Hľadanie: Malé dějiny filozofie
zobraziť:
Puzzle ABC Veľké a malé písmená Larsen LS1427-SK
Náučné a celosvetovo mimoriadne populárne Puzzle Larsen napomáhajú deťom všetkých vekových kategórií hravou formou rozvíjať svoj intelekt a prehlbovať svoje vedomosti. Zábavnou formou skladania deti spoznávajú abecedu i číslice, učia sa základy matematiky, angličtiny, zemepisu, či histórie ľudstva a vesmíru. Spoznávajú koľko je hodín, dopravné značky či svoje telo. Skladaním a hrou obohacujú svoje vedomosti a zdokonaľujú svoje zručnosti. Vo svete majú tieto puzzle mimoriadny úspech v predškolských a školských zariadeniach a v mnohých krajinách sú zaradené do vyučovacieho procesu ako školské pomôcky. Neexistujú reklamácie, sú vyrábané výlučne z recyklovaných materiálov (tak humánne chránia prírodu) a certifikované PEFC. Už 60 rokov sa pre celý svet vyrábajú v Nórsku. Dedia sa z generácie na generáciu.
Filozofie a mystika vína
Filozofický význam poznání vína spočívá v tom, že se vzpírá každému čistě rozumovému přístupu. Ve správném rozpoznávání hlubšího smyslu vína je zakoušena pravda, které nelze dosáhnout jinými prostředky a cestami. Víno v jakékoliv podobě, formě a stádiu vývoje se neustále proměňuje, jakkoliv vždy zůstává věrno své podstatě. Co se proměňuje, soustřeďuje na sebe nesrovnatelně větší pozornost než to, co zůstává neměnné. Vino je mimo jiné také způsob, jakým zakoušíme jeden druhého v přirozené danosti naší existence. Obsah publikace a prolistování
Choroby vyvolané slovami a myšlienkami a Malé eseje o veľkých slovách
Kniha je súborom 2 najnovších Rosinského prác.
Chceme sa venovať téme, ktorá je ešte stále celkom mimo záujmu, pretože sa o nej vie len málo. Našim zámerom je otvoriť cestičku k tomu, čo je v slovách a myšlienkach nebezpečné pre toho človeka, ktorý ich používa. Až nedávno sa prišlo na to, čo už dávne civilizácie vedeli a v praxi využívali, že i psychika človeka môže byť príčinou jeho ochorenia. Všetky doterajšie poznatky ukazujú, že všetky deje v tele človeka na úrovni sub atómovej, atómovej, molekulárnej, teda fyzikálnej i chemickej, musia mať určité logistické zabezpečenie. Všetko, čo sme doteraz tu spomenuli, ukazuje na nebezpečenstvá myslenia, ktorým si človek, aj keď o tom nevie, môže nechtiac uškodiť.
Ako naznačuje už samotný názov, témou publikácie je málo prebádaná oblasť na pomedzí psycholingvistiky a etnolingvistiky.
Pojednanie Choroby vyvolané slovami a myšlienkami prezentuje nový pohľad na poznatky z dávnejšieho obdobia a moderným spôsobom, ktorý nám dávajú k dispozícii nástroje psycholingvistiky, sa pokúša predostrieť vnímavému čitateľovi fakty, ktoré mu túto oblasť predtým neznámeho poznania priblížia. Jeho témou je to, čo je i v nadpise knihy ako naše slová (počuté i vyslovené, prečítané i napísané), tlmočiace naše myšlienky i prijaté ako vyjadrenie myšlienok iných, môžu vplývať na naše telo, na jeho fungovanie, na jeho narušenie, skratka na jeho zdravie. Do určitej miery tak nadväzuje na autorovú knihu: Choroby z nenávisti.
Druhá časť knihy, Malé eseje o veľkých slovách, predstavuje akési sondy do sfér etnolingvistiky a sociolingvistiky, ktoré okrem zaujímavých postrehov o špecifikách a zvláštnostiach radu exotických jazykov tiež predstavujú v inom svetle a iných súvislostiach zdanlivo všeobecne známe fakty.
Malé pikantní vraždy
Černočerný obchodní nápad
Lars Hvilling Hansen vede v podstatě obyčejný život. Až do chvíle, kdy ho opustí žena a on sám se navíc ocitne ve finanční tísni. Lars tak musí zvážit všechny možnosti. Naštěstí má senzační obchodní nápad!
Vypozoruje, že ženy dokážou někdy mluvit opravdu otevřeně: se svým kadeřníkem nebo s nejlepší kamarádkou klidně probírají, jak se nejlépe zbavit manžela. Ano, za přiměřený honorář Lars osvobodí ženy od jejich manželů. Jen přitom nesmí téct krev, a to za žádnou cenu.
A úspěch se dostaví — Lars si slušně vydělává, poptávka je vysoká a jeho metoda nenapadnutelná. Pak se však stane něco, co podstatou jeho nového dvojího života zásadně otřese…
dostupné aj ako:
Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny.
Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni.
Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením.
To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov.
V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného:
- Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom.
- Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera.
- Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou.
- Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie.
- Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov.
- Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach.
Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
Na sklade 2Ks
5,70 €
6,00 €
Lístoky - Lunenie - Taroky - Malé prelúdiá
Tretí zväzok súborného diela Ivana Kadlečíka obsahuje texty štyroch kníh z 90. rokov. Autor sa predstavil ako originálny rozprávač, spájajúci prvky prozaickej a esejistickej tvorby s lyrickými prvkami.
Autor o sebe
Dve skutočnosti zatienili môj život. Prvá je poznanie, že svet je nevysvetliteľne tajomný a plný utrpenia; druhá, že som sa narodil a celý život prežil v čase duchovného úpadku ľudstva. S oboma skutočnosťami som sa vyrovnával myslením, ktoré ma priviedlo k eticky kladnému vzťahu k svetu na základe úcty k životu.
Recenzie, kritiky
Kadlečíkovo nemlčanie si hľadalo a našlo adekvátne formy: esejistickú, epištolárnu, fejtónovú, homiletickú, denníkovú, lyricko-prozaickú, slovom formy, nezväzované prísnymi žánrovými zákonmi. V nich sa uplatnil Kadlečík filozofujúci a introspektívny, ktorý berie svet so všetkým, čím na neho dolieha, ale zároveň sa od neho kriticky, často a vždy s nadhľadom oslobodzuje a dištancuje.
Jozef Bžoch
Medzi Kadlečíkom šesťdesiatych a Kadlečíkom deväťdesiatych rokov nie je hodnotová a ideová diskontinuita autorovu tvorbu, naopak, charakterizuje vernosť téme a hodnotám: z tejto perspektívy môžeme Kadlečíkovu tvorbu vnímať ako určitý tvorivý oblúk, ktorý nejde ponad, ale prechádza naprieč sedemdesiatymi rokmi až do rokov deväťdesiatych.
Pavel Matejovič
Kadlečík v atmosfére náhlej inšpirácie prezentuje krátke reflexívne útvary: stretáva sa v nich priestor zážitkových reálií s fantazijným priestorom myšlienok a literatúry. Polytematické črty, postrehy, ale aj príbehy či len epizódy, konštatovania a výroky, všetko akoby bolo napísané práve teraz, ešte nehotové, neokresané a neobalené, zachytávané v stave zrodu, vytrhávané z vnútra voľné oká, ktoré hľadajú zreťazenie až v čitateľovi.
Radoslav Matejov
Dejiny slovenského divadla II.
Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok, Dejiny slovenského divadla I., poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Druhý zväzok,
Dejiny slovenského divadla II., nadväzuje na prvý divadelnými udalosťami prelomového roku 1948 a pokračuje do roku 2000.
Dejiny slovenského divadla I. a II. majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva však nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide preto o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla.
Dějiny IV
Předchozí tři svazky Polybiových Dějin (I, AK 78; II, AK 79; III, AK 80) obsáhly osmnáct ze čtyřiceti knih jeho dějepisného díla. Tento čtvrtý svazek přináší vše podstatné, co se dochovalo z dvacítky knih zbývajících, tj. XIX až XXXIX.
Polybios v nich zaznamenal a vylíčil události mezi roky 196 až 144 př. Kr., jejichž markantním znakem a společným jmenovatelem bylo upevňování hegemonie Říma v rozsáhlém prostoru Středomoří a Přední Asie. Římané tehdy postupně ovládli Řecko a Makedonii, po porážce Kartága se zmocnili severozápadní Afriky a pod svůj vliv získali seleukovskou říši a ptolemajovský Egypt.
Stejně jako třetí svazek i tento čtvrtý je sestaven ze zlomků, dochovaných z výtahů Polybiova díla, jež byly pořízeny v 10. století, a citátů z děl autorů, kteří z něj čerpali. Navzdory fragmentárnosti a neúplnosti obsahují tyto zlomky množství cenných údajů o dobových událostech a autorovy postřehy o souvislostech mezi nimi, jež skládají autentický obraz dění odehrávajícího se v tehdy známém „obydleném světě“.
Tímto svazkem se v Antické knihovně završuje korpus Polybiova dějepisného díla, jež zásluhou prof. Pavla Olivy vychází poprvé v českém překladu.
Na sklade 1Ks
16,30 €
17,16 €
Malé domov
Humoristické poviedky a prozaické miniatúry, v ktorých sa mieša irónia, skepsa, smútok i grotesknosť. Druhé vydanie knihy je ilustrované kresbami vynikajúceho slovenského maliara Mareka Ormandíka, ktoré znásobuje a jedinečne dokresľuje charakter Keratovej tvorby.
Ústrednou témou zbierky poviedok Laca Keratu Malé domov je hľadanie dobrého človeka. Spisovateľ, herec, divadelný a rozhlasový režisér Laco Kerata v nej so sebe vlastnou dávkou irónie a sarkazmu vychádza zo všeobecne rozšíreného presvedčenia, či skôr ľudovo prijatej premisy, že tým príslovečným dobrým človekom je každý z nás. S tou výnimkou, že o tých druhých si to už nikto z nás nemyslí. Z tohto bodu, z tejto ideovej základne, sa ako nite zo zamotaného klbka odvíjajú všetky Keratove smutno smiešne príbehy.
V krátkych textoch zahrnutých do zbierky Malé domov sa stratégia znázorňovania obyčajnosti a obyčajného človeka celkom logicky prejavuje v istej familiarizácii sveta. Kerata svoje poviedky zaľudňuje známymi bytosťami: susedmi z paneláku, predavačkami, poštármi, kolegami z práce, otcami, matkami, milencami, dcérami a synmi. Na úrovni textu sa familiarizácia sveta uskutočňuje ako prísna miniaturizácia plochy, na ktorej dobrý človek prežíva svoj krátky obyčajný život. Je zúžený na opakujúce sa sekvencie, ktoré sa cyklicky rozvíjajú.
K týmto dvom výrazným aspektom Keratových krátkych prozaických textov, ktoré sú so sebou vnútorne úzko prepojené, treba pridať ešte tretí aspekt, ktorý ich dopĺňa a završuje univerzalizáciu sveta. Svet Keratových postáv je totiž výrazne štandardizovaný. Všetky postavy žijú obyčajné životy v obyčajných mestách, ani nie veľkých, ani nie malých, v prostredí známom, ničím sa nevymykajúcom z priemeru. Hrdinovia Keratových poviedok nemajú veľa ani málo. Nie sú to boháči ani bezdomovci, väčšina z nich, pokiaľ to nie sú penzisti, pracuje, vykonáva nutnú pracovnú činnosť, ktorá im zabezpečuje prostriedky na prežitie. Žijú pokojne bez väčších vzruchov a emocionálnych výkyvov. V bežnej sivej rutine, v nudnom opakovaní každodenných rituálov, v nemenných rozpoloženiach a situáciách, ktoré sa však na existenciálnej úrovni často menia na boj o život.
Obyčajný život, ktorý charakterizuje dobrého človeka, často získava v Keratových poviedkach nečakaný rozmer. Ukazuje sa, že sivá skutočnosť každodenných zvykov a rituálov je nezriedka oveľa fantastickejšia ako akákoľvek dobre vymyslená fikcia. Dobrí ľudia v Keratových poviedkach riešia bežné ľudské problémy: partnerské vzťahy, opravy v byte, kvapkajúcu toaletu, hlasných susedov, chodia na liečenia, do práce, jazdia na motorke, píšu listy, pijú víno, schádzajú sa a rozchádzajú. Tieto činnosti však svojim pravidelným opakovaním nadobúdajú akýsi temný, absurdný rozmer. Veci v mysli postáv ožívajú a poľudšťujú sa: motorka chodí na nákupy, mačka pije víno, andulky a psy rozprávajú ľudskou rečou a konajú ako ľudia. Zvyčajnosť v nezvyčajnosti, prehliadnuteľná mikroudalosť v mechanizme trvalej stereotypnosti.
Keratove postavy žijú v akomsi bezčasí, či mimo času; ich životy sú chudobné na udalosti, na podnety; zmena je v nich vítaná, ale na druhej strane neželaná, pretože by mohla narušiť ustálený kolobeh života, cviku, práce, režimu spánku a bdenia. Ich život je komornou mikrodrámou bez príbehu odohrávajúcou sa za stenami bytu, hľadaním ľudskej blízkosti, ktoré sa často končí rozčarovaním.
Keratovi dobrí ľudia sú podobne ako hrdinovia z klasickej ruskej literatúry uväznení v paradoxoch života, prešľapujú na prázdnych miestach, hľadia do hluchých kútov, ktoré ich postupne úplne do seba vtiahnu a ovládnu. Neskrývajú sa za nimi však žiadne veľké ideály. Sú skromní, pracovití, obyčajní. Na rozdiel od postáv v knihách ruských klasikov 19. storočia Keratovi hrdinovia o svete príliš nepremýšľajú. Dokonca ani nekonajú, a ak konajú, konajú ako nerozumné deti, ktoré nie sú schopné posúdiť dôsledky svojich činov. Používajú detskú logiku, majú naivné videnie sveta, ktoré je takmer priezračné. Zdá sa, že nechápu súvis
Architektúra. Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov
Prečítajte si príbeh architektúry na našom území – od pravekých zemníc po moderné sklené paláce.
Autor Matúš Dulla prevedie mladých čitateľov a mladé čitateľky dejinami architektúry, a to pekne tému po téme: prvé stavby, románske baziliky, vznešená gotika, striedma renesancia, veľkolepý barok, ľudová architektúra, dôstojný klasicizmus a rozprávkový romantizmus, eklektika, secesia, funkcionalizmus, moderné štýly. Jeho rozprávanie je pútavé a poskytuje stručný prehľad o stavbách na našom území v kontexte vnútorných udalostí i vonkajších vplyvov. Text dopĺňajú štýlové ilustrácie Jána Vajsábela a moderný dizajn Gabiky Ruskovej. Kniha vychádza v edícii Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov, ktorá má ambíciu ponúkať témy spojené s našimi dejinami spracované spôsobom príťažlivým pre mládež – stručne a vizuálne príťažlivo. Knihy z tejto edície zároveň predstavujú rekapituláciu či osvieženie vedomostí aj pre dospelých.
Dejiny filozofie
Učebnica určená pre 4. ročník gymnázií, stredných škôl a štvrťročných študijných odborov stredných odborných učilíšť. Z obsahu: Dejiny filozofie ako úvod do filozofie Antická filozofia Stredoveká filozofia Novoveká filozofia
Vypredané
3,47 €
3,65 €
Veľké a malé nie
Táto knižka má dodať dievčatám a chlapcom odvahu a sebavedomie stáť si za svojimi pocitmi a potrebami. Deti často zažívajú, že ich malé, ale vážne mienené nie dospelí nerešpektujú. Ak sa deti nemajú stať obeťami sexuálneho zneužívania, musia poznať svoje potreby a chrániť svoje telesné hranice. A okolie - dospelí - tieto hranice musia rešpektovať. O tom je dodatok pre rodičov a dospelých na konci knižky. Ukážka: My malí to máme s veľkými občas ťažké. Neberú nás vážne. Spýtajú sa nás, či niečo smú, a keď im potichu povieme, že nie, aj tak si robia podľa svojho.
dostupné aj ako:
Veľké samolepky pre malé ruky: More
Zhlboka sa nadýchni a ponor sa do podmorského sveta plného nových kamarátov. Kresli, vyfarbuj, doplňuj a nalepuj samolepky... no skrátka, poď sa dobre baviť!
Ponor sa do podmorského sveta a poď sa zoznámiť s novými kamarátmi! V tejto knižke plnej aktivít a hier na teba čaká množstvo úloh a výziev. Hľadaj rozdiely, pomôž tučniačikovi nájsť správnu cestu ku kamarátom alebo dokresli korytnačke pancier. Dolepuj samolepky, vyfarbuj obrázky a doplňuj! Tento zošit s roztomilými samolepkami a vytláčacími veselými ozdôbkami na ceruzky i plánikom s žetónmi na piškvorky, ti zaistia veľa zábavy!
Volodymyr Zelenskyj - Muž, ktorý píše dejiny
V populárnom seriáli stvárnil úlohu učiteľa dejepisu, ktorý sa bizarnou zhodou okolností stal prezidentom Ukrajiny. V reálnom živote sa ním skutočne stal – a keď prišla ruská invázia, dokázal zjednotiť vlastný národ aj desiatky ďalších štátov. Príbeh Volodymyra Zelenského pôsobí ako filmový scenár, ale je skutočný. Dokumentárna kniha ukrajinského novinára predstavuje Zelenského život a politický vzostup z mnohých uhlov, vždy však objektívne a bez prehnaných emócií.
dostupné aj ako:
Dejiny II.
První díl Polybiových Dějin (vyd. 2008, AK 78) obsáhl ze čtyřiceti knih jeho dějepisného díla knihy první a druhou. Autor sám je označil jako úvod, podal v nich přehled událostí v letech 264-220 př. Kr. Hlavními tématy jsou první punská válka (264-24
1), povstání žoldnéřů v severní Africe proti Kartagiňanům (241-238), první illyrská válka Římanů (229-228), keltské vpády do Itálie ve 3. století, vznik a rozmach achajského spolku a válka proti spartskému králi Kleomenovi III.(229-222). Tento, druhý
díl Dějin obsahuje knihy třetí, čtvrtou a pátou. Ty jsou věnovány období let 220-216 př. Kr. Ve třetí knize popsal autor vznik a průběh druhé punské války od Hannibalova tažení do Itálie až po katastrofální porážku Římanů u Cann (r. 216). Čtvrtá a p
átá kniha přináší výklad událostí v Řecku, zejména líčení tzv. spojenecké války (220-217) a soudobých událostí v Malé Asii, Sýrii a Egyptě včetně čtvrté syrské války (219-217). Další knihy se nedochovaly v úplnosti, z šesté až šestnácté se zachovala
asi třetina, další dvě jsou ztraceny, od dvacáté knihy pak se dochovaly části zvící několika kapitol. Přesto jsou Polybiovy Dějiny jediným, alespoň zčásti dochovaným dílem helénistického dějepisectví. Polybios (asi 200-118 př. Kr.) psal své dílo pro
čtenáře, kteří chtěli získat poučení o dějích své doby a o činnosti představitelů obcí a vládců. Mělo sloužit též politikům k tomu, aby se seznámili s minulostí a poučili se z ní pro svou veřejnou činnost. Za tím účelem usiloval o pragmatický výklad
dějin, netoliko pouhý popis událostí. Zamýšlel se nad příčinami politického dění, válečných konfliktů a hledal souvislosti mezi nimi. Proto také zdůrazňoval, že historik musí být náležitě vzdělán. Má pečlivě studovat prameny, poznávat z vlastní zkuše
nost místa dějů a uplatňovat své praktické zkušenosti.. A co je mimořádně zajímavé: má hovořit s očitými svědky událostí a jejich odpovědi porovnávat. Získané poznatky pak kriticky zvažovat a podávat objektivní výklad bez emocí a jednostranné zaujato
sti. Těmito zásadami a jejich naplňováním se stal prototypem moderního pojetí historiografie. Polybiovo dílo je do češtiny přeloženo poprvé.
Dějiny III, 2. vydání
Polybiovo dějepisné dílo se dochovalo zčásti v úplnosti, zčásti torzovitě. První pětice knih, jež se dochovaly neporušené, vyšla v AK ve dvou předchozích svazcích – Dějiny I a Dějiny II. Třetí díl Polybiových Dějin obsahuje dochované části a zlomky 6. až 19. knihy. Jsou v nich více méně souvisle zachyceny události na různých místech antického světa mezi roky 216 až 196 př. n. l. Stěžejní místo zaujímá líčení Hannibalova tažení v Itálii, římské výboje na Pyrenejském poloostrově a průběh druhé makedonské války.
Do výkladu historických událostí vložil (v 6. knize) Polybios nesmírně zajímavé pojednání o římské ústavě, kterou porovnává se staršími formami ústav řeckých států a spatřuje v ní základ římských vojenských úspěchů, a doplňuje ji popisem římského vojenství.
Na jiném místě (ve 12. knize) se zabývá metodologií historigrafie a polemizuje se svými předchůdci i současníky o způsobu zychycení historických dějů. Sám zdůrazňuje nutnost nahlížet události ve vzájemných souvislostech a hledat jejich příčiny.
Tento svazek stejně jako předchozí dva přeložil, předmluvou, poznámkami a rejstříkem opatřil prof. PhDr. Pavel Oliva, DrSc.
Na sklade 1Ks
16,75 €
17,63 €
Dějiny Španělska, 2. vydání
Každý, kdo chce skutečně pochopit španělskou historii, by měl začít detailnějším pohledem na mapu Pyrenejského poloostrova, která pomůže objasnit celou řadu jevů a tendencí, jež španělské dějiny provázejí od samotných počátků mnohdy až do dnešních časů.
V první řadě je to mimořádný význam moře, vždyť Španělsko (počítáno bez Baleárských a Kanárských ostrovů) disponuje více než 4000 kilometry pobřeží, zatímco k západní Evropě (Francii) je poloostrov napojen necelými 500 kilometry pyrenejského hřebenu. Jestliže poloostrovní poloha, podtržená hradbou Pyrenejí oddělující Španělsko od zbytku západní Evropy, nahrávala často izolaci, moře naopak přiváželo cizince a rozmanité exotické kulturní vlivy. Z tohoto pohledu sehrálo významnou úlohu zejména to Středozemní, jehož vlny přinesly na břehy Pyrenejského poloostrova nejprve Féničany, Řeky a Kartágince a posléze i Římany, kteří proměnili Hispánii v takřka kompletně romanizovaný prostor. Atlantský oceán zase od 15. století umožňoval Španělsku expanzi na západ, a právě přes něj španělští (a portugalští) mořeplavci, dobyvatelé a osadníci provedli jednu z největších – a současně nejkontroverznějších – operací celé lidské historie, tj. objevení, dobytí a kolonizování Nového světa. Moře tedy vždy fungovalo jako jakási spojka Pyrenejského poloostrova s okolním, ale i velmi vzdáleným světem. Právě moře současně rozdělilo španělskou společnost na dvě různé a dobře patrné skupiny. Blízkost moře obvykle znamená větší otevřenost světu a novinkám, vyšší flexibilitu a výraznější adaptabilitu na změny všeho druhu. Vnitrozemí naopak vyniká konzervatismem, rigidní setrvačností, výraznou nechutí k modifikacím zavedeného, strachem z vnějších vlivů nezřídka ústícím do otevřené xenofobie. Není jistě náhodou, že v přístavu Cádiz spatřila světlo světa první, značně liberální ústava, zatímco Kastilie na Centrální mesetě po celá staletí přímo archetypicky hájila tradici a nehybnost. Ještě dnes sami Španělé rádi upozorňují na hmatatelné rozdíly v mentalitě a přístupu k životu u obyvatel dvou měst na jihu, která dělí sotva hodinka jízdy automobilem: přístavní Malagy a vnitrozemské Granady.