Hľadanie: Dielo IX
zobraziť:
Komplet 2ks Dielo Próza+Poézia
Dielo Jozefa Tótha (1925) obsahuje dva zväzky. Kým v prvom poznáme autora ako básnika, druhý zväzok obsiahol jeho prozaickú tvorbu. Iba ťažko sa dá určiť, ktorá z týchto polôh spisovateľa charakterizuje viac. Vo veršoch, rovnako ako v próze, je básnik a kňaz Jozef Tóth integrálnou osobnosťou, ktorá svoju literárnu skúsenosť dáva do služby osobnostnému zápasu o človeka a ľudskú spoločnosť. Tóthovi vychádza, že kruh je definovaný rovnakou vzdialenosťou bodov od jeho stredu, že životom stromu sú korene, že ak centrom ľudského vedomia nie je hľadanie odpovedí na otázky o zmysle ľudského života, z človeka sa ľahko stáva ekonomický živočích. Rovnako ako básnická tvorba, ani próza J. Tótha nie je iba literatúrou pre literatúru, umením pre umenie. Je to tichá revolta voči akýmkoľvek stratám väzieb človeka na zdroj života. Dôsledok týchto strát býva jasný - zlyhanie v rovine individuálneho údelu, ale aj zlyhanie spoločnosti samej. Preto by si toto dielo mala všimnúť nielen societa literárnych vedcov a milovníkov umenia, ale aj slovenská inteligencia bez ohľadu na predmet svojho bádania. V Tóthovom Diele mnohí jej predstavitelia môžu znova objaviť stratené korene vlastného poslania. Mimochodom, zväzok Próza zahŕňa prózy Človek Jób hovorí s Bohom, Evanjelium apoštola Judáša, Spev košického Tria, Ďuro Čečko, ako aj príležitostné verše básnika. Dopĺňajú ich fotografie z archívu autora.
Dielo
Dielo Jozefa Tótha (1925) obsahuje dva zväzky. Kým v prvom poznáme autora ako básnika, druhý zväzok obsiahol jeho prozaickú tvorbu. Iba ťažko sa dá určiť, ktorá z týchto polôh spisovateľa charakterizuje viac. Vo veršoch, rovnako ako v próze, je básnik a kňaz Jozef Tóth integrálnou osobnosťou, ktorá svoju literárnu skúsenosť dáva do služby osobnostnému zápasu o človeka a ľudskú spoločnosť. Tóthovi vychádza, že kruh je definovaný rovnakou vzdialenosťou bodov od jeho stredu, že životom stromu sú korene, že ak centrom ľudského vedomia nie je hľadanie odpovedí na otázky o zmysle ľudského života, z človeka sa ľahko stáva ekonomický živočích. Rovnako ako básnická tvorba, ani próza J. Tótha nie je iba literatúrou pre literatúru, umením pre umenie. Je to tichá revolta voči akýmkoľvek stratám väzieb človeka na zdroj života. Dôsledok týchto strát býva jasný – zlyhanie v rovine individuálneho údelu, ale aj zlyhanie spoločnosti samej. Preto by si toto dielo mala všimnúť nielen societa literárnych vedcov a milovníkov umenia, ale aj slovenská inteligencia bez ohľadu na predmet svojho bádania. V Tóthovom Diele mnohí jej predstavitelia môžu znova objaviť stratené korene vlastného poslania. Mimochodom, zväzok Próza zahŕňa prózy Človek Jób hovorí s Bohom, Evanjelium apoštola Judáša, Spev košického Tria, Ďuro Čečko, ako aj príležitostné verše básnika. Dopĺňajú ich fotografie z archívu autora.
Sambucus IX
Sambucus prináša vo svojom deviatom zväzku rad štúdií, recenzií a správ z oblasti vied o antickom staroveku v širšom ponímaní. Uvedená šírka sa na prvý pohľad prejavila v tom, že sú v ňom zastúpené jednak práce orientované na jazykovedu, antické literárne, kultúrne i politické dejiny, jednak práce o tradovaní klasických jazykov a s nimi spojenej kultúry.Uvedená šírka dovolila pristúpiť aj k tradičným témam novým spôsobom, ako ukazujú príspevky Ivana Lábaja o kategórii slovesného vidu v latinčine a Barbory Machajdíkovej o význame Festových glos pre súčasné italicko-etruskologické bádanie. Celkom iný pól štúdia antického sveta predstavuje výskum jeho dejín a otázka objektivity vtedajších historiografov; z tohto hľadiska komentuje Cassia Diona Jozef Kordoš. Viac-menej mimo historickej skutočnosti povedie čitateľa príspevok Lýdie Karkabi, ktorá sa zaoberala básňou De ave Phoenice a jej podkladom, mýtom o zázračnom Fénixovi. V čase vzniku uvedenej básne už bola sformovaná aj zaujímavá kresťanská literatúra; spoluautorská dvojica Erika Brodňanská a Adriána Koželová sústredili svoju pozornosť na dve morálne ladené elégie Gregora Nazianzského a na prítomnosť prírodovedných prvkov v jeho básňach; Marcela Andoková a Kvetoslava Gyuriová sa zamerali na listy sv. Hieronyma a na výchovno-vzdelávacie témy v nich.Bádanie v oblasti neliterárnych textov latinského stredoveku, ktoré dominantne aplikuje metódy pomocných vied historických, zastupuje rozbor listiny z roku 1355 chorvátskej proveniencie od Ivana Baltu.Zvyšná polovica štúdií sa pohybuje v oblasti novolatinských štúdií. Dôležitým javom renesancie 15. a 16. st. bolo oživenie gréčtiny na latinskom Západe; autorská trojica Christian Gastgeber, Jana Grusková, Jozef Kordoš predstavuje program prebiehajúceho rakúsko-slovenského bádania o situácii v oblasti stredného Dunaja. Reformáciou determinovaný humanizmus si bližšie všímajú dve štúdie: Marta Vaculínová sa zaoberala pamätníkom Jána Filického vo fondoch knižnice Národného múzea v Prahe, Oľga Vaneková sa pokúsila objasniť vzťahy Bocatiovej ľúbostnej múzy k rímskym vzorom a k svojim humanistickým súbežcom.Texty, za ktoré vďačíme vedeckému dianiu na historickej Trnavskej univerzite, interpretuje príspevok o osobnostnom profile Františka Forgáča u Samuela Timona, ktorý spracovala ďalšia autorská trojica Michaela Kajanová, Erika Juríková, Nicol Sipekiová. Sokoliarstvo sa azda trocha nečakane stalo témou didaktickej básne, ktorá vyšla v Trnave ako promočná tlač; Lenka Fišerová približuje jej text a vzťahy k antickým vzorom. V poslednej štúdii zameranej na tyrnaviká sa Katarína Karabová zaoberá otázkami a vnímaním mimozemských civilizácií v spisoch niekdajších profesorov historickej Trnavskej univerzity. Úzke prepojenie s vydavateľskou praxou má na zreteli záverečný príspevok Eriky Juríkovej, ktorý približuje rôzne neľahké okolnosti, s ktorými sa Matej Bel pri vydávaní svojich Notícií musel opakovane vyrovnať.Ako zvyčajne, v deviatom zväzku vychádzajú recenzie, ktorých poradie určila časová následnosť tém, takže zachytávajú časové rozpätie od Homéra cez latinskú spisbu neskorej antiky a stredoveku až po recepciu grécko-rímskej kultúry v Nemecku v 18. storočí a postavu nášho prvého profesora klasickej filológie Miloslava Okála, ktorého storočnicu si práve pripomíname.Tretiu časť zväzku tvoria správy z vedeckého života. Majú jednak personálny kontext, jednak predstavujú priebeh a výsledky vedeckého bádania. Riešených, resp. navrhovaných grantových úloh sa týkajú správy Eriky Juríkovej a Ľudmily Buzássyovej, ktorá upozorňuje na konferenciu pripravovanú na marec 2014 k 100. výročiu narodenia Miloslava Okála. Zväzok uzatvára súpis diplomových prác, ktoré boli obhájené v Trnave na konci minulého akademického roku, s krátkymi anotáciami.
Povídky ke kávě IX
Hana Hrabáková v předchozích letech úspěšně publikovala již osm dílů cyklu „Povídky ke kávě“ a letos přichází s další částí této povídkové série. Autorka oslovuje čtenáře uceleným souborem humorných textů doslova „ze života“. Podtitul aktuální povídkové knihy „Jak přežít střední věk“ napovídá, že děj jednotlivých příběhů se bude točit okolo zádrhelů a škobrtanců s vážnými i méně vážnými důsledky, které se mohou dostavit, když nedobrovolně překročíme hranici dělící „mládí“ od „stáří“ a pokoušíme se srovnat s novou a definitivní životní perspektivou… Nutno dodat, že vzpomínky opět hýří humorem, nadsázkou a ironií. Hana Hrabáková dobře ví, o čem píše - vždyť jen literárně vypointovala to, co čtenářky a čtenáři také zažívali a na co s jistou dávkou shovívavé nostalgie vzpomínají i dnes.
Ukázka:
Vzpomněla jsem si na oslavu svých čtyřicátin, kdy jsem si opravdu připadala jako ani kočka ani pes, mládí v tahu, dítě dospělé, manžel stále stejný, žádné vyhlídky, prostě stará - a nevěděla jsem, co se sebou. „Tak kočičko,“ přerušila tok mých myšlenek Bohunka: „To já jsem právě teď ve středním věku a na stáří si ještě počkám!“ „Vždyť už máš vyměřený důchod,“ upozornila jsem ji. „Ten s tím nemá vůbec nic společného,“ odbyla mě ségra a vylíčila mi, že se cítí mladá, akorát že si nic nepamatuje a nic nemůže najít… Nakonec jsme se shodly, že my dvě jsme stále ve středním věku. Už pěkně dlouho...
Na stiahnutie
4,19 €
dostupné aj ako:
Milan Rúfus: Dielo XV
15. zväzok Súborného diela Milana Rúfusa obsahuje rozhovory, ktoré básnik poskytol v rokoch 1965 – 1999 viac než 40 novinárom, literárnym vedcom a jeho kolegom.
Povídky ke kávě IX
Hana Hrabáková v předchozích letech úspěšně publikovala již osm dílů cyklu „Povídky ke kávě“ a letos přichází s další částí této povídkové série. Autorka oslovuje čtenáře uceleným souborem humorných textů doslova „ze života“. Podtitul aktuální povídkové knihy „Jak přežít střední věk“ napovídá, že děj jednotlivých příběhů se bude točit okolo zádrhelů a škobrtanců s vážnými i méně vážnými důsledky, které se mohou dostavit, když nedobrovolně překročíme hranici dělící „mládí“ od „stáří“ a pokoušíme se srovnat s novou a definitivní životní perspektivou… Nutno dodat, že vzpomínky opět hýří humorem, nadsázkou a ironií. Hana Hrabáková dobře ví, o čem píše - vždyť jen literárně vypointovala to, co čtenářky a čtenáři také zažívali a na co s jistou dávkou shovívavé nostalgie vzpomínají i dnes.
Ukázka:
Vzpomněla jsem si na oslavu svých čtyřicátin, kdy jsem si opravdu připadala jako ani kočka ani pes, mládí v tahu, dítě dospělé, manžel stále stejný, žádné vyhlídky, prostě stará - a nevěděla jsem, co se sebou. „Tak kočičko,“ přerušila tok mých myšlenek Bohunka: „To já jsem právě teď ve středním věku a na stáří si ještě počkám!“ „Vždyť už máš vyměřený důchod,“ upozornila jsem ji. „Ten s tím nemá vůbec nic společného,“ odbyla mě ségra a vylíčila mi, že se cítí mladá, akorát že si nic nepamatuje a nic nemůže najít… Nakonec jsme se shodly, že my dvě jsme stále ve středním věku. Už pěkně dlouho...
dostupné aj ako:
Hudobnoteoretické dielo
Hudobná tvorba Eugena Suchoňa tvorí ťažiskový pilier novodobej slovenskej hudobnej kultúry. Suchoň bol však po desaťročia aktívny aj ako pedagóg a vo svojej pedagogickej práci sa opieral o vlastné hudobnoteoretické práce, ktoré sprevádzali jeho vyučovanie. Celok obsahuje štyri Suchoňove publikácie - Stručná náuka o hudbe, Teória kontrapunktu, Náuka o harmónii a Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk. Spoluautorom Stručnej náuky o hudbe a Náuky o harmónii je Miroslav Filip. Akordika vychádza s prílohou, ktorú tvorí autorov klavírny cyklus Kaleidoskop.
Na stiahnutie
24,75 €
Missa in C (Súborné dielo, E:I, 2)
Ján Levoslav Bella komponoval svetskú aj cirkevnú hudbu. Z jeho početných omšových kompozícií pre rôzne obsadenie sa mnohé stratili, preto dnes z tejto tvorby poznáme iba niekoľko diel, ku ktorým sa radí aj vokálno-orchestrálna Omša C dur, latinsky Missa in C pre sóla, zbor, orchester a harmónium/organ. Kompozícia, ktorá pôvodne patrila do série deviatich nedeľných omší, nesie na pramennom materiáli názov Sonntagsmesse in C dur No. 6. Zachovaný pramenný materiál vo forme vokálnych a orchestrálnych partov bolo potrebné vzhľadom na jeho archivovanie v rôznych fondoch a pod rôznymi signatúrami najprv skompletizovať a následne spartovať, čiže vyhotoviť partitúru. V súbornom vydaní v súlade so zhudobneným latinským textom omšového ordinaria dostala omša latinský názov Missa in C a je zaradená do edície ako zväzok E:I, 2. Predkladaný zväzok prináša zároveň jej premiérové vydanie. Napriek tomu, že omša bola pôvodne určená na liturgické účely, jej umelecká a estetická hodnota je nespochybniteľná.
Diablovo dielo
Pre výstavbu novej stanice kodanského metra na námestí Norrebros Runddel musia zo severnej časti cintorína Assistens presťahovať viac ako tisícku kostier. Vyvolá to silný odpor verejnosti, pretože podľa mnohých ľudí sa tým naruší pokoj zosnulých. Na zastavenie výstavby metra to však nestačí. Odstraňovanie hrobov vedie súdna antropologička Josefine Jespersenová, ktorej úlohou je zároveň analyzovať kostrový materiál v rámci vedeckého projektu, skôr než sa ľudské pozostatky uložia naspäť do zeme. Jej kolegyňa archeologička Rita Magnussenová sa jedného večera stane obeťou brutálnej vraždy. Vrah ju hodí do otvoreného hrobu a do lebky jej vyreže kríž. Neskôr sa v centre Kodane nájde na ulici ďalšia zavraždená žena s vyrezaným krížom na tele. Všetko nasvedčuje tomu, že po slobode behá satanistický vrah. Policajný vyšetrovateľ Alexander Damgaard sa preto rozhodne navštíviť exorcistu, vysokopostaveného katolíckeho kňaza. Ten je presvedčený, že zaúradoval sám diabol a že to nepochybne súvisí so sťahovaním ľudských pozostatkov z cintorína Assistens. Znesvätenie hrobov podľa neho otvorilo brány zlu.
Na stiahnutie
9,00 €
dostupné aj ako:
Vyznání I-IX
AURELIUS AUGUSTINUS (354430) Jeden nejvýznamnějších latinských církevních otců a biskup v severoafrickém městě Hippo Regius, jenž významným způsobem ovlivnil směřování západního křesťanského myšlení. Původně působil jako učitel rétoriky a manichejský auditor, poté se inspirován milánským biskupem Ambrosiem přiklonil k novoplatónskému křesťanskému spiritualismu a prošel mystickým zážitkem v milánské zahradě, po němž se vzdal nadějné světské kariéry a konvertoval ke katolickému křesťanství. Po smrti matky Moniky a návratu do Afriky byl zvolen biskupem ve městě Hippo Regius, kde sloužil své kongregaci až do své smrti v roce 430.
Augustinova Vyznání patří nejen k nejčtenějším dílům evropské literatury, nýbrž i k dílům nejvíce vystaveným nepochopení a dezinterpretaci. Čtenář, který se nechá unést autobiografickými pasážemi, totiž často zapomíná, že se jedná o komplikované filozofické a teologické dílo, jež nelze pochopit bez hlubší znalosti intelektuálního prostředí, v němž vzniklo. Jedná se o autobiografický text s jakýmsi filozoficko-teologickým dodatkem, nebo naopak o filozoficko-teologický traktát s nečekaně dlouhou autobiografickou předmluvou? Na tyto otázky se pokouší odpovědět úvodní studie.
Z Augustinova literárního odkazu, který čítá několik stovek spisů, patří nepochybně k nejznámějším a nejpřekládanějším jeho Vyznání (Confessiones). V tomto díle se autor vyznává z prohřešků svého mládí a intelektuálního tápání, pokud jde o pravou podstatu Boha. První autobiografie v evropské literatuře dodnes fascinuje bezprecedentní emocionalitou jazyka a mírou sebeodhalení člověka, jenž hledá tváří v tvář Bohu svou vlastní identitu, a neztrácí ani dnes nic na své naléhavosti.
Adolphe Appia - Dielo živého umenia
Adolphe Appia (1862 - 1928) bol švajčiarsky mysliteľ a vizionár, jeden z prvých, ktorí zásadne prispeli k reforme divadla na začiatku 20. storočia. Vyšiel z obdivu k operným drámam Richarda Wagnera, ale neskôr dospel ku kritickému odmietnutiu toho, ako ich inscenovali vtedajšie divadlá. Po stretnutí s Émilom Jaques-Dalcrozom a jeho pohybovou rytmikou začal tvoriť abstraktné scénografické rytmické priestory. Analyzoval vzťah hudby, herca a scény v divadelnej syntéze a vďaka svojim netradičným estetickým názorom a novým pohľadom načrtol originálnu predstavu živého divadla budúcnosti. Vždy sa cítil hlavne ako umelec, režisér a scénograf, ale v dôsledku svojich prevratných umeleckých názorov, v ktorých predbehol dobu, ale aj kvôli vlastnej ostýchavosti sa nedokázal presadiť v prevádzkovom mechanizme vtedajších scén, a tak dosiahol iba málo javiskových realizácií. Avšak napísal viacero zásadných kníh a štúdií a nakreslil množstvo skíc,ktorými vyjadril svoje predstavy, a tie mali a stále majú významný vplyv na moderné divadlo. Kniha Dielo živého umenia (L´Oeuvre d´art vivant, 1921) je jeho poslednou väčšou písomnou prácou. Autorom doslovu je Denis Bablet (1930 - 1992), vynikajúci francúzsky historik a znalec Appiovho diela.
Pohádky IX
Pohádky autorů Pavla Gryma, Miloše Wolfa, Marie Jehličkové a Františka Nepila byly pro Supraphon nahrávány v lednu až březnu 1979 v pražském studiu Lucerna s herci Janem Fišarem, Ladislavem Peškem, Helenou Štáchovou, Josefem Kemrem, Miroslavem Masopustem, Vlastou Matulovou a dalšími
Na stiahnutie
3,63 €
Neznáme dielo Vojtecha Mihálika / Rekonštrukcia zbierky Ruža
Vojtech Mihálik sa v roku 1946 zúčastnil so zbierkou Ruža literárneho súbehu nakladateľstva Tranoscius a umiestnil sa na druhom mieste za zbierkou Júliusa Lenka Hviezdy ukrutnice a pred Belou Dunajskou, ktorá bola autorkou zbierky Aku ju nevidite. Kým zbierky Lenka a Dunajskej čoskoro dostali knižné podoby, na Mihálikovu zbierku zrejme aj z dôvodu následného vydania jeho debutovej zbierky Anjeli (1947) sa zabudlo. V istom zmysle dielo vstúpilo do literárnej komunikácie už tým, že sa oficiálne zúčastnilo súbehu a čítali ho porotcovia. Nebolo však verejne publikované. Nie sú výslovné dôkazy o tom, či knihy Júliusa Lenka a Bely Dunajskej sú totožné s tými, ktoré boli v súbehu ocenené, no predsa len boli pod týmto názvom, zakladajúcim určitú totožnosť, v nejakej podobe zverejnené. O Mihálikovej Ruži máme však len kusé správy, informujúce o jeho umiestnení. Jediný zachovaný dokument, ktorý priamo odkazuje na podobu zbierky Ruža, je zoznam jej básní z Mihálikovej pozostalosti. Na základe neho sa dá podoba zbierky s istými rizikami zrekonštruovať. Prítomná práca je pokusom aspoň takouto rekonštrukciou text sprístupniť.
Vnútorný hrad. Súborné dielo: 3.zväzok
Vnútorný hrad je vrcholným dielom sv. Terézie od Ježiša (Avilskej). Venovala ho najmä svojim sestrám, bosým karmelitánkam, ale môže osožiť všetkým veriacim. Cestu k čoraz hlbšiemu vzťahu k Bohu prirovnáva k putovaniu príbytkami duše, ktorú opisuje ako nádherný drahokam – až do jej stredu, kde sídli Najsvätejšia Trojica.
Boh pozýva každého, ale nie všetci ochotne odpovedajú.
Tí, ktorí sa úprimne rozhodnú pravidelne praktizovať vnútornú modlitbu, rozjímať nad Božím slovom, pristupovať k sviatostiam a pomáhať blížnym, dozrievajú ako ľudia i kresťania, menia svoj život a začínajú si uvedomovať, ako veľmi po nich nebeský Otec túži.
“Keď som dnes úpenlivo prosila nášho Pána, aby hovoril cezo mňa, pretože ja som neprichádzala na nič, čo by som mohla povedať, ani ako začať plniť túto úlohu, ktorú mi zadala poslušnosť, ponúklo sa mi ako východisko to, čo teraz poviem: a to je uvažovať o našej duši ako o hrade, ktorý je celý z jediného diamantu alebo veľmi číreho krištáľu a v ktorom je veľa komnát, tak ako v nebi je veľa príbytkov.
Predstavme si teda, že tento hrad má veľa príbytkov – ako som už povedala -, jedny hore, druhé dolu, ďalšie uprostred všetkých je ten najhlavnejší, v ktorom sa odohrávajú tie najtajnejšie veci medzi Bohom a dušou.”
Lacná kniha Dielo - Ľudovít Štúr (-25%)
Napriek nesmiernej popularite jeho osobnosti je dielo Ľudovíta Štúra (1815-1856) v kultúrnom vedomí našej spoločnosti ešte stále nedostatočne zakotvené. Jeho historický a kultúrno-politický význam sa často stráca v spleti tradičných školských schém. Zámerom editora preto bolo predstaviť všestrannú Štúrovu tvorbu a popri historickom vyzdvihnúť aj jej aktuálny rozmer. Dielo Ľudovíta Štúra veľkou mierou prispelo k formovaniu národnej identity, romantickej literatúry, modernej jazykovedy, žurnalistiky ako aj politickej publicistiky a esejistiky. Publikácia je impulzom k jeho intenzívnejšiemu a autentickejšiemu poznaniu.
Vypredané
8,72 €
11,62 €
dostupné aj ako:
Básnické dielo - Štefan Strážay
Básnické dielo prináša súbor všetkých dosiaľ publikovaných zbierok Štefana Strážaya (1940) doplnený o knižne nevydané básne z časopisov a doslovy a predhovory.
Jin Ping Mei aneb Slivoň ve zlaté váze IX.
V devátém svazku neznámý autor líčí postupný úpadek Ximenova domu po skonu jeho pána, jenž byl sice neřestný a prostopášný, ale společensky to dotáhl daleko, oplýval majetkem a měl značný vliv. Navzdory postupné degradaci a rozkladu rodiny události prudce gradují, osudy mnohých postav se dále rozvíjejí, o aféry, krize, zvraty a peripetie není nouze, napětí se stupňuje. Náhlá absence protagonisty Ximen Qinga proud vyprávění nikterak nepřehradí. Slivoň je přece jen románem mnoha postav a zamotané osudy některých z nich doposud nejsou rozpleteny. Kruh se částečně uzavírá, hlavní dějová linka se vrací k událostem líčeným na samém začátku příběhu, kde autor převzal zápletku z jiné slavné ságy – z Příběhů od jezerního břehu.
Anonymní Jin Ping Mei aneb Slivoň ve zlaté váze znamenal ve vývoji čínského románu podobně razantní přelom jako Cervantesův Don Quijote v románu západním. Nepřiznaný autor, zřejmě příslušník literátské elity 16. století, propojil tradiční velký vypravěčský román s mingským erotismem do strhující krutě sarkastické mozaiky života a mravů své doby. Dostáváte do ruky první necenzurovaný český překlad.
Dielo - Karol Kuzmány
Výber z diela Karola Kuzmányho (1806 – 1866) predstavuje jeho literárnu tvorbu po prvýkrát ucelenejšie. Okrem básní, idylickej básnickej poviedky Běla, románového pokusu Ladislav a teoretických statí a článkov výber obsahuje kázne, modlitby a pohrebné piesne. Ukážky z duchovne zameranej tvorby, ktoré stáli doposiaľ mimo pozornosti čitateľskej verejnosti, dopĺňa Život doktora Martina Luthera. Kuzmányho náhľady na spoločenský a kultúrny život dokumentujú zápisky Z cestovného denníka výletu z Viedne do Benátok a jeho listy. Súčasťou vydania je aj kalendárium autorovho života a diela a jeho literárnohistorická reflexia.
Literárna tvorba sprítomňuje Kuzmányho predstavu o obrode slovenskej spoločnosti, pričom sa usiluje riadiť dvomi duchovnými hodnotami – pravdou a mravným dobrom.
Posledná knižná edícia výberu básnických textov Karola Kuzmányho vyšla pred viac ako dvadsiatimi rokmi v edícii Pavla Vongreja s názvom Sláva šľachetným (1993) a román Ladislav spolu s priekopníckou prácou slovenskej estetiky O kráse vyšiel naposledy v roku 1968 vo vydaní pripravenom Milanom Pišútom. Tieto dve výberovo koncipované edície z Kuzmányho rozsiahleho diela boli nadlho poslednými a jedinými novšími vydaniami autorových textov. Práve na pozadí týchto starších vydaní sa táto predkladaná edícia javí ako priekopnícka. Je potrebné oceniť najmä jej smerovanie ku komplexnosti, ktorá je v histórii vydávania Kuzmányho textov jedinečnou. Editorke sa v jednom zväzku podarilo sústrediť nielen základné Kuzmányho emblematické diela, ako je jeho román Ladislav, ktorý tvorí jeden z medzníkov vývinu staršieho slovenského románu, idylický epos Běla ako pokus o inováciu modelu slovenskej epickej poézie v predromantickom období či esteticky ladený opis O kráse, ale aj reprezentatívny a prierezovo koncipovaný výber z jeho rozsiahlej básnickej tvorby v jej žánrovej, tematickej, literárnoestetickej, ale aj jazykovej rôznorodosti a úryvky z jeho Cestovného denníka. Koncepcia edícia a jej vyvážená proporcionalita plasticky dokazuje komplexnosť Kuzmányho osobnosti reprezentujúcej typ angažovaného obrodeneckého intelektuála 19. storočia, integrujúceho do neopakovateľného harmonického celku spisovateľa, prekladateľa, estetika, publicistu, filozofa, kňaza a teológa.