Hľadanie: Čudná diktatúra
zobraziť:
Antihrdina
Kniha o cynizme a nádeji v kolabujúcom svete, o korupcii ideálov a zlom materstve, o ceste, stromoch a hrdinoch. Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší. Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Antti Hrdina prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou. Ktosi iný zároveň sarkasticky odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Obsahovo aj graficky silná a neprehliadnuteľná kniha pojednáva o tom, čo sa už začalo diať, no odhalíme to až neskôr. Týmto ju môžeme prirovnať k orwellovským viziám (súčasnosti).
Amerikánka
V USA ju nazývali „černoškou“, a keď sa vrátila domov do Nigérie, dostala meno „Amerikánka“. Kým teda vlastne je? A kde je jej skutočné miesto?
Chimamanda Ngozi Adichie je skutočnou hviezdou nielen súčasnej svetovej literatúry, ale prerazila aj do popkultúry. Jej myšlienky sa dostali do textov piesní Beyoncé i na tričká módnej značky Dior. Mimoriadnu pozornosť si získali jej prednášky v rámci platformy TED, ako aj svetoznáma esej Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Chimamanda Ngozi Adichie rozpráva priamo a bez prikrášlenia. Diskriminácia je u nej diskrimináciou a rasizmus rasizmom. Neexistuje žiadne ALE. Taký je aj jej román Amerikánka, v ktorom sa príbeh nevšednej lásky preplieta s tými najbolestivejšími miestami ľudského spolužitia.
Ifmelu a Obinze sa do seba zamilovali ešte na strednej škole. V Nigérii v tom čase dožívala vojenská diktatúra a zdalo sa, že jedinou možnosťou ako prežiť normálny život, je odísť za more. Cesty Ifmelu a Obinzeho sa rozišli a zatiaľ čo ona sa uchytila v USA ako blogerka píšuca o problematike rasy, on ledva prežíval vo Veľkej Británii.
Jej Amerikánka je príbehom ich veľkej lásky, no je aj presnou analýzou zásadných otázok týkajúcich sa rasizmu, identity, diskriminácie, predsudkov i stereotypov. A tak je otázka, či sa Ifmelu a Obinze znova stretnú možno celkom nepodstatná. A možno aj nie je.
Amerikánka je krásny román o tom, kam všade nás môžu zaviesť nevyspytateľné životné chodníčky i o tom, aká nečakaná a silná môže byť túžba po domove.
Kniha vychádza v preklade Kristíny Karabovej.
Pol Potov úsmev
Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí?
Odpoveď hľadá priamo v srdci Kambodže švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling.
V roku 1975 dobyli Červení Kméri hlavné mesto Phnom Penh a ustanovili tzv. Demokratickú Kampučiu, ktorá mala znamenať novú a lepšiu budúcnosť. Komunistickou revolúciou sa začala krvavá krutovláda diktátora Pol Pota.
Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra po príčinách i dôsledkoch kambodžskej genocídy. Zbiera čriepky reality a veľa sa pýta. Ako sa Červeným Kmérom podarilo v roku 1978 zakryť oči a oklamať švédsku delegáciu, ktorá navštívila Kambodžu? A ako sa vlastne stalo, že mladý Saloth Sar, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, sa v dospelosti zmenil na tragicky známeho Pol Pota?
dostupné aj ako:
Ako nakŕmiť diktátora
Nahliadnite pod pokrievku hrnca, v ktorom sa varia svetové dejiny! V jedinečnej reportáži, ktorá je zároveň tak trochu aj kuchárskou knihou. Že je takéto spojenie nemožné? Nie pre Witolda Szabłowského!
Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok. A možno niečo podobné platí aj o dejinách. Všetci predsa jeme. Niekoľkokrát denne. Bežní ľudia. Prezidenti. Aj diktátori. Núka sa teda otázka, čo raňajkoval Fidel Castro, keď priviedol svet na pokraj jadrovej vojny? Čo si dal na obed Pol Pot, keď dva milióny Kambodžanov zomierali od hladu? A na čom si pochutnával Saddám Husajn, keď vydal rozkaz otráviť plynom desaťtisíce Kurdov? Ovplyvnili kuchári diktátorov svojim kuchárskym umením chod dejín? A mali všetci radi najmä krvavé bifteky? Ani v okamihoch, keď sa rozhoduje o osude sveta, o vojne či o mieri, nesmú byť žalúdky prázdne. Uvedomil si to aj poľský reportér Witold Szabłowski, ktorý vyhľadal kuchárov najväčších diktátorov 20. storočia, aby sa prostredníctvom ich príbehov pozrel na moderné dejiny z celkom nového uhla.
Irak Saddáma Husajna, Kuba Fidela Castra, Albánsko Envera Hodžu, Uganda Idiho Amina či Pol Potova Kambodža. Čo meno, to iná diktatúra, čo krajina, to iná zaujímavá kuchyňa. Witold Szabłowski nám ponúka osudy piatich diktatúr, ale zároveň aj jedinečné osobné príbehy kuchárov, ktorí sa dostali celkom blízko tým najhrôzostrašnejším vládcom sveta – priamo do ich kuchýň. Výnimočná kniha Witolda Szabłowského Ako nakŕmiť diktátora vychádza v preklade Karola Chmela.
Na stiahnutie
11,30 €
dostupné aj ako:
Poslední revoluce
Slábnoucí diktatura, Sametová revoluce, první roky demokracie a rozdělení státu – to všechno v jedinečné knize.
Herbert Slavík dnes patří k nejslavnějším českým fotografům. V deníku Mladá fronta působil od roku 1986. Na konci osmdesátých let fotograficky dokumentoval realitu tehdejšího Československa pro zahraniční agentury. Mnohé z fotografií použitých v této knize jsou publikovány poprvé.
Martin Komárek je jedním z nejznámějších vnitropolitických komentátorů. Do Mladé fronty nastoupil v roce 1985. Jakožto syn významného protagonisty listopadových událostí Valtra Komárka měl přístup k mnoha zákulisním informacím, které zde poprvé využívá.
Společně pronikli pod povrch doby a dali dohromady knihu, která osloví všechny generace.
Jedinečná výpověď obrazu a slova. Od slábnoucí diktatury konce let osmdesátých, přes revoluční vzepětí listopadových událostí až k nové demokracii a hořkému dělení republiky.
Šéf
Reese Anneysleyová trčala v zadnej časti reštaurácie a zúfalo sa snažila dovolať svojej kamarátke, aby ju nejako vyslobodila z jej nudného, nevydareného rande. Nevšimla si, že za ňou stojí a počúva ju Chase Parker. A napokon nie kamarátka, ale práve on jej pomohol dostať sa z tejto prekérnej situácie. Podišiel k ich stolu, tváril sa, že sa s ňou už dávno pozná a začal vyťahovať trápne príhody z ich „spoločného“ detstva. Bola to čudná konverzácia, no to iskrenie, humor a šarm nového neznámeho Reese ešte niekoľko nocí nedali spávať. Myslela si, že sa už nikdy nestretnú, no náhoda to zariadila inak. Reese nutne potrebovala prácu a Chase jej ponúkol miesto vo svojej úspešnej kozmetickej firme. A stal sa jej novým a veľmi, ale veľmi sexi šéfom... Preložila Lenka Böhmová
Na stiahnutie
8,30 €
dostupné aj ako:
Lacná kniha Návrat (-50%)
Kaddáfího režim mu ukradol otca a spravil z neho vyhnanca. Dvadsaťpäť rokov nevidel svoje mesto, svoje ulice, svoj rodný dom. Teraz, keď diktatúra padla, rozhodol sa vrátiť. Žije ešte jeho otec? A ak zomrel ako a kedy?
Za svoj silný autobiografický román Návrat dostal líbyjsko-britský spisovateľ Hišám Matar Pulitzerovu cenu. Ponára sa v ňom do tých najväčších hĺbok samého seba i svojej krajiny. V Líbyi, ktorá zo seba zhodila okovy autokratického Kaddáfího režimu hľadá nielen svojho strateného otca, ktorý po únose zmizol kdesi v hlbinách krutej väznice Abú Salím, ale aj ďalších rodinných príslušníkov, za ktorých prepustenie bojoval zo svojho londýnskeho exilu. Kto prežil toto dlhé utrpenie? Komu sa to podarilo?
Vo svojom rýdzo osobnom príbehu nám Hišám Matar ponúka aj výnimočný portrét Líbye minulej, prítomnej i budúcej. Od oslobodenia spod talianskej nadvlády až po občiansku vojnu na začiatku 21. storočia.
Na sklade 1Ks
8,45 €
16,90 €
dostupné aj ako:
Lacná kniha Nikdy se nevzdávat (-70%)
Životní příběh brigádního generála v. v. Zdeňka Škarvady je svědectvím o neokázalém hrdinství československého pilota, který za druhé světové války létal u 310. čs. stíhací perutě RAF. S reálnou dramatičností i tragičností je také vylíčena "polská anabáze" našich letců před a po vypuknutí války až po internaci v Sovětském svazu. Přesto dál chtěli bojovat a po dlouhém přesunu do Anglie konečně začali v RAF létat proti nepříteli. Ve vzduchu i na zemi jim téměř neustále a v nejrůznějších podobách šla v patách smrt. Z. Škarvada byl při jedné z bojových akcí přinucen z poškozeného letounu seskočit padákem do moře a dostal se do německého zajetí. Prošel útrpně řadou zajateckých lágrů a ke konci války přežil i nepředstavitelně hrůzný pochod smrti. Po roce 1948 byl mezi těmi, kterým se komunistická diktatura odvděčila vyhozením z armády a občanským útiskem. Nikdy se však nevzdal a dál vitálně odolával osudu. Knihu doprovázejí desítky unikátních fotografií a dokumentů.
Na sklade 1Ks
4,05 €
13,49 €
dostupné aj ako:
Dějiny Španělska v datech
Detailní přehled španělských dějin od pravěku po současnost (závěrečným limitem je fotbalový triumf Španělska na šampionátu v létě roku 2010). Prerománské kultury a civilizace na Pyrenejském poloostrově, romanizace a evangelizace, vznik Hispanie. Ger
mánská vsuvka španělské historie v podobě Vizigótů, příchod muslimů a vznik Al-Andalus, córdobský emirát a chalífát, křesťanská království, reconquista. Sjednocení Španělska Katolickými veličenstvy, inkvizice, represe vůči minoritám. Zlatý věk - Špan
ělsko politickým i kulturním hegemonem západního světa. Ústup ze slávy, dekadence, nástup Bourbonů. Osvícenství a revoluce, napoleonské války, agónie absolutismu. 19. století - zápas o podobu španělské společnosti mezi konzervativci a liberály. Pokus
y o regeneraci a modernizaci země, II. republika, občanská válka. Diktatura generála Franka, demokratická transformace, úspěšná cesta Španělska mezi nejvyspělejší státy světa.
1984
Román 1984 je jedno z najznámejších diel svetovej literatúry. Spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá roku 1984 ovládla všetko, vrátane ľudského myslenia. Román opisuje osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jednotlivca (Winstona Smitha), ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň.
Orwell touto knihou už roku 1948 ponúkol víziu, ktorá sa neskôr stala realitou.
dostupné aj ako:
Levice a okolie kedysi a dnes
Kraj okolo Levíc, ktorý leží na sever od Dunaja, bol vďaka svojej úrodnej pôde a teplej klíme osídlený už od najstarších čias. Popri riekach Hron a Ipeľ prichádzali nové a nové kultúry, neskôr aj národy známe pod meno ako Kelti, Germáni, svoje bitky zvádzal na brehu Hrona aj známy rímsky cisár Marcus Aurelius. Od stredoveku tu spoločne žijú Slováci a Maďari, v tomto priestore sa sformovali tri historické územné celky, a to Tekovská, Hontianska a Ostrihomská stolica. Na prahu novoveku boli obyvatelia tohto kraja ležiaceho na hranici Osmanskej ríše takmer 150 rokov vystavení vojnovým udalostiam v zápase o záchranu Európy. Krutú daň si na obyvateľoch regiónu vybralo aj nepokojné 20. storočie, dve svetové vojny, výmena obyvateľstva aj komunistická diktatúra. Okres Levice vznikol v roku 1960 spojením troch okresov, a to Šahy, Želiezovce a Levice. Levice, súčasné centrum regiónu, boli v minulosti známe ako mesto pohody a dobrej gastronómie. Do mesta lákala návštevníkov husacina, husacie štvrťky – fertále, sa tu predávali už v 17. storočí. Panstvo sa v minulom storočí schádzalo v mestskom hoteli a ostatní pri husacích búdach na námestí. Gazdiné z okolia kŕmili husi kukuricou, husacia pečeň sa vyvážala do celej Európy. Fertále sa predávali aj v mestečkách Bátovce a Tekovské Lužany. K husacine ponúkali Levičania aj vynikajúce víno. Staré tradície odvial čas, z niekdajších bohatých obcí sú dnes zanikajúce sídla, porovnanie súčasnej fotografie s historickou nie vždy ukáže zmenu k lepšiemu. Opačný proces je zjavný v mestách. V porovnaní so šedivými, zanedbanými budovami z čias socializmu prešli dnešné námestia modernou rekonštrukciou, stali sa príjemnými miestami stretávania obyvateľov. Na okrajoch miest pribudli priemyselné parky. Návštevníkom môže región ponúknuť množstvo zaujímavých historických lokalít, hrad v Leviciach, ležiaci takmer na námestí, či vzácne oltáre v bývalom slobodnom kráľovskom banskom meste Pukanci. Turista sa tu nemusí báť davov na turistických trasách, môže si nerušene vychutnať zákutia viničných areálov so vzácnymi stromami moruší. Milovníci ľudovej kultúry sa môžu zoznámiť s jedinečnou a pestrou čilejkárskou oblasťou.
Smradi 15: Otvor ústa a povedz áááááá!
ČUDNÉ?! V Smradoch sa predsa NIKDY nič čudné nedeje. NIKDY v nich neuvidíš, ako príšera s motorovými pílami napáda velociraptora, ktorý zjedol starú piraňu, ani desivé podzemie narušeného zubára, ktorý nahnevane pobehuje s priveľkou vŕtačkou. NIE. Žiadne také blbosti ťa tu nečakajú. TAK SA POHODLNE USAĎ A NENECHAJ SA NIČÍM PREKVAPIŤ V 15. EPIZÓDE SMRADOV!
Spin diktátori
Ako sa diktátori nového typu držia pri moci manipuláciou s faktmi a predstieraním demokracie
Hitler, Stalin a Mao vládli prostredníctvom násilia, strachu a ideológie. V posledných desaťročiach však nový typ mediálne zdatných mužov pri moci pretvoril techniky autoritárskej vlády pre sofistikovanejší, globálne prepojený svet. Namiesto otvorenej masovej represie vládcovia ako Vladimír Putin, Recep Tayyip Erdo?an a Viktor Orbán svojich občanov ovládajú pomocou skresľovania informácií a predstierania demokratických postupov. Rovnako ako spin doktori známi z demokracií prekrúcajú správy v záujme budovania podpory. Odkrývaním tohto nového modelu autoritárstva Sergej Gurijev a Daniel Treisman vo svojej knihe vysvetľujú vzostup takýchto „spin diktátorov“, opisujú, ako vznikajú a fungujú, aké nové hrozby predstavujú a ako by na nich demokracie mali reagovať.
Kniha Spin diktátori sleduje, ako sa lídri ako Lee Kuan Yew zo Singapuru a Alberto Fujimori z Peru stali priekopníkmi menej násilných, skrytejších a efektívnejších metód monopolizácie moci. Pestovali si imidž kompetentnosti, skrývali cenzúru, demokratické inštitúcie využívali na podkopávanie demokracie, a to všetko popri zvyšovaní medzinárodnej angažovanosti s cieľom získať finančné a reputačné výhody. Kniha odhaľuje, prečo väčšina súčasných autoritárov patrí medzi spin diktátorov, a to, čím sa líšia od zostávajúcich „diktátorov strachu“, akými sú Kim Čong-un a Bašár al-Assad, ako aj od takých majstrov represie využívajúcich špičkové technológie, akým je Si Ťin-pching.
Spin diktátori prichádzajú s dobre vystihnutými portrétmi súčasných autoritárskych vodcov a riešeniami niektorých z veľkých politických hádaniek našej doby – od tej, ako môžu diktátori prežiť vo veku rastúcej modernity, až po znepokojivé zbližovanie a vzájomné sympatie medzi diktátormi a takými populistami, akým je Donald Trump.
„Kniha roku podľa New Yorkeru“
Najlepšia kniha o politike roku podľa Financial Times“
„Najlepšia kniha roku podľa [časopisu] Foreign Affairs“
„Aktuálna a veľmi potrebná.“ – Atlantic
„Fascinujúca nová kniha“ – The Economist
„Na kvalitnom výskume založená a zábavná kniha.“ – Tony Barber, Financial Times
„Zábavná a znepokojujúca.“ – Gideon Rachman, Financial Times
„Vďaka výstižným grafom a prehľadným dôkazom... Guriev a Treisman predkladajú detailnejšie argumenty, pretože ukazujú, že demokratickými prostriedkami sa autoritárski vládcovia môžu dostať k moci a udržať si ju.“ Adam Gopnik, New Yorker
„Sergej Guriev a Daniel Treisman prinášajú najvýstižnejší opis systému, ktorý v 21. storočí hádže rukavicu liberálnej demokracii. Vo svojej knihe Spin diktátori: meniaca sa tvár tyranie v 21. storočí opisujú metódy, ktoré umožnili Putinovi, Viktorovi Orbánovi, Recepovi Tayyipovi Erdoganovi a ďalším vládnuť v spoločnostiach, ktoré vo väčšine prípadov mali rozvinuté pomerne dobre fungujúce demokracie. O taktikách, ktoré používajú autokrati 21. storočia na zabezpečenie kontroly nad inštitúciami slobodnej spoločnosti, píšu aj iní učenci a novinári. Gurievovi a Treismanovi sa však podarilo zostaviť najdôkladnejšiu analýzu stavebných kameňov súčasných diktatúr.“ Arch Puddington, American Purpose
„Ako Sergej Guriev a Daniel Treisman presvedčivo argumentujú vo svojej knihe Spin diktátori, pútavej a dôkladnej štúdii o vývoji autoritárstva na konci 20. a začiatku 21. storočia, v posledných desaťročiach ľstivosť a podvod ako charakteristické črty dnešných autokratických vládcov zaujali pozíciu, ktorá kedysi patrila strachu a teroru... Diagnostikovaním kritického problému a navrhnutím prevencie preukázali Guriev a Treisman veľkú službu geopolitike.“ Michael M. Rosen, Washington Examiner
Konec civilizace
Prorocká dystopie o civilizaci inženýrů lidských duší. Kultovní satirická antiutopie Aldouse Huxleyho je zneklidňujícím, prorockým obrazem budoucnosti, které vládne genové inženýrství, všeobecná diktatura zábavy a chemicky navozovaného pocitu štěstí. Neveselé podobenství o civilizaci, která se pokusila hrát si na Boha a přetvořit k obrazu svému nejen přírodu, ale i lidskou duši, je jedním z nejpozoruhodnějších děl science-fiction minulého století.
Na stiahnutie
9,85 €
Farma zvířat - Animal Farm
Bilingvní, anglicko-české vydání světoznámého románu, který proslul jasnozřivou alegorií principů bolševické revoluce. Pozoruhodná bajka začíná vzpourou zvířat, která vyženou majitele farmy a začnou si vládnout sama. Zprvu ušlechtilé, idealistické myšlenky o rovnosti, svobodě a blahobytu záhy berou za své a jejich místo postupně zaujme propaganda, nesvoboda a totalitní diktatura. Farmu zvířat Orwell dopsal v roce 1944!
Státníci a zločinci XX. století
Život v každé době ovlivňují prozíraví i méně prozíraví státníci, politikáři, diktátoři a zločinci. Tito lidé vlastně vytvářejí dějiny. Třináctka osobností, Lenin, Stalin, Wilson, Hitler, Churchill, Mao Ce-tung, Chruščov, Gándhí, Kennedy, Teng Siao-pching, Jan Pavel II., Reagan a Gorbačov bezesporu formovala dramatické 20. století, jímž se prolíná příběh boje mezi demokracií a diktaturou. Autor svým pronikavým pohledem odkrývá jejich příběhy a zároveň bourá historické mýty a poukazuje na paradoxy dějin.
Fablehaven 3: Epidémia tieňov, 2. vydanie
V Čarolese sa dejú veľmi čudné veci. Niekto alebo niečo vyvolalo epidémiu, ktorá stvorenia svetla mení na bytosti temnoty. Hoci Seth túto skutočnosť objaví už v jej začiatkoch, infekčná nákaza sa šíri veľmi rýchlo...
dostupné aj ako:
Šče ne vmerla i ne vmre
Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na
Ukrajinu.
„Nemáme iné východisko. Chránime svoje životy a zdravie. A svojich priateľov. Strieľa do nás komando milície, našich priateľov zabíjajú snajperi.
(…)
Ak zvíťazí diktatúra, musí Európa rátať s tým, že za jej východnou hranicou vznikne niečo podobné ako Severná Kórea. Aj s piatimi – desiatimi miliónmi utečencov. Nechcem Vás strašiť… Na Ukrajine sa pácha zločin proti ľudskosti. Zodpovednosť za to nesie vláda.
(…)
K vašim dvom otázkam, na ktoré tradične najťažšie hľadám odpovede: neviem, čo bude ďalej, a neviem, čo pre nás môžete urobiť. Azda v rámci možností a kontaktov rozširovať tento apel.
(…)
Myslite na nás. Ukrajinský národ, a teraz nepreháňam, prelieva krv na obranu európskych hodnôt a spravodlivej spoločnosti. Verím, že to oceníte.“
Z listu Jurija Andruchovyča priateľom, ktorý zverejnili média na celom svete.
dostupné aj ako:
Ve jménu Metody
Evropa, polovina 21. století. Demokracii nahradila zdravotní diktatura Metody. Ta jednotlivci zaručuje dlouhý a šťastný život bez bolesti a utrpení. Ale na druhou stranu je každý povinen pravidelně podávat hlášení o svých sportovních aktivitách, výživě i spánku. Za opomenutí hrozí tresty. Pak se stane cosi strašného: dojde k vraždě mladé ženy. DNA zjištěná na těle oběti hovoří jasně: pachatelem je student Moritz. O jeho nevině je přesvědčená jen jeho sestra Mia. Moritz však ve vězení spáchá sebevraždu. Mia najednou zjišťuje, že systém, v nějž věřila, není neomylný. Chce se stáhnout do ústraní a truchlit, ale nemůže. Systém jí to nedovolí. Přestala si totiž plnit své zdravotní povinnosti. Mia je přinucena se bránit, pouští se do boje za bratrovu rehabilitaci a za právo rozhodovat o svém osudu. A diktatura se začne otřásat v základech... Kritikou i čtenáři vyzdvihovaná dystopie o zdravotní diktatuře vyšla v Německu pod názvem Corpus Delicti: Ein Prozess už v roce 2009. Tématem ale předběhla dnešek. Její autorka, jedna z nejoceňovanějších německých spisovatelek a zároveň soudkyně Ústavního soudu spolkové země Braniborsko, v ní naznačuje, jakým směrem by se společnost mohla vydat, kdyby se lidské zdraví povýšilo na absolutní princip. Otevírá otázky, jakých občanských práv jsme ochotni se ve jménu zdraví vzdát nebo jak poznáme, že námi ti nahoře nemanipulují, aby se udrželi u moci.