Hľadanie: Rozmarn%C3%A9%20poviedky%202
zobraziť:
Dolniaci, 2. vydanie
Druhé vydanie debutovej zbierky próz Ivana Habaja. S doslovom Petra Zajaca.
Pätnásť krátkych próz tvoriacich komponovaný celok zachytáva osudy a charaktery ľudí životom neoddeliteľne spätých s krajinou Žitného ostrova, s jej južnou atmosférou, prírodnými podmienkami a historickým časom.
„Rozprávanie o svete, ktorý mizne spolu so svojimi obyvateľmi.“ (V. Barborík)
Nové vydanie obsahuje pôvodné autorské pasáže, ktoré boli súčasťou časopiseckého publikovania próz v druhej polovici šesťdesiatych rokov, a v zmenenej kultúrnopolitickej situácii nastupujúcej normalizácie v roku 1972 z knižného vydania vypadli.
IVAN HABAJ narodil sa 15. ma?ja 1943 v Urminciach pri Topol?c?anoch, detstvo prez?il na Z?itnom ostro-ve. Absolvoval Pra?vnicku? fakultu UK v Bratislave, po?sobil ako pra?vnik. Je autorom prozaicky?ch kni?h Dolniaci (1972), V tieni morus?e (1973), Ma?ria (1976), Vel?ke? stepne? vta?ky (1977), Pol?ne? samoty (1979), Kolonisti I (1980, 2. vyd. 1985, 3. vyd. 2020), Kolonisti II (1981, 2. vyd. 1985, 3. vyd. 2021), Po-solstvo detstva (1982), 7 poviedok (1984), Kolonisti III (1986, 2. vyd. 2022), Vo?ne podbra?nia, vo?ne byli?n (1986), Bezradnost? na?hlej osamotenosti (1988), Zo z?ivota outsiderov (1991).
Květy z nahořklého dřeva
Nové grafické zpracování obsáhlé antologie, kterou ze Skácelova dnes již klasického díla sestavil literární kritik a historik Jiří Opelík. Tento výbor umožňuje představit Skácela jako básníka silné vnitřní kontinuity, jehož poezie se sice neustále proměňuje, ale přesto zůstává pro čtenáře nezaměnitelná. Základem této niterné kontinuity je konkrétní a zároveň přirozený čas a prostor jeho básní, který se stává základem pro vrstvení dalších obrazů a významů. Knihu doprovázejí ilustrace Pavla Sukdoláka.
Pixel
V priestore a čase sa miešajú na seba narážajúce, náhodne sa stretávajúce ľudské bytosti a osudy, no my máme napriek tomu pocit, že tvoria súčasť jedného spoločného tela, ktoré niečo roztrhlo – rovnako ako dvojice, vynárajúce sa v knihe. Hlava, srdce a ruka: ku každej časti tela patrí jeden príbeh. Humor sa strieda s trpkosťou, príbehy, ktoré stavajú jeden na druhom, charakterizuje raz boľavá presnosť približovania sa, inokedy irónia vzďaľovania sa.
Na seba nadväzujúce kapitoly prozaickej zbierky jednej z najčítanejších súčasných autoriek fungujú ako pixlové štvorce: každá kapitola predstavuje autonómny, výnimočný, vzrušujúci celok, no ak si všimneme zložitý systém vzťahov medzi nimi, spoja sa do úplne nového, fascinujúceho, veľkého príbehu. Striedanie princípu sústavného približovania a vzďaľovania, zmenšovania a zväčšovania vedie k tomu, že sa nám pred očami formuje jedinečné a nanajvýš živé textové telo.
Čechánky
Poviedky v tejto knihe nie sú o neuveriteľných veciach, nie sú ani o neobyčajných ľuďoch, ktorí žijú v zákutiach každého malomesta a nie sú ani o absurditách z televízneho bulváru... sú (len) o každodenných veciach, existujúcich v priestore a čase, z časti reálnych a z časti vymyslených, ktoré môžu pri krátkom behu životom postretnúť každého z nás.
Příběhy pro potěchu duše
Krátké příběhy jsou inspirací pro zamyšlení nad sebou samým a nad vztahy k druhým.
33x Márius Kopcsay
Profesor Valér Mikula označil Kopcsayov debut ako jednu z najlepších slovenských knižiek prelomu storočí. Začítajte sa do reedície prvých troch autorových zbierok poviedok, neočakávajte však veľa optimizmu – protagonistami sú predsa len Trtkovia, Bojkovia, Muchovia – a pripravte si bránice na škodoradostný smiech. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn.
Smiech je Kopcsayova najsilnejšia stránka, ten robí z jeho debutu možno jednu z najlepších slovenských knižiek prelomu storočí. A nejde pritom len o čierny, „cynický“ humor, autor sa nebojí „neprieberčivo“ využívať celú jeho škálu – od intelektuálneho až po ten lacný. Veď aká tam prieberčivosť v dobe, ktorá si tiež v ničom nevyberá? Kopcsay si „učenlivo“ osvojil jazyk i ducha doby – len ako to robí, že po všetkom tom „osvojení“ nám svet, ktorý zobrazuje a v ktorom žijeme, pripadá ešte cudzejší a čudnejší? A prečo oveľa viac chápeme jeho neúspešného hrdinu ako tých úspešných?
(Valér Mikula)
Nech už autor nazve svojho protagonistu Spáč, Pisár, Paľo Kriak-Tŕnistý, Štefan Lístok-Cviknutý alebo len jednoducho Muž, naďalej pokračuje v biografii outsidera našej doby. Opätovne ho vybaví tučnotou, nepochybne závažnými zdravotnými problémami s nábehom na hypochondriu, neznesiteľným rodinným zázemím – „globálne nespokojnou“ manželkou, dvoma svokrami (svojou a manželkinou), neutešenou finančnou situáciou slabomyseľnými nadriadenými a hlúpym a zaťažujúcim zamestnaním. Oproti predchádzajúcim prózam ho nechá splodiť ďalšieho syna a odsťahovať sa na vidiek. Naďalej mu dopraje žiť „ilúziu blbého života“ a túžiť po živote „skutočnom“, napĺňa ho frustráciou zo zbytočnosti a prázdnoty vlastnej existencie, z faktu, že „vyvrcholenie“ životného príbehu nie a nie prísť. Ponecháva mu iba život ako „údel“, „bremeno“ a zúfalú túžbu prekonať vlastnú situáciu, pálčivé želanie, aby veci boli inak.
(Ivana Taranenková)
Poviedka 2022
Zborník najlepších poviedok 26. ročníka literárnej súťaže.
Hlavnú cenu získal Kristián Lazarčík. Prémiami boli ocenení: Terézia Fabianová, Mária Figurová, Marek Grajciar, Dorota Hinštová, Peter Hoferica, Pavol Kuspan, Kristína Lenart, Zuzana Vasičáková Očenášová a Pavol Weiss.
V knihe je okrem všetkých ocenených poviedok publikovaný aj predslov predsedníčky poroty Ivany Gibovej, štatistické údaje a zoznam všetkých súťažných prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Na konci knihy je prihláška do nasledujúceho ročníka súťaže.
Porotkyne, ktoré posudzovali 367 súťažných prác a aj príspevky v predchádzajúcich ročníkoch sa zhodli, že kvalita textov má stúpajúci trend, o čom svedčí fakt, že do druhého kola postúpil dvojnásobný počet poviedok ako vlani. Rozhodovanie bolo preto zložité a množstvo zaujímavých poviedok sa do finále nedostalo – ich názvy sú označené v doslove zborníka, aby porota povzbudila ich autorov k ďalšej tvorbe.
Vitaj doma
V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život.
Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey.
V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky.
dostupné aj ako:
Nostalgia
Zbierka poviedok Nostalgia obsahuje pät krátkych próz a tie sú zoradené spôsobom, ktorý pripomína skôr román než knihu poviedok. Kniha má Prológ, ktorý predstavuje poviedka Hráč, Epilóg s poviedkou Architekt a medzi nimi sú ďalšie dve "kapitoly": Nostalgia (s poviedkami Mendebil a Blíženci) a REM. Vnútorná štruktúra jednotlivých poviedok je vyjadrená na osi realita - halucinácia - sen. Cărtărescu nerušene prechádza z konkrétnej situácie, z reality do snového stavu a fantázie, pričom zachováva autentickosť a prirodzenosť. Príbehom nechýba typická cărtărescovská predstavivosť a štylistická vycibrenosť. Všetky sa vyznačujú bohatou slovnou zásobou, trópmi, figúrami a obrazmi, ktoré sú popretkávané kultúrnymi odkazmi. Autor používa komplikované vetné konštrukcie, ktoré častokrát dávajú jednotlivým myšlienkam dvojaký zmysel a bohatú terminológiu z rôznych prírodovedných a spoločenských oblastí, čo je vždy veľká výzva aj pre prekladateľa.
Jana Páleníková
Na sklade 1Ks
12,26 €
12,90 €
dostupné aj ako:
Krst ohňom
Humorne o vážnych veciach. Zbierka poviedok jedného z najobľúbenejších súčasných slovenských spisovateľov vychádza v druhom vydaní.
„Znovu som si prečítal Mitanove poviedky a knižku KRST OHŇOM - nový kontext. Kedysi mi Ivan Štrpka povedal (asi v roku 1988), že Mitana je normálny spisovateľ, čo istú dobu platilo, teraz si však myslím, že popri tom je aj VIAC. Nedostali ho z osieho hniezda. Rád som, že som sa ešte mohol vrátiť ku všetkému, čo napísal.“
Ivan Laučík
Malé domov
Humoristické poviedky a prozaické miniatúry, v ktorých sa mieša irónia, skepsa, smútok i grotesknosť. Druhé vydanie knihy je ilustrované kresbami vynikajúceho slovenského maliara Mareka Ormandíka, ktoré znásobuje a jedinečne dokresľuje charakter Keratovej tvorby.
Ústrednou témou zbierky poviedok Laca Keratu Malé domov je hľadanie dobrého človeka. Spisovateľ, herec, divadelný a rozhlasový režisér Laco Kerata v nej so sebe vlastnou dávkou irónie a sarkazmu vychádza zo všeobecne rozšíreného presvedčenia, či skôr ľudovo prijatej premisy, že tým príslovečným dobrým človekom je každý z nás. S tou výnimkou, že o tých druhých si to už nikto z nás nemyslí. Z tohto bodu, z tejto ideovej základne, sa ako nite zo zamotaného klbka odvíjajú všetky Keratove smutno smiešne príbehy.
V krátkych textoch zahrnutých do zbierky Malé domov sa stratégia znázorňovania obyčajnosti a obyčajného človeka celkom logicky prejavuje v istej familiarizácii sveta. Kerata svoje poviedky zaľudňuje známymi bytosťami: susedmi z paneláku, predavačkami, poštármi, kolegami z práce, otcami, matkami, milencami, dcérami a synmi. Na úrovni textu sa familiarizácia sveta uskutočňuje ako prísna miniaturizácia plochy, na ktorej dobrý človek prežíva svoj krátky obyčajný život. Je zúžený na opakujúce sa sekvencie, ktoré sa cyklicky rozvíjajú.
K týmto dvom výrazným aspektom Keratových krátkych prozaických textov, ktoré sú so sebou vnútorne úzko prepojené, treba pridať ešte tretí aspekt, ktorý ich dopĺňa a završuje univerzalizáciu sveta. Svet Keratových postáv je totiž výrazne štandardizovaný. Všetky postavy žijú obyčajné životy v obyčajných mestách, ani nie veľkých, ani nie malých, v prostredí známom, ničím sa nevymykajúcom z priemeru. Hrdinovia Keratových poviedok nemajú veľa ani málo. Nie sú to boháči ani bezdomovci, väčšina z nich, pokiaľ to nie sú penzisti, pracuje, vykonáva nutnú pracovnú činnosť, ktorá im zabezpečuje prostriedky na prežitie. Žijú pokojne bez väčších vzruchov a emocionálnych výkyvov. V bežnej sivej rutine, v nudnom opakovaní každodenných rituálov, v nemenných rozpoloženiach a situáciách, ktoré sa však na existenciálnej úrovni často menia na boj o život.
Obyčajný život, ktorý charakterizuje dobrého človeka, často získava v Keratových poviedkach nečakaný rozmer. Ukazuje sa, že sivá skutočnosť každodenných zvykov a rituálov je nezriedka oveľa fantastickejšia ako akákoľvek dobre vymyslená fikcia. Dobrí ľudia v Keratových poviedkach riešia bežné ľudské problémy: partnerské vzťahy, opravy v byte, kvapkajúcu toaletu, hlasných susedov, chodia na liečenia, do práce, jazdia na motorke, píšu listy, pijú víno, schádzajú sa a rozchádzajú. Tieto činnosti však svojim pravidelným opakovaním nadobúdajú akýsi temný, absurdný rozmer. Veci v mysli postáv ožívajú a poľudšťujú sa: motorka chodí na nákupy, mačka pije víno, andulky a psy rozprávajú ľudskou rečou a konajú ako ľudia. Zvyčajnosť v nezvyčajnosti, prehliadnuteľná mikroudalosť v mechanizme trvalej stereotypnosti.
Keratove postavy žijú v akomsi bezčasí, či mimo času; ich životy sú chudobné na udalosti, na podnety; zmena je v nich vítaná, ale na druhej strane neželaná, pretože by mohla narušiť ustálený kolobeh života, cviku, práce, režimu spánku a bdenia. Ich život je komornou mikrodrámou bez príbehu odohrávajúcou sa za stenami bytu, hľadaním ľudskej blízkosti, ktoré sa často končí rozčarovaním.
Keratovi dobrí ľudia sú podobne ako hrdinovia z klasickej ruskej literatúry uväznení v paradoxoch života, prešľapujú na prázdnych miestach, hľadia do hluchých kútov, ktoré ich postupne úplne do seba vtiahnu a ovládnu. Neskrývajú sa za nimi však žiadne veľké ideály. Sú skromní, pracovití, obyčajní. Na rozdiel od postáv v knihách ruských klasikov 19. storočia Keratovi hrdinovia o svete príliš nepremýšľajú. Dokonca ani nekonajú, a ak konajú, konajú ako nerozumné deti, ktoré nie sú schopné posúdiť dôsledky svojich činov. Používajú detskú logiku, majú naivné videnie sveta, ktoré je takmer priezračné. Zdá sa, že nechápu súvis
Lacná kniha Dielo - Ľudovít Štúr (-25%)
Napriek nesmiernej popularite jeho osobnosti je dielo Ľudovíta Štúra (1815-1856) v kultúrnom vedomí našej spoločnosti ešte stále nedostatočne zakotvené. Jeho historický a kultúrno-politický význam sa často stráca v spleti tradičných školských schém. Zámerom editora preto bolo predstaviť všestrannú Štúrovu tvorbu a popri historickom vyzdvihnúť aj jej aktuálny rozmer. Dielo Ľudovíta Štúra veľkou mierou prispelo k formovaniu národnej identity, romantickej literatúry, modernej jazykovedy, žurnalistiky ako aj politickej publicistiky a esejistiky. Publikácia je impulzom k jeho intenzívnejšiemu a autentickejšiemu poznaniu.
Na sklade 1Ks
8,72 €
11,62 €
dostupné aj ako:
Kniha plná ľudí
Príbehy sú všade naokolo. Niekedy čakajú na svojho rozprávača roky a len máloktoré sa dostanú do kníh alebo do novín.
Šéfredaktorka denníka SME ich pre Knihu plnú ľudí nachádza v záhradách starých mám, na nemocničných chodbách, na cintorínoch, na revolučných námestiach, v školách, na uliciach.
Píše o koreňoch, ktoré by nás mali inšpirovať, a nie zotročovať, o ťažkých životných situáciách, v ktorých sme začiatočníci, o starobe, pred ktorou krajina zatvára oči, a o tom, ako sa schováva na dne všetkého veľkého dobrota a láska.
Niektoré z textov v knihe boli uverejnené ako autorské strany v denníku SME. Autorka ich po rokoch nanovo premyslela, ďalšie dopísala a doplnila o svoje ilustrácie.
Na sklade 2Ks
5,69 €
5,99 €
Triezvenie
Ako žijeme svoju dobu, po čom túžime? Sme bohatí, chudobní, šťastní? Poznáme samých seba? Juraj Šebesta v zbierke poviedok Triezvenie kladie tieto otázky neraz groteskným či ironickým tónom. Jeho odpoveďou je humor: terapia humorom, s pochopením pre tých, čo hľadajú, tápajú či topia sa. Autor úspešných románov Keď sa pes smeje a Venussha (Ťažký týždeň) sa pozrel na svoj debut s odstupom desiatich rokov a doplnil ho o dve nové poviedky.
Klietky
Poviedkové knihy sú zvyčajne súborom textov, ktoré spolu inak neveľmi súvisia, no Getting má premyslenú dramaturgiu. Jeho poviedky sú navzájom prepletené na rôznych úrovniach, postavami, priestormi aj predmetmi. Unikátny je i jeho štýl - niekedy punkovo priamočiary, inokedy "kafkovský", no takmer vždy čítanie prináša pocit prehĺtania chlpov z deky. Ale Getting to tak chce, má čo povedať a nechce sa páčiť. Napriek tomu sa čítať oplatí.
Arktické safari a jiné povídky z Grónska
V loveckých stanicích severovýchodního Grónska se uprostřed drsné přírody a trudné samoty nadmíru daří podivínům všeho druhu. Lovci v čele s urostlým Madsem Madsenem, výřečným Bjorkenem z Bjorkenova hradu či věčně podřimujícím Valfredem projevují obdivuhodnou otrlost tváří v tvář hladovým ledním medvědům a běsnícím živlům, neskryjí ale ani křehkou citlivost vůči zdánlivě všedním prožitkům a mlhavým vzpomínkám na ženy. Ve svérázné komunitě s vlastními pravidly osamělí lovci nacházejí vzájemné pochopení, hravý humor i pevná přátelství. Vtipné, drsné, ale i roztomilé příběhy v překladu Roberta Novotného jsou prvním českým výborem grónských povídek dánského spisovatele a námořníka Jorna Riela. Polární země je plná života a proměnlivosti. Neexistují tu žádné překážky kromě těch ze strany živlů, žádní poručníci kromě přírody a žádné zákony kromě těch, na kterých se jeden s druhým dohodnou. Lidé tam nejsou jiní, ale vzhledem k okolnostem možná jsou trochu šťastnější. Dánský spisovatel Jorn Riel (nar. 1931) strávil většinu života na cestách. S diplomem z kodaňské Námořní akademie v kapse se vydal nejdříve do Grónska, kde zaznamenával realistické i fantastické historky místních lovců a rybářů o životě v dánských loveckých stanicích. V kontextu současné dánské literatury je jedním z nejnadanějších vypravěčů. Jeho román For morgendagen (Před zítřkem) se v Kanadě dočkal filmové adaptace a jeho povídky z Grónska v jsou překládány do mnoha jazyků. V roce 2010 získal za svoji tvorbu Velkou cenu Dánské akademie.
Na sklade 2Ks
13,29 €
13,99 €
Poláskanie
Aj keď nám názov Poláskanie sľubuje romantiku od začiatku až do konca, nie je to celkom tak. Hlavným motívom poviedok je síce láska, no nie sú rovnaké. Podávajú vám všetky podoby lásky. Medzi mužom a ženou, rodičmi a deťmi, ľuďmi a zvieratami. Lásku manželskú, zakázanú, nešťastnú, veselú, niekedy nepochopiteľnú. Nesmieme však zabúdať, že základom lásky okrem iných stavebných materiálov je aj smiech. Preto tu nájdete poviedky určené len na pobavenie. Napokon tak ako celé Poláskanie.
dostupné aj ako:
Na druhej strane
Majster mysterióznej poviedky sa vracia s novou zbierkou. Pavol Rankov rozdelil texty novej knihy do dvoch štýlovo odlišných, zdanlivo protichodných častí. V prvej archaickým jazykom vyrozprával dávne príbehy ďalekých krajín a mýtických čias. Na druhej strane stoja príhody našich geograficky blízkych súčasníkov zaznamenané autentickou rečou v štádiu jej dnešného rozpadu.
Či už je to kronikársky zápis, podobenstvo, príbeh hororový alebo univerzitný, autor nám pripravil pútavé čítanie a – ako u neho býva dobrým zvykom – nečakanú pointu.
Čistý, skromný život
Povídky vymodelované citlivýma rukama sochaře
Muž, který jednou večer v pantoflích otevře dveře a zjistí, že za nimi je milenec jeho manželky a s ním vše, co se snaží sám před sebou skrýt. Zapřisáhlý starý mládenec, který se honosí svou vyrovnaností, a přitom v kapse ohmatává lahvičku se sebevražedným prostředkem. Čtyřicetiletá účetní s domovem jako klícka — nebo je to vlastně klec?
Přestože Viktor Špaček umí napsat živé postavy, jaké známe z vlastního života, v těchto povídkách-portrétech nejde pouze o podobizny. Jejich ambicí je zároveň ztvárnit určitý postoj, jaký lidé zaujímají v té které životní situaci. Postavy jsou zachycovány většinou zevnitř, z okruhu jejich myšlenek, v nichž problémy a traumata úspěšně či neúspěšně zpracovávají. To, že si přitom často nevidí dál než na špičku nosu, jim přirozeně vůbec nebrání v přesvědčení o své pravdě. Řešení, která nakonec volí, bývají logická a dalo by se říct „normální“. Normální však je i to, že šílenství není daleko.
dostupné aj ako: