Hľadanie: Kde je Nina?
zobraziť:
Plakať je dovolené
Odkedy Rosie odišla do Londýna, denne bojuje s myšlienkami na návrat. Začína si uvedomovať, že odchod zo Slovenska bol unáhlený. Chýbajú jej kamaráti, chýba jej práca a život, ktorý žila a hlavne, chýba jej Filip. Chalan do ktorého sa neplánovane zaľúbila. Ten, ktorý sa jej prestal tri dni po jej odchode ozývať. Je možné, že by ju tak rýchlo pustil z hlavy? Že by mu nestála za to, aby o ňu viacej zabojoval?
dostupné aj ako:
Priateľstvo je…
PRIATEĽSTVO JE...
len tak byť spolu a nájsť čaro v každom okamihu, vidieť veci z iného uhla pohľadu a spoločne čeliť celému svetu. No priateľstvo je, aj keď ti kradne z taniera, zatiaľ čo sa nepozeráš, keď sa teší z toho, že si ťa môže doberať, keď sa smeje na tvojich trápnych vtipoch a súcití s tebou, hoci sa trápiš pre hlúposti.
Priateľstvo má rôzne podoby. A práve tie najkrajšie, najhlbšie a najsmiešnejšie nájdeš v ilustrovanej knihe, ktorú držíš v rukách.
Odkiaľ je život dokonalý
Adele žije na periférii Bologne a má len osemnásť rokov, keď sa v jedno skoré ráno vyberie sama na zastávku autobusu, s prasknutou plodovou vodou a kontrakciami, aby sa dostala do pôrodnice. Dcéru chce dať na adopciu, lebo jej bývalý frajer Manu ju opustil a navyše sa ako drogový díler dostal do väzenia a ona chce pre svoje dieťa čosi lepšie než život na sídlisku Labriola, kde sa všetci rodia ako „Bolo-luza“. Tridsiatnici Dora a Fabio naopak patria do lepšej spoločnosti, majú krásny priestranný byt v historickom centre Bologne, ale po rokoch neúspešných pokusov o umelé oplodnenie sa ich manželstvo pre Dorinu posadnutosť dieťaťom rúca.
No je tu ešte aj Zeno: Adelin tajomný sused, ktorý ju každý večer pozoruje zo svojho balkóna, a zároveň Dorin študent. Zeno vníma všetky jemné, neviditeľné hranice, ktoré oddeľujú mesto protagonistov od mesta vydedencov. A všetkých spája jedna a tá istá túžba - nájsť miesto, odkiaľ by sa im život mohol zdať aspoň na chvíľu dokonalý.
dostupné aj ako:
Kde rastú peniaze
Očakávam, že všetci budú Denisinu knižku „Kde rastú peniaze“ chváliť. Nerada sa opakujem po iných, tak si dovoľujem napísať jednu úplne zásadnú sťažnosť: keby ju Denisa napísala o pätnásť rokov skôr, dosť by mi zjednodušila život. Vyhla by som sa mnohým otázkam a úvahám svojho syna typu: keď mačička rada pije tečúcu vodu, necháme ju tiecť celý deň; aj v zime môžeme mať stále dokorán dvere do záhrady, keď budeme poriadne kúriť; prečo mi nemôžeš zvyšovať vreckové každý mesiac, keď som stále starší? Musela som to zvládnuť sama, ale pre vnúčatá túto knižku schovám. To si píšte, že schovám. Barbora Tachecí novinárka
Toto je Japonsko
V knihe Toto je Japonsko vás Jutaka Jazawa ako ten najpovolanejší sprievodca prevedie po svojej krajine. Prostredníctvom jeho inšpiratívneho rozprávania a farbistých opisov spoznáte to najlepšie z japonského dizajnu, gastronómie, filozofie a kultúry. Predstaví vám nielen Tokio, matku všetkých metropol sveta, ale aj dve tretiny Japonska pokryté lesmi, ktoré uctievajú a oslavujú svet prírody. Dávne japonské tradície ako umenie lesného kúpania šinrinjoku alebo oslava nedokonalosti kincugi tu totiž prežívajú po stáročia popri pohodlí moderného života.
Nájdite svoj zen, objavte radosť v ikigai a urobte si čas, aby ste sa dozvedeli viac o krajine vychádzajúceho slnka.
Z anglického originálu How to Live Japanese (White Lion Publishing, Londom 2018) preložili Martin Katuščák a František Paulovič.
Nie je čo závidieť
Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha.
Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu.
Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja.
Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta.
Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji.
Výnimočná reportážna kniha Barbary Demick Nie je čo závidieť vychádza v preklade Samuela Marca
dostupné aj ako:
Lewandowski je macher!
Prečítaj si, ako sa chalan zo športom posadnutej rodiny telocvikárov (šampióna v džude a volejbalistky) stal mašinou na góly a legendou Bundesligy. Zaboduj u svojich kamošov KAŽDOU jednou štatistikou a zisti, prečo platí, že LEWANDOWSKI JE MACHER!
Zábavný komiks pre športových fanúšikov od 7 rokov.
Kde a jak hledat houby
Je jen málo zemí na světě, kde je sběr tzv. divokých hub a jejich kuchyňské využití, tak populární jako v Čechách. Pro průměrného Čecha, na rozdíl třeba od Američanů, je les ideální místo pro procházku celé rodiny včetně malých dětí. Nebojíme se medvědů, divokých prasat, banditů, jedovatých rostlin ani jedovatých hub. Snad jsou nebezpečná jen klíšťata. Houby a jejich nálezy jsou vítaným zpestřením vycházek- není tomu jako v Anglii, kde by člověk, jenž by přišel k sousedům nebo do hospody se pochlubit s plným košíkem krásných hub, byl přivítán tak, jako by přinesl košík plný kravinců.U nás by získal obdiv a uznání...Houbaření je spojeno u nás s chatařením, v němž máme také velkou světovou prioritu - vztah k přírodě, lesu a tím i k houbaření získávají obyvatelé velkoměst i jejich děti.
Jako každá činnost, tak i houbaření, se musí umět. Jen čtení knížky ovšem nestačí k tomu, aby se někdo stal houbařem. Hlavní je nutné chodit do lesa... Ale doufám, že tato knížka může rozšířit vaše znalosti při hledání hub, především kde a jak je hledat v lese, ale i o jejich čištění, skladování, nakládání a kuchyňských úpravách. Přeji čtenářům pěkné houbaření.
Kto je Smeťko?
Smeťko a jeho priateli sú vyhodené smeti, ktoré sa túžia dostať na zberný dvor. Deti sa cez príbehy týchto hrdinov dozvedia, prečo a ako triediť odpad, aj čo sa z neho recykláciou stáva.
Kniha je určená pre ochrancov prírody od 5 do 10 rokov.
Tam, kde cesty končí
Pro cyklisty milující kopce se najde v Alpách mnoho legendárních stoupání, výjezdů, sedel. Asi každý, kdo s kolem míří do těchto evropských velehor, zná pojmy jako Hochtor, Passo dello Stelvio, Alp d´Huez … a mnoho dalších. Existují ale i nepříliš známá stoupání, kterých si cyklista v mapě často ani nevšimne. Přitom jsou pěkná, někdy ještě hezčí než ta známá. O těch nejzajímavějších tato kniha pojednává.
Popisy třiceti tras zavedou čtenáře do výšky kolem dvou tisíc metrů. Ve většině případů se jedná o tzv. "slepé" komunikace, kde silnice končí a je třeba se vrátit stejnou cestou zpět. Pro někoho to může být nuda, ale to je předsudek. Stoupání jsou hodnotná, náročná a výhledy neméně úchvatné. A co je důležité - tyto cesty nejsou tak frekventované jako hlavní tahy.
Kdo si chce kopce v Alpách pořádně užít a projet se na kole, přijíždí většinou autem a řeší otázku, kde ho nechat a jak se k němu vrátit. Tato kniha vám v tom bude dobrým rádcem.
Ať se vypravíte do Alp za rekreační cyklistikou spojenou s poznáváním nebo si pojedete zvýšit svoji fyzickou kondici, přejeme vám šťastnou cestu, dobré počasí a spoustu příjemných zážitků.
Červená je pekná
Keď mi z kabelky či batoha náhodou vypadne tampón... To je teda trapas! Hneď očerveniem. Ale prečo? Prečo na telesnej klamem, že som chorá, keď mám v skutočnosti menštruačné bolesti? Skrátka: Prečo je menštruácia stále tabu? Táto kniha je plná zaujímavých informácií a dodáva odvahu - že na čo? No predsa na otvorené rozhovory, spoznávanie svojho tela alebo hrdosť byť dievčaťom či ženou.
dostupné aj ako:
Top slovenské dievčatá Nina a jej kamarátky + 250 nálepiek
Vyfarbi, prilep a ozdob
Na sklade 2Ks
4,66 €
4,90 €
Kde je moja mamička?
Vyrezávané leporelo väčšieho formátu s nádhernými realistickými obrázkami malého zvedavého káčatka, ktoré sa stratilo a vybralo sa hľadať mamu. Na ceste stretáva žabku, rybku, vážku, vtáčika rybárika a ďalšie milé zvieratká pri vode i na lúke. Navyše to je leporelo aj na čítanie – na každej stránke sú pekné veršíky o zvieratkách.
Kde se vzaly symboly
Všichni běžně používáme základní matematické symboly, jako je plus, minus a rovná se, ale jen málokdo ví, že řada z nich se objevila teprve v šestnáctém století. S čím matematikové pracovali předtím? A jak se matematický zápis vyvinul do podoby, kterou známe dnes? Kniha Symboly tajemství zbavené líčí fascinující příběh vývoje našeho systému matematické notace. Ukazuje, jak se symboly používaly na začátku, jak se časem nahrazovaly jinými a jaký vliv měly tyto změny na matematické myšlení. Nejzajímavější však je, jak tyto symboly ovlivňují (skrze podobnost, asociaci, totožnost, připomínání a opakované obrazy) nás samotné, jak vedou skrze podvědomé asociace k novým myšlenkám, jak vytvářejí spojení mezi zkušenostmi a neznámem a jak přispívají ke sdílení základní matematiky.
Na sklade 1Ks
13,35 €
14,05 €
Kto je rýchlejší?
Obrazová knižka pomocou silného a krásneho príbehu, ktorý popisuje obvyklú životnú situáciu, otvára citlivú tému sebadôvery. Dve malé osobnosti, čisté bytosti, ktorých spodobňujú v príbehu rozprávkové postavy vĺčika a orlíka, a ich životná skúsenosť. Jeden behá pre radosť, druhy je presvedčený, že je najrýchlejší. Čo sa stane, keď sa stretnú? Blesk sa túži skamarátiť ale odvážny orol Vietor o priateľstvo veľký záujem nemá. Myslí si, že je najrýchlejší a začne nepríjemne Bleska spochybňovať o tom, že je v behu dobrý, provokovať ho a vysmievať sa. Dajú si preteky, aby zistili, kto je rýchlejší. Stane sa ale niečo, čo by nikto nečakal.
Vďaka výrazným, reálnym a zároveň magickým ilustráciám, knižka je vhodná aj pre malé trojročne detičky. Keďže príbeh sa zaoberá pocitmi nie sú vekove obmedzenia čitateľa. Avšak veľmi nápomocná môže byt deťom vo veku od 5 do 8 rokov, v období kedy budujú svoju osobnosť, prichádzajú do kolektívu, nadväzujú vzťahy a stretávajú sa so situáciami, v ktorých sebadôvera je základ aby ich zdravo zvládli.
Súčasťou knižky sú úvahy autorky na tému sebadôvera, ktoré čerpá zo zážitkov zo života s jej dvomi deťmi a ňou pripravený okruh otázok, ktoré rodičom môžu pomôcť otvoriť úprimnú komunikáciu s dieťaťom a príležitosť vojsť do jeho sveta. Na konci knižky si dieťa po precitaní príbehu môže vymaľovať vymaľovanku namaľovať svoje vnútro. Pomocou tohto sa môže rodič pozrieť do srdiečka svojho dieťaťa o trochu hlbšie a ho ubezpečiť v tom, že je milovane a dostatočne dobre také aké je.
Knižka je vytlačená na 100 percent recyklovanom papieri.
Kde zrovna jsem
Impresionistické mikropovídky, kde není ani jedno slovo navíc, kde je všednost života povýšena na něco mimořádného a ne obyčejného. Melancholická meditace, nikoliv však depresivní, nad samotou a osamělostí anonymní vypravěčky v nejmenovaném evropském městě. Psaní Lahiriové je i tentokrát chirurgicky přesné, elegantní, působí uklidňujícím dojmem, ačkoliv pod povrchem se skrývá hluboký neklid. Úspornou reflexivní prózou se znovu prolínají úvahy, v nichž se autorka zamýšlí nad svou vykořeněností. „Existuje nějaké místo, jímž jenom neprojíždíme? Zmatená, ztracená, rozhozená, ulítlá, vykořeněná, vykolejená, vyjevená, nesvá, rozrušená, švorc: v téhle rodině pojmů je mi dobře. Vida, domov, slova, která mě přivádějí na svět.“
Úžasné, kontemplativní čtení... Lyrická próza, která čtenáře vybízí k tomu, aby se nad vyřčenými slovy pozastavili.
Pohyb je liek
Existuje život bez bolesti chrbta či nôh? Dá sa dosiahnuť bez liekov? Je potrebné zranenia vždy fixovať alebo ich niekedy treba radšej rozhýbať? Existuje správne držanie tela? Čo znamená byť silný? Musíme byť všetci športovcami? Delí nás od pohybu len lepšie manažovanie času?
Pohyb je naozaj liek a tá najlepšia zdravotná prevencia proti chorobám dnešnej doby, hovorí kondičný tréner Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. V rozhovore s reportérom Denníka N Michalom Červeným odpovedá odborným a pritom jednoduchým spôsobom na tie najdôležitejšie a najčastejšie kladené otázky, ktoré sa vyskytujú v rámci cvičenia, tréningov, diagnostiky a využitia nových technológií. Cviky vám predstavia v samostatnej kapitole s fotografiami Tomáša Benedikoviča.
Jsem rabín a jdu tam, kde jsou Židé
Život rabína Emila Davidoviče (1912 – 1986) je příběhem Žida narozeného v přísně ortodoxní rodině na Ukrajině, který přežil perzekuce a koncentrační tábory. Davidovič vyrostl v mnoha jazycích, navštěvoval slavnou ješivu v Bratislavě a studoval u Lea Baecka a Ismara Elbogena v Berlíně, ale také v Brně, Budapešti a ve Vídni. V roce 1944 byl se svou celou rodinou deportován do Osvětimi. Přežil a po válce se s manželkou Cilli usadili v Československu. Také zde čelil nepřátelství. Po bezpočtu těžkostí se mu podařilo utéct do Izraele. Později, až do konce svého života, působil jako rabín v Dortmundu, kde obnovil židovskou obec. Autorka Věra Trnková vypráví příběh rabína prostřednictvím osobních vzpomínek na svou přítelkyni ze školy Alici, dceru Emila Davidoviče.
Věra Trnková (1946, Praha). Studovala chemii na Univerzitě Karlově, získala doktorát z biochemie na univerzitě v Heidelbergu. Pracovala ve výzkumu. Po odchodu do důchodu pracuje jako dobrovolnice v knihovně Univerzity židovských věd v Heidelbergu, jako autorka spolupracuje s měsíčníkem české a slovenské židovské komunity Rosch Chodesch v Praze a s Židovskou ročenkou Federace židovské komunity v České republice. Žije v Německu.
Žiadne stretnutie nie je náhodné
Vzťahy s druhými ľuďmi - od tých najintímnejších až po chvíľkové a takmer neosobné - sú často našimi najväčšími skúškami. Iní ľudia nás vedia nielen urobiť neskonale šťastnými, ale aj rozčúliť, zneistiť alebo inšpirovať. Hovorí sa, že tí druhí sú naším zrkadlom: nech robia vo vzťahu k nám čokoľvek, iba odrážajú naše vlastné podvedomé naladenie, náš obraz o sebe samých, našu pozitívnu či negatívnu energiu.
Autor v krátkych kapitolách stručne, no výstižne rozoberá možné varianty toho, čo sa deje medzi nami a tým druhým. Podľa jeho vlastných slov je kniha „kurzom“, ktorý nás chce naučiť vytvárať kvalitnejšie a pozitívnejšie vzťahy s naším prostredím a vnútorne rásť.
Jednotlivé kapitoly tvoria postupne narastajúci sled inšpirujúcich myšlienok a námetov, no dajú sa čítať a vnímať i osobitne, pretože každá z nich pojednáva o samostatnej téme. Napr.: Zlosť, Strach, Ohováranie, Lepšie pracovné prostredie, Projekcie, Útok, Moja mienka o sebe, Vina, Vďačnosť, Optimizmus, Vodcovstvo, Skutočné načúvanie... Každú kapitolu tvorí základná myšlienka, väčšinou ilustrovaná príkladom z bežného života, z nej vyplývajúce poučenie, a niekedy rada alebo námet na cvičenie či meditáciu.
Cieľom je prehodnotiť a zmeniť ten spôsob nášho myslenia a vnímania, ktorý pripisuje vinu druhým. Kay Pollak neústupne trvá na tom, že čokoľvek nepríjemné alebo negatívne sa nám deje v súvislosti s druhými ľuďmi, vždy to poukazuje na chybný postoj v nás. A ak sa nám tieto postoje podarí zmeniť, výrazne sa to odrazí aj na našich vzťahoch s inými ľuďmi!
Inými slovami, stále sa máme čo učiť, a každá interakcia s iným človekom je príležitosťou k sebapoznaniu a sebapremene. Preto žiadne stretnutie nemôže byť náhodné - každé, aj to najbanálnejšie, je posolstvom pre náš život a dušu.