Najnovšie - Romantická beletria strana 42 z 500

Byla jsem uvězněná v manželství, které mělo zlaté mříže a přísná pravidla. Jediné, co mi paradoxně dávalo pocit volnosti, byla má práce zdravotní sestry ve vězení. A právě tam, mezi zdmi plnými zoufalství a utrpení, jsem po setkání s nebezpečným mužem odsouzeným na doživotí pochopila, že i na tom nejtemnějším místě může vzplanout touha po svobodě, po lásce… i po zakázaném doteku.

Tri ženy. Každá je iná, no predsa majú niečo spoločné. Osamelej Nine do života vstúpi vdovec Oliver. Spočiatku sa stretávajú tajne. Čoskoro sa Nina zoznámi s Oliverovou dcérou a matkou. Má veľké očakávania a plná elánu sa presťahuje k snúbencovi. Púšťa sa do nerovného zápasu s nastávajúcou svokrou. Nič, čo Nina urobí, nie je Marte po chuti. Keď už sa zdá sa, že je všetko stratené, Oliver nájde spôsob, ako si Ninu opäť získať. Oľga sa po tragickej smrti svojej dcéry uzavrie pred okolím. Svet sa jej nanovo rúca, keď zistí, s kým sa jej mladá suseda Nina zaplietla. Má ju varovať?

„Povaha môjho „sváka Ragana z Brezovej“ je spoločná každému domorodému Brezovanovi, chytrá, bystrá, dovedná a keď treba i figliarska — ako to už obchod alebo dlhá chvíľa sebou donáša. Vo svojich kapitolách o svákovi Raganovi snažil som sa načrtnúť aspoň niekoľko príbehov z vlastností Brezovana prýštiacich.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Nultá línia. To je miesto, kde umiera už aj nádej. Kde sa pozeráš vojne rovno do očí. Kde sa dá ísť ďalej jedine cez mŕtvoly. Ale predsa sa tam ešte žije. Kdesi medzi lepkavým blatom a dronmi. Medzi nekonečným čakaním, ubíjajúcou nudou a pálčivým strachom. Fenomenálny vojnový román Null Szczepana Twardocha nás zavedie priamo do zákopov ukrajinského frontu, kde slová bratstvo a odvaha nadobúdajú celkom nové významy. Poľský prozaik Szczepan Twardoch je jedným z mála západných autorov, ktorí opakovane cestovali na front v Ukrajine. Privážal tam materiál i humanitárnu pomoc, cestoval s vojakmi na dohľad k nultej línii a na vlastné oči videl hrôzy vojny, o ktorej si mnohí myslia, že vlastne ani nie je. Silné frontové zážitky spracoval do románu, z ktorého dýcha duch najslávnejších vojnových kníh od Remarquea či Hemingwaya. V Twardochovom románe Null sledujeme príbeh vojaka Koňa, poľského historika s ukrajinskými koreňmi, ktorý sa po ruskom plnoformátovom útoku na Ukrajinu prihlási ako dobrovoľník do ukrajinskej armády. Za sebou necháva trosky svojho života v Poľsku, aby čoskoro narazil na tvrdú vojnovú realitu. Zažíva kontrast medzi bohatým Kyjevom a zdevastovaným Donbasom, priepasť medzi oficiálnymi obrazmi a skutočným stavom armády, v ktorej vládne ľahostajnosť a nepotizmus. Na nultej línii sú zapálení dobrovoľníci, ale tiež množstvo ľudí, ktorí nechcú bojovať. Je tu alkoholik, ktorý s nostalgiou spomína na Sovietsky zväz, je tu mladý študent, ale aj bývalý príslušník Berkutu. Je tu vojak Kôň a jeho spolubojovníci, ktorí hľadajú zmysel života a svetlo medzi dronmi. A je tu aj internet zo starlinku. Szczepan Twardoch sa so svojimi témami nemazná. Tak sme ho spoznali v románe Kráľ z boxerských ringov medzivojnovej židovskej Varšavy a inak to nie je ani tentoraz. Null je román o skutočnej vojne. A hoci postavy a dej sú vymyslené, ich podobnosť s reálnymi ľuďmi a udalosťami vôbec nie je náhodná.

Tak to dopadne, keď si žena nemá čo obliecť na večierok. Poviedka zo Zlatého fondu SME.

„Hoci boli náš sváko figliar a viselec, predsa len rád mali svojho spolublížneho a úmyslne neškodili nikomu. Hovorievali často: „Z lásky prišiel človek na svet, z lásky sa narodél. Jako výbavu priniesél si nárok na lásku a teda z jeho podielu na láske nikdo mu nesmie nyšt vziat. A preto ludkovia dobrí, milujte sa vespolek“.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ale Mathilde sa nevzdala. Zmietla jeho odmietnutia zo stola. Rok čo rok sa k téme vracala. Každé leto, keď zafúkal chergui a spaľujúce horúčavy jej išli na nervy, znovu vyrukovala s nápadom na bazén, ktorý v ňom vzbudzoval odpor. Myslela si, že to nikdy nepochopí, on, ktorý nevedel plávať a bál sa vody. Zjemnela, štebotala, prosíkala ho. Nevnímala ako hanbu, že by ukázali, čo dosiahli. Nikomu tým neubližovali. Mali predsa právo užívať si život po tom všetkom, čomu obetovali svoje najkrajšie roky, najprv vojne a potom statku. Chcela bazén. Chcela ho ako náhradu za všetky obete, za samotu, za premrhanú mladosť.“ Píše sa rok 1968. Amin premenil neúrodné pole na prosperujúce hospodárstvo a stal sa súčasťou novej buržoázie, ktorá verí v pokrok, oslavuje život a s nádejou hľadí do budúcnosti. No krajina, ktorá si len nedávno vydobyla slobodu, ešte stále hľadá samu seba – rozpoltená medzi tradíciou a modernitou, medzi povrchnou ilúziou Západu a nevyrieknutou hanbou minulosti. Na tomto nestabilnom pozadí vyrastá nová generácia, ktorá sa odmieta prispôsobiť. Deti tých, ktorí bojovali o nezávislosť, sa samy musia rozhodnúť, akú cenu sú ochotné zaplatiť za slobodu, telom aj dušou. Román Dívajte sa, ako tancujeme pokračuje v pútavej rodinnej ságe, ktorú Leila Slimani začala románom Krajina iných – Vojna, vojna, vojna s rovnakou emocionálnou hĺbkou, nezabudnuteľnými postavami a nekompromisným pohľadom na spoločnosť, ktorá sa mení, no nie vždy vyvíja.

Menej známa divadelná hra J. B. Ivana hľadá odpoveď na otázku, aká by bola naša reakcia, keby Ježiš znovu prišiel na svet. Poukazuje na aroganciu moci a rozdiely v kresťanskej morálke proklamované a skutočne žité. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Prvý diel „Sváka Ragana z Brezovej“ prijala naša verejnosť sympaticky; príslušné recenzie vyšli v sedemnástich slovenských i českých časopisoch. Toto mi bolo podnetom, aby som pokračoval v opisovaní životných príbehov i skúseností brezovského sváčka, takto dobráka od kosti, ale nenapraviteľného figliara.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nevracaj sa. Reči o koreňoch nie sú nič iné než spôsob, ako ťa pribiť k zemi – a potom, na minulosti, dome, predmetoch, spomienkach nezáleží. Zapáľ veľký požiar a vezmi si oheň. Nepoviem ti dovidenia, miláčik, poviem ti zbohom. Postrčím ťa z útesu, pustím lano a budem sa dívať, ako plávaš. Láska moja, nerob kompromisy so slobodou, nedôveruj teplu vlastného domova.“ Tri ženy. Tri generácie. Jedna neúnavná túžba po slobode. Mia a Ines, tretia generácia rodiny Belhajovcov, prichádzajú na svet v osemdesiatych rokoch. Rovnako ako ich stará mama Mathilde, ich matka Aicha či teta Selma, aj ony túžia po slobode, no každá iným spôsobom: v exile, v samote, v zápase so svetom. Musia si vybojovať priestor pre seba, naučiť sa čítať nové pravidlá, prekračovať hranice medzi kultúrami a postaviť sa čelom k predsudkom, tichému vylúčeniu aj otvorenému rasizmu. V románe Vzal by som si oheň Leila Slimani veľkolepo uzatvára trilógiu Krajina iných, rodinnú ságu napísanú s výnimočnou citlivosťou a silou. Krajina iných je trojdielna freska o tom, čo znamená patriť – k rodine, krajine, sebe samej.

„Nemohuť, co se týče těch podivných skutků, vydati jiné svědectví, než své vlastní. Nechcete-li mi věřiti, dobrá, nevěřte mi.“ Klasika ze Zlatého fondu SME.

Alexa Dinsmor je svojrázna, priateľská a životaplná žena, ktorá si s ničím neláme hlavu. Jej vnútorný pokoj a entuziazmus, ktorý jej každý závidí, obráti naruby okúzľujúci a sympatický David Flanag. Ale až keď sa jej tento naoko milý, praktický a rozumný chlap dostane pod kožu, spoznáva jeho pravé ja. Škoda na jej srdci je už však napáchaná a Alexu čaká najťažšia skúška jej života. Nedokáže ho poslať do pekla, kam podľa nej patrí, ale ani ho donútiť, aby sa do nej zamiloval. Takže sa začína boj medzi láskou a nenávisťou a výsledok je neistý.

Pokračovanie bestsellerového románu Narodené v Auschwitzi V roku 1945 prekročila Ester brány Auschwitzu. Napriek mizivej šanci prežila, no jej srdcervúca cesta sa tam len začína. V koncentračnom tábore porodila krásne svetlovlasé dieťa, len aby jej ho vzápätí odobrali a darovali nemeckej rodine. Ale vojna sa už skončila a Ester teraz túži nájsť svoju malú dcérku. Európa je však v troskách, židovské rodiny násilne rozdelili a každý zúfalo pátra po svojich blízkych. Vo všetkých sirotincoch a nemocniciach, ktoré navštívi, si Ester prezerá tváre uplakaných batoliat a pri pohľade na každú svetlovlasú hlavičku a každé modrooké dieťa sa jej rozbúši srdce. Lenže ako plynú mesiace a roky, nádej, že svoju dcérku nájde, sa pomaly vytráca. A Ester si kladie otázku, či je malá Pippa vôbec v bezpečí – alebo či ten zázrak, čo jej zachránil život, ju nakoniec nevystavil ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Objíme ešte dieťa, ktoré má na ruke rovnaké tetovanie?

Román o životních iluzích, touhách a prohrách tří současných žen, jejichž osudy se prolínají. Ani jedna není se svým životem spokojená.Svobodná Vanda chce v životě zakotvit. Vdaná Vendula pomalu dospívá do Kristových let a má dojem, že jí život protéká mezi prsty. Cítí se nedoceněná a vyčerpaná. A Magdě nevyhovuje celkový styl života, jaký s rodinou vede. Velkoměsto i problematické soužití s manželovými rodiči.Osud zapříčiní, že se jednou potkají, a aniž by spolu navázaly bližší kontakt, cítí, že by si přály místo vlastního žít život té druhé. Až se jim splní radikální životní změna, budou šťastnější?

Nový román Marka Verina si kladie otázky, čo sa môže stať spoločnosti, posadnutej novými technológiami umelej inteligencie, AI. V príbehu, ktorý sa odohráva v protirečivom prostredí výtvarnej bohémy, informačných technológii a bezdomovcov, vyhnaných na okraj spoločnosti, sa odvíja intímny vzťah muža a ženy, ktorí hľadajú to najdôležitejšie, prosté ľudské šťastie: „Minulosť je vždy spojená s výčitkami. Ak by sme boli teraz na Robinsonovom ostrove a nemuseli merať čas, sama by som ti vyrozprávala všetko, do poslednej podrobnosti. Zvedavo by som počúvala tvoje príbehy. Ale či nevidíš, čo sa tu deje? Čo sa to s nami stalo? Čo sa stalo s mestom, ktoré si dávno opustil? My sme tu ostali. Naše životy sa odohrávali na oboch brehoch tejto rieky a teraz tu niet jediného mosta. Neviem, čo je s ľuďmi, ktorí ostali na tom druhom, horšom brehu. Neviem, či ten, kde som sa ocitla bez toho, aby som sa snažila, či je to správny breh. Možno je lepší, ale nie spravodlivý.“ Napínavý príbeh o láske, ktorá hľadala cestu z bludiska. Tu a teraz, v budúcnosti, ktorá nie je v nedohľadne. Román bol inšpirovaný unikátnym dielom slovenského maliara Viliama Chmela (1917-1961) a súčasníkov Generácie 1905. Je pokusom načrtnúť nielen obraz súčasnosti, so všetkými prejavmi kultúrneho rozpadu, ale aj nejasnej budúcnosti, ktorá sa javí byť nevyhnutnou.

V ŽIVOTĚ TOUŽIL JEN PO TOM, ABY JI MOHL VLASTNIT.Zradila ho. On se teď chce pomstít nevlastní sestře, kterou byl tajně posedlý od chvíle, kdy ji spatřil. Jeho sestra je ale zároveň důvodem, proč na několik let skončil ve vězení. Teď je znovu na svobodě a připraven ji pronásledovat.Malachiášovi Vizeovi patří z Olivie úplně všechno.Její mysl.Její tělo.Její duše.Její strach.Její bolest.O halloweenské noci už nedokáže dál číhat ve stínech. Jediné, co si ještě musí podmanit, je její srdce. A je odhodlaný si ho získat.

Ako dlho sa dá odolávať zakázanej láske? Odvtedy, čo sa jej sestra vrátila do rodného domu, sa Bianca cíti stratená. Po prvýkrát v živote nie je jediná, kto sa stará o rodinu. Nevie prestať myslieť na Lorenza. Miluje ho od detstva, ale nevraživosť medzi ich rodinami im nedovolí byť spolu. Narazí na Branda, priateľa z detstva, ktorý jej dohodí prácu v galérii Uffizi. Čím viac času s ním trávi v archívoch, kde katalogizuje vzácnu knižnicu, tým viac ju fascinujú jeho teplé hnedé oči. Pomôže jej jeho jemný úsmev uzdraviť srdce?

Každé monstrum mělo kdysi tvář dítěte. A někdy… i srdce. Narodil jsem se v pekle. Zpřelámaný, tichý, zbytečný. Dali mi novou šanci. Chtěli ze mě udělat někoho lepšího. Ale někteří z nás jsou příliš poškození, aby žili normálně. Nikdy jsem neměl milovat. Ale ona byla jiná. Dívka, která šeptala pohádky příšeře pod postelí. Ztratil jsem ji dřív, než jsem si ji mohl vzít. A pak jsem se po dvanácti letech vrátil. Už to nebyla moje malá vypravěčka pohádek – byla žena, nádherná, nebezpečně vzpurná… A pořád moje jediná slabost. Jenže já nejsem hrdina v jejím příběhu. Jsem Maniak. A Maniak miluje po vém. Temně. Navždy.

Na francouzském venkově, sužovaném dešti a mrazivými zimami, kde chudoba a strach vládnou životu jako v zapomenutém středověku, se objevuje Madelaine – hladová, divoká dívka z lesů, s nezkrotným plamenem v očích. Adoptuje ji místní rodina, která v ní vidí naději, zatímco jiní v ní tuší hrozbu. V osadě, kde se muži podvolují strachu o holý život, ale ženy – vedené odhodláním chránit své děti – jsou připraveny prolít krev, odhaluje Madelainin příchod skrytá tajemství a otřásá křehkým řádem komunity, která balancuje na hranici strachu a vzpoury. Sandrine Collettová mistrně splétá příběh o vzdoru bezútěšnému osudu, kde se dívčí nevinnost mění v nezkrotnou sílu.