Hľadanie: Posledný Mohykán
zobraziť:
Posledný Follower: Spomienky robota
V ďalekej budúcnosti je Zem osídlená už iba robotmi. Celé ľudské pokolenie sa totiž vybralo na výlet za hranice slnečnej sústavy. Z tejto medzihviezdnej misie sa im už akosi nepodarilo (alebo nechcelo) vrátiť. Roboti teda planétu prevzali do rúk a s ňou aj všetky výdobytky predošlej civilizácie. Čelia však hneď dvom veľkým problémom. Jedným je vyčínanie hafniového meteoritu, ktorého gravitačný výboj zničil všetky farby na planéte. Tým druhým je ich typická nešikovnosť, ktorá im komplikuje každodenný život.
Posledný list od milenca, 4. vydanie
Novinárka Ellie hľadá v novinovom archíve zaujímavý príbeh, no ani sama celkom neverí, že by mohla nájsť niečo skutočne zaujímavé. Podarí sa jej však objaviť list z roku 1960 od neznámeho muža, ktorý v ňom žiada svoju partnerku, aby opustila manžela. Ellie tento ľúbostný príbeh z minulosti fascinuje. Napriek tomu, alebo možno práve preto, lebo sama má pomer so ženatým mužom.
Vrátime sa teda do roku 1960 a dozvieme sa, že Jennifer Stirlingová leží v nemocnici po vážnej autonehode. Nespomína si na nič – ani na manžela, ani na priateľky, ani na to, aká bola kedysi ona sama. Ale keď sa z nemocnice vráti domov, nájde utajený list a pomaly si začína spomínať na milenca, kvôli ktorému bola ochotná riskovať úplne všetko.
Príbehy Ellie a Jennifer, plné vášne, nevery a straty, sa navzájom prepletajú a sú popretkávané „poslednými listami“ zo skutočného života.
Posledný revenant
V lesoch pri Hnúšti našli hubári mŕtvolu ženy. Nohu mala chytenú v pytliackej pasci, jednu ruku odrezanú, po celom tele známky krutého mučenia. Detektív Pupala sa zdráha uveriť výsledkom pitvy - žena sa do pasce v lese chytila niekoľko hodín po svojej smrti. Napínavý psychotriler vás zavedie tam, odkiaľ sa ľudia vracať nezvyknú...
Ján Babarík (1970), narodil sa v Rimavskej Sobote, postupne žil v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Brne, USA, Anglicku a na niekoľkých menej známych miestach. Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupiér, klampiar, pokrývač, montér, či manipulant vo veľkosklade. V súčasnosti pracuje pre anglickú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti.
dostupné aj ako:
Stopy dávnej minulosti 9 (Posledný Turek)
Deviaty zväzok edície Dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch. Rozpráva o porážke Osmanov a vyhnaní posledného Turka zo Slovenska. Na pozadí osmanských vojen rozpráva dejiny stavovských povstaní. Kniha je štvorfarebná a bohato ilustrovaná farebnými fotografiami a čiernobielymi historickými grafikami.
dostupné aj ako:
Posledný dom na Zbytočnej ulici
Každý vie, že poslednému domu na Zbytočnej ulici sa treba vyhnúť oblúkom. Žije v ňom Ted Bannerman, čudák s mačkou a dcérou, ktorú nikto nikdy nevidel. Pred jedenástimi rokmi bol Ted hlavný podozrivý v prípade uneseného dievčatka. Hoci polícia uňho doma nič neobjavila, nedokáže sa zbaviť stigmy vraha. Je len obyčajný muž, ktorý dopláca na predsudky okolia? Alebo nepotrestaný zločinec s dobre pochovanými tajomstvami.
Dee sa nikdy nevzdala nádeje, že vypátra pravdu o sestrinom zmiznutí. Rozhodne sa vziať veci do vlastných rúk a presťahuje sa do susedného domu na Zbytočnej ulici. Je odhodlaná odhaliť Teda za každú cenu. Napätie stúpa a prvé tajomstvá začnú vychádzať na povrch. Ukáže sa, že všetko je inak a skutočnosť môže byť oveľa desivejšia.
„Rozruch okolo románu Catriony Wardovej Posledný dom na Zbytočnej ulici je odôvodnený. Čítal som ho, a ohromil ma. Poriadne vám ponapína nervy a odhalenie šokujúcich tajomstiev si nechá až na samý koniec. Naposledy ma takto zaujalo Stratené dievča od Gillian Flynnovej.“
Stephen King
Z anglického originálu The Last House on Needless Street (VIPER, part of Serpent’s Tail, an imprint of Profile Books Ltd, London 2021) preložila Jana Melcerová.
dostupné aj ako:
Posledný človek
Čo keby ste sa jedného dňa zobudili a začali zisťovať, že ste ostali posledným človekom na Zemi? Posledný Adam nasadením lyrického, intelektuálneho, vôľového aj telesného potenciálu čelí zneisteniam, úskokom, zvodom, falošným argumentom toho, kto sa v snahe človeka podviesť a zlomiť nikdy nevyčerpá. V stave bdenia aj v spánku naráža na Zlo v rôznych podobách, súc vrhnutý do hraničnej situácie totálneho boja. Dokedy Adam vydrží odolávať stupňujúcim útokom? Kde sú hranice jeho možností?
Román zachytáva napätie vo štvoruholníku, ktorého strany tvoria: Boh, Satan, Zem a posledný človek; ponúka mysteriózny hrdinský a romantický príbeh s prvkami hororu. Je popretkávaný úvahovými aj filozofickými monológmi, dialógmi, náladovými opismi prírodných a ľuďmi vytvorených prostredí. Ambíciou bolo zladiť odlišné štýly písania do jednotného celku. Hodnotový rámec, ideové zdroje románu sú silne závislé od kresťanskej a starogréckej spirituality. To autorovi umožňuje predstaviť cez príbeh kľúčové tézy jeho osobnej, poeticky ladenej filozofie života.
Posledný človek je lyrik a mysliteľ Nebies a Zeme, napokon bojovník v ich mene. Ako putujúci na miesto posledného boja sa najčastejšie prejavuje ako lyrik rôznych prostredí Zeme. Na stretnutiach s magickou Animou sa prejavuje najmä ako mysliteľ. V snoch a v záverečnom súboji so Satanom sa prejavuje predovšetkým ako bojovník. Tieto tri aktivity ducha a tela sa vzájomne predpokladajú a dopĺňajú, pričom jedna z nich vždy dominuje.
Posledný autobus do Viedne
Emigrácia, to divné cudzie slovo ktoré na súčasného bežného človeka útočí denne z každej strany. Slovo, ktoré nerešpektuje nijaký čas, sa vám čoraz hlbšie vrýva do podvedomia. Začína to hneď zrána, len čo si k rannej káve zapnete rádio. Prostredníctvom tlače útočí na vás cez deň z každých novín. Príde večer unavený, chcete si oddýchnuť, zapnete televíziu a emigrácia vám nedá pokoj ani v televíznych správach. Po nejakom čase bežný občan už na to slovo nereaguje, ale skúmavý Slovák, ako autor tohto románu, sa pozrie do Wikipédie. A čo a zistí, že emigrácia je v podstate vysťahovalectvo. Číta ďalej, veď to nie je nič nové, vysťahovalectvo tu bolo skôr ako potopa. Ľudia sa sťahovali z miesta na miesto v behu dejín stále. Jedni boli nespokojní s chudobnou krajinou, ktorá ich nedokázala uživiť. Druhí so zlými vládcami, ktorí im zakázali myslieť a iní iba preto, aby si život obohatili novým poznaním a prežili nezvyčajné dobrodružstvo. Tento neduh nespokojnosti, keď človek opustí svoju vlasť, neobišiel ani maličký národ v strede Európy. Len čo vrchnosť v polovici devätnásteho storočia uvoľnila opraty poddanstva, tak sa národ z pod Tatier sa začal sťahovať najčastejšie pre chudobu. Znova prišla bieda a Slováci sa sťahovali aj za prvej republiky. Za lepším životom sa sťahovali aj za čias budovania socializmu, ale najväčším paradoxom je, že so sťahovaním pokračujeme v ére demokracie až doteraz. A práve sťahovanie za lepším životom v čase budovania socializmu, teraz už z čisto historického pohľadu, zaujalo autora tejto knihy, ktorá sa vám dostáva do rúk. Aké boli pohnútky aktérov jeho príbehu pri odchode za hranice a či sa naplnili ich predstavy o lepšom živote v ďalekej cudzine?
Posledný človek
Mary Shelleyová (1797 – 1851) si v máji 1824 napísala do denníka: „Posledný človek! Presne tak, pocity tejto osamelej ľudskej bytosti viem opísať veľmi dobre. Sama si totiž pripadám ako posledný pozostatok milovanej rasy, keďže sa moji spoločníci do jedného pominuli ešte predo mnou.“ Autorka slávneho Frankensteina sa po smrti manžela P. B. Shelleyho vrátila do Anglicka, rozhodla sa spravovať jeho literárnu pozostalosť, no popritom nezabúdala ani na vlastné spisovateľské aktivity, ktorými si nepochybne kompenzovala všetky osobné straty. Okrem manžela jej totiž umreli aj deti (spolu tri – Clara, Clara Everina a William), ostal jej len syn Percy Florence. Autorka v priebehu desiatich rokov z romantického ošiaľu, ktorý sa niesol aj v znamení (nielen) jej osobnej sexuálnej revolúcie, zdá sa, celkom vytriezvela. Už to nebola len neplnoletá intelektuálka, dcéra známych spisovateľov W. Godwina a M. Wollstonecraftovej, plachá kráska s knihou v ruke, ktorej počaruje ženatý básnik pochybnej povesti. Rozhodla sa bojovať s nepriazňou osudu a postarať sa o posledného člena novej rodiny, aký jej ešte zostal, úplne sama.
Pocit opustenosti položila na papier v knihe Posledný človek (The Last Man, 1826), v ktorom vzdáva hold ľudskosti v jej neuveriteľnej krehkosti. O svojom diele sa vyjadrila slovami: „Musím povedať, že Posledného človeka mám spomedzi svojich literárnych počinov najradšej, no chyby rozhodne neprehliadam.“
Román je príbehom priateľstva, je to filozofická úvaha o ľudskej náture, o zmysle života v spoločnosti, o duchovnom i intelektuálnom vyzrievaní v čase prevratných spoločenských zmien na pozadí katastrofy globálnych rozmerov. Dielo pôsobí v pandemickej ére priam prorocky. Po prvom vydaní v roku 1826 kniha zapadla prachom, vo svete ju vylovili z archívu až v roku 2008 a konečne si ju môžeme prečítať aj v prvom slovenskom preklade.
dostupné aj ako:
Lacná kniha Posledný policajt
Aký zmysel má vyšetrovanie vraždy na pokraji apokalypsy?
Mladý detektív Hank Palace si kladie túto otázku odvtedy, čo astronómovia spozorovali asteroid 2011GV1. Ľuďom nezostala nijaká šanca, nijaká nádej. Len šesť krátkych mesiacov ostáva do jeho zrážky so Zemou.
Ekonomika USA sa rúca, úroda hnije na poliach. Kostoly či synagógy sú plné, ale rovnako aj bary a na uliciach napriek novým krízovým zákonom vládne chaos. Ľudia na celom svete odchádzajú z práce, nie však Hank Palace, neskúsený, ale poctivý detektív v mestečku Concord v New Hampshire. Vyšetruje smrť obesením v meste, ktoré každý týždeň zažíva najmenej desiatku samovrážd, no táto sa mu zdá podozrivá. Palace je vlastne jediný policajt, ktorému záleží na odhalení vraha.
Román Posledný policajt, prvá časť trilógie, ponúka záhadu odohrávajúcu sa na pokraji celosvetovej apokalypsy. Keďže Palaceovo vyšetrovanie prebieha v tieni asteroidu 2011GV1, otázka kto to urobil napokon nie je tá najťažšia. Na akých základoch stojí naša civilizácia? Akú hodnotu má ľudský život? Čo by ktokoľvek z nás urobil, keby naše dni boli spočítané?
Trailer ku knihe:
Na sklade 1Ks
0,65 €
12,90 €
dostupné aj ako:
Posledný pútnik
Tommy Bergmann 1
Gard Sveen predstavuje vo svojom oceňovanom debute detektíva Tommyho Bergmanna, ktorý sa snaží nájsť vzťah medzi vraždou významného člena nórskeho odboja a nálezom troch kostier z druhej svetovej vojny. Keď pomocnica v domácnosti prichádza k vile na Holmenkollene, hneď zistí, že niečo nie je v poriadku. Brána je otvorená, psa i jeho pána ktosi beštiálne zavraždil. Carl Oscar Krogh bol členom odboja počas nemeckej okupácie Nórska. To, čo nájdu policajti na mieste činu, prepojí vraždu s jeho vojnovou minulosťou. Niekoľko týždňov predtým zastihne Tommyho Bergmanna v službe hlásenie o náleze ľudských pozostatkov v Nordmarke. Polícia vykope v lese tri kostry. Sú staré, pravdepodobne pochádzajú z čias vojny.
Svojhlavý vyšetrovateľ pátra po súvislosti medzi Kroghovou vraždou a objavenými kostrami. Lov na Kroghovho vraha sa stáva pretekmi s časom. Labyrint mýtov a lží vedie Tommyho Bergmanna späť do dní vojny, kde stopy rýchlo miznú.
dostupné aj ako:
Môj posledný výdych
Paulovi Kalanithimu bola v 36 rokoch diagnostikovaná rakovina pľúc v štvrtom štádiu. Zo dňa na deň sa z lekára čeliacemu umieraniu stal pacient bojujúci o vlastný život. Z ničoho nič sa budúcnosť jeho a jeho ženy zmenila na nič.
V tejto úžasnej knihe čitateľ sleduje Kalanithiho premenu z naivného študenta medicíny posadnutého otázkou, čo dáva krehkému ľudskému životu zmysel, na neurochirurga, ktorý sa zameriava na mozog, najkritickejšie miesto ľudskej identity, a napokon na pacienta a čerstvého otca, ktorý čelí svojej vlastnej smrteľnosti.
Čo je v živote naozaj dôležité, keď čelíte smrti? Čo by ste robili, ak pred vami nebola žiadna budúcnosť? Aké je to vychovávať dieťa – živiť nový život, keď jeden starý sa práve končí? Toto sú len niektoré otázky, ktoré si Kalanithi kladie v tejto jedinečnej a silnej knihe.
Paul Kalanithi zomrel v marci 2015 počas písania tejto knihy, no jeho slová stále žijú a slúžia nám ako návod na krajší a zmysluplný život.
Posledný dar zvuku
Kedysi dávno-pradávno, keď ešte neexistovala Zem, boli tu Zvuk a Hluk, ktorí vznikli spolu s vesmírom. A keď sa zrodili prvé hviezdy a galaxie, oni dvaja sa usídlili na modrej planéte. Zvuk putoval tou krásou a postupne ju začal zapĺňať rôznymi tónmi: zurčiaceho vodopádu, trilkujúcich vtákov, šumenia zelených stromov. Mal veľa práce, najmä odvtedy, keď sa na planéte zjavil človek. Kým on pracoval, Hluk sa len tak poflakoval. Jedného dňa sa však unavený Zvuk uložil na spánok a vtedy sa k moci dostal Hluk. Prečítajte si nevšedný príbeh mladej nadanej autorky a ilustrátorky Nikoly Aronovej o potrebe načúvať tichu okolo seba a v nás, ktorý v sebe nesie hlboké a aktuálne posolstvo.
Na sklade 3Ks
10,44 €
10,99 €
Posledný šíp
Trinásta kapitola Druhej knihy kráľov obsahuje príbeh o smrti proroka Elizea. Prišiel k nemu kráľ Joas, ktorý v zomierajúcom prorokovi strácal veľkú oporu, a nariekal. Elizeus na smrteľnej posteli dáva kráľovi zvláštny príkaz aby zobral do ruky šípy a bodal nimi do zeme. Kráľ zobral šípy a tri razy ich zabodol. Boží muž sa preto na neho nahneval a zvolal: ,Mal si zabodnúť päť až šesťkrát. Spôsobil by si tým Aramu zdrvujúcu porážku. Takto iba tri razy porazíš Aram. A potom zomrel.
Autor Erwin Raphael McManus, ktorý vedie naddenominačné spoločenstvo Mosaic v Hollywoode, na tomto príbehu postavil svoju motivačnú knihu Posledný šíp. Zdôrazňuje v nej nutnosť žiť dôsledne svoju vieru, nenechávať si nejaké šípy na zajtra, na budúce dni, na potom. Dnes je deň, keď treba naplno bojovať za Božie kráľovstvo. Svoje vnímanie budovania Božieho kráľovstva ilustruje príbehmi ľudí, ktorí boli celosvetovo úspešní vo svojich profesiách, lebo sa nevzdali, lebo neprestali bodať, strieľať.
Šípy nie sú na ozdobu; sú vyrobené na boj. A tak otázka, ktorú si musí zodpovedať každý jeden z nás, znie: Som typom človeka, ktorý bodne trikrát a potom prestane? Alebo som človekom, ktorý keď dostane príkaz strieľať, strieľa jeden šíp za druhým, až kým mu nezostane prázdny tulec?
Posledný sľub
Aj z popola najväčšej tragédie môže vykvitnúť nádej a láska.
Tara Richardsová bola ešte len dievčaťom, keď zmizla jej matka Violet. Po mnohých rokoch dostane list od právnikov z Londýna a jeho obsah jej prevráti život naruby. Niekto jej zanechal kľúčik od bezpečnostnej schránky. V nej nájde predmet, ktorý zmení všetko, čomu dovtedy verila, a vzbudí v nej nádej. Odchádza do Španielska, aby našla odpovede na otázky, ktoré ju prenasledovali takmer štyridsať rokov.
dostupné aj ako:
Posledný potomok
Univerzitný profesor Thomas Hardy sa práve rozišiel s manželkou a dospievajúcim synom, navyše mu nedávno umrela matka, s ktorou mal silné citové puto. Právnik mu v pozostalosti odovzdá jej denník.
Minulosť matky Thomasa šokuje. Najmä však to, čo mu po celý život bolo odopierané spoznať: kto bol jeho otcom. Ako sa vysporiada s matkiným tajomstvom, ako nové skutočnosti ovplyvnia jeho kariérou poznačený život? Kto bol muž, ktorý ho splodil a čím v roku 1911 spôsobil senzáciu v celej Kalifornii?
Dej historicko-spoločenského románu Posledný potomok sa odohráva na jeseň roku 1961 a na začiatku 20. storočia. Je to príbeh o citlivej rodičovskej a synovskej láske, najmä však o dojemnom a krehkom vzťahu ženy a muža, ktorým osud nedoprial prežiť spolu svoju lásku.
dostupné aj ako:
Posledný valčík pre Maleu
Básnická zbierka Posledný valčík pre Maleu prináša koktail nielen z básnickej tvorby spisovateľa, rozhlasového redaktora, textára a publicistu MarošaM. Bančeja (*4. september 1960 Michalovce - † 17. júl 2019 Bratislava).
Svoju všestrannosť dokázal autor vo viacerých básnických zbierkach a mieru talentu, ktorou obohacoval svojich čitateľov, ukážu jeho básne. Svoj vzťah k nemu ako ku človeku zas najlepšie opíšu tí, ktorým bol blízky: jeho priatelia:
Keby som mal Maroša Bančeja charakterizovať jedným slovom, bol by to – spojovník. Maroš bol človek, ktorého keď ste požiadali o pomoc, tak nekládol zbytočné otázky, ale jednoducho ak mohol pomohol. Bol vzácny človek, ktorý mal svoje názory a presvedčenie, ale nikdy ich pred nikoho nekládol ako podmienku. Nie raz sme sa zišli spolu na káve „U Advokáta“, či pri kine Lumiére, neskôr, keď už mal problém prejsť aj uňho doma. Vždy bolo o čom. Maroš bol hrdina všedného dňa, ktorý aj keď už bojoval s ťažkou chorobou a silnými bolesťami, všemožne podporoval kultúru, poéziu a literatúru a to aj svojou osobnou účasťou a charizmou. Ondrej Kalamár
Básnik vždy hľadá krehké súvislosti. S Marošom nás ich spájalo viac. V prvom rade vstup do literatúry, kam vkročil S Jožkom Urbanom a Jankom Litvákom (Výstrel z motyky, 1990), aby sa stal okamžite maturitnou otázkou. Pritom sme však neostali a bolo by to málo, veď je to všeobecne známe. Poznali sme sa teda už oddávna, aby sme hneď na začiatku nášho priateľstva podpísali krvavý pakt bratstva. Rozrezali sme si ruky a zmiešali krv spolu so sochárom Milom Gašparom. Milova mama pani spisovateľka Eleonóra Gašparová napísala o synovi hádam najznámejší literárny príbeh v slovenských reáliách Fontána pre Zuzanu. O Marošovi, o Milovi a o mne napísal ďalší menej známy, ale o to pravdivejší príbeh čas. Stanislav Háber
Posledný ples v Prešporku
Historický román za odohráva v Uhorsku za čias vlády Jozefa II. Pokojné panstvo Pod lesom zasiahne náhla tragédia, keď jeho majiteľ gróf Samuel príde o manželku a novonarodeného syna. Grófov smútok sa snažia rozptýliť švagriná Lujza, sama poznačená osudom a priateľ Jozef Erdődy. Príbehy hrdinov sa odohrávajú v Prešporku, Tepliciach ale aj v Kláštore sv. Kataríny, no i v divokom Sedmohradsku, kde sa schyľuje k dráme. Na pozadí jozefínskych reforiem sa do životov hrdinov vkrádajú intrigy a klamstvá, ale aj láska a priateľstvo.
Posledný kojot - audiokniha
Život Harryho Boscha je v troskách. Jeho dom, poškodený zemetrasením, sa chystajú zbúrať, opustila ho priateľka a spod kontroly sa mu vymyká pitie. Po tom, čo napadol svojho nadriadeného, musí odovzdať služobný preukaz a ocitá sa mimo služby. Rozhodne sa skrátiť si čas vyšetrovaním nevyriešeného prípadu z roku 1961 – brutálnej vraždy svojej matky. Otázky, na ktoré pritom narazí, aj po troch desaťročiach rozvíria hladinu v losangeleskej polícii. Ako sa pred ním vynára pravda, ocitá sa zoči-voči nepriateľovi, ktorý je nielen vplyvný, ale aj smrteľne nebezpečný.
dostupné aj ako:
Ladislav Štaidl: Poslední z mohykánů
“Velká čtyřka” - Karel Gott, Karel Svoboda a bratři Ladislav a Jiří Štaidlovi. Ti čtyři několik desetiletí určovali směr tuzemského hudebního dění, produkovali jeden hit za druhým, vyprodávali koncertní sály a prodávali statisíce gramofonových desek. Když na konci 60. let minulého století Štaidl s Gottem doslova zbourali americké Las Vegas, bylo jasné, že před sebou mají skutečně hvězdnou kariéru. A přesto, že hudebník Štaidl byl vždycky tak trochu mužem v pozadí, byl to on, kdo nasměroval Slavíka tam, kam se nakonec dostal, kdo mu napsal nepřeberně hitů a kdo mu vždy se svým orchestrem stál za zády. Byl to elegán, milovník žen, starožitností a obrazů, prozíravý a tvrdý podnikatel, tak trochu intrikán a dobrý táta. Nakonec však, z hvězdného týmu, zůstal sám. Jako poslední mohykán…
O jeho životě, jeho úspěších i občasných pádech je knížka dvou zkušených autorů – Michaely Remešové a Romana Schustera. Je stejně čtivá, jako jejich knížky o Karlu Gottovi, Jiřině Jiráskové, Janě Brejchové a dalších.
Ucho 2
„Ano, já jsem díky Karlu Gottovi začal zpívat. A nebyla v tom vůbec touha seberealizovat se. Karel mě donutil udělat něco, co moc neumím. Byl to ode mne