Civilizácia strana 2 z 3

Spisovatelia, inžinieri a politici už vyše sto rokov snívajú o živote vo vonkajšom kozmickom priestore. Niektorých tam ťahá výhľad na vybudovanie lepšieho sveta, pre iných je to otázka geniálneho inžinierstva, zakladania kozmických kolónií alebo privatizácie zdrojov surovín na Mesiaci. Tieto vízie majú ďalekosiahle dôsledky pre život na Zemi. Pre ruských kozmistov z konca devätnásteho storočia bol vonkajší kozmos miestom, kde sa mala dosiahnuť ľudskú dokonalosť. Pre iných, ako bol Wernher von Braun, to bola technická úloha, ktorá sa počas kozmických pretekov, studenej vojny a druhej svetovej vojny kombinovala s deštruktívnou geopolitikou. Veľmi odlišný pohľad ponúkal vo svojich sci-fi knihách zase Arthur C. Clarke. NASA medzitým naplánovala a zorganizovala stavbu kozmickej stanice, ktorú riadila v štýle pozemskej korporácie. Dnes sa stal prieskum vonkajšieho kozmu hobby technologických miliardárov, ako sú Elon Musk a Jeff Bezos, ktorých motivuje prenos ich komerčných ambícií aj do sféry mimo nášho sveta. Od utopických snov či koloniálnych ambícií až po útočisko pred environmentálnou katastrofou, príbehy v tejto knihe odhaľujú alternatívnu históriu nášho vzťahu s vonkajším kozmickým priestorom. Strhujúci výklad Freda Scharmena ponúka nečakané hlboké prieniky do spôsobu, akým sa pozeráme na život na Zemi.

Elektromobily šetrné k životnému prostrediu, udržateľné potraviny, oblečenie z recyklovaných plastov vylovených z mora. Hurá! Veľké spoločnosti nás ľahko presvedčia, že svet dokážeme zachrániť kupovaním správnych vecí. To je však rozsiahla a nebezpečná lož. Katharin Hartmannová, odborníčka na "greenwashing", opisuje zavádzanie zákazníkov a ukazuje, ako sa môžeme proti tejto lži brániť. Čím absurdnejšie zelené klamstvá sú, tým ľahšie im uveríme. Šíria sa už od osemdesiatych rokov a dnes sú populárnejšie ako kedykoľvek predtým. Hartmannová prináša príklady z celého sveta, od veľkej ropnej spoločnosti, ktorá zamietla pod koberec najväčšiu haváriu v histórii, cez ničenie svetových pralesov kvôli sóji, hovädziemu dobytku a palmovému oleju, až po textilný priemysel. Ako ukazuje, greenwashing je nebezpečný tým, že ľudí nevedie k skutočnej zmene, a tým len prehlbuje krízu, v ktorej sme sa ocitli.

Tisíce rokov nás vlajky sprevádzajú ako symboly našej hrdosti, našich nádejí a našich snov. Mávame s nimi, pálime ich, pochodujeme pod ich farbami, oslavujeme športové úspechy. A umierame pre ne aj v 21. storočí. Od Číny a jej staronového nacionalizmu, cez mozaikovú identitu Európy a Spojených štátov až po desivý vzostup Islamského štátu, je náš komplikovaný svet plný starých i nových symbolov, ktorým by sme mali rozumieť. Mali by sme porozumieť ich moci, významom a historicko-politickým súvislostiam. Tim Marshall, autor svetového bestselleru V zajatí geografie, skúma v deviatich kapitolách systém vlajok ako symbolov reprezentujúcich štáty, politické zoskupenia či spoločenské organizácie. Kombinuje pritom zasvätenú analýzu aktuálnych udalostí so svetovými dejinami. Do toho zasadzuje symboliku vlajok a ako nás táto symbolika spája, ale aj rozdeľuje.

Boje o pitnú vodu, nové výbuchy masového násilia, etnické čistky, občianske vojny v najchudobnejších krajinách sveta, nekonečné prúdy utečencov. Konflikty 21. storočia sa už neodvíjajú od ideologického súperenia medzi veľmocami, ale skôr od triednych, náboženských a zdrojových otázok. Genocídy minulého storočia nás naučili, ako rýchlo sa sociálne problémy môžu prejaviť v radikálnych a smrtiacich riešeniach. Bohaté krajiny dnes už vyvíjajú stratégie na získanie zdrojov a udržanie klimatických utečencov mimo svojho územia. Harald Welzer ukazuje, ako spolu súvisí klimatická zmena a násilie. Klimatická zmena má ďalekosiahle dôsledky na životné podmienky ľudí na celom svete: obývateľný priestor sa zmenšuje, vzácne zdroje ubúdajú, prehlbuje sa nespravodlivosť nielen medzi Severom a Juhom, ale aj medzi generáciami, čo vytvára podmienky pre nové sociálne napätia a vedie k násilným konfliktom. Klimatická zmena predstavuje nové závažné výzvy v oblasti bezpečnosti, zodpovednosti a spravodlivosti, ale ako Welzer znepokojujúco objasňuje, robí sa veľmi málo, aby sa im čelilo.

Paleolit, mezolit, neolit: časovo tak vzdialené obdobia, že mnohí z nás majú problém ich zaradiť. Predstaviť si, ako sa vtedy žilo, je takmer nemožné. Môžeme však povedať, že naši pravekí predkovia sú nám úplne cudzí? Spisovateľ Juan José Millás je presvedčený o opaku. Preto požiadal Juana Luisa Arsuagu, jedného z najgeniálnejších paleontológov svojej generácie, aby ho sprevádzal pri objavovaní našich koreňov. Millás, ktorý sa od detstva označuje za neandertálca, kombinuje svoje rozprávačské schopnosti s odbornými znalosťami svojho akademického spoločníka, ktorý má dostatok vedomostí o ostatných druhoch rodu Homo, aby nás previedol biomechanikou a sexuálnym dimorfizmom, dvojnohým držaním tela a chrupom, australopitekom Lucy a oholenou bradou Alexandra Veľkého, či základnými zlomovými bodmi, ako je napríklad objavenie schopnosti hodiť kameňom a rozdelenie práce na lovcov a zberačov. Ako Don Quijote so svojím Sanchom Panzom nás obaja berú na zábavnú a poučnú výpravu za tajomstvami ľudskej evolúcie v duchu najlepšej vedeckej popularizácie.

O rovinatú, úrodnú a pre útočníkov osudovo lákavú Ukrajinu po stáročia bojovali silnejší susedia. Hoci jej moderné národné hnutie sa datuje od začiatku 19. storočia, skutočnú nezávislosť získala až v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Kniha britskej historičky rozpráva príbeh Ukrajiny od úplného začiatku. Pred tisíc rokmi bola centrom prvej veľkej slovanskej civilizácie, Kyjivskej Rusi. V roku 1240 sem z východu vtrhli Mongoli a nasledujúcich sedem storočí bola Ukrajina rozdelená medzi bojujúcich susedov: Litovcov, Poliakov, Rusov, Rakúšanov a Tatárov. Znovu a znovu sa pohraničie menilo na bojisko: počas kozáckych povstaní v 17. storočí, vojen Ruska so Švédskom v 18. storočí, občianskej vojny v rokoch 1918 až 1920 a počas nacistickej okupácie, ako aj v nasledujúcom storočí, keď sa opäť ku slovu a vymysleným nárokom prihlásilo Rusko. Ukrajina je väčšia ako Francúzsko, počtom obyvateľov sa takmer vyrovná Veľkej Británii a má potenciál stať sa jedným z najmocnejších štátov v Európe. V tejto precízne napísanej a prenikavej knihe Anna Reidová kombinuje výskum a vlastné skúsenosti, aby zmapovala tragickú minulosť Ukrajiny. Od poľských kostolov vo Ľvive až po uhoľné bane v rusky hovoriacom Donbase, od haličského štetlu po tatárske chatrče na Kryme, kniha skúma boj Ukrajiny o vybudovanie vlastnej národnej identity, identity, ktorá sa vyrovnáva s krvavou minulosťou a zahŕňa všetky národy v jej hraniciach.

Nikdy sme nemali na dosah ruky toľko informácií, a napriek tomu väčšina z nás nevie, ako svet skutočne funguje. Táto kniha vysvetľuje sedem najzákladnejších skutočností, ktorými sa riadi naše prežitie a prosperita. Ponúka vecný a kritický pohľad na témy ako je výroba energie a potravín, cez náš materiálny svet a jeho globalizáciu až po riziká, naše životné prostredie a jeho budúcnosť. V tejto ambicióznej a podnetnej knihe napríklad vidíme, že globalizácia nie je nevyhnutná - nebezpečenstvo toho, že 70 percent svetových gumených rukavíc sa vyrába len v jednej továrni, sa stalo očividným v roku 2020 – a že naša spoločnosť neustále zvyšuje svoju závislosť od fosílnych palív, takže ich úplné a rýchle odstránenie je nepravdepodobné. Napríklad každá paradajka vypestovaná v skleníku a kúpená v supermarkete si na svoju výrobu vyžaduje ekvivalent piatich polievkových lyžíc nafty a stále nám chýbajú komerčne životaschopné spôsoby výroby ocele, čpavku, cementu alebo plastov v celosvetovo potrebnom rozsahu bez fosílnych palív. Václav Smil nie je pesimista ani optimista, je to vedec; je to popredný svetový odborník na energetiku a úžasný polyhistor. Na základe najnovších vedeckých poznatkov vrátane vlastného výskumu nakoniec odpovedá na najhlbšiu otázku nášho veku: sme nezvratne odsúdení na zánik, alebo nás čaká svetlejšia utópia?

Kniha antropologických esejí ruského prírodovedca a anarchistického filozofa Petra Kropotkina vyšla knižne v roku 1902, hoci boli napísané o dekádu skôr. Autor skúma úlohu vzájomne prospešnej spolupráce a reciprocity (alebo „vzájomnej pomoci“) v živočíšnej ríši a v ľudských spoločnostiach v minulosti aj v súčasnosti. Je to argument proti teóriám sociálneho darvinizmu, ktoré zdôrazňujú súťaživosť a prežitie najsilnejších, a proti romantickým predstavám spisovateľov, ako bol Jean-Jacques Rousseau, ktorý si myslel, že spolupráca je motivovaná všeobecnou láskou. Kropotkin namiesto toho tvrdí, že vzájomná pomoc má pragmatické výhody pre prežitie ľudských a zvieracích spoločenstiev a spolu so svedomím sa presadila prostredníctvom prírodného výberu. Kropotkin sa zamýšľa nad významom vzájomnej pomoci pre prosperitu a prežitie v živočíšnej ríši, v domorodých a raných európskych spoločnostiach, v stredovekých slobodných mestách (najmä prostredníctvom cechov) a na konci 19. storočia na dedine, v robotníckom hnutí a v chudobnom ľude. Kritizuje štát za to, že zničil historicky dôležité inštitúcie vzájomnej pomoci, najmä prostredníctvom zavedenia súkromného vlastníctva. Mnohí biológovia, vrátane Stephena Goulda, jedného z najvplyvnejších evolučných biológov svojej generácie, toto dielo považujú za dôležitý míľnik vedeckého skúmania spolupráce a altruizmu.

Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať fatálny vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch. Slovenskí a zahraniční vedci sa zamysleli, ako klíma vplývala na naše a svetové dejiny. Klíma bola často určujúcim faktorom pre kolaps historických civilizácií. Mnohé ľudské spoločnosti hľadali cesty, ako sa pred vplyvom prírody chrániť. Budovali priehrady, sťahovali sa na vidiek, alebo prosili bohov o ochranu. Obyvatelia Južnej Ameriky v strachu pred neustálym dažďom obetovali nebesiam to najdrahšie, čo mali – životy svojich najbližších. Zmena klímy spôsobila zaplavenie Doggerlandu, šírej nížiny medzi Britskými ostrovmi a európskym kontinentom. Sucho ovplyvnilo aj zánik starovekého Egypta. Klimatické zmeny mohli byť aj jedným z faktorov kolapsu Veľkej Moravy. Klíma, pochopiteľne, nevplývala na spoločnosti len negatívne. Práve vďaka priaznivým podmienkam sa mohli rozvíjať a rásť mnohé staroveké a stredoveké ríše – Čína, Rímska ríša, Franská ríša. Vďaka priaznivej klíme mohli Vikingovia osídliť Grónsko a zároveň sa ako prví „Európania“ doplaviť do Ameriky. Rovnako migrácia Hunov, vznik starovekého Egypta, a dokonca aj krížové výpravy boli zásadným spôsobom ovplyvnené prírodnými faktormi. Na jednej strane pomohli klimatické podmienky rozmachu stredovekej Číny, ale na druhej strane mohlo vlhké obdobie v Strednej Ázii priniesť smrtiacu pandémiu moru do Európy a Afriky. Iné klimatické zmeny mohli mať na svedomí dodnes nie celkom jasný zánik mayských mestských štátov. Sucho alebo, naopak, prívaly zrážok stáli za hladomormi a za rozšírením škodcov aj v moderných dejinách. Erupcia sopky Tambora spôsobila jednu z najvýznamnejších klimatických anomálií v Európe a v Severnej Amerike. Výkyvy klímy prispeli k vzplanutiu strašidelnej pandémie španielskej chrípky. Sucho v tradičných obilniciach bolo jedným zo spúšťačov tzv. Arabskej jari, a klimatické výkyvy mohli dokonca ovplyvniť aj genocídu v Rwande. Pôsobenie klimatických faktorov mohlo byť niekedy zdanlivo menšie, ale aj tak malo zásadný vplyv na vzájomné interakcie rôznych ľudských spoločenstiev. Na prvý pohľad to nemusí byť zrejmé, ale i najmenšia zmena klímy mohla výrazne zasiahnuť do ľudských dejín.

„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne médiá menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“ Tento citát z diela Willa Huttona je len jedným pohľadov na Margaret Thatcherovú a jej politické dedičstvo. Britský akademik Eric J. Evans sa pozrel na základné oblasti jej pôsobenia a vplyv na britskú aj svetovú politiku, pričom sa snaží nájsť aj pozitívne stránky jej politiky. Autor sa zameriava na kariéru Margaret Thatcherovej, spochybňuje originalitu aj ideologickú súdržnosť toho, čo sa začalo nazývať thatcherizmus a zvažuje, do akej miery splnila alebo nesplnila svoje hlavné ciele. Medzi kľúčové témy knihy patria privatizačná politika a útok na moc odborov; zmena a ovládnutie Konzervatívnej strany; dedičstvo vojny o Falklandy; vzťahy Thatcherovej s Európou, Východom a Západom; zmeny v školstve či zdravotníctve; vplyv thatcherizmu na nasledujúce vlády vrátane „nových labouristov“; neoliberalizmus a jeho vplyv na Thatcherovú. Kniha je neoceniteľným sprievodcom zložitosťou a paradoxmi Británie od konca 70. rokov do druhého desaťročia 21. storočia.

Táto kniha prináša pohľad na aktivity jedného z najbohatších ľudí sveta z vedeckej perspektívy, ktorá umožňuje realisticky porovnať jeho plány a marketingové bubliny s tým, čo je naozaj technicky zrealizovateľné. Fenomén Musk sa rozhodne nedá prehliadnuť. Elon Musk totiž sníva vo veľkom, sľubuje ľudstvu, že čoskoro opustí kolísku Zeme a osídli Mars, no a popritom si len tak pre radosť kúpi svoju obľúbenú sociálnu sieť Twitter. V priebehu niekoľkých rokov sa presadil vo všetkých významných oblastiach súčasnej vedy. So spoločnosťou SpaceX spôsobil revolúciu vo vesmírnom priemysle, ambíciou jeho Tesly sú automobily bez vodičov. Umelú inteligenciu považuje za hrozbu budúcnosti pre ľudstvo, a tak sa jeho neurovedci v Neuralinku pustil aj do prepájania počítačov s našimi mozgami. Okrem toho treba pripomenúť, že má aj nemalý vplyv na vývoj virtuálnych mien. Dá sa však v tomto veľkom inovačnom prevrate nájsť aj nejaké organizované vedecké myslenie? Aké sú hlavné technické, biologické a počítačové princípy, ktoré Elon Musk posúva na hranicu ich možností? Ktoré problémy ignoruje, pretože predstavujú prekážku jeho futuristickým víziám?

Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik. Práca je rozdelená do troch častí . V prvých – Antisemitizmus a Imperializmus – sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného. Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias – nacistického Nemecka a stalinistického Ruska –, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta. Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a končí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné autoritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mnohých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?

Vesmír: nová hranica, divoké miesto bez zákonov. Už teraz je kľúčový pre komunikáciu, ekonomiku, vojenskú stratégiu a medzinárodné vzťahy na Zemi. Stáva sa najnovšou arénou, ktorú ľudia preskúmajú, využijú – a možno dobyjú. Smerujeme do výšin a svoje mocenské súboje berieme so sebou. Tempo udávajú Čína, USA a Rusko. Špionážne satelity obiehajúce okolo Mesiaca, kovy z vesmíru v miliardovej hodnote, ľudia na Marse ešte za nášho života. To nie je sci-fi, je to astropolitika. Púšťame sa do nových vesmírnych pretekov – a môžu spôsobiť prevrat v živote na Zemi. Od územia a zdrojov po satelity, zbrane a strategické oblasti je geopolitika hore na oblohe rovnako dôležitá ako tu dole na zemi. Ak ste niekedy uvažovali, či sa ľudia vrátia na Mesiac, kto bude profitovať z jeho využívania alebo ako môžu vyzerať vesmírne vojny, tu nájdete odpovede. Táto pútavá kniha so všetkou hĺbkou a dôvtipom, ktoré urobili z Tima Marshalla najobľúbenejšieho britského autora o geopolitike, ukazuje, ako sme sa sem dostali a kam smerujme. Pokrýva rivalitu veľmocí, technológie, obchod, súboje vo vesmíre a čo to znamená pre nás všetkých na Zemi. Je to zásadný text o moci, politike a budúcnosti ľudstva.

Nová kniha autorky úspešného Umenia sovietskej kuchyne je brilantným skúmaním jedla a národnej identity po celom svete. „S nástupom a dominanciou globalizácie,“ vysvetľuje Anya v úvode, „sa národy a nacionalizmus javia zastaralejšie a zároveň dôležitejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým.“ A neexistuje lepšia prizma, cez ktorú by sme to mohli vidieť, ako jedlo. Vydáva sa pátrať po pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly, Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom boršči. V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne; v Neapole skúma skromné a nesprávne chápané začiatky pizze; v Tokiu ju prekvapí uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia spoločnosti; v Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik tapas; v Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a európskeho a opätovné presadenie kukurice; a nakoniec ju čaká komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule. Anya sa zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi, vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla. V knihe odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť.

Jared Diamond vo svojom bestselleri Osudy ľudských spoločností skúmal, ako a prečo západné civilizácie vyvinuli technológie a spôsoby, ktoré im umožnili ovládnuť väčšinu sveta. Vo voľnom pokračovaní knihy skúma druhú stranu rovnice: Čo spôsobilo, že sa niektoré z veľkých civilizácií minulosti zrútili, a čo sa z ich osudov môžeme naučiť? Prostredníctvom série fascinujúcich historicko-kultúrnych príbehov Diamond aj teraz rozvíja komplexnú globálnu tézu. Od polynézskych kultúr na Veľkonočnom ostrove cez prekvitajúce americké civilizácie Anasaziov a Mayov až po kolóniu Vikingov v Grónsku sleduje základný vzorec katastrofy. Poškodenie životného prostredia, zmena klímy, rýchly rast populácie a nerozumné politické rozhodnutia boli faktormi zániku týchto spoločností, ale iné spoločnosti našli riešenia a pretrvali. Podobným problémom čelíme aj dnes a už priniesli katastrofu Rwande a Haiti, hoci Čína a Austrália sa snažia vyrovnať sa s nimi inovatívnymi spôsobmi. Ako dokumentuje kniha, napriek zdanlivo nevyčerpateľnému bohatstvu našej spoločnosti a jej politickej moci sa problémy objavujú aj na miestach, ktoré by mali byť voči nim odolné. Brilantná, poučná a nesmierne pútavá kniha Kolaps je predurčená zaujať miesto jednej zo základných kníh našej doby a nastoliť naliehavú otázku: Ako sa náš svet môže vyhnúť ekologickej samovražde?