Hľadanie: Víchor: Spolu sme slobodní
zobraziť:
Svet, ktorý sme nestratili
Výber z poézie ruskej exilovej poetky, novinárky a disidentky Natalie Gorbanevskej v preklade Jána Štrassera.
Natalia Gorbanevska (1936 2013) sa narodila v Moskve. V roku 1964 absolvovala Leningradskú univerzitu. Po tom, ako sa začala angažovať v disidentskom hnutí, jej poézia mohla vychádzať už len v samizdate. V apríli roku 1968 edične pripravila prvé číslo samizdatového časopisu Kronika súčasných udalostí s podtitulom Rok ľudských práv v Rusku. 25. augusta 1968 spolu so siedmimi priateľmi protestovala na Červenom námestí proti sovietskej okupácii v Československu. Bola zatknutá, na rozdiel od ostatných protestujúcich ju však ako matku trojmesačného syna vzápätí prepustili. Uväznili ju v decembri 1969 a o rok neskôr ju prehlásili za duševne chorú a umiestnili do psychušky, tak sa v Sovietskom zväze hovorilo väzenským psychiatrickým zariadeniam, ktoré sa zneužívali na týranie politických väzňov. Po prepustení v roku 1972 sa znovu zapojila do disidentského hnutia, pod hrozbou ďalšieho väznia sa však nakoniec rozhodla odísť do exilu. Od roku 1975 až do svojej smrti žila v Paríži.
Martin Bútora. Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme
Prítomnosť sociológa, diplomata a spisovateľa Martina Bútoru v slovenskej politike, spoločnosti a kultúre je podstatná a všestranná. Všetky tieto témy sú predmetom podrobných a do hĺbky idúcich rozhovorov, ktoré s ním takmer rok viedol Ján Štrasser. Detailne sa v nich venujú Bútorovmu detstvu, dospievaniu, štúdiu, profesijnému i osobnému životu, analyzujú domácu i zahraničnú politiku a tie najpálčivejšie témy, ktoré hýbali a hýbu svetom: ekológiu, migráciu, klimatické zmeny, ľudské práva, pandémiu ochorenia COVID-19 a mnohé ďalšie.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť
Kniha s názvom Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť sú zbierkou prednášok Doris Lessingovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru. V týchto výnimočných textoch sa zdôrazňuje význam nezávislého myslenia, spochybňovanie zaužívaných myšlienkových schém a vzorcov a odolávanie lákavej apatii. Doris Lessing tvrdí, že len, ak sme dostatočne slobodní na to, aby sme spochybnili autoritu a dovolili si nesúhlasiť, môžeme poraziť despotizmus a nevedomosť. Doris Lessing sa narodila v roku 1919 v Iráne. Medzi jej najznámejšie diela patrí cyklus piatich románov nazvaný Deti násilia. V roku 2007 jej Švédska kráľovská akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru ako „spisovateľke ženskej skúsenosti, ktorá skepticky, ostro a vizionársky podrobila skúmaniu rozdelenú civilizáciu.“ Umrela v novembri 2013 v Londýne.
Na čo všetko sme už zabudli...
Najväčšou krutosťou života je, že zážitky, z ktorých sme sa nepoučili a na ktoré rýchlo zabúdame, sme odsúdení prežívať stále dookola a dookola. Ako keby si náš život hovoril: veď raz to musí prísť. Svetlým príkladom tohto kolobehu sú naše zážitky s politikmi. Pred voľbami počúvame abstraktné idealistické ciele predstaviteľov strán, uveríme im, voliť ideme s presvedčením, že nič horšie, ako to bolo doteraz, už byť nemôže, niekoľko mesiacov po voľbách čakáme na zmenu k lepšiemu a keď neprichádza, znechutení čakáme na ďalšie voľby s vierou radostnejších zajtrajškov.
Nuž, zdá sa, že sme nepoučiteľní.
A stačí tak málo: pamätať si.
Kniha Na čo všetko sme už zabudli... pripomenie čitateľom prostredníctvom krátkych fejtónov s humorom, iróniou a sarkazmom viac ako dvesto situácii našej politickej scény 2018 - 2020, ktoré nás prekvapili, rozosmiali i nahnevali a ktoré by sme si mali pamätať. Aspoň trochu a aspoň do budúcich volieb.
Či v nich hľadať logiku, potrebu doby, patológiu správania sa vodcov či subjektívny pohľad autorky – pedagogičky je ponechané na láskavom posúdení čitateľov.
Asi budeme spolu chodiť
Román pre tínedžerov Asi budeme spolu chodiť je voľným pokračovaním románu Boli sme frajeri (2011). Tí istí protagonisti, tie isté miesta, tie isté „magické šesťdesiate“, ten istý ľahký štýl, len príbehy akosi vyrástli spolu s ich hrdinami. Lebo keď máte pätnásť ako Marek a zisťujete, koľko je na svete pekných dievčat, za rok sa môže prihodiť naozaj veľa vecí... Príbehu nechýba autenticita, sympatická otvorenosť, úprimnosť a nemalá dávka humoru. Ak ste čítali aspoň jeden sentimentálny román o dievčenskom dospievaní, tak teraz sa presvedčíte, že o dospievaní chlapčenskom sa dá písať aj celkom inak.
Ilustroval Svetozár Mydlo
Nemali by sme
Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica, ktorú by sme nemali prekročiť. Hej, nemali by sme… Ale balansovať nad priepasťou je niekedy také zábavné!
Bennett Fox mi do života vstúpil v jedno nepríjemné pondelkové ráno. Meškala som v prvý deň do práce – do novej práce, o ktorú som mala teraz pre nečakanú fúziu bojovať. Na upevnení svojej pozície vo firme som pritom drela osem rokov. Kým som si sťahovala veci do nových priestorov, za stieračom som si našla pokutu za parkovanie. Dostali ju všetky autá na ulici okrem toho predo mnou – šlo o rovnaké audi, ako mám ja. Naštvalo ma to, preto som sa rozhodla, že mu svoju pokutu podarujem. Dúfala som, že ju majiteľ zaplatí a nič si nevšimne. Nanešťastie som mu pritom zlomila stierač. Uznajte, mohlo to byť horšie?
Vo výťahu som potom stretla neskutočne príťažlivého chlapa. To mi trochu zlepšilo náladu. Poznáte to - motýliky v bruchu, zrýchlený dych, napätie, že by sa dalo krájať. Pri vystupovaní z výťahu na mňa pozrel takým žeravým pohľadom, až ma zalial rumenec. Možno má tá fúzia predsa len svoje výhody. Tak sa mi aspoň zdalo, kým som nevkročila do šéfovej kancelárie a nespoznala svojho konkurenta.
Z chlapa vo výťahu sa razom stal môj úhlavný nepriateľ. A ten žeravý pohľad? Ani zďaleka nešlo o príťažlivosť. Videl, ako som mu poškodila auto, a nevedel sa dočkať, kedy ma zničí.
Na stiahnutie
9,00 €
dostupné aj ako:
Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti
Čo pre teba znamená slovo domov?
Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné.
Amin vo filme Utiecť (2021)
Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami.
Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne.
Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili.
Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie.
Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú.
Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba.
V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Všade, kde sme neboli
Nová kniha známej autorky románov pre baby Kasie West s názvom Všade, kde sme neboli je príbehom o odchodoch a stretnutiach, rodinnom road tripe, vzťahu dvoch kamarátov z detstva a, samozrejme, o láske plným vtipu, ktorým si Kasie West získala zástupy fanúšikov na celom svete.
Norah svojho najlepšieho priateľa z detstva Skylera nevidela už roky, odkedy sa jeho rodina odsťahovala. Písali a volali si čoraz menej, až kým sa ich kontakty neobmedzili na lajky na sociálnych sieťach. No ich mamy zostali priateľkami, a tak sa aj po rokoch rozhodli zorganizovať spoločné stretnutie rodín v karavanoch.
Stretnutie Norah a Skylera je spočiatku rozpačité. Oboch čaká štúdium na výške a zrazu každý z nich vidí toho druhého v inom svetle. A ako celý výlet skomplikuje neznáme rodinné tajomstvo? To si prečítajte!
dostupné aj ako:
To sme my
Artúr má štyri roky, chodí do škôlky, má rád špagety a svojho najlepšieho kamoša Reného. Žije vo veľkej rodine, v ktorej neustále panuje ruch, spôsobený okrem iného aj tým, že jeho súrodenci občas odídu z domu. Áno, aj na noc! Avšak o pár dní sa vždy vrátia. A tak stále dookola. No akoby to nestačilo dnes, dnes sa stratila mladšia zo sestier!
Obrázková knižka (picture book)
Aktivity pre rodičov s deťmi
Vložený veľký plagát
Bol som dlho v SME
Čo všetko ovplyvnilo príbeh Slovenska? Ako Vladimír Mečiar vyburcoval novinárov k založeniu SME? Cez koho chcela Penta ovládnuť vydavateľstvo a ako to dopadlo?
Úspechy a prehry, osudové zvraty, správne, ale aj nesprávne rozhodnutia, o tom všetkom píše Alexej Fulmek, ktorý zakladal s Karolom Ježíkom denník SME. Nie je to len príbeh novín. Je to príbeh o dobe, ktorú žijeme. Knižné vydanie je obohatené výberom kľúčových udalostí, ktoré podľa redaktorov SME výrazne ovplyvnili Slovensko.
Boli sme frajeri
Autor Miroslav Masaryk otvorene odhaľuje vo svojej knihe pre dospievajúcu mládež Boli sme frajeri donedávna tabuizované témy od romantickej idealizácie a platonického zbožňovania milovanej bytosti až po útrapy a najhlbšie sklamania. Knihu charakteriz
uje otvorenosť a úprimnosť, humor a trefné dialógy. Ilustrácie Svetozára Mydlu sú vynikajúcim pandantom mozaiky vzrušujúcich príbehov dospievajúceho chlapca a jeho kamarátov.
Na sklade 1Ks
7,51 €
7,90 €
Hviezdy, ktoré sme zničili
Na prvý pohľad ide o komerčný špionážny príbeh. Na druhý pohľad sa však z textu vynárajú otázky, ktoré zaujmú čitateľa s návykom pýtať sa na komplexné životné pravdy. Na prvý pohľad ide o knihu o agentovi CIA nasadenému na sledovanie, ovplyvňovanie a manipuláciu Elvisa Presleyho, ako jedného z prvých pop idolov, ktorí ovplyvnili vývoj adolescentov. Na druhý pohľad však kniha zachádza až ku kafkovskému „dobýjaniu zámku“ všetkými možnými prostriedkami. Autorovi, ako veľkému fanúšikovi hudby, sa nedá uprieť relevantné využívanie hudobných faktov. Napriek tomu, že román je fikcia.
dostupné aj ako:
Našli sme Ježiša
Vhodný darček pre deti k prvému svätému prijímaniu.
Hrdinovia knihy sú súrodenci Emka a Jakub. Jakub sa pripravuje na prvé sväté prijímanie, Emka je o rok mladšia. V jednotlivých príbehoch sa malí čitatelia s nimi zoznámia. Spoznajú ich život v rodine, škole či v kostole; ako riešili napr. lakomstvo, strach, súcit, pomoc spolužiakovi či chorej babičke a mnohé ďalšie situácie. Prežijú s nimi Vianoce, Veľkú noc i prípravu na prvú spoveď a prvé sväté prijímanie.
Primerané texty s náboženským obsahom sa môžu hlboko vryť do čistých detských srdiečok a pomôcť im nájsť Ježiša v ich každodennom živote.
Kniha poskytne rodičom, kňazom i katechétom námety pre dobrú náboženskú výchovu detí od 5 do 10 rokov.
Pre deti, ktoré už vedia čítať, to bude napínavé čítanie doplnené zážitkom z krásnych ilustrácií.
Lacná kniha Aby sme si rozumeli (-90%)
Can I fax a Thank-You Note? Prvá príručka technickej etikety, ako slušne, múdro a bezpečne používať: fax, počítač, e-mail, mobilný telefón, telefón, pípadlo.
Na sklade 1Ks
0,65 €
6,45 €
dostupné aj ako:
Nagy Peter - Aj tak sme stále frajeri 2CD
KTO: skupina Karla Witza, skupina Indigo; Peter Nagy (spev, gitary, ústna harmonika, zbor); Jožo Ráž (spev); Vašo Patejdl (spev); vokálna skupina TREND (zbor); Ladislav Kozusznik (gitary, zbor); Miroslav Okáľ (bicie nástroje, congá, perkusie, zbor); Peter Zvolenčák (klávesové nástroje, gitara, zbor); Pavol Matuška (basová gitara, zbor); Ivo Volejníček (klávesové nástroje, saxofón, zbor); Jozef Maták (basová gitara, zbor); Martin Mintál (klávesové nástroje); Ľuboš Kasala (klávesové nástroje); Peter Farnbauer (klávesové nástroje, gitary, zbor); Peter Kliment (klávesové nástroje, zbor); Michal Kovalčík (elektrická gitara); Ľuboš Ďurech (basová gitara); Marek Mečiar (klávesové nástroje); Jozef Gorel (bicie nástroje); Anton Jaro (basová gitara); Maruška Mišenčíková (zbor); Ewald Danel, Pavel Bogacz, Ladislav Maršovský, Ľudovít Kanta (sláčikové kvarteto); František Magyar (viola)
ČO: Aj tak sme frajeri je reprezentatívny výber toho najlepšieho, čo Peter Nagy nahral pre vydavateľstvo Opus v rokoch 1984-1990. Výber vo formáte 2LP a 2CD dramaturgicky zostavil Juraj Čurný, ktorý k nemu pripravil aj zasvätený sprievodný text. Kompilácia je rozdelená podľa charakteru piesní na 4 okruhy (hitovky/slaďáky/srdcovky/chuťovky) a zobrazuje všetky typové a výrazové polohy legendárneho interpreta z čias, keď jeho albumy dosahovali státisícové predaje. Čerešničkou na torte je nový remake Petrovho štartovacieho hitu Profesor Indigo z roku 2020.
CD1
01. PROFESOR INDIGO
02. SO MNOU NIKDY NEZOSTARNEŠ
03. CHRÁŇ SVOJE BLÁZNOVSTVÁ
04. SME SVOJI
05. POĎME SA ZACHRÁNIŤ
06. LÁSKA JE TU S VAMI
07. AJ TAK SME FRAJERI
08. PSI SA BRÁNIA ÚTOKOM
09. KRISTÍNKA IBA SPÍ
10. MOTÝLE ZBLÍZKA
11. MÁŠ, ČO MÁŠ
12. POSLEDNÝKRÁT
CD2
13. MARCEL Z MALÉHO MESTA
14. BUFET VIOLA
15. DROZD
16. ZACHRÁŇTE ĽUDÍ PRED ĽUĎMI
17. USMIEVAJ SA (live)
18. ČO JE VIAC? (live)
19. KTO SME... (live)
20. DOČIAHNI MA
21. TAXIS
22. SMETISKO
23. ZÁKONY HADA
24. PARFÉMY
25. MYSLÍŠ NA TO, NA ČO JA?
26. PROFESOR INDIGO (2020)
S chuťou sme jedli a s chuťou žili + CD
Krátke príbehy zo života autora, spomienky na otca – herca Michala Dočolomanského a spoločné zážitky s ním, doplnené o recepty na jedlá a kuchárske postupy. Kniha je rozšírená o fotografie zo života autora a jeho otca. Súčasťou knihy (vlepený na zadnej strane obalu knihy) je CD nosič s troma piesňami Mattia Müller Band & Michal Dočolomanský, ktorých autorom sú interpreti a textu Ľuboš Zeman.
Čo sme robili v posteli. Horizontálna história
Nazrite pod perinu fascinujúcich dejín postele
V tejto pútavej knihe sa Brian Fagan a Nadia Durrani venujú nekonečne rozmanitej úlohe postele v dejinách ľudstva. Posteľ bola miestom, kde sa nielen spalo, ale aj umieralo, milovalo, rodilo, rozprávali sa príbehy a konali spoločenské aktivity. Kto robil čo, s kým, prečo a ako sa v závislosti od doby a miesta neuveriteľne líšilo.
Ľudovít XIV. vládol Francúzsku z postele. Winston Churchill riadil počas druhej svetovej Britániu z tej svojej. Pocestní si bežne líhali spať s úplne cudzími ľuďmi a v mnohých domácnostiach sa o postele delili celé rodiny. Postele boli drahocenné a často boli vystavované na obdiv Tutanchamóna pochovali na zlatej posteli a bohatí Gréci odchádzali do podsvetia na honosných ležadlách.
Posteľ sa na súkromné, skryté miesto zmenila až v modernej dobe a na jej bohatú spoločenskú históriu sa do veľkej miery zabudlo.
Ak ste si mysleli, že posteľ slúži iba na spánok, sex alebo smrť, táto kniha vás presvedčí o opaku. A navyše je taká zábavná, že ju budete čítať dlho do noci. Paul Chrystal, autor kníh In Bed with the Ancient Greeks a In Bed with the Romans
Je to fascinujúci príbeh predmetu, ktorému sme doteraz nevenovali takú pozornosť, akú by si zaslúžil. Chris Scarre, Durham University
Táto úžasná kniha o našom najobľúbenejšom kuse nábytku je skvelým rozprávaním na dobrú noc. Matthew Symonds, editor časopisu Current World Archaeology
dostupné aj ako:
Chceli by sme Vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú
V apríli 1994 rwandská vláda vyzvala všetkých Hutuov, aby zabili všetkých Tutsiov. V priebehu nasledujúcich troch mesiacov bolo zabitých 800-tisíc Tutsiov v najväčšej genocíde od Hitlerovho vyvražďovania Židov. Kniha Philipa Gourevitcha je anatómiou zabíjania v Rwande, prenikavou históriou pozadia genocídy a nezabudnuteľnou správou o preživších.
Napriek tomu, že zabíjanie bolo technologicky nenáročné - vykonané prevažne mačetami -, uskutočnilo sa rýchlosťou vyrážajúcou dych. Išlo o najefektívnejšie masové vraždenie od čias, keď boli na Hirošimu a Nagasaki zhodené atómové bomby.
Gourevitch zachytáva nielen príčiny a priebeh genocídy, ale aj jej dopady na Rwandu a okolité krajiny. Podstatnou otázkou je, ako dokáže spoločnosť zložená z veľkej časti z vinníkov a ich obetí vôbec fungovať. Vypovedá veľa o šanci na vybudovanie humánneho politického zriadenia a odhodlaní ľudskej duše vo svete extrémov.
dostupné aj ako:
Ďurica Adam - Spolu CD
1. Spolu
2. Dovtedy
3. Nebojím sa
4. Chcem
5. Pod pianom
6. Voda, vzduch, oheň
7. Navzájom
8. Tvoj syn
9. Nič iné mi nezostáva
10. Večera pod osím hniezdom
11. Ľudia sú schopní všetkého
12. Dovtedy feat. DJ Herag