La pomme

Radostné aj tragické, viditeľné i skryté, rozchody, zlomy, odlúčenia udávajú rytmus nášho života. Ako ich zladiť s predstavou stabilnej identity? Odhaľujú mnohotvárnosť nášho bytia alebo nás čistia, vyprázdňujú, rozrušujú? Pre francúzsku filozofku Claire Marin sú rozchody rovnako dôležité ako spojenia. Lásky, straty, choroby, vnútorné a vonkajšie kataklizmy nás vytrhávajú zo známych koľají, otvárajú trhliny a kladú otázku: Čo všetko musíme stratiť, aby sme mohli znovu žiť? Sú rozchody len katastrofou alebo aj šancou? Claire Main píše o tejto každodennej a zároveň výsostne filozofickej skúsenosti citlivo a presne. Píše o tom, ako sa rozpadať, a pritom zostať. Alebo začať odznova.

Čarodejnice sú všade, či už predávajú knihy zaklínadiel na Etsy, zverejňujú fotografie svojich kryštálmi zdobených oltárov na Instagrame, alebo sa schádzajú, aby zakliali Donalda Trumpa. Dnešné feministky akoby posadla mánia čarodejnicami ešte viac ako ich staršie kolegyne v sedemdesiatych rokoch. Čarodejnica je absolútna obeť, pre ktorú sa žiada spravodlivosť, a zároveň tvrdohlavá, nepolapiteľná rebelka. Ale kto presne boli ženy obvinené z čarodejníctva v renesančnej Európe? Aké typy žien tieto storočia teroru cenzurovali, eliminovali a potláčali? Táto kniha sa zaoberá tromi z nich a skúma, čo z nich zostalo dodnes v našich predsudkoch a predstavách: nezávislá žena, keďže terčom útokov boli najmä vdovy a nevydaté ženy; bezdetná žena, keďže obdobie honov na čarodejnice znamenalo koniec tolerancie voči tým, ktorí tvrdili, že ovládajú svoju plodnosť; a staršia žena, ktorá dodnes naháňa strach. Nakoniec sa pozrieme aj na víziu sveta, ktorej slúžil hon na čarodejnice, a na bojovný vzťah k ženám aj prírode, čo sa v tom čase vyvinul: dvojité prekliatie, ktoré dosiaľ nebolo zrušené. Mona Chollet je novinárka píšuca pre Monde diplomatique. Vo svojich knihách skúma nielen feministické témy, ale zameriava sa celkovo na kritiku kultúry. Kniha Čarodejnice bola preložená do desiatky jazykov a vďaka nej sa Mona Chollet stala celosvetovo uznávanou autorkou.

V pokračovaní bestsellera Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit ponúka úvahy o ženách, ktoré odmietajú byť umlčané, mizogýnnom násilí, krehkej mužskosti literárneho kánonu, nedávnej histórii vtipov o znásilnení a mnohých ďalších témach. Autorka svojím charakteristickým štýlom mieša humor, bystrú analýzu a nadhľad.

V pokračovaní bestsellera Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit ponúka úvahy o ženách, ktoré odmietajú byť umlčané, mizogýnnom násilí, krehkej mužskosti literárneho kánonu, nedávnej histórii vtipov o znásilnení a mnohých ďalších témach. Autorka svojím charakteristickým štýlom mieša humor, bystrú analýzu a nadhľad.

V pokračovaní bestsellera Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit ponúka úvahy o ženách, ktoré odmietajú byť umlčané, mizogýnnom násilí, krehkej mužskosti literárneho kánonu, nedávnej histórii vtipov o znásilnení a mnohých ďalších témach. Autorka svojím charakteristickým štýlom mieša humor, bystrú analýzu a nadhľad.

Oliver Sacks, autor bestsellerov Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, Antropologička na Marse či Zrak mysle, je známy svojimi klinickými príbehmi o ľuďoch žijúcich s nie bežnými neurologickými ochoreniami. Jeho chápanie vedy sa však neobmedzovalo len na neurológiu alebo medicínu; fascinovali ho problémy, myšlienky a otázky všetkých vied. Jeho vášeň sa odráža aj v tejto knihe, v ktorej sa pýta na podstatu nielen ľudskej skúsenosti, ale celého života. Doktor Sacks sa v knihe Rieka vedomia zaoberá evolúciou, botanikou, chémiou, medicínou, neurovedou a umením a odvoláva sa na svojich veľkých vedeckých a tvorivých hrdinov – predovšetkým Charlesa Darwina, Sigmunda Freuda a Williama Jamesa. Títo myslitelia ho sprevádzali od mladosti; otázky, ktoré skúmali – zmysel evolúcie, korene tvorivosti a povaha vedomia –, tvoria srdce vedy a tejto knihy.

Silná, provokatívna a osobná kniha je úprimnou výpoveďou o tom, ako sa autorka kultovej trilógie Život Vernona Subutexa stala Virginie Despentes. Čerpá z osobných skúseností, rúca zaužívané predstavy o znásilnení a prostitúcii a búra zaužívané postoje o sexe a pohlaví. Autobiografický feministický manifest spisovateľky a filmárky Virginie Despentes je „plný hnevu a tak presne formulovaný, že je nespravodlivé ho zhrnúť". – Nadja Spielgelman „Despentes je často označovaná za ‚rockandrollového‘ Balzaca. . . Striedavo pripomína aj Williama Gibsona, George Eliot a Michela Houellebecqa, len s optimistickejším postojom." Chris Kraus „Virginie Despentes je skutočne originálna punkrocková George Eliot s citom pre žalostné vnútro svojich postáv: nikto iný nemá jej prenikavý pohľad, ostrý zmysel pre humor, inteligenciu, ktorá ako žiletka reže do nánosu zaužívaných vzorcov myslenia našej doby.“ Alexandra Kleeman „Despentes sa stala akousi kultovou hrdinkou, patrónkou neviditeľných žien: ohavných a marginalizovaných, vyčerpaných, unavených a prudko nezamestnateľných." Parul Sehgal „Prequel k #MeToo. Jedinečný radikálny hlas queer feministiek, ktorý bol kľúčový pre transformáciu beletristického písania aj politického diania v roku 2010.“ Paul B. Preciado Teória King Kong, autobiografia, výzva k revolte, manifest nového punkového feminizmu, je autorkiným najobľúbenejším a najzavrhovanejším dielom.

Rebecca Solnit v komickej, ostrej eseji s názvom Muži mi to vysvetlia pomenúva častý problém rozhovorov medzi mužmi a ženami. Píše o mužoch, ktorí mylne predpokladajú, že niečo vedia a ženy to nevedia; píše o tom, kde táto domnienka pramení a ako funguje v praxi. V knihe je okrem tejto, dnes už známej, eseje šesť ďalších vrátane zamyslenia nad spôsobom, akým spisovateľka Virginia Woolf prijala tajomstvo, nevedomosť, pochybnosť a dvojznačnosť; originálne skúmanie rovnosti v manželstve a desivé zhrnutie rozsahu násilia páchaného na ženách. Rebecca Solnit svojím čitateľsky prístupným štýlom dokazuje, že je jednou z najvplyvnejších mysliteliek feministického hnutia. „Muži mi to stále vysvetľujú. A žiaden z nich sa mi nikdy neospravedlnil za to, že mi nesprávne vysvetľoval niečo, čo poznám, ale on nie.“ Rebecca Solnit je novinárka a historička, autorka takmer dvadsiatich kníh venovaných feminizmu, dejinám západných a pôvodných kultúr, spoločenskej zmene, horskej turistike a chodeniu, nádeji a katastrofe. V slovenčine vyšla jej zbierka esejí Sprievodca strácaním sa. Pravidelne prispieva do časopisu Harper’s, London Review of Books a Los Angeles Times. Žije v San Franciscu.

V roku 2020 Claire Luchette opísala obľúbenú taliansku spisovateľku Elenu Ferrante ako „jasnovidku medzi spisovateľkami.“ V týchto štyroch sviežich esejach Ferrante ponúka vzácny pohľad na pôvod svojich literárnych schopností. Píše o svojich vplyvoch, zápasoch a formovaní sa ako čitateľka i spisovateľka; opisuje nebezpečenstvá „zlého jazyka“ a naznačuje spôsoby, akými dlho vylučoval ženskú pravdu; navrhuje zborové spojenie ženského talentu, keď rozoberá dielo Emily Dickinsonovej, Gertrude Steinovej, Ingeborg Bachmannovej a mnohých ďalších. Predkladáme vám subtílnu a zároveň úprimnú knihu „jednej z najväčších prozaičiek našej doby“ o dobrodružstvách v literatúre, a to na jej okraji i za ním.

Mŕtvy básnik nepíše. Preto je dôležité zostať nažive. Zbierka esejí a článkov popredného súčasného francúzskeho básnika a prozaika Michela Houellebecqa ponúka autorov chladný, často zábavný, vždy prenikavý pohľad na aspekty modernity. Texty vychádzali v deväťdesiatych rokoch a na začiatku nového tisícročia a Houellebecq v nich píše o témach, ktoré v danom čase rezonovali vo Francúzsku a prestupujú aj do jeho prozaických textov. Lanzarote je krátkym rozprávaním o januárovej dovolenke na rovnomennom ostrove. Na Lanzarote možno stretnúť fascinujúcich ľudí, konkrétne Pam a Barbaru či policajta Rudiho z Luxemburska, ktorý momentálne žije v Bruseli. A čo má s ostrovom spoločné raeliánska sekta čakajúca na príchod mimozemšťanov? MICHEL HOUELLEBECQ, francúzsky básnik, prozaik a esejista. Za román Mapa a územie dostal v roku 2010 Goncourtovu cenu. Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Elementárne častice, Platforma, Možnosť ostrova, Podvolenie, Sérotonín a Zničiť.

Najznámejšia odborníčka na históriu antického Grécka a Ríma Mary Beard je aj feministka. So suchým humorom sa vracia k rodovým problémom a ukazuje, ako sa história zachovala k mocným ženám. Ako príklady používa postavy z antiky až po súčasnosť, píše o ženách od Medúzy a Atény po Theresu Mayovú a Hilary Clintonovú, skúma kultúrne korene mizogýnie, hlas žien vo verejnom priestore, kultúrne predsudky týkajúce sa ženského vzťahu k moci a spôsob, akým mocné ženy vzdorujú obmedzeniam mužských vzorcov. Mary Beard je profesorka antickej histórie na Univerzite v Cambridgei. Napísala niekoľko kníh o histórii antického Ríma. Je členkou Britskej akadémie a Americkej akadémie pre umenie a vedu. Pre britskú televíziu pripravuje seriály na témy z klasickej archeológie a histórie.

"Frank Tallis spája svoje celoživotné skúsenosti psychoterapeuta s múdrym nadhľadom do úvah, ktoré nás svojimi osobitými chodníčkami vedú priamo k podstate lásky. Je to skvelá, strhujúca kniha." Ian McEwan "Láska je rovnostárska. Každý po nej túži, každý sa zaľúbi, každý ju stratí a spozná jej poblúznenie; a keď je láska nešťastná, naše relatívne bohatstvo, vzdelanie a postavenie sú nám nanič. Ohrdnutý aristokrat je rovnako zraniteľný ako ohrdnutý vodič autobusu. V podstate všetci poprední teoretici psychoterapie počínajúc Freudom sa zhodujú, že človek nevyhnutne potrebuje lásku, aby bol šťastný. Som presvedčený, že problémy vyplývajúce z lásky si zaslúžia náležitú pozornosť a že hranica oddeľujúca normálnu lásku od nenormálnej je často nejasná. Dúfam, že toto moje presvedčenie podporia nasledujúce, občas trochu znepokojivé odhalenia." Frank Tallis je spisovateľ a klinický psychológ. U nás ho poznáme ako autora detektívnych románov z Viedne na začiatku dvadsiateho storočia, no v tejto knihe sa predstaví ako chápavý psychoterapeut. Vybral zo svojej praxe nezvyčajné prípady pacientov, ktorí sa trápili pre lásku v jej najrôznejších podobách, a ukazuje nám, že hranica medzi normálnym a nenormálnym je aj v prípade lásky a zaľúbenosti naozaj tenučká. Predstaví nám ženu, ktorá je presvedčená, že jej zubár ju miluje na veky, muža zblázneného do vlastného odrazu, krásku posadnutú bezdôvodnou žiarlivosťou, mladíka sužovaného smilným démonom či starú paniu, ktorú navštevuje duch jej zosnulého manžela... a ďalších ľudí s originálnymi príbehmi túžby a vášne. Tallis k nim pristupuje citlivo, s nadhľadom i humorom aj s využitím najnovších poznatkov z výskumu biologických a psychologických mechanizmov romantiky a zaľúbenosti.

Čítanie o potulkách strácaní sa a rôznych využitiach neznáma od autorky knihy Muži mi to vysvetlia. Zbierka autobiografických esejí Sprievodca strácaním sa vychádza z príznačných momentov a vzťahov v autorkinom živote, na základe ktorých skúma témy neistoty, dôvery, straty, pamäti, túžby a miesta. Rebecca Solnit sa zaujíma o príbehy, pomocou ktorých sa orientujeme vo svete, a miesta od divočiny po mestá, ktorými prechádzame, keď sami seba nachádzame alebo strácame. Jej rozprávanie je hlboko osobné, no prepojené so všeobecnejšími príbehmi od zajateckej prózy amerických novousadlíkov po využívanie modrej na renesančných obrazoch, nehovoriac o stretnutiach s korytnačkami, mníchmi, punkerkami, horami, púšťami a filmom Vertigo. Výsledkom je osobitá, inšpirujúca cesta objavov.

"Geniálne... Phillips je Martinom Amisom britskej psychoanalýzy." Times Súčasná kontroverzia týkajúca sa hodnôt rodiny je v skutočnosti diskusiou o monogamii. O tom, čo dvoch ľudí drží spolu a prečo by mali spolu zostať. Adam Phillips sa v knihe 121 aforizmov pýta, prečo veríme v monogamiu a prečo sa nám o nej tak ťažko premýšľa. Každý vie, že väčšina ľudí bez ohľadu na to, ako svojho partnera či partnerku miluje, je schopná ľúbiť a túžiť po viacerých iných ľuďoch zároveň. Možnože je to upokojujúce zistenie, ale v skutočnosti je veľmi náročné - a často kruté - predpokladať, že jediný človek nám môže poskytnúť všetko, čo chceme. Monogamia sa pokladá za samozrejmosť, za základ rodiny a rodinných hodnôt, a tak ako v prípade všetkého, čo pôsobí zásadne, sme obozretní pri jej kritizovaní. Ale ako naznačuje Adam Phillips, určite stojí za zamyslenie, prečo má verná dvojica také významné miesto v našej predstavivosti a ako sa z nej stal taký ideál. "Každé manželstvo je schôdzka naslepo, na ktorej premýšľate, aké máte alternatívy k schôdzke naslepo."

V knihe Sebectvo tých druhých esejistka Kristin Dombek prináša príbeh o tom, ako sa zo zriedkavej klinickej diagnózy stal veľký kultúrny fenomén, úložný priestor pre náš strach a úzkosti z lásky, priateľstva a vzťahov. Autorka sa odosobňuje od hystérie a kreslí jasnú hranicu medzi patológiou a obyčajným sebectvom. A v neposlednom rade píše o sebe v úprimnej snahe nájsť cestu von zo začarovaného kruhu strachu a obvinení, ktorá by viedla k uvoľnenejšiemu a uspokojivejšiemu životu.

V knihe Sebectvo tých druhých esejistka Kristin Dombek prináša príbeh o tom, ako sa zo zriedkavej klinickej diagnózy stal veľký kultúrny fenomén, úložný priestor pre náš strach a úzkosti z lásky, priateľstva a vzťahov. Autorka sa odosobňuje od hystérie a kreslí jasnú hranicu medzi patológiou a obyčajným sebectvom. A v neposlednom rade píše o sebe v úprimnej snahe nájsť cestu von zo začarovaného kruhu strachu a obvinení, ktorá by viedla k uvoľnenejšiemu a uspokojivejšiemu životu.