Friedrich von Schiller

Erik Markovič: Ako je známe, naša Európska únia má aj hymnu a je ňou Óda na radosť, ktorá sa ako hymna síce hrá bez slov, ale ako je tiež známe, - vznikla Beethovenovým zhudobnením Schillerovej básne. Je možné predpokladať, že veľmi hodnotný preklad básnika a profesora Ladislava Šimona, ktorý obsahuje okrem tejto i ďalšie pre súčasnosť zaujímavé a prínosné básne, by mohol zaujať mnohých proeurópsky zmýšľajúcich čitateľov a i všeobecne kultúrnu verejnosť. Pre mňa osobne bolo čítanie Schillerovej poézie v tomto preklade duchovne obohacujúcim objavom. Ladislav Šimon: V rámci svetovej literatúry sa nemecký klasik Friedrich Schiller pokladá za geniálneho, dodnes živého a často uvádzaného dramatika. Vysoko sa hodnotí jeho prínos k estetike. Ideálom mu bola antická harmónia, teda súlad všetkých stránok a prejavov života, ale aj on vedel, že žije v prítomnosti a s prítomnosťou sa musí vyrovnávať. Nenadarmo sa nazýva básnikom slobody, ale jedným dychom hovorí aj o dôstojnosti, vznešenosti a ideálnej kráse. Vari najznámejšou Schillerovou básňou je dnes Óda na radosť, a to ani nie tak vďaka jej obsahu, ako vďaka tomu, že ju Ludwig van Beethoven zakomponoval do záveru svojej 9. symfónie, takže kultúrna verejnosť si všíma iba tradovaný názov. Obsah tejto básne je však podstatne zložitejší ako jednoduchý chválospev na určité ľudské citové rozpoloženie. Je to životná filozofia nadväzujúca na Kantov imperatív hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. Básne, ktoré sa zvyknú označovať ako filozofické, sú podľa mojej mienky ešte vždy hodné zamyslenia. Opantali ma takisto Schillerove epigramy, v ktorých vedel vystihnúť podstatné veci. Schillera pokladám za veľkého básnika, o čom som kedysi nebol celkom presvedčený. Pôsobia, ako keby nás niekto pokropil rannou rosou. Viaceré básne sa v slovenčine publikujú prvý raz. ... A keď potom, vytrhnuté z osí naše telá do jedného ktosi spojí, ústa na ústach, rozkošou ti oči zvlhnú pri tom, duša odviazaná pod blankytom nepocíti z toho ohňa strach. ... Radosť, iskra božskej ceny, tvoja krása nezhynie, vstupujeme rozohnení do nádhernej svätyne. Tvoje čaro znova spojí, čo zlá móda rozruší, všetci ľudia budú svoji, v bratstve svet sa zavŕši. ... Zanedbajte utrpenie, pomáhajte nevinným, vaše sľuby nech sú pevné, pravda slúži tým aj tým. Hrdosť voči majestátom, bratia, v krvi treba mať, za zásluhy patrí zlato, za lož iba do tmy pád. Úryvky z básní: Očarenie Laurou a Radosti (Óda na radosť) Svetlo a teplo Človek sa na svet dostane, s dôverou kráča žitím a čo má v duší vpísané, verí, že všade cíti, šľachetná horlivosť je v ňom a pravda planie plameňom. Potom však zistí veľký klam, všetko je zrazu úzke, malé, preto sa stisku sveta sám chce vyhnúť neustále. Srdce má potom z kameňa a láska mu je vzdialená. Pravda nás iste ochráni svetlom, čo tme je hrádza, šťastný je však, kto v poznaní o srdce neprichádza. Preto nech rozum stále znie, hoci vždy láka rojčenie.

Jeden z nejslavnějších hrdelních případů v dějinách inspiroval Friedricha Schillera k napsání tragédie Marie Stuartovna. Vzniklo psychologické drama o touze po moci, lásce i svobodě, v němž se střetnou dvě lidsky i morálně stejně silné osobnosti, k nimž se osud zachová různě. V režii Lídy Engelové se v hereckém souboji střetne Jana Preissová jako nešťastná Marie a Dana Syslová jako královna Alžběta.

Audiokniha Rady a zlomyslnosti. Ze světa aforismu a epigramu. AFORISMUS je - jak praví slovník - "jadrná a stručná věta, jíž se vyslovuje nějaká myšlénka neb důležitá zásada." Z toho vyplývá, že aforistický sloh "libuje si ve stručných větách". Takže ten, kdo se snaží s aforismem jakýmkoliv způsobem zacházet, je chtěj nechtěj nucen shromažďovat jadrné a stručné věty a libovat si v nich. EPIGRAM, česky prostě nápis, "slove kratičká básnička, vyjadřující s duchaplnou pointou vážnou neb satirickou myšlénku výrazně úsečnou formou, se vztahem k určité věci neb osobě."