Najnovšie - Eseje, úvahy, štúdie strana 9 z 10

Kniha „Hal a Partňa, anjeli“ núka príbehy anjelov formou zábavy, nepriamo odpor k fanatikom aj bludárom. Východisková idea: dvaja stratení anjelíci, ktosi kdesi ich tu zabudol a oni si tu teraz lietajú, behajú, diskutujú, užívajú si a všeličo iné robia. Nikto sa im do toho nemieša. Občas sa len tak bavia, sem tam rozprávajú hala bala, občas mlčia, vždy »takmer« bez následkov. Klasická angelológia by ich zaradila medzi anjelov exotov. Nehodno zabúdať, že jediným dokonalým je absolútny Boh. Ak by ste sa obrátili na svojho kňaza, či môžete čítať túto knihu, isto by vám to vyhovoril. Autor blogoval, písal poviedky, humor, básne, úvahy aj zamyslenia, komentáre. Držiteľ čestného diplomu za poviedku (Jašíkove Kysuce, Literárny salón Trnava), 1. miesto v poézii literárnej súťaže „Tak píšem ja“ Žiar nad Hronom. Študoval na gymnáziu Topoľčany, v r. 1984-86 RK CMBF Bratislava.

V knihe nájdete širokú ponuku humoru, satiry, paródií, anekdôt aj vtipov, absurdnej poézie, Haiku, poviedok aj mikropoviedok, glôs, aforizmov, breptov, skomolenín, hlodov, haluzí, výroky detí, otázky aj odpovede, poznámky, pa-slovník, horoskopy atď. (Príležitosť zasmiať sa) „Z vreca von“ je originálnou na našom trhu. (Odpovede na „otázky“: Sú všetci nevinní? Ako dlho budeš žiť? Mohli by sme ísť spolu? Čo je lepšie žene nepovedať? Čo sa pripísalo do biblie? Kto nás zobudí?) Autor blogoval, písal poviedky, rôzny humor, poéziu, úvahy aj zamyslenia, komentáre, polemiku. Držiteľ čestných diplomov za poviedku (Jašíkove Kysuce, Literárny salón Trnava), 1. miesto v poézii literárnej súťaže „Tak píšem ja“ Žiar nad Hronom. Študoval na gymnáziu v Topoľčanoch, v r. 1984-86 na RKCMBF Bratislava.

Kniha „Boha a nebo nesprivatizuješ“ - cieľom je vystihnúť základné myšlienky k aktuálnym dejom spoločnosti, v časoch inflácie informácií, kedy je občas ťažké vyznať sa, čo je omyl a čo je pravda, čo je už demagógia a čo „iba“ zotrvačnosť v „tradičnom“ myslení. Do knihy sa dostalo to, čo „stálo za TO“. Autor píše – lakomosť ako kardinálny smrteľný hriech, o príklade Zacheja z Evanjelia, núka „revolúciu“ bohumilého pokánia, píše o fanatizme, o strate dôvery, o viere, o islamizácii, o Duchu svätom, o eutanázii, o výrokoch k nenávisti, o obhajobe Sedembolestnej, o pravdivom ponímaní cudzoložstva a smilstva, o arcibiskupovi Svätoplukovi, o škodlivosti „katolíckeho boľševizmu“, stručne o scientológii atd. Autor blogoval, písal poviedky, humor, básne, úvahy aj zamyslenia, komentáre ai. Držiteľ čestného diplomu za poviedku (Jašíkove Kysuce, Literárny salón Trnava), 1. miesto v poézii literárnej súťaže „Tak píšem ja“ Žiar nad Hronom. Študoval na gymnáziu Topoľčany, v r. 1984-86 na RK CMBF Bratislava.

Evitapress prichádza s novou edíciou - MEDZI NAMI, ktorá sa bude venovať ženám, mediálne známym ženám, silným ženám. Z veľmi osobných až intímnych rozhovorov s nimi sa dozviete to, čo vám médiá nikdy neponúknu. Dnes, keď pozitívna informácia prestáva byť pre bulvár zaujímavá a čitateľom sa podsúvajú zväčša informácie o ľuďoch, ktorí šokujú svojimi bizarnosťami, a nie tým, že sú úspešní, múdri a chytrí, prichádza Evitapress s realizáciou nápadu predstaviť tieto ženy inak. Z druhej strany. Aké sú matky, priateľky, manželky, milenky. Čo milujú a čo rady nemajú. Aké sú ich slabosti a silné stránky. Nazrieme do ich súkromia aj do trinástych komnát. Ale to len – medzi nami... Prvá z tejto edície má názov Monika a v rozhovore s Evitou Urbaníkovou sa predstaví Monika Flašíková-Beňová. V knihe Monika odhaľuje svoje naozajstné ja, svoje pády aj vzostupy, svoje vzťahy s mužmi, rodinu, hovorí o zradách najbližších ľudí, ale aj o priateľkách, ktoré pri nej stoja v zlom aj v dobrom. Hovorí o tom, ako peniaze dokážu zamávať človekom, o politike a o ženách v nej, o živote s Fedorom, o úspechu a o svojej predstave ženskosti... Nájdete v nej aj fotografie zo súkromia, ktoré ste nikde nevideli. Nápad napísať knihu vznikol pred rokom na spoločnej dovolenke Evity s Flašíkovcami v Chorvátsku, dnes je na svete a je prvou zo série ďalších.

Poezie a umění tvořily důležitou součást života francouzského myslitele Jacquesa Maritaina (1882–1973). Jeho žena Raissa byla básnířka, měl mnoho přátel mezi umělci a básníky (mj. Ch. Péguy, G. Rouault, M. Chagall aj.). Rozsáhlou a originální část svého filosofického díla věnoval teoretickým otázkám umění. Odpovědnost umělce (1961) je poslední Maritainovou větší publikací z této oblasti; jejím základem byly přednášky na universitě v Princetonu. Po stránce obsahové se v knize Odpovědnost umělce stýkají dvě samostatné disciplíny, filosofická estetika a filosofická etika. Maritain ovšem neřeší obecné problémy estetiky nebo obecné problémy etiky. Vychází ze svébytných pojetí teorie umění a teorie mravnosti a na tomto základě pojmenovává vzájemný vztah obou oblastí.

Moderný preklad najslávnejšieho a celosvetovo najvydávanejšieho Freudovho diela. Na počiatku štúdia problematiky obsiahnutej v tejto práci stojí konštatovanie Sigmunda Freuda, že fantázie neurotikov sa podobajú mýtom a kozmogóniám starých národov. Eseje zhrnuté do diela Totem a tabu predstavujú pokus o aplikáciu psychoanalýzy na problematiku etnológie, etnografie, antropológie a náboženstva. Freud sa vracia k fenoménu totemizmu ako nábožensko-sociálnej sústavy a jeho funkcie v regulácii sociálnych vzťahov v primitívnych spoločnostiach. Originálny je však jeho prístup pri analýze tabu a jeho podobnosti v správaní nutkavých neurotikov, popis vzniku svedomia a citovej ambivalencie. Podobnosti a odlišnosti tabu a neurózy nachádza aj pri skúmaní všemohúcnosti myslenia a vzniku oidipovského komplexu u detí. Hypotéza totemickej hostiny ako pripomenutia otcovraždy na úsvite dejín sa stáva Freudovi východiskom pre skúmanie nielen totemizmu ale aj vzniku náboženstva ako sociálneho javu. Názorom, vysloveným v tejto knihe môžeme veriť, alebo k nim pristupovať skepticky, nenechajú nás však ľahostajnými a nútia k zamysleniu nad problémami človeka a jeho duševného života. Originálne a podnetné myšlienky autora pôsobia inšpiratívne až po súčasnosť a sú predmetom neustálych diskusií nielen v oblasti psychoanalýzy ale aj ostatných humanitných vied.

Výber z diela Sigmunda Freuda prináša štúdie k problematike náboženstva a kultúry. Budúcnosť jednej ilúzie je zásadným textom o podstate a funkcii náboženstva ako sociálneho fenoménu. Freud v ňom uvádza svoje povestné vymedzenie náboženstva ako kolektívnej nutkavej neurózy a skúma možnosti jeho zániku. V ďalších štúdiách (Prečo vojna?, Časové úvahy o vojne a smrti) sa venuje problematike vojny ako predmetu psychoanalytického skúmania a prichádza k zaujímavým formuláciám o možnostiach modelovania afektívneho života na vylúčenie agresívneho a deštruktívneho pudu v človeku. Zaujímavým spôsobom analyzuje postoj k smrti u človeka v podmienkach vojny, ktorá ruší pocit nesmrteľnosti v nevedomí u jedinca, lebo robí smrť reálnou a odhaľuje prapôvodné pudové potreby a pohnútky. Štúdia Nespokojnosť v kultúre je významný kriticko-teoretický spis o podstate kultúry a jej funkciách, v ktorom Freud rozvíja svoju myšlienku protikladu kultúry a pudov a represívnej funkcii kultúry, ktorá v dôsledku odmietania pudového uspokojenia vedie k nepriateľstvu voči kultúre, deštrukcii a vzniku kolektívnej neurózy. Cenou za kultúrny pokrok je strata šťastia a nárast pocitu viny ľudstva. Otázku možnosti terapie neurotickej kultúry a výsledku boja Erosu a deštrukčného pudu však necháva otvorenú. Čitateľ dostáva do rúk zásadné texty psychoanalýzy, ktoré podstatne zasiahli do diskusií a ovplyvnili prístupy k náboženstvu a kultúre v 20. storočí, až po súčasnosť.

Maritain ve svých Sedmi lekcích neprobírá všechna témata klasické metafyziky. Jde o noetické základy metafyziky a o to, co bezprostředně vyplývá z povahy jsoucna, totiž o první ontologické principy. Je to spíše úvod do metafyziky. Autor rovněž nepostupuje strohým způsobem tradičních metafyzických pojednání, v jeho výkladu je patrná snaha o uvolněné podání obtížných problémů, jak je to obvyklé při ústním přednesu. Maritain také záměrně překládá starou teorii do terminologie, která je bližší současnému cítění a současnému spekulativně praktickému zájmu. Jeho jazyk je leckdy obrazný a smyslově názorný, ale výklad nikdy neopouští jasné a zřetelné kontury skutečnosti.

Výber z najčítanejšieho ekonomického blogu na svete. Pri príležitosti desiateho výročia vydania Freakonomics autori prinášajú výber najlepších príspevkov z rovnomennej stránky. Za dekádu sa stal z Freakonomics svetový fenomén, predalo sa vyše 7 miliónov kníh preložených do vyše 40 jazykov. Rovnako populárnou sa stala webová stránka s vyše 150 miliónmi stiahnutí podcastov. Písanie na blog, ktorý vznikol krátko po vydaní prvej knihy, je neformálnejšie a osobnejšie. Za dekádu sa na stránke objavilo vyše osemtisíc príspevkov od Levitta, Dubnera, ale aj ďalších autorov. Ako zvyčajne, aj tu si kladú množstvo zvláštnych otázok: Ako spáchať najlepší teroristický útok? Majú záchranu planéty v rukách vegáni? Mali by sme nechať cyklistov na Tour de France dopovať? Prečo sú ženy také nešťastné? Knihu dopĺňa aj niekoľko rozhovorov, od nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu až po luxusnú prostitútku. Prajeme príjemné čítanie.

Zostavil, editoval a pýtal sa Štefan Hríb. Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry. Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.

Třináct rozhovorů s předními osobnostmi kultury, z nichž některé již nežijí (a proto jde rázem o cenná svědectví), je doplněno krátkými poeticky trefnými postřehy a literárními ukázkami. Michal Huvar zpovídá Dana Bártu, Danielu Fischerovou, Josefa Hiršala, Miroslava Holuba, Jaroslava Hutku, Martu Kubišovou, Vladimíra Mertu, Bolka Polívku, Kamilu Sojkovou, Jana Šmída, Jarmilu Šulákovou, Jiřího Veselského a Wanastowi Vjecy. „Autor nenechává rozhovory sklouznout do magazínovosti. Zajímá jej přesah, rozpor i souvislost – ať už třeba mezi uměním a byznysem nebo bývalou totalitou a současným butikovým kapitalismem,“ napsala o nich svého času recenzentka deníku Rovnost. Odráží se v nich nejen osobní osudy zpovídaných, ale i kulturní a společenská atmosféra poloviny 90. let 20. století.

Třetí kniha Josefa Kubíka Šlehy a úsměvy v demokracii je výrazným ukročením mimo to, čím se autor žijící léta v Austrálii zapsal v České republice mezi čtenářské vrstvy. Nepojednává o sexualitě člověka, jako předchozí tituly Sexualita bez tabu a V žáru erotiky, ale je jakýmsi svéráznou názorovou platformou, v níž se Kubík vyrovnává ponejvíce s politickými tématy okolo nás.

Kniha představuje výbor esejů a dalších textů, které spisovatel a politolog Jiří Pehe publikoval v různých periodikách mezi roky 2011 a 2015. Jejich ústředním tématem je myšlenka, že jsme svědky i aktéry zásadní proměny západní civilizace, tak jak ji známe od doby osvícenství. Zatímco „zánik“ starého světa rozumu a modernity jsme schopni vidět a analyzovat, zrod nového, budoucího věku naší civilizace dokážeme jen stěží zahlédnout. Autor tento motiv rozebírá na různých úrovních, ať už pomocí pojmů, jako je globalizace a globální kapitalis¬mus, národní stát, nacionalismus, občanská společnost, masová média, masová kultura, liberální demokracie založená na politických stranách a ideologiích, anebo prostřednictvím literárních a filmových děl, jimž mnohdy vévodí bezútěšný katastrofismus. Zvláštní pozornost věnuje Jiří Pehe také naší české realitě, respektive politické kultuře, národní mentalitě a institucím. Situace je u nás podle něj komplikovaná tím, že na nás dopadají všechny civilizační jevy, jako je globalizace či úpadek nebo proměna určitých institucí, ale zároveň jsou některé negativní jevy ještě zesíleny v důsledku diskontinuity našeho demokratického vývoje.

Známé, u nás dosud nevydané přednášky Jana Vodňanského, inteligentní féerie zdánlivě seriózních teorií podložených logickou úvahou s matematickou strukturou vzorce či systému, jejichž pointa ovšem tkví v absurditě a nadsázce, tolik příznačné právě pro humor Jana Vodňanského, texty jsou doplněny autorovým bohatým ilustračním materiálem.

Knihu otevírá nejznámější a médii nejsledovanější kauza – příběh tzv. spartakiádního vraha Straky. Co asi prožívá oběť, trýzněná a vražděná mladistvým deviantem? Co přiměje člověka k tomu, aby vraždil? Jak se chová před tím, při tom, po tom? A na co myslí vyšetřovatel, když přijde na místo činu a pohlédne smrti do tváře? Kriminalista Jiří Markovič vzpomíná v rozhovoru s autorem knihy nejen na tento případ, ale i na mnohé další, jejichž detaily jsou zde publikovány vůbec poprvé. Zvláštní postavení má tragická událost, která se odehrála před sedmatřiceti lety. Tehdy byla cestou domů zavražděna mladá dívka. Bylo jí pouhých sedmnáct. Tehdy stáli vrah a jeho vyšetřovatel proti sobě. Dnes si dokázali podat ruce, usednout k jednomu stolu a vrátit se ve vzpomínkách k oné hrůzné noci. Někdejší vrah a dnešní úspěšný malíř daroval „svému“ vyšetřovateli obraz, jehož motiv je použit na přebalu této knihy. Duše namalovala svůj portrét.

Tematický záběr fejetonů je široký: od aktualních problémů v českém zdravotnictví, praktických důsledků politických rozhodnutí přes vyzdvihnutí typických rysů české povahy ke vztahu k jídlu či potravinovým doplňkům. Především vtipný a výstižný popis české společnosti počátku 21. století. Nikomu z nás to občas nedá a na ledacos by si rád postěžoval. Impuls prvního okamžiku se však otupí, záměr vybledne a rozhněvaný muž k počítači neusedne. Štěpánu Svačinovi slouží ke cti, že svá hnutí nenechává na cestě. Leckdy se mu daří promluvit za celou lékařskou komunitu. A to je dobře. Zaujatě vykládá o všem, co ho pálí, někdy i žere. Většinou v medicíně a kolem ní, ale i v „naší době“. Jeho jazyk je sdílný, bez parád a kudrlinek. Snad mohu napsat, že pokračuje v thomayerovském stylu v duchu hesla „zaujmout a nekázat“. (z předmluvy prof. Ctirada Johna)

Kniha rozhovorov s najrozmanitejšími osobnosťami, ktorí boli hostia kňaza, publicistu a cestovateľa Mariána Gavendu v televíznej relácii LUX. Sú to osobnosti, ktorých ľudskou či tvorivou dominantou nebol duchovný život. Rozhovor s nimi mal divákom ukázať, že aj všetci títo muži a ženy, mladí i starí, laici i klerici sa pohybujú niekde „medzi nebom a zemou“ a ich bežnú životnú skúsenosť pretkáva aj duchovná dimenzia, ktorá má rozmanité podoby. Tie môžu byť motiváciou, obohatením a osviežením pre všetkých. Kniha obsahuje devätnásť rozhovorov s osobnosťami, ako sú: Ľubomír Feldek, Karol Kállay, Darina Laščiaková, Miroslav Saniga, Mária Jasenková, Lívia Rovná a iní. Ambíciou knižky je ukázať, že duchovno sa snúbi so svetskými záujmami, že náboženská dimenzia, jej témy, životné otázniky i odpovede patria k ľudskej prirodzenosti. Každý človek sa konfrontuje s touto témou. Kniha Život medzi nebom a zemou toto všetko prirodzene zahŕňa.

Autentické dialógy spisovateľa a publicistu Ľuboša Juríka so slovenskými, českými, európskymi i americkými spisovateľmi. Kniha prináša nové alebo doplnené rozhovory s významnými spisovateľmi, v ktorých sa otvorene hovorí o tvorivej činnosti, o metodike tvorby, o osobných ťažkostiach autorov, ale aj o dobovej politickej situácii a spoločenských súvislostiach modernej histórie. Spisovatelia odpovedajú na otázky o etike aj estetike, vyjadrujú sa k filozofickým otázkam, ale aj k bežným problémom jednoduchého čoveka. Kniha je zaujímavým pohľadom do vnútra spisovateľov, ale aj ich svedectvom o našej nepokojnej dobe. Čitateľ nájde v knihe rozhovory so spisovateľmi, ako sú Louis Aragon, Frederick Forsyth, Françoise Saganová, John Updike, Milan Rúfus, Günter Grass, Allen Ginsberg, Ladislav Ťažký, Bohumil Hrabal, Ladislav Mňačko a ďalší.

Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom? Ako sa pašovali Biblie do Ruska? Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa. Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo? Ako sa dá dostať k synovi diktátora? Prečo som riskoval trest smrti? Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie? Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak? Prečo sa mal Fico stať prezidentom? Zaslúžil si Figeľ doktorát? Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami? Za čo má katolík zápasiť v 21. Storočí?