Najnovšie - Sci-fi a fantasy strana 242 z 281

V zakázanom parku, ktorý funguje už len ako ukážka toho ako kedysi vyzerala príroda, sa stratí malé dievčatko. Takisto sa tam zatúla dvojica ktorá si chce užiť samotu, dvaja bratia, zamilovaný pár, žena a jej plyšový psík, a matka malého dievčatka. Počas toho ako každý v parku hľadá to prečo tam prišiel, ich plány sa zmenia. Pomaly začnú odokrývať pravdu o parku, pravdu o každom z nich, a aj pravdu o ľudskej prirodzenosti. Tým sa ich príbeh len začne.

Popri Frankensteinovi a Draculovi tretí pilier svetovej hororovej literatúry. Román anglického spisovateľa Geralda Bissa (1876 – 1922) Kliatba vlkolaka je stavebným kameňom hororového subžánru s témou lykantropie a pre čitateľov v anglosaskom svete je čímsi ako „vlkolačou bibliou“. Mesiac v splne môže v niekom spúšťať romantické chvenie v hrudi, či potrebu písať zádumčivé verše, no ľudia so záľubou v temných príbehoch spozornejú. Najmä ak voskový mesačný svit začne prepožičiavať okolitému svetu mŕtvolný nádych... a do toho sa ešte nebodaj ozve zavýjanie odporných chlpatých beštií. Vtedy nastáva nebezpečný čas a poučený človek vie, že bez striebornej munície neradno vystrčiť z dverí čo i len prst – romantika by sa ľahko mohla zvrhnúť na krvavé orgie...

Kráľ v žltom je nepochybne dielom skutočného majstra a právom sa považuje za jeden z medzníkov v dejinách weird literature. Autor zavrhol tradičné monštrá, ktoré tomuto žánru verne slúžili po celé roky – upírov, vlkolakov, duchov, alebo pekelné légie – dedičstvo tradičnej kresťanskej démonológie, a hľadá nové, originálne zdroje hrôzy – rozsiahlejšie, neľudské, jedným slovom, kozmické. Medzi ne patrí aj monštruózna zakázaná kniha, ktorej čítanie prináša strach, šialenstvo a skazu, a ktorá na pozadí voľne spája poviedky v zbierke. Azda najsilnejším príbehom je Žlté znamenie, v ktorom stretávame tichého a hrozivého strážcu cintorína s tvárou tučného bieleho červa z hrobu. Mladíka, popisujúceho bitku s týmto netvorom, striasa a napína, keď si spomenie na istý detail: „Dobre, pane, ako že je Boh nado mnou, keď som mu vrazil, zdrapil ma za zápästie, pane, a keď som mu vykrúcal ten jeho hubovitý pazúr, jeden z jeho prstov mi ostal v ruke.“ Umelec, ktorý strážnika pozoruje z okna svojho bytu, z hrôzou zisťuje, že on i jeho modelka videli rovnakého muža vo sne. Až napokon počas vychádzky strážnik na umelca prehovorí a huhňavým hlasom, ktorý pripomína hustý mastný dym zo suda škvariaceho sa mäsa alebo ako zápach nechutného rozkladu, mu kladie otázku: „Našiel si Žlté znamenie?“ Robert William Chambers (1865 – 1933) – americký spisovateľ z Brooklynu, ktorý po skončení štúdií v Paríži pracoval ako ilustrátor v New Yorku. Jeho prvá kniha In the Quarter (1894) bola zbierkou spomienok na Paríž. V roku 1895 vychádza Kráľ v žltom. Kniha okamžite získava obrovský ohlas a Chambers sa zaradil medzi úspešných autorov. Vo svojich ďalších dielach The Maker of Moons (1896) a The Slayer of Souls (1920) sa snaží pokračovať v podobnom fantastickom tóne. Postupne prechádza viacerými žánrami, napríklad science-fiction (In Search of the Unknown (1904) a Police!!! (1915)), aby nakoniec zamieril k historickým a sentimentálnym príbehom o newyorskej strednej vrstve. Celkovo napísal asi 70 poviedok, ale ani jedna z nich nikdy nedosiahla úspech Kráľa v žltom.

Obsiahla zbierka trinástich strašidelných poviedok slávneho írskeho spisovateľa Brama Stokera. Literárny otec vládcu temnôt a kráľa upírov grófa Draculu sa slovenským čitateľom konečne predstavuje ako poviedkar a potvrdzuje svoju pozíciu najvplyvnejšieho a najzásadnejšieho hororového tvorcu v dejinách svetovej literatúry. Ponorte sa do pavučín viktoriánskeho sveta hrôzy a zažijete nevídanú čitateľskú rozkoš uprostred zavýjania vlkov a trepotania netopierích krídel. Kniha je doplnená zasväteným doslovom Petra Uličného.

Stefan Grabiński (1887 – 1936) je podnes najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky, respektíve weird fiction, ako znie anglosaský termín pre tento žáner. I keď Grabińského – najmä mimo jeho domoviny – s obdivom prezývajú „poľský Poe“, vypovedá to skôr o žánrovom zaradení jeho diela, pretože jeho tvorba na poli weird fiction je značne originálna. Bol majstrom poviedky (práve túto časť jeho tvorby vysoko oceňoval Stanisław Lem), zovretej kratšej prózy s pozvoľna hustnúcou temnou atmosférou, s gradovaním tajuplných úkazov a vyhrotenou pointou. Zároveň však napísal štyri vynikajúce romány: Salamander (1924), Tieň Bafometa (1926), Kláštor a more (1928) a Ostrov Itongo (1936). Ani v nich neopustil svoj milovaný žáner – strašidelnú fantastiku či, ako ju sám nazýval, „psychofantáziu“. Literárnej slávy v Poľsku i za hranicami sa tento modernistický spisovateľ dočkal až po smrti – veď predsa bol, ako ho nazval spisovateľ Karol Irzykowski, „špecialistom na záhrobie“. Jeho diela preložili do mnohých cudzích jazykov a štyri z jeho príbehov sa dočkali filmového spracovania.

Antoni Lange (1861-1929) – poľský modernistický lyrický básnik, dramatik, prozaik fantastickej literatúry, člen krakovskej bohémy, ľavicový publicista. Medzi jeho najznámejšie fantastické prózy patrí okultistický román Miranda (1924) a predovšetkým zbierka poviedok Vládca času z roku 1911. Táto zbierka sa ocitá na rozhraní medzi tajomnou metafyzicko-okultistickou fantastikou a zárodkami science fiction, keďže Lange invenčne tematicky využíva a domýšľa aj súveké vedecké objavy, ako napr. problém omladzovania, teóriu relativity, či najrôznejšie technické vynálezy. Na kompozičnej i tematicko-dejovej úrovni textu Lange často využíva postupy pozastavenia uplývajúceho času, cyklickosti, cesty v čase, obrátenie behu času a jeho relativitu. Zaujímajú ho tiež psychologické i parapsychologické fenomény – napr. motívy dvojníctva, hypnózy, telepatie, splynutia dvoch duší, a naopak aj psychopatologického rozštiepenia osobnosti, reinkarnácie: vďaka využívaniu týchto „nevšedných“ motívov je nezriedka dej v jeho prózach opradený tajomstvom. Osudy postáv často ovládajú tajomné sily, o ktorých ani netušia.

Ak máte pre literárnych upírov slabosť a na poličke v knižnici si vedľa seba zoradíte Stokerovho Draculu, Carmillu Sheridana Le Fanu a prítomný výber Na počiatku bol upír – budete mať celú „famíliu“ upírskej klasiky pekne pohromade. Slávne poviedky z pera John W. Polidoriho, Alexandra K. Tolstoja, Jamesa M. Rymera, Mary E. Braddonovej a Edith Whartonovej patria totiž k absolútnym vrcholom hororovej literatúry. Pri súčasnom upírskom revivale, o ktorom nás tak masívne presviedčajú pyramídy bestsellerov diskutabilnej úrovne na pultoch kníhkupectiev, ale i kinosály preplnené zväčša tínedžerským publikom, nezaškodí vrátiť sa k prameňom tohto podivuhodného žánru. Nežný bozk upíra bude mať svoju neodolateľnú chuť a moc zrejme naveky. Pri čítaní tých starých príbehov si dozaista nikdy naštvane nepoviete: „Teda táto knižka mi poriadne pije krv!“ V pití vašej životodarnej tekutiny bude mať prsty (pardon, zuby) niekto celkom iný...

Sirotek bojující za svou rodinu. Voják bojující za svobodu. Jiskra v popelu je epická fantasy odehrávající se v brutálním světě podobném Římské říši. Laia je dívka z lidu Učenců, který žije pod tvrdou nadvládou Válečnického impéria. Když je její bratr zatčen za velezradu, nabídnou jí učenečtí povstalci bojující proti Impériu dohodu: pokud se nechá prodat jako otrokyně na imperiální vojenskou akademii a bude pro ně špehovat, zachrání jejího bratra před popravou. Elias, nejlepší voják na akademii, je znechucený pronásledováním a zabíjením Učenců a rozhodne se dezertovat. Než však stačí utéct, dostane příkaz zúčastnit se Zkoušek, nemilosrdné soutěže, z níž má vzejít nový válečnický císař. Prohrát znamená okamžitou smrt, zvítězit znamená ztratit vlastní duši. Když se Laiiny a Eliasovy cesty na akademii zkříží, oba zjistí, že jejich osudy jsou propojené víc, než by si vůbec dokázali představit, a že jejich rozhodnutí může změnit budoucnost celého Impéria.

Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme sú súborom príbehov, ktoré pokrývajú celé časové pásmo od prehistorických Starých časov Stredozeme, detailne opisovaných v Silmarillione, až po Vojnu o Prsteň, ktorou vrcholí trilógia Pán prsteňov. Netvoria ucelený dejový prúd, ale ponúkajú čitateľovi ojedinelú možnosť zoznámiť sa s neskoršími či podrobnejšími verziami príbehov, s ktorými sa už stretol v predchádzajúcich knihách, nahliadnuť do procesu Tolkienovej tvorby a znalosť už známych dejov obohatiť o doposiaľ nepublikované úryvky a zlomky rozprávania. Obsiahly zväzok z autorovej pozostalosti usporiadal a komentárom a poznámkami doplnil Tolkienov syn Christopher, ktorý je aj autorom bohatého informatívneho registra.

O fyzice, fyzicích a fyzikálnosti, o makro i mikro vesmíru, s humorem i s hororem. Nejsem Heinlein, takže to není ani sci-fi, ani fantasy. Nejsem ani Hawking, takže to není učebnice astrofyziky. Určitě nejsem Sandra Brown, tudíž to není ani harlekýnovský cajdák. Pokud se tedy najde čtenář, ochotný přečíst několik stránek, nechť mi laskavě prozradí, jaký literární žánr bych měl tomu veledílu přiřadit.

Predtým bola smrteľne nebezpečná. Teraz je nezastaviteľná. Boj o záchranu kráľovstva sa v románe Trón zo skla len začal. Koruna z temnoty je očakávané a napínavé pokračovanie jednej z najpopulárnejších fantasy sérii dneška! Osemnásťročná Celaena Sardothien je odvážna, statočná i krásna - dokonalá kombinácia pre najnebezpečnejšiu nájomnú vrahyňu a mladú dámu, ktorá dokáže zlomiť srdce nejedného muža. No aj keď porazila súperov v nezmyselnom kráľovom turnaji a stala sa jeho osobnou popravčou čatou, nezískala ani náznak slobody. Otročenie v soľných baniach bolo v porovnaní so službou kráľovi prechádzka ružovou záhradou. Kráľ, ktorý zo skleneného trónu vládne pevným žezlom, je totiž najzlovestnejším a neporaziteľným nepriateľom celého kráľovstva. Kráľovstvom otriasajú správy o vzburách otrokov a v uliciach Riftholdu sa šepká o povstaní. Celaena dostane za úlohu vznikajúcu revolúciu krvavo potlačiť. Ale ako môže bojovať proti vzbúrencom, keď s nimi súhlasí? Pridá sa k povstalcom za cenu životov svojich najbližších? Neľútostná nájomná vrahyňa sa nezastaví pred ničím - ale kráľ Adarlanu tiež nie...

Peter a Susan sú už na návrat do Narnie pristarí, a tak sa cez magický obraz dostávajú iba Edmund a Lucy. Nechtiac so sebou priberú aj veľmi nepríjemného bratanca Eustacea, ktorý sa však pobytom v Narnii zmení na nepoznanie. Podobne ako predtým Edmundovi, aj jemu hrozí smrteľné nebezpečenstvo... Kráľ Kaspián spolu s myšiakom Ričipípom sa vydávajú na dobrodružnú výpravu. Jej cieľom je nájsť sedem šľachticov, ktorých strýko Miraz poslal na smrť v diaľavách.

V ďalšom, v poradí šiestom príbehu, sa do Narnie dostáva teraz už polepšený Eustace s kamarátkou Jill Polovou, ktorá je v Narnii prvý raz a uniká do nej zo školy, v ktorej ju s tichým súhlasom učiteľského zboru šikanujú. Spoločne musia nájsť a zachrániť začarovaného Riliána, syna starého kráľa Kaspiána Desiateho, ktorý by mu rád pred smrťou odovzdal trón, no zlá mágia podsvetia mu v tom bráni.

V poslednom príbehu Kroník Narnie sa spolu s našimi hrdinami dostaneme do zázračného sveta v časoch, keď v Narnii panuje kráľ Tirián, prapredok Riliána a posledný z Kaspiánovho rodu. Jeho vlasť napadnú hordy Kalormenčanov z juhu, podporované nepriateľmi usídlenými priamo v Narnii. Schyľuje sa k poslednej bitke medzi dobrom a zlom, civilizáciou a barbarstvom...

A „Világok harcá”-ban Wells a marslakók és a földi emberek közötti háborút írja le, megalkotva ezzel a műfaj egyik legsikeresebb, hallatlanul izgalmas, végig feszültséggel teli alapművét. E szuggesztív hatású könyvből készült – híres-hírhedt – Orson Welles rádiójáték képes volt igazi tömeghisztériát előidéző pánikhangulatot okozni az Egyesült Államokban. A kötet e rádiójáték teljes szövegét is tartalmazza.

Stephen King és fia, Joe Hill két közös elbeszélését olvashatjuk ebben a kis kötetben. A Teljes gázzal 2009-ben jelent meg először angolul, A magas fűben pedig 2012-ben. Előbbit Richard Matheson 1971-es novellája, a Párbaj ihlette, amely egy motorosról és az országúton őt üldöző eszelős kamionosról szól, és akkor vált legendássá, amikor a fiatal Steven Spielberg megfilmesítette. A Teljes gázzal valódi főhajtás a Párbaj írója előtt. A történet a rajtvonaltól kezdve teljes gázzal száguld. Nem így kötetünk másik írása, A magas fűben, amely körbe-körbe ődöng, révület, eltévelyedés, lázálom és ráolvasásszerű rigmusok köreit teljesíti, de ez az irányvesztettség, ha lehet, még dermesztőbb. Joe Hill és Stephen King mind ez idáig nem adott ki több közös történetet. Mit is mondhatnánk: várjuk a továbbiakat!

Mystery in history. A corrupt governor. A young girl. An old man. Argolicus unravels the threads.  When a lifelong friend disappears, a peaceful retreat to the provinces turns into a challenge to the local governor for Argolicus.  A cruel slander originates from the venal governor. When Argolicus visits the governor, he discovers an unscrupulous plot destined to impoverish his friend. When his lifelong tutor overhears a comment, they set out to find their friend only to discover base cruelty and a secret plot. A plot that challenges the King’s people, the roots of Roman civility, and his friend’s life. Affronted, he pursues the thread. Little does he know that his investigation will pitch him in a fight with thugs and ultimately set him head-to-head with the governor. If you like mysteries set in ancient Italy, get The Used Virgin today and solve the puzzle.  5 Stars “A rich tapestry of interactions that serve to draw the reader deeper in...” “The feel of a time long passed as a mystery unfolds.”

Jack London az aljas kisszerűségnek kiszolgáltatott sors és a történelem, az emberi lét gazdagságát uraló szellem kettősségét írja meg 1915-ös fantasztikus regényében. Főhőse, Darell Standing ketrecbezárt fenevad az Államok legkegyetlenebb börtönének magáncellájában. Egykor a tudományos elit tagja volt, most azonban egy kényszerzubbony kíméletlen abroncsában fuldokló, kivégzésre ítélt rab, aki korábbi életeiben, alakmásaiban „támad föl”. „Azt hiszik, meg tudják fojtani, el tudják vágni halhatatlan életemet, szellemtelen és otromba ötletükkel: kötéllel és bitóval. Holott én tovább vándorolok csupán, és kóborolni fogok még számlálatlan századokon át, ezen a csodálatosan szép Földön. Csak az alkalom változik mindössze; leszek herceg és paraszt, csiszolteszű és kerge, (…) tengerjáró bátor hajós és gyáva orgyilkos.”  

Eadlyn Illéa első olyan hercegnője, akinek Párválasztót rendeznek, ám egyáltalán nem hiszi, hogy harmincöt kérője közül bármelyikbe is beleszerethet. A versengés első heteiben kizárólag a napokat számolja, hogy mikor küldheti végre haza az összes fiatalembert. A palotában történő események következtében azonban egyre inkább a figyelem középpontjába kerül.