Hľadanie: Drak Plamienok
zobraziť:
Kuchár v stredoveku
Sprievodca svetom kuchárov a kuchárok v období stredoveku nielen popredných šľachtických rodov, kde museli tamojší majstri-kuchári zvládať prípravy veľkolepých hostín urodzeného panstva, ale aj chudobných domácností, kde si prosté gazdiné museli vystačiť s málom.
Kniha otvára dvere do stredovekej kuchyne opisom prípravy jedál, ako aj výberom stredovekých receptov, no neopomenie ani oslavu a zatracovanie kuchárov v dobovom umení, literatúre, ľudovej slovesnosti a mravoučnej
spisbe.
Doplňujúce kapitoly slovenských historičiek približujú stredovekú kuchyňu a svet kuchárov na Slovensku.
dostupné aj ako:
Flanérova košeľa
Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice.
Z predhovoru autorky:
Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.
dostupné aj ako:
Kainova kniha
Ako je možné, že autor, ktorého Allen Ginsberg považoval za najbrilantnejšieho človeka, akého kedy stretol, ktorého Leonard Cohen nazval druhým Kristom a William Burroughs jedinečnou osobnosťou šesťdesiatych rokov, ktorého obdivovali John Lennon, Jim Morrison, Diane De Prima, Robert Creeley, Timothy Leary či Patti Smith, zmizol na takú dlhú dobu z literárneho sveta? Odpoveď možno hľadať aj v jednej z jeho mála vydaných kníh. Kainova kniha je výnimočné dielo, je však ťažké jasne definovať, v čom spočíva príťažlivosť denníka Joea Necchiho, feťáka žijúceho na člne, ktorý brázdi rieky a zálivy New Yorku. Joeov svet je svetom drog a narkomanov. Fet je pre neho nástroj, slobodne zvolený a plne opodstatnený; je to Kain, nespokojný, márnotratný, rebel, ktorý nežije podľa nikoho pravidiel okrem svojich.
Ema sa má
Je čistotná, rada číta a občas si ide zacvičiť alebo zaplávať. Má prácu, ktorá jej príde neužitočná a zbytočná. Občas jej život pripadá tak trochu prázdny, bez zmyslu a budúcnosti, inokedy si užíva rozkoš z ničoty a ničnerobenia. Jej príbehy, ktoré nápadne pripomínajú tie naše, kreslí Iveta Merglová.
Sirény
Bájne bytosti, ktoré nedokážu milovať, no vábia do záhuby. Majú problém s intimitou – rovnako ako ľudia so závislosťami –, sú nesmierne nešťastné, darmo sú nadané a krásne. Príbeh v dvadsiatich poviedkach, ktorý sa na prvý pohľad javí ako sled voľne prepojených útržkov spomienok, je v skutočnosti precízne štruktúrovaný román. Prostredníctvom života žien troch generácií ukazuje, ako si vo svete, kde sú deti rovnako nepodstatné ako muži, nesieme bremená úzkosti a závislosti predchádzajúcich generácií – našich matiek. Aj tie najťažšie okamihy sa niekedy dajú preklenúť s ľahkosťou a iróniou, najmä keď nám trpký humor umožní pousmiať sa aj v bezútešných situáciách.
A ako Antarktída
Na svete už nie je veľa miest, kam by ešte nevkročila ľudská noha. Akoby už nebolo čo objavovať. A práve to je tá najnáročnejšia úloha objavovať svet odznova a spôsobom, akým sme ho ešte nevideli. Naučiť sa užívať si jeho bohatstvo a pestrosť tak, aby sme po sebe nezanechali ekologickú katastrofu. Aby svet ostal fascinujúcim miestom aj o tisíc rokov pre tých, ktorí prídu po nás.
Fenomén južného svetadielu autor David Böhm skúma z rôznych uhlov pohľadu a vždy sa snaží vypichnúť to najdôležitejšie. Nastoľuje otázky, ktoré majú presah aj do bežného nepolárneho života. Vďaka tomu, že Böhm podnikol výpravnú cestu na Antarktídu, mal možnosť zažiť nepoznané na vlastnej koži a následne to hravou formou preniesť do knihy. Tá v roku 2020 vyhrala prestížne literárne ocenenie Magnesia litera.
Pes Moko a jeho oko
Psík Moko má len jedno oko. Keďže sa mu preto všetci smejú, žije ďaleko od ľudí a zvierat. Jedného dňa si povie, že samota ho už nebaví. Zbalí si mapu, kompas, deku a granule a vydáva sa na dobrodružnú cestu za novým okom. Zablúdi až do lunaparku, kde spozná malého Viliho. Ten mu pomôže hľadať nové očko a spoločne stretávajú rôzne podivné bytosti . Tie ich naučia, že z toho, čo je iné, než sme my, nemusíme mať strach. Že dobro a krása vychádzajú odinakiaľ. A že sú dôležitejšie veci než to, ako vyzeráme. Pes Moko a jeho oko je šarmantný rozprávkový príbeh vo veršoch pre deti a ich rodičov od známej slovenskej poetky.
Mirka Ábelová (1985) je slovenská poetka, rozhlasová redaktorka, občasná textárka a prekladateľka. Doteraz napísala štyri básnické zbierky pre dospelých. Pes Moko a jeho oko je jej prvá knižka pre deti.
Ukážka z knihy:
Ďaleko od všetkých ľudí,
kúsok vpravo od mesta,
nadránom sa psíča budí,
sníva si sen o cestách.
Slnko šteklí stromom vlasy,
ešte trochu ospalé,
lúčom pritom, nechtiac asi,
klepne šteňa po hlave.
Labkou pretrie jedno oko,
ktoré zľahka otvoril:
zobudil sa psíček Moko,
nie je mu to po vôli.
Treba vstávať, milý Moko,
hor sa rýchlo do sveta!
Rozbehni sa rýchlym krokom,
sýkorka tiež odlieta.
Walden alebo Život v lese
Dva roky, dva mesiace a dva dni strávil americký básnik a mysliteľ Henry David Thoreau na samote v prírode, vo vlastnoručne zhotovenej chatrči pri jazere Walden. K životu bez civilizačných výdobytkov ho priviedla túžba porozumieť svetu, ktorého bol súčasťou, snaha nájsť v ňom svoje pravé miesto a rozlíšiť to, čo je dôležité, od všetkého nepodstatného. Po návrate medzi ľudí spísal svoje pozorovania do knihy, ktorá patrí dodnes k najkrajším oslavám prírody, individuálnej slobody, dobrodružstva sebaobjavovania a jednoduchého, naplneného života.
Thoreauov postoj k spoločenským reformám inšpiroval ľudí ako Lev Nikolajevič Tolstoj, Mahátmá Gándhí, Martin Luther King Jr. či protestujúcich v 60. rokoch, ktorí už nechceli žiť vo svete pokrytectva a konzumu. Walden je dnes klasikou duchovnej a environmentálnej inšpirácie, navyše oceňovaný ako literárny klenot nesmiernej krásy a umeleckého majstrovstva.
dostupné aj ako:
Rok magického myslenia
Kniha Joan Didion osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. V období takmer štyridsiatich rokov s ním zdieľala nielen rodinu s adoptovanou dcérou (o ktorú prišla o dva roky po smrti Johna), povolanie spisovateľky a publicistky, ale predovšetkým spoločne prežitý čas života: „dvadsaťštyri hodín denne, čo zostávalo zdrojom bujarého veselia aj zlej predtuchy pre moju mamu a tety. ,V dobrom aj v zlom, ale nikdy nie celý deň,‘ hovorievali mi v prvých rokoch manželstva. Nedokážem spočítať, koľkokrát za deň, celkom obyčajný deň, sa objavilo niečo, čo som mu nutne musela povedať. Toto nutkanie ma neprešlo ani po jeho smrti. Už mi však nemal kto odpovedať.“
So stratou sa nevyrovnáva, ale ju cez krátke spomienky vkladané do pradiva svojho života opätovne prežíva a zakomponováva do novej, nevyžiadanej etapy bytia bez Johna. Vťahuje nás do rozličných období a prostredí, sme svedkami veselých i smutnejších príhod i osudov rôznych ľudí.
Text Joan Didion sa číta aj nečíta ľahko, je boľavý aj liečivý, môže byť návodom, porovnávacou štúdiou, odkazom z minulosti alebo prípravou na budúcnosť.
Rok magického myslenia sa stal takmer okamžite klasikou a denník Guardian ho zaradil na 2. miesto v rebríčku 100 najlepších non-fiction kníh všetkých čias.
„Napínavá... živá a ostrá, nezabudnuteľná kniha... Presný, úprimný a
prenikavý opis pocitov smútenia potom, ako autorka ovdovela... knihe
nechýba vtip, pretože sa nebojí pravdy.“
Robert Pinsky, The New York Times Book Review
„Ohromujúco úprimná kniha plná prenikavých detailov... Nezmazateľný
obraz straty a smútku.“
Michiko Kakutani, The New York Times
„Neviem o inej knihe, ktorú by sme potrebovali viac než túto...
Nedokážem si predstaviť umieranie bez tejto knihy.“
John Leonard, New York Review of Books
Jeden deň v živote Marlona Zajda
Zajačik Marlon sa jedného dňa zamiluje. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa nezamiloval do zajačika Kamila. Ak sa chcú zobrať a žiť spolu večne, musia pomocou svojich zvieracích kamarátov poraziť úhlavného zloducha neznášanlivosť. Marlon žije pod bratislavských hradom a ak si chce vziať svoju lásku Kamila, musí sa postaviť Milanovi Neprajniakovi, ktorý skutočne nikomu nič nepraje. Ako sa však píše v knihe, Neprajniakovia sú len dočasní, láska je večná. A táto rozprávka pre deti i dospelých to znovu potvrdzuje. Hlavným cieľom knihy, slovami jedného z jej hrdinov psíka Uja Labku, je ukázať deťom, že je v poriadku byť iný. Pretože byť iný, znamená aj byť výnimočný. A je jedno, či ľúbite zajačika alebo zajačicu.
dostupné aj ako:
Chyť zajaca
Kľukatý road trip do minulosti jedného priateľstva a štátu, čo prestali existovať. Sára, ktorá už dvanásť rokov žije mimo Balkánu, sa vracia do rodnej Bosny, aby s Lejlou podnikla cestu do Viedne. Majú sa tam stretnúť s Lejliným bratom, ktorý na začiatku vojny v 90. rokoch bez stopy zmizol. Sára sa usiluje porozumieť Lejlinmu svetu, píše o nej knihu a naháňa pomyselného králika – pointu, ktorú nedokáže uchopiť.
Lana Bastašić píše nadčasovo a autenticky, predstavuje významný hlas z bývalej Juhoslávie. Za svoj debutový román Chyť zajaca získala v roku 2020 Cenu Európskej únie za literatúru. Kniha vyšla v dvadsiatich jazykoch.
Zóna
Zabudnite na severskú detektívku, najdrsnejšie príbehy sa odohrávajú na Gemeri! Alebo ak chcete v Zóne, tajuplnom priestore medzi Rimavskou Sobotou a Londýnom, kam svoj nový komiksový príbeh situoval Daniel Majling. A ako sme u autora Ruda a Ruzkej klaziky zvyknutí, pátranie po záhadne stratenom priateľovi v ňom pôjde ruka v ruke s hľadaním pravdy, zmyslu života a miesta človeka vo vesmíre...
V roku 1904 som v snahe odpútať sa od otca urobil pokus presťahovať sa do Rimavskej Soboty, ale po pol roku som sa vrátil späť do Prahy. Veci, ktoré som napísal v Sobote, som spálil. Boli strašidelne pochmúrne. Až po návrate do Prahy som v poviedkach V trestaneckej kolónii a Premena objavil pre svoje písanie nový, optimistickejší tón.
Franz Kafka, Dopisy Felicii
Vo svete prebieha v súčasnosti niekoľko simultánnych, vzájomne poprepájaných globálnych procesov, ktoré by som jedným slovom nazval tornalizácia spoločnosti.
Noam Chomsky v príspevku Nové aspekty globalizácie
Mnohé životné situácie pred vás kladú otázku: Kto som? Kto naozaj som vo svojej podstate? A kým sa stávam v zlomových, existenciálnych situáciách? Ale až v Lučenci si uvedomíte, že otázka vašej identity sa začína niekde inde. Až tu sa prestanete pýtať: Kto som? A namiesto toho si začnete klásť oveľa nástojčivejšiu otázku: Prečo tu? Prečo práve tu?!
Jean-Paul Sartre v príhovore, ktorý počas svojej prvej návštevy Československa v roku 1963 predniesol pri Timravinom pomníku v Lučenci.
Barbora Celjská - Čierna kráľovná - 2. vydanie
Barbora Celjská, uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela, Žigmunda Luxemburského. Barbora. „Čierna kráľovná“ alebo „nemecká Messalina“ je známa skôr ako podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, než ako skutočná historická osobnosť. Napriek tomu, že bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a poldruha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala až doteraz mimo pozornosti historikov.
Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nesporne pozoruhodnej žene – kráľovnej. Čierna kráľovná je svojským pokračovaním Dvořákovej knihy Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský), knihy, ktorá sa dočkala štyroch vydaní na Slovensku i v zahraničí.
Veľká vzdialenosť
Dominik a Tao sa spoznali náhodou, cez zoznamku na dovolenke. Hoci jeden žije v Bratislave a druhý v Štokholme, vzdialenosť vôbec nevnímajú. Píšu si tisícky správ, absolvujú desiatky videohovorov, zložito si plánujú svoje spoločné víkendy. Ich vzťah prichádza do zlomového bodu. Láska na diaľku je vďaka internetu už bežnou záležitosťou, no nesie so sebou mnohé výzvy.
Komiks Veľká vzdialenosť autenticky a s humorom ukazuje, že nielen milujúci sa gejovia musia bojovať o rešpekt a prijatie, ale aj dvaja ľudia, ktorých od seba delia stovky kilometrov. Podarí sa mladým mužom nájsť spoločný domov?
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Hlasy bez ozveny
Hermann Karnau je zvukový inžinier posadnutý nahrávaním ľudského hlasu. Zaznamenáva všetko od rečnenia vodcov, hluku davu až po zvuk hrdla zovretého strachom. Zároveň je ľahostajný ku všetkému ostatnému. V roku 1940 sa rozhodne systematicky skúmať tento fenomén, a keď si ho všimnú nacisti, využije svoje poznatky v prospech Tretej ríše. Hermanna jeho úlohy zavedú na stranícke zhromaždenia, východný front či do domácnosti Josepha Goebbelsa. Tam stretáva Helgu, jeho najstaršiu dcéru: bystrú, dobrosrdečnú dievčinu, ktorá začína tušiť hrôzu, čo ju obklopuje...
Grafický román oceňovanej ilustrátorky Ulli Lust (Prix révélation, 1994) vyšiel pôvodne ako adaptácia rovnomenného románu Marcela Beyera (Flughunde, 1995).
„Ulli Lust, autorka oceňovanej grafickej autobiografie Heute ist der Letze Tag vom Rest Deines Lebens (Dnes je posledný deň zvyšku tvojho života), spracovala knihu Marcela Beyera Flughunde o bizarnom zvukovom inžinierovi, ktorého zamestnávali nacisti a ktorý sa spriatelil s dcérou Josepha Goebbelsa, výnimočným spôsobom: vytvorila majstrovské dielo v tlmených odtieňoch s expresionistickými ťahmi pera a usporiadaním panelov, ktoré ešte umocňuje mučivý príbeh.“
Boris Kachka, Vulture.com (New York Magazine)
„Odvážny a ambiciózny grafický román.“
Rachel Cooke, Guardian
Ruzká klazika, 2.vydanie
Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku. Hlavne na odľahlých gemerských a novohradských dedinách sa pomerne často stretnete s ľuďmi, ktorí majú na poličke nejakého „Čehova“ a myslia si, že keď si prečítali tieto lacné zlátaniny, sú kompetentní zasvätene diskutovať o veľkých témach ruskej klasiky, ako sú Boh, láska, nesmrteľnosť, zločin, trest a smrť. S ľuďmi odchovanými na takýchto lacných kópiách ruskej klasiky, alebo – ako ju novinári v poslednom čase nazvali: ruzkej klaziky – sa potom ťažko diskutuje o veľkých otázkach bytia, pretože ruzká klazika síce na prvý pohľad skutočne výberom tém, postáv a prostredia pripomína Dostojevského, Tolstého či Turgeneva, ale jej hodnoty prestávajú byť aktuálnymi už po druhom prečítaní.
Stopy dávnej minulosti 10 (Nenapísaná kniha)
Záverečný zväzok knižného cyklu Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti autor už nestihol napísať, nečakane zomrel v decembri 2018. Jeho manželka, historička Daniela Dvořáková sa podujala zavŕšiť knižnú sériu namiesto neho. Na základe osobnej korešpondencie a literárnej pozostalosti manžela napísala strhujúcu biografiu, ktorá zachytáva život a prácu Pavla Dvořáka počas tridsiatich štyroch rokov, ktoré strávila po jeho boku. Ku každej kapitole sú zaradené texty Pavla Dvořáka, ktoré vznikali v tom období, o ktorom konkrétna kapitola pojednáva. Desiaty zväzok Stôp dávnej minulosti je tak spoločným dielom oboch manželov. Je to intímna výpoveď o láske, manželskom živote, smrti a smútku, a súčasne je to kniha plná histórie, myšlienok a nápadov z tvorby Pavla Dvořáka. Pavel Dvořák túto knihu už nemohol napísať sám a predsa je jej autorom. Je to jeho nenapísaná kniha.
dostupné aj ako:
Persepolis
Prvé slovenské súborné vydanie autobiografického komiksu, v ktorom sa s autorkou prenesiete do jej detstva a dospievania v Iráne, do obdobia islamskej revolúcie aj vojny s Irakom, až do jej odchodu na francúzske gymnázium vo Viedni a pokus o návrat do vlasti. Mnohí príbeh poznajú najmä vďaka rovnomennému filmu, ktorý okrem Oscara za najlepší animovaný film a Zlatej palmy z Cannes pozbieral ocenenia po celom svete. Marjane Satrapi, inteligentné a bezprostredné dieťa radikálnych marxistov a pravnučka posledného iránskeho šáha, vydáva svedectvo o detstve jedinečne spätom s históriou jej krajiny. Napriek mnohým útrapám dodáva jej detský pohľad na svet príbehu ľahkosť a humor.
Denník z Wuchanu
Dvadsiateho piateho februára 2020 sa čínska spisovateľka Fang Fang prebudila do novej reality izolovaného mesta, v ktorom sa začal šíriť neznámy vírus. Zavretá doma začala písať online denník, ktorý čoskoro čítali desiatky miliónov ľudí denne a neskôr vyšiel vo viacerých svetových jazykoch. Emotívne opisuje začiatok pandémie Covidu, zlyhania miestnej vlády, kolaps zdravotníctva vo Wuhane a život počas sedemdesiatich šiestich dní prísnej karantény, keď sa nesmelo z domu ani na krok.
Rok od začiatku pandémie vychádza Denník z Wuhanu aj v slovenčine. Knihu z čínštiny preložil sinológ Pavel Dvořák, ktorý v Číne žije už desať rokov. Denník rozšíril o množstvo poznámok, ktoré približujú čitateľovi čínske reálie a zaujímavosti o živote v Číne, ako aj o fotografie dokumentujúce prvý rok pandémie v Šanghaji, kde spolu s rodinou býva.
dostupné aj ako: