Najnovšie - Romantická beletria strana 477 z 500

Romantikus történetek Rose Woods tollából.

Sebastian elámul, amint megpillantja újonnan vett tökéletes lakóhajóját, a lépcson megjeleno karcsú noi lábak láttán pedig szó szerint elakad a lélegzete. Egy no lenne az albérloje? Amikor aztán a lábak tulajdonosának a feje is elobukkan, a jóképu mérnök nem hisz a szemének: hiszen ez Nelly Robson, az o ifjú kolléganoje, akivel mindig összerúgják a port! Sebastian úgy viselkedik vele, mint egy jéghegy, nem is sejti, milyen melege lesz hamarosan a lány közelében.

Amanda Carre soha életében nem viselt még szoknyát, és sejtelme sincs arról, hogyan kellene elegánsan napernyot forgatnia a kezében. Jamaica szigetén mindenki csak a Vadócként ismeri, ahogyan Cliff de Warenne is. A sokat tapasztalt férfit az azért mégis meglepi, hogy a lány karddal támad rá a saját hajóján. Ígéretet tett azonban arra, hogy elviszi Angliába az édesanyjához Amandát, akit eddig az apja, egy nemrégiben kivégzett kalóz nevelt. Úriember lévén Cliff tehát állja a szavát, s még a jó modorra is oktatni kezdi a szépséges és kívánatos Vadócot, hogy a lány majd bekerülhessen az elokelo londoni társaságba, és jól mehessen férjhez. Saját magát Cliff nem tartja alkalmas volegényjelöltnek, mert eltökélte, hogy soha nem fog megnosülni...

A Büszkeség és balítélet népszerusége két évszázada töretlen. Jane Austen legismertebb regénye nemzedékek kedvence, egy méltán szeretheto könyv. Vagyonos férjre vadászó lányos családok, jómódú feleséget kereso vagyontalan, rangban hozzájuk illo asszonyt kereso vagyonos fiatalemberek s a házasságokat befolyásolni akaró rokonok történetét követhetjük nyomon a XIX. század eleji Angliában. Jane Austen éleslátóan, könyörtelen iróniával ábrázolja a szereploket, kifinomult történetszövése és humora kíséri végig a cselekményt. Akik most találkoznak eloször a regénnyel, végigizgulhatják, hogy az ötgyermekes Bennet család (és szomszédaik) hány leánya talál férjet, s a házasságokban mennyire egyeztetheto össze az (anyagi) boldogulás és a (személyes) boldogság. Akik pedig már ismerik a történetet, most új fordításban élvezhetik újra a jellegzetes, megmosolyogtató karaktereket és élethelyzeteket, melyek a mai kor olvasójának sem idegenek. Jane Austen regénye most elso megjelenése 200. évfordulója alkalmából, Weisz Böbe új magyar fordításában jelenik meg.

Egyetemistaként az életem nem volt valami káprázatos, de legalább az enyém volt. Jól megvoltam, míg Chicago vámpírjai meg nem jelentek - engem pedig megtámadott egy renegát vámpír. De csak egy kortyot ihatott, mielőtt elijesztette egy másik vérszívó... Ő úgy döntött, megmenti az életemet, s élőhalottá változtatott. Mint kiderült, a megmentőm a Cadogan-ház ura és parancsolója. Évszázados tapasztalata van a csábításban, s tettéért hálát vár cserébe - és a szolgálataimat... Korábban a disszertációm felett görnyedtem, most pedig be kell illeszkednem egy elegáns udvarház életébe. Új képességeim, a kellemetlen napallergia a legkisebb gondom, hiszen valaki még mindig vadászik rám. A renegát, aki belém mart? Egy rivális ház vámpírja? Lehet, hogy a beavatásom egy kezdődő háború első csatája... egy háborúé, amely során vér fog folyni. Pimasz, szeretnivaló hősnő, mulatságos mellékszereplők sora, parázslóan erotikus feszültség - lenyűgöző kombináció.

V priebehu krátkeho leta sa môže všeličo zmeniť. Zanechanie rodného mesta a všetkých kamarátov sa nakoniec pre Paulu ukázalo ako veľké šťastie. Po lete strávenom na biku a s novými kamarátmi čaká Paulu prudký návrat do reality. September sa nezadržateľne blíži a s ním aj škola. Bezstarostné dni na dvojkolesovom miláčikovi nenávratne kazí aj zhoršujúce sa počasie. Avšak jazdy na rozblatenej ceste ponúkajú nový typ adrenalínového zážitku. Hneď prvý deň v škole dá Paule novú nádej. Ako miesto na sedenie si vyberie zadnú lavicu, o ktorú sa delí so spolužiakom, ktorý je úplne iný ako celý nudný zvyšok triedy. Jeho záhadné koníčky privádzajú Paulu na miesta, kde ešte nikdy nebola. Ale čo na to povie Tristan?

1913: Sufražetka se vrhá pod kopyta králova koně. 1970: Feministky berou útokem Miss World v Londýně. 2011: Caitlin Moranová přichází a ptá se, proč jsou kalhotky stále menší a menší. Nikdy dříve nebylo lepší být ženou. Máme volební právo, antikoncepci a od roku 1727 nás neupalují jako čarodějnice. Ale pořád ještě zbývá položit pár rýpavých otázek… Proč se od nás čeká, že budeme vyholené? Měly bychom chodit na botox? Opravdu nás muži vskrytu nenávidí? Jak máme říkat své vagině? Proč nošení podprsenky bolí? Proč se nás všichni ptají, kdy už budeme mít dítě? Kniha Caitlin Moranové je famózní one-woman show, v níž autorka nestydatě vtipným způsobem deklasuje veškeré nároky, jež na moderní ženu klade společnost. Vážná zamyšlení nad náměty jako dospívání, práce či mateřství střídá neméně moudré glosování témat jako striptýzové kluby, celebrity nebo svatby. Caitlin Moranová zkrátka útočí na všechny zbytečnosti beroucí ženám drahocenný čas. Její kniha je nezbytným průvodcem současné ženy. Caitlin Moranová neměla v roce 1990 žádné kamarády, a tak jí zbývala spousta času na psaní jejího prvního románu Kronika rodiny Narmů. Tehdy jí bylo patnáct let. O rok později začala pracovat v hudebním týdeníku Melody Maker a v osmnácti se stala moderátorkou pořadu o pop music Naked City na britském televizním kanálu Channel 4. Po tomto raketovém startu věnovala následujících osmnáct let své kariéry psaní sloupků do deníku The Times — a to jako recenzentka i jako autorka nejčtenější části novin, satirického sloupku o slavných osobnostech nazvaného Celebrity Watch. Za svou práci získala v roce 2010 publicistickou cenu Columnist of The Year udělovanou v rámci British Press Awards, nejprestižnějších ocenění britského tisku. Je nejstarší z osmi dětí a rodiče ji spolu s jejími sourozenci vzdělávali doma, v obecním domku ve Wolverhamptonu. Četla řadu knih o feminismu — především proto, aby svému bratrovi Eddiemu vědecky dokázala, že je lepší než on. Caitlin není její pravé jméno, byla pokřtěna jako Catherine. Jméno Caitlin viděla ve třinácti letech v románu Jilly Cooperové a naprosto ji nadchlo. Své jméno tedy vyslovuje trochu zkomoleně — jako „Catlin“ — a způsobuje tím všem okolo potíže.

Kniha je sondou do duše dievčaťa, ktorá odráža jej vnútorný i vonkajší svet. Žofka za svoju snahu uspokojiť morálku malomestskej spoločnosti dostane trojku z chovania, riaditeľ gymnázia ju pošle ku psychiatrovi a aby naplnila svoju najväčšiu túžbu - stať sa právničkou, predáva svoje telo. Telesne postihnutý učiteľ, ktorému dôveruje, ju napokon sexuálne zneužije a aby si zachoval kredit, vo vypätej atmosfére ju... Nie, toto už neprezradíme. Celý príbeh napriek vážnej téme sprevádza sviežosť a nezlomná nádej a viera v život.

V autobiograficky motivovanom románe Miesta v sieti sa Veronika Šikulová sústreďuje na osudy troch žien jednej rodiny, starej mamy Jolany, jej dcéry Alice a vnučky Verony, ktorá sa pohľadom na ich smutné, no statočné životy snaží vyrovnať so svojimi smútkami a zmätkami a nájsť vďaka nim svoje „miesto v sieťach" a rovnováhu v sebe. Jej rozprávanie sprítomňuje nielen farby, vône a chute, rôzne postavy a postavičky sveta, ktorý je dávno preč, ale hovorí aj o menších a väčších ľudských tragédiách aj zásahoch kolobehu dejín ako vojna alebo totalitná moc. Jej román vôbec nie je iba príbehom o dejinách s veľkým D a o ich zásahoch do každodenných ľudských životov, je to román, v ktorom sa čitateľovi spovedajú silné ženy, ktoré v momente, keď všetko strácajú a ostávajú na všetko samy, musia nájsť odvahu žiť ďalej a starať sa o svojich blízkych.

Mladá slovenská študentka čínštiny sa v Pekingu zaľúbi do staršieho, bohatého, slávneho muža, navyše sochára, silno ovplyvneného európskou kultúrou. Napriek tomu však zisťuje, že nie je pri ňom šťastná. Rozíde sa s ním a po rokoch skúma, ako by sa ich vzťah bol vyvíjal, a čo by bolo s ňou, keby zostala vedľa neho. Akú podobu nadobudne ich vzťah, keď sa po rokoch vráti do Číny a stretne sa s ním pri veľkolepom odhaľovaní jeho slávnej sochy v Šanghaji? Napriek všetkému totiž ostáva jeho osudovou ženou. Z tohto exotického ľúbostného príbehu o čínskom milencovi však autorka vyťaží celé lyricko-filozofické podložie, v ktorom sa krížia odlišné kultúry, odlišné cítenie, no vždy prevažuje mužsko-ženské vnímanie sveta a jeho prelínanie, vyrozprávané na viacerých rovinách. Grafické odlišovanie jednotlivých vrstiev ich myslenia a vnímania dodáva rozprávaniu dynamiku a psychologickú hĺbku. Z príbehu Lianga a Angely sa tak stáva príbeh o múdrej sile lásky. V románe Eleny Hidvéghyovej-Yung Dážď slivkových kvetov je takáto veta: " Milujem papier. Jeho dotyk, zvuk i vôňu." A ja dodávam: Aj telo nás vie očariť svojím dotykom, zvukom i vôňou. Aj myšlienka. Žiaľ, my na to často zabúdame. Som veľmi rád, že spisovateľka nám to pripomína tak nástojčivo a vášnivo. Je to silná kniha. Tomáš Janovic Autorka našla správnu mieru medzi príbehovou a reflexívnou vrstvou románu a dosiahla tak jeho mnohovrstevnatosť a viacvýznamovosť, čo si v súčasnej, často veľmi jednorozmernej pôvodnej tvorbe (osobitne v milostných príbehoch ženských autoriek) zaslúži osobitnú pozornosť i uznanie. Anton Baláž Prvý román Eleny Hidvéghyovej-Yung Dážď slivkových kvetov vzrušujúcim spôsobom spája priezračnú atmosféru jej básní s pohľadom na krajinu, o ktorej, napriek rozľahlosti, vieme vlastne prekvapivo málo. Čína je tu živá a plná vôní. Telesná láska tajomná a symbolická, odrážajúca stretnutie dvoch kultúr. Príbeh sa odohráva v náznakoch a drobnostiach, ako minimalistická klavírna skladba. Peter Krištúfek O čom je nový román Eleny Hidvéghyovej-Yung? O neuchopiteľnej energii prenikania duší i tiel, o mystériu splynutia a oddelenia dvoch rôznych kultúr. O nezachytiteľnosti hmatateľného toku osudovej príťažlivosti, ktorá existuje mimo slov. O láske, ktorú nevidieť, a predsa pôsobí ako prelínanie aury jedného v druhom. Dalo by sa to vyjadriť sedemnástimi slabikami v jedinom hajku: Posvätná maska. Môj milenec mi bleskom poodchýlil tvár. Dana Podracká Väčšina ľúbostných príbehov je o tom, ako vášeň vzplanie. Spisovateľka Elena Hidvéghyová-Yung nám však ponúka pohľad na dohasínajúcu vášeň. Hlavní aktéri, mladá slovenská študentka a čínsky umelec, sa akoby nevedia rozlúčiť navždy, hoci už dlhší čas netvoria pár. No ako sa vyrovnať s pretrvávajúcou príťažlivosťou na oboch stranách, keď dvojica pred sebou nemá už nijakú budúcnosť? Elena Hidvéghyová-Yung predostiera čitateľovi farbistý a krehký príbeh odohrávajúci sa v dvoch čínskych veľkomestách, kde kedysi sama žila. Knihu som prečítala s pôžitkom, a to nielen preto, že autorka je mojou priateľkou. Denisa Fulmeková

Prológ: Pred stáročiami istá indická princezná navštívila múdreho pustovníka a dala mu prsteň s prosbou, nech tam vyryje slovko, ktoré by ju potešilo v zármutku a varovalo, keď sa bude cítiť priveľmi šťastná. Keď jej pustovník po niekoľkých dňoch prsteň vrátil, bolo na ňom vyryté: „To prejde." Z obsahu: Mladý novinár Boris je úplne obyčajný chalan, ktorý pracuje v malej redakcii uprostred hlavného mesta. Má milujúcich rodičov, citlivú kamarátku Sofi a skvelého kolegu Leoša, ktorého humor ho drží nad vodou počas vyčerpávajúcich spravodajských zmien. V okamihu, keď nachádza svoju veľkú lásku, zasiahne do jeho života nečakaná tragédia a jeho usporiadaný svet sa rozsype na kusy. Ako sa vyrovná Boris s tragickou stratou? Aké tajomstvo ukrýva jeho krehká kamarátka Sofi? Kto je neznáme dievča z blogu, ktorého spoveď Borisom otrasie? Aj vo svojom druhom románe Tamara Tainová zostáva verná údernému a sviežemu rozprávačskému štýlu, ktorý vám umožní prežívať nielen rôzne vtipné a menej vtipné peripetie zo života hlavného hrdinu, ale dovolí vám nazrieť aj do zákulisia spravodajskej redakcie, zavedie vás do blízkosti prebudeného islandského vulkánu a odhalí odvrátenú stranu rodičovskej lásky... O autorovi: Tamara Tainová je spisovateľka, ktorá sa nebojí výziev ani kontroverzných tém. Už pri svojej prvej knihe s názvom "Je to inak, mami..." siahla po námete, ktorý je predmetom mnohých diskusií a rozdeľuje slovenskú verejnosť na dva tábory. Príbeh o mladom gayovi napísala s takou presvedčivosťou, že okamžite vzbudila zvedavosť, kto sa v skutočnosti skrýva pod týmto menom. Pri druhej knihe so zaujímavým názvom "To prejde" zabŕdla do ďalšej tabuizovanej témy a napísala príbeh, ktorý ohromí svojou autentickosťou.

Čo sa stane, ak jedna sestra zo Slovenska príde navštíviť druhú sestru žijúcu v Austrálii v prípade, že jedna z nich hľadá lásku a druhá pomstu? Vznikne niekoľko šialených plánov a niekoľko ešte šialenejších spôsobov, ako ich uskutočniť. Pretože láska musí byť horúca, pomsta studená, ale pokojne aj naopak, lebo, ako hovorí domorodá Ebba, keď ti je muž neverný, máš len dve možnosti - nevšímať si to, alebo ho zabiť. Román o sesterskej láske plný humoru, odvahy a chuti žiť. Pre všetkých, ktorí nepotrebujú ku šťastiu vždy len tradičné riešenia a pokojne by sa nechali odfotiť aj s Russelom Croweom na titulku bulváru. Lebo žijeme len raz.

„Zalej Františka, miláčik," je veta, ktorú jeho majiteľka počúva zo všetkých strán. Udržať Františka – jediný živý zelený organizmus v byte – v dobrej kondícii je pre ňu rovnako ťažké, ako si udržať chlapa. David prichádza a odchádza, kedy sa mu zachce. Ešte že existuje Cafe Giovanni, ktorá presne vie, kedy ku káve priliať aj frťana a akú terapiu práve potrebuje trojica priateľov. Katastrofy pracovné, partnerské a rodinné sa ani jednému z nich nevyhýbajú, hoci by sa mohlo zdať, že majú atraktívne zamestnania a bohémsky život. Rannou kávou u Giovanniho sa začína každý deň – aj ten, keď Michal rieši tragédiu v rodine, aj ten upršaný, keď si Simona zlomí opätok, rána po tom, keď to večer predtým trochu prehnali s alkoholom a aj ďalší, keď sa milovaný Dávid definitívne vytratí. Je to však naozaj definitívne?

Je nemožné, aby Ben Wilson zabudol na Simonu, svoju lásku zo strednej školy. Nenechala sa oslniť pozlátkom, nezáležalo jej na jeho bohatstve a ako sa zdalo, nezáležalo jej ani na ňom samom. Pošliapala mu po snoch, vedome ho zavádzala a čo je najhoršie, odmietla všetky jeho zamilované ponuky. Keď sa po rokoch úplne nečakane stretnú, obom to spôsobí obrovský šok. Uvedomia si, že nič už nebude také, aké bývalo. Bena zaslepila nenávisť a túžba po pomste. Zabudol však, že keď sa niečo týka Simony, on za každých okolností zlyháva. Tak i teraz. Počas boja s vlastnými protichodnými pocitmi zapríčiní, že Simona trpí na tele aj duši. Na jej ďalšom osude mu pramálo záleží... Alebo je to inak? Tretí román s jemným erotickým nádychom od autorky predošlých bestsellerov zaujme kvalitou, strhujúcim štýlom a vyzretosťou. Nie náhodou sa v knihe opakujú mená hlavných hrdinov z úspešného debutu "Čo koho do toho". Kniha sa číta na jeden dych a nedá sa odložiť nerozčítaná...

Autorka románu potvrdzuje povesť výbornej pozorovateľky medziľudských vzťahov, ktorá vie v správnom pomere vyvážiť veci smiešne s vecami smrteľne vážnymi. Moje more je príbeh o dvoch ženách a dvoch mužoch, o ich slabosti pre krásu, láske k menám, niekedy bizarným hračkám, k vode. Osudy postáv sa prelínajú, nájdeme medzi nimi ženu, ktorá sa rozhodne „veštením” meniť životy ľudí, ako aj mladého muža, ktorý stavia na hlavu tvrdenie, že muži sú tým silnejším pohlavím. Vanda Rozenbergová debutovala poviedkovou knihou Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011), ktorá svojim názvom odviedla pozornosť od toho, že autorka rozumie predovšetkým ľuďom. Poviedky sa dočkali priaznivého ohlasu zo strany kritikov aj čitateľov, očakávania by nemal sklamať ani autorkin prvý román.

Každé miesto má svoje tajomstvo. Každý človek niečo skrýva. Niekedy musíme ísť do minulosti, aby sme pochopili prítomnosť, niekedy musíme niekoho opustiť, aby sme sa k nemu dokázali vrátiť. Nový román Maxima E. Matkina prichádza až po troch rokoch a rozpráva o ľuďoch, ktorí sú schopní naozaj milovať, pretože vedia, že láska nie je nič také, na čo máme vždy právo. Ak chcete vedieť, čo to znamená byť päť minút v Číne, v čom tkvie tajomstvo neviditeľnosti a aké môžu byť skutočné city, čítajte túto knihu. Všetko je niekde pod povrchom.

Chceli by ste nájsť lásku na internete? Alebo sa cez esemesky dostať k niekomu do postele? Potrebujete napísať list s prosbou o odpustenie? Vymyslieť žiadosť o ruku? Oslniť originálnymi prípitkami či duchaplnými statusmi na Facebooku? Neviete ako? Je tu človek, ktorý to urobí za vás. Väčšinu času trávi v obnosenom župane v dokonalo upratanom byte, má kávu, whisky a dobré pripojenie na internet. Má talent a depresie. Má aj sex a peniaze, ale nie toľko, koľko by si zaslúžil. Na lásku už nečaká a nenávisťou nestráca čas. A nie vždy otvára, keď mu zazvoníte. Ak sa chcete dostať do jeho divného sveta, otvorte novú knihu Maxima E. Matkina. Vraj žiadna predtým nebola tak veľmi zo života.

V Rothovom románe sa hotel stáva metaforou vykoľajeného sveta po prvej svetovej vojne. V poľskom mestečku pri ruských hraniciach, s nádhernou fasádou – svedkom predvojnovej epochy, ukrýva vnútro hotela pestrú zmesku ľudí. Stretávajú sa tu vojaci, skrachovanci, špekulanti, poloumelci a ľahké dievčatá. Gabriel Dan, ktorý sa vracia z päťročného vojnového zajatia, sa delí o izbu s anarchistickým komunistom a splieta svoj život s bohatými i chudobnými. Všetci spoločne čakajú na príchod amerického miliardára Bloomfielda, ktorý ich má zachrániť. Vtedajšia kritika privítala knihu, prvýkrát vydanú v roku 1924, s veľkým nadšením: „ ...zdatný románopisec napísal knihu, ktorá by mohla byť úvodom veľkého diela o tragédii dnešných čias...“ Joseph Roth sa narodil 2. septembra 1894 ako syn židovských rodičov neďaleko mesta Brody vo východnom Haliči. Vyštudoval odbor nemecká literatúra v Ľvove a vo Viedni. Bojoval v prvej svetovej vojne, neskôr pracoval ako novinár vo Viedni a Berlíne. Preslávil sa nielen ako románopisec, ktorý napísal vyše dvadsať románov a esejistických kníh, ale aj ako reportér a stĺpčekár niekoľkých nemeckých, rakúskych a českých (vychádzajúcich v nemčine) novín. Medzi jeho najznámejšie diela patrí Radeckého pochod a Kapucínska krypta. Čitateľsky úspešné boli aj knižne vydané reportáže a fejtóny z Francúzska a Ruska. V roku 1933 emigroval do Paríža, kde 27. mája 1939 umrel.

Nový román autorky Vyhnání Gerty Schnirch. Fascinující příběh o ženské duši, magii a zasuté části naší historie. Vysoko v kopcích Bílých Karpat žily odedávna ženy obdařené výjimečnými schopnostmi. Uměly léčit a pomáhat s kdejakým trápením, uměly poradit v nesnázích a také prý viděly do budoucnosti. Říkalo se jim bohyně a své umění si předávaly z generace na generaci. Dora Idesová patří k posledním z rodu žítkovských bohyní. Jejich umění se však nenaučila, vystudovala etnografii a rozhodla se napsat o nich rozsáhlou vědeckou studii. Na konci devadesátých let objeví v pardubickém archivu ministerstva vnitra operativní svazek StB vedený na vnitřního nepřítele — její tetu, bohyni Surmenu. Dora rozplétá osudy žítkovských žen a s překvapením zjišťuje, že ačkoli se sama bohyní nestala, je i ona nedílnou součástí tajemné tradice… Trailer ke knize najdete na adrese: http://vimeo.com/36472888 Kateřina Tučková (nar. 1980) vystudovala dějiny umění a bohemistiku na FF MU v Brně, v současné době pracuje jako kurátorka. Debutovala novelou Montespaniáda (2006), v roce 2009 vydala román Vyhnání Gerty Schnirch, za který obdržela cenu Magnesia Litera 2010 — Knižní klub Cena čtenářů a byla nominována na Cenu Josefa Škvoreckého, Magnesii Literu za prózu a Cenu Jiřího Ortena. Je autorkou několika odborných publikací z oblasti českého výtvarného umění, na pomezí historie a krásné literatury se pohybuje beletrizovaný životopis Můj otec Kamil Lhoták (2008). Více na www.katerina-tuckova.cz