Civilizácia

Mali by ste veriť číslam o nezamestnanosti? Je vzostup Číny nezastaviteľný? A čo je horšie pre životné prostredie: vaše auto alebo mobilný telefón? To je len niekoľko z otázok, ktoré si profesor Václav Smil kladie v knihe, ktorá prináša úžasnú zmes vedy a histórie. Autor preberá množstvo tém, od národov a obyvateľov Zeme cez palivá a potraviny, ktoré im dodávajú energiu, až po dopravu a vynálezy nášho moderného sveta – a ako to všetko vplýva na samotnú planétu. V knihe Čísla neklamú nás vezme na dobrodružnú cestu za faktami, pričom pomocou prekvapivých štatistík a poučných grafov spochybňuje povrchné myslenie. Bez náznaku pesimizmu či optimizmu a bez strachu z veľkých otázok Smil vysvetľuje, prečo sú výzvy na vyhlásenie antropocénu možno predčasné, alebo prečo klimatické dohody nezachádzajú dostatočne ďaleko. Tieto otázky nie sú jednoznačné a pokrok trvá dlhšie, než by ste si mysleli, ale so Smilom ako našim autoritatívnym a zábavným sprievodcom dostávame zdravú dávku realizmu.

Kniha španielskeho paleontológa, ktorý naše telo považuje za zázrak biologického inžinierstva, ponúka fascinujúcu cestu do hlbín dokonalého stroja. Dotknite sa kolena. Pohybujte prstami na nohách. Otočte predlaktie a pocíťte, ako tancujú vaše svaly. Nie je to len pohyb. Sú to stopy miliónov rokov evolúcie zaznamenané vo vašom tele. Juan Luis Arsuaga, významný paleontológ a majster rozprávania o vede, nás vezme na mimoriadnu cestu ľudským telom. S nadšením detektíva a citlivosťou umelca odpovedá na otázky, ktoré nás často trápia. Ako vznikla naša bipedálnosť? Prečo vieme hovoriť, ale iné zvieratá nie? Ako sa ľudský mozog stal najdokonalejším nástrojom na Zemi? Arsuaga odhaľuje tajomstvá ľudského tela v múzeu Prado. Prostredníctvom diel veľkých majstrov ukazuje, ako inšpirovalo umelcov od staroveku až po modernú dobu. Kniha ponúka revolučnú lekciu anatómie a zároveň to je pocta prírode – veľkej umelkyni, ktorá svoje majstrovské dielo zdokonaľovala státisíce rokov.

„Veblen napísal knihu, ktorá sa bude čítať tak dlho, ako dlho sa budú bohatí líšiť od nás ostatných; a ak bude budúcnosť podobná minulosti, líšiť sa budú vždy,“ napísal o Teórii záhaľčivej triedy americký sociológ Alan Wolfe. Od svojho prvého vydania v roku 1899 sa dielo stalo klasikou sociálneho, ekonomického a politického myslenia a malo vplyv, ktorý presiahol sféru ekonómie. So satirickým nadhľadom Veblenova kniha, považovaná za zakladateľské dielo sociológie spotreby, módy a teórie konzumnej spoločnosti, skúma vyprázdnenosť a neautentickosť, ktoré naznačuje pojem „okázalá spotreba“, a odhaľuje bezobsažnosť mnohých oceňovaných štandardov vkusu, vzdelania, odievania a kultúry. Pre Veblena bola plytkosť a povrchnosť sociálneho života výsledkom tendencie veriť, že skutočné naplnenie spočíva v dosiahnutí stavu okázalého bohatstva a dobrého postavenia. Pri rozvíjaní tejto tézy sleduje pôvod a vývoj vlastníctva a majetku a skúma fenomén konzumerizmu, vývoj triednej štruktúry, nárast množstva voľného času a to, ako sú moderné spoločenské ciele zakorenené v majetkových ašpiráciách a úspechoch. Každý, kto sa zaujíma o motívy a správanie ľudí v širšom sociálnom kontexte zistí, že táto štúdia je aj viac ako sto rokov po svojom prvom vydaní stále aktuálna.

V zajatí geografie vychádza v aktualizovanom a výrazne rozšírenom vydaní. Reflektuje dekádu dramatických geopolitických zmien na celom svete, ktoré sa udiali od prvého vydania tejto úspešnej knihy – od ambícií Číny po konflikty na Ukrajine alebo v Gaze. Nový materiál zahŕňa aj spojenectvá Moskvy s autoritárskymi štátmi, konflikty na Blízkom východe, globálnu moc USA a orientáciu na Tichomorie, remilitarizáciu Japonska a rast jeho moci, hru veľmocí v Afrike, či rast indického hospodárstva a vojenskej sily. Tim Marshall sa pozerá na minulosť, prítomnosť a budúcnosť cez geografické pomery, ktoré ovplyvnili vývoj ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) autor používa mapy nielen na ilustráciu, ale ako odrazový mostík k úvahám o súčasnej geopolitickej situácii.

Nekonvenčný archeológ Robert Kelly pri pozorovaní evolúcie ľudstva počas 6 miliónov rokov našiel päť kľúčových „mutácií“ v ľudskej spoločnosti. Každá z nich znamenala zlomový bod, každý zlomový bod ohlasoval začiatok novej éry: „Technológia“ umožnila ľudstvu prevládnuť nad živočíšnou ríšou, čím sa začal prvý zlomový bod; „Kultúra“ nás urobila skutočne ľudskými a znamenala druhý zlomový bod; „Poľnohospodárstvo“ premenilo ľudstvo z nomádskych lovcov na usadených ľudí a iniciovalo tretí zlomový bod; „Národné štáty“ vtlačili civilizácii nerovnosť, násilie a vojny, čím znamenali štvrtý zlomový bod; Dnes stojíme na prahu piateho zlomového bodu. Celé ľudstvo sa podieľa na bezprecedentnej globálnej transformácii. Ľudská spoločnosť prechádza hlbokými zmenami, začína nová éra a my všetci sme jej súčasťou – nikto jej nemôže uniknúť. Prostredníctvom piatich začiatkov kniha osviežuje naše chápanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Málokedy sa archeológ tak hlboko zaoberá budúcnosťou a ešte málokedy je vedec, ktorý sa tak hlboko zaoberá budúcnosťou, tak hlboko optimistický.

Ak ste siahli po tejto knihe, je možné, že ste čítali niektorú z našich predchádzajúcich kníh, ako boli Prečo ľudia veria nezmyslom a Prečo ľudia potrebujú krízy. Čo nové sa dá o téme nepodložených presvedčení v dobe polykríz napísať? Na rozdiel od našich predchádzajúcich kníh je táto určená skôr pre odbornú verejnosť, študentov spoločenských vied, či ľuďom z hocijakej oblasti, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tom, ako funguje ľudská myseľ a ktoré faktory prispievajú k urputnosti nepodložených presvedčení, a zároveň sa neboja ponoriť hlbšie do psychologického skúmania. Ľudia na jednom konci názorového spektra nevedia pochopiť, prečo ľudia na druhom konci veria dezinformáciám, kým tí ľudia na druhom konci zasa nechápu, ako je možné, že to tí prví nevidia rovnako jasne ako oni. Toto nepochopenie vedie k čoraz väčšej frustrácii a polarizácii – navzájom si nadávame do dezolátov, slniečkárov, rusofilov, katoli¬bancov, liberálnych fašistov a múdrosráčov. Táto kniha je pokusom o objasnenie, prečo si navzájom nerozumieme v tom, ako si vysvet¬ľujeme fungovanie spoločnosti a sveta okolo nás. Veríme, že správne porozumenie tomu, čo nás spája a rozdeľuje, je prvým krokom k snahe zmierňovať spoločenskú polarizáciu, po ktorej v dnešnej dobe mnohí túžia.

Ešte nikdy sme nemuseli nasýtiť toľko ľudí ako dnes. Napriek tomu nerozumieme tomu, odkiaľ naše potraviny skutočne pochádzajú, ako nás naše stravovacie požiadavky formujú a prečo to drastickým spôsobom ovplyvňuje našu planétu. Výsledkom je, že pri ekonomických, politických a každodenných rozhodnutiach považujeme za samozrejmosť a nedokážeme doceniť to, čo umožňuje celý náš život: jedlo. V tejto ambicióznej, mýty búrajúcej knihe Václav Smil skúma mnohé pálčivé otázky, ktorým čelí dnešný svet: Prečo sú niektorí z najväčších svetových producentov potravín zároveň krajinami s najviac podvyživeným obyvateľstvom? Prečo plytváme toľkými potravinami a ako to môžeme vyriešiť? Mohli by sme sa všetci stať vegánmi a byť zdraví? Autor skúma globálnu históriu výroby potravín, aby pochopil, prečo niektoré zvieratá chováme a iné nie, prečo väčšina kalórií na svete pochádza len z niekoľkých plodín a ako sa to môže v budúcnosti zmeniť. Ako nasýtiť planétu je na údajoch založená, dôsledne preskúmaná príručka, ktorá ponúka riešenia nášho nefunkčného globálneho potravinového systému.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmto kolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Známy autor vedeckých kníh prichádza s titulom o histórii ľudskej vynaliezavosti – a s ňou spojených prelomov a pádov. V tejto knihe ponúka jasnú korekciu prehnaných sľubov, ktoré sprevádzajú všetko od nových liekov až po umelú inteligenciu. Pripomína nám, že aj keď prejdeme dosť ďaleko po trajektórii vynález - vývoj - aplikácia, možno nikdy nič reálne nezavedieme. Alebo ešte horšie, aj keď sa nám zavedenie vynálezu podarí, jeho budúcnosť môže byť poznačená nedostatočným výkonom, sklamaním, alebo aj nedozernými škodami, s ktorými nikto nepočítal. Na základe svojich rozsiahlych vedeckých a historických poznatkov autor vysvetľuje rozdiel medzi vynálezom a inováciou a venuje sa trom rôznym typom vynálezov: tie, ktoré nedominovali tak, ako sa sľubovalo (napríklad vzducholode a nadzvukové lietadlá), vynálezy, ktoré skončili katastrofami (ako olovnatý benzín alebo pesticíd DDT) a vynálezy, ktoré nám boli dlho sľubované a boli by veľmi prospešné, ale ich masové zavedenie do života je v nedohľadne (od hyperloopu až po atómovú fúziu). Kniha je triezvou správou o bláznovstve, ktoré tak často sprevádza ľudskú vynaliezavosť, a o tom, ako môžeme a musíme lepšie zosúladiť naše očakávania s realitou.

Kniha slovenského geológa a geografa prináša príbeh planéty Zem, ktorá má už štyri a pol miliardy rokov. Zhodou mnohých okolností na nej panujú výnimočné podmienky, ktoré umožnili vznik života, hoci, ako ukazuje, mnohokrát bol na pokraji vyhynutia. Autor prináša pútavý prehľad toho, ako sa s rastúcim množstvom poznatkov menili naše predstavy o Zemi. Opakovane odkazuje na mytológiu aj svet náboženstiev, ktoré konfrontuje s vedeckým pohľadom. Venuje sa všedným dňom Zeme a opisuje púštne, trávnaté či zalesnené oblasti, ktoré sú výsledkom procesov trvajúcich tisícky rokov, ale aj obdobia náhlych zmien, keď vyčíňajú živly a ohrozujú nás prírodné katastrofy ako ničivé vetry, búrky, ale aj zemetrasenia či výbuchy sopiek sprevádzané tsunami. Geológia aj geografia spolu úzko súvisia, autor prerozprával celé dejiny planéty od jej praveku, trvajúceho v geologickom svete štyri miliardy rokov, cez starovek, stredovek a novovek Zeme, ktoré na rozdiel od podobných termínov spájaných s ľudskou spoločnosťou opisujú čas meraný v miliónoch rokov.

Nová kniha autorky úspešného Umenia sovietskej kuchyne je brilantným skúmaním jedla a národnej identity po celom svete. „S nástupom a dominanciou globalizácie,“ vysvetľuje Anya v úvode, „sa národy a nacionalizmus javia zastaralejšie a zároveň dôležitejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým.“ A neexistuje lepšia prizma, cez ktorú by sme to mohli vidieť, ako jedlo. Vydáva sa pátrať po pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly, Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom boršči. V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne; v Neapole skúma skromné a nesprávne chápané začiatky pizze; v Tokiu ju prekvapí uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia spoločnosti; v Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik tapas; v Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a európskeho a opätovné presadenie kukurice; a nakoniec ju čaká komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule. Anya sa zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi, vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla. V knihe odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť.

Jared Diamond vo svojom bestselleri Osudy ľudských spoločností skúmal, ako a prečo západné civilizácie vyvinuli technológie a spôsoby, ktoré im umožnili ovládnuť väčšinu sveta. Vo voľnom pokračovaní knihy skúma druhú stranu rovnice: Čo spôsobilo, že sa niektoré z veľkých civilizácií minulosti zrútili, a čo sa z ich osudov môžeme naučiť? Prostredníctvom série fascinujúcich historicko-kultúrnych príbehov Diamond aj teraz rozvíja komplexnú globálnu tézu. Od polynézskych kultúr na Veľkonočnom ostrove cez prekvitajúce americké civilizácie Anasaziov a Mayov až po kolóniu Vikingov v Grónsku sleduje základný vzorec katastrofy. Poškodenie životného prostredia, zmena klímy, rýchly rast populácie a nerozumné politické rozhodnutia boli faktormi zániku týchto spoločností, ale iné spoločnosti našli riešenia a pretrvali. Podobným problémom čelíme aj dnes a už priniesli katastrofu Rwande a Haiti, hoci Čína a Austrália sa snažia vyrovnať sa s nimi inovatívnymi spôsobmi. Ako dokumentuje kniha, napriek zdanlivo nevyčerpateľnému bohatstvu našej spoločnosti a jej politickej moci sa problémy objavujú aj na miestach, ktoré by mali byť voči nim odolné. Brilantná, poučná a nesmierne pútavá kniha Kolaps je predurčená zaujať miesto jednej zo základných kníh našej doby a nastoliť naliehavú otázku: Ako sa náš svet môže vyhnúť ekologickej samovražde?

Autor bestselleru Ako naozaj funguje svet sa v najnovšej knihe pozrel na to, ako fenomén veľkosti riadi naše životy a ponúka kľúč k pochopeniu zdravia, bohatstva a dokonca aj šťastia. Ak chceme odpovedať na najdôležitejšie otázky našej doby, musíme pochopiť veľkosť. Ani baktérie, ani impériá nie sú imúnne voči jej zákonom. Jej meranie je náročné, najmä ak ide o zložité systémy, ako je ekonomika, no jej zvládnutie ponúka bohaté možnosti, napríklad vzostup Západu bol priamym výsledkom stále presnejších a štandardizovanejších meraní. Smil využíva interdisciplinárny prístup, ktorý mu získal širokú čitateľskú obec, a čerpá z histórie, vied o Zemi, psychológie, umenia a ďalších oblastí, aby ponúkol nový pohľad na niektoré z našich najväčších výziev vrátane nerovnosti príjmov, šírenia infekčných chorôb a nerovnomerných vplyvov klimatickej zmeny. Veľkosť vysvetľuje zákonitosti – a zvláštnosti – kľúčových procesov, ktoré formujú život (od mikróbov po veľryby), Zem (od asteroidov po sopečné erupcie), technický pokrok (od architektúry po dopravu) a spoločnosť a ekonomiku (od miest po mzdy). Táto kniha o veľkých a malých veciach a o vzťahoch medzi nimi odpovedá na veľké aj malé otázky ľudského života.

Vesmír: nová hranica, divoké miesto bez zákonov. Už teraz je kľúčový pre komunikáciu, ekonomiku, vojenskú stratégiu a medzinárodné vzťahy na Zemi. Stáva sa najnovšou arénou, ktorú ľudia preskúmajú, využijú – a možno dobyjú. Smerujeme do výšin a svoje mocenské súboje berieme so sebou. Tempo udávajú Čína, USA a Rusko. Špionážne satelity obiehajúce okolo Mesiaca, kovy z vesmíru v miliardovej hodnote, ľudia na Marse ešte za nášho života. To nie je sci-fi, je to astropolitika. Púšťame sa do nových vesmírnych pretekov – a môžu spôsobiť prevrat v živote na Zemi. Od územia a zdrojov po satelity, zbrane a strategické oblasti je geopolitika hore na oblohe rovnako dôležitá ako tu dole na zemi. Ak ste niekedy uvažovali, či sa ľudia vrátia na Mesiac, kto bude profitovať z jeho využívania alebo ako môžu vyzerať vesmírne vojny, tu nájdete odpovede. Táto pútavá kniha so všetkou hĺbkou a dôvtipom, ktoré urobili z Tima Marshalla najobľúbenejšieho britského autora o geopolitike, ukazuje, ako sme sa sem dostali a kam smerujme. Pokrýva rivalitu veľmocí, technológie, obchod, súboje vo vesmíre a čo to znamená pre nás všetkých na Zemi. Je to zásadný text o moci, politike a budúcnosti ľudstva.

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a končí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné autoritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mnohých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a končí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné autoritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mnohých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?