabudnutí sovietski kozmonauti a rady pre manželky z roku 1897. Novela je bežným príbehom, ktorý sa oslobodzuje od všetkých tradičných predstáv, ktoré si literatúra s manželstvom a rodinným životom spája.Jenny Offill napísala geniálny napínavý ľúbostný príbeh, kratučkú a nezabudnuteľnú novelu.JENNY OFFILL je americká spisovateľka. Od roku 1999 jej vyšiel román Posledné veci a niekoľko kníh pre deti. Spoločne s Elissou Schappell zostavila dve zbierky esejí. Učí v New Yorku na Queens University, Brooklyn College a Columbia University.

Poviedky Jamie Quatro sa odohrávajú na juhu Spojenýchštátov. Pätnásť prepojených príbehov je nielen o nevere, spiritualite, sexualite a Bohu. Jamie Quatro píše o postavení ženy, jej túžbach, rodine a výchove detí v súčasnom svete s veľkou dávkou čierneho humoru a nadhľadu, ktorý je pre obyčajné problémy bežného života nesmierne dôležitý. Poviedky z debutu Jamie Quatro CHCEM TI UKÁZAŤ VIAC vychádzajú z psychologickej drobnokresby, z popisov každodenných výjavov, aby svojho čitateľa vzápätí katapultovali do snových, surrealisticky pôsobiacich situácií. Je to práve pálčivá túžba ísť ďalej, dosiahnuťviac, čo je vlastné hrdinom tejto knihy, situovanej do podmaňujúceho prostredia južanského amerického mestečka, zaťaženého minulosťou i tradíciami. Tieto postavy neustále balansujú na hranici medzi vzburou a pokorným prijatím svojho osudu, medzi telesnou túžbou a duchovnom, medzi hriechom a naplno prežívanou vierou v Boha. Literárna kritika v súvislosti s touto knihou pripomenula mená ako Alice Munroová, Lydia Davisová či Laurie Mooreová, ale aj Flannery O´Connorová, Raymond Carver či Franz Kafka. Pravdou však je, že Jamie Quatro napísala originálnu a vyzretú knihu plnú poézie, vášne, nádeje a pochybností, posadnutosti a oddanosti. „Debutová zbierka poviedok CHCEM TI UKÁZAŤ VIAC vôbec nepôsobí ako začiatočnícky experiment. Ide o prepracovanú, absolútne premyslenú sériu textov nesmierne originálnej a umelecky zrelej autorky, ktorá akoby spadla z neba. V každej poviedke nájdeme vyhranené a nečakane rezonujúce témy – kresťanstvo, nevera, rakovina, behanie, ktoré autorka invenčne spája a prepája. Ide o zvláštnu, napínavú a odzbrojujúco úprimnú zbierku poviedok.“ J. Robert Lennon NEW YORK TIMES

Ak máte pre literárnych upírov slabosť a na poličke v knižnici si vedľa seba zoradíte Stokerovho Draculu, Carmillu Sheridana Le Fanu a prítomný výber Na počiatku bol upír – budete mať celú „famíliu“ upírskej klasiky pekne pohromade. Slávne poviedky z pera John W. Polidoriho, Alexandra K. Tolstoja, Jamesa M. Rymera, Mary E. Braddonovej a Edith Whartonovej patria totiž k absolútnym vrcholom hororovej literatúry. Pri súčasnom upírskom revivale, o ktorom nás tak masívne presviedčajú pyramídy bestsellerov diskutabilnej úrovne na pultoch kníhkupectiev, ale i kinosály preplnené zväčša tínedžerským publikom, nezaškodí vrátiť sa k prameňom tohto podivuhodného žánru. Nežný bozk upíra bude mať svoju neodolateľnú chuť a moc zrejme naveky. Pri čítaní tých starých príbehov si dozaista nikdy naštvane nepoviete: „Teda táto knižka mi poriadne pije krv!“ V pití vašej životodarnej tekutiny bude mať prsty (pardon, zuby) niekto celkom iný...