Literárna revue 17/2016
Prajem vám príjemný sobotný večer,
som veľmi rád, že ste tu po dvoch týždňoch opäť s nami pri počúvaní nového vydania Literárnej revue rádia Slovensko. Dnes sme pre vás pripravili čosi ako „zajtrajšie noviny“, čiže knižné novinky také čerstvé, že vychádzajú až v priebehu budúceho týždňa. Jedinou výnimkou bude o niečo staršia kniha Prezidentov kocúr nášho dnešného hosťa – gruzínskeho spisovateľa Gurama Odišariju. Na konci prvej hodiny vás čakajú aj knižné tipy, možnosť zapojiť sa do telefonickej, aj mailovej súťaže a okrem toho hudba izraelsko-španielskej speváčky Yasmin Levy.
Príjemné počúvanie a domácu pohodu vám prajú Martin Chovanec a autor relácie - Dado Nagy.
Budúci týždeň vychádza v slovenskom preklade mimoriadne vydarený šestnásty román známeho a často kontroverzného britského autora, ktorý za svoju prózu Amsterdam získal v roku 1998 Bookerovu cenu. Mnohé jeho diela boli aj úspešne sfilmované – za všetky spomeniem napr. jeho slávne Pokánie.
Najnovší román tohto autora nie je ani zďaleka taký provokatívny, kritický alebo perverzný ako niektoré jeho predchádzajúce knihy. Ide o akési zavŕšenie tzv. trilógie mravov a baladické povzdychnutie si nad slabosťou človeka vystaveného večnému pokušeniu.
Po románoch venovaných lekárovi(Sobota) a vedcovi(Solar) sa tentoraz stretneme so sudkyňou Fionou Meyeovou, ktorá rieši dilemu v prípade mladíka Adama – adepta Jehovových svedkov. Adam odmieta transfúziu krvi a svojim postojom otrasie Fioninou stavovskou istotou. Tento prípad sa odohráva na prahu manželskej krízy, ktorú autor otvára v ornamentálnych narážkach na klasikov. A pozadím toho všetkého je premenlivé londýnske počasie – čiže väčšinou dážď.
Je pozoruhodné, že v románe dostávajú veľký priestor hudobné motívy, ktoré tu hrajú najmä v záverečnej fáze románu pomerne kľúčovú úlohu.
Starnúcu sudkyňu Fionu Mayovú - presvedčenú o pragmatickej účelnosti inštitúcie, ktorú reprezentuje nečakane rozruší prípad, pri ktorom zapochybuje. Jej manžel Jack bohužiaľ takisto pochybuje – o svojich možnostiach v rámci spoločného rodinného zväzku, čo sudkyňu dostane do dosť krízovej životnej situácie.
Pred ďalšou ukážkou z knihy, ktorá vychádza budúci týždeň musím spomenúť, že nejaký čas to vyzeralo veľmi nádejne, že by sa mi mohlo podariť nahrať rozhovor s autorom predchádzajúcej knihy - Ianom McEwanom. Nevyšlo to, ale veľmi nečakane prišla ponuka urobiť rozhovor s inou legendou britskej prózy Salmanom Rushdiem, ktorému takisto vychádza skvelá nová kniha – román Dva roky, osem mesiacov a 28 nocí. Ale až v októbri. Rozhovor sa podaril a myslím, že sa určite máte na čo tešiť.
Sebastian Niedlich – Smrť a iné okamihy môjho života
A tešiť sa môžete aj v prípade nasledujúcej knihy. Jej autorom je 41. ročný Berlínčan Sebastian Niedlich – scenárista a autor viacerých grafických románov. Jeho prvý román vzbudil ohromný záujem – do istej miery aj preto, že je to humoristická próza o smrti. Ale nielen o nej.
Hlavnou postavou a rozprávačom je Martin, ktorý sa ako sedem ročný zoznámi so Smrťou, teda s mužom, ktorý vykonáva toto remeslo. Smrtonos si príde po Martinovu starú mamu a Martin je samozrejme nesmierne šokovaný, že ho vidí. Táto skutočnosť o to viac prekvapí samotného Smrtonosa - až do tej miery, že sa začne s Martinom kamarátiť a tak trochu dúfa, že by raz mohol prebrať jej remeslo. Martinovi prítomnosť Smrtonosa síce neprekáža, ale s jej údelom sa nedokáže zmieriť.
On by chcel ľudí naopak zachraňovať. Smrtonos sa ho však snaží presvedčiť, že je normálnou súčasťou života.
Smrť má v knihe okrem Martina najväčší priestor. Glosuje spoločenské dianie a keďže je na svete už milióny rokov, nestíha sledovať všetky spoločenské zmeny, vychytávky a technické inovácie. Preto často reaguje veľmi vtipne.
Vďaka humoru je téma smrti podaná s neobyčajnou ľahkosťou. Román sleduje Martinov život s jeho podivným kamarátom Smrtonosom od siedmich rokov až do dospelosti. Martin Smrtonosa väčšinou akceptuje, ale iba do chvíle, kým do jeho života nevstúpi osudová žena a Smrtonos nezačne mať na jej konto zvláštne poznámky.
Na záver prvej hodiny Literárnej revue tu pre vás mám ešte tri knižné tipy. Aké knihy teda zaujali:
výtvarníčku Monika Mikišková - Rosalind E. Krauss - Perpetual inventory
dramatika Peter Pavlac - Veronika Šikulová - Medzerový plod
prekladateľa a diplomata Stanislav Valo - Jaro Rihák - Pentcho
Guram Odišarija – Prezidentov kocúr
Prajem vám príjemný sobotný večer, Literárna revue rádia Slovensko pokračuje svojou druhou hodinou. A rád by som ju začal ukážkou z výnimočnej knihy gruzínsko-abcházskeho autora Gurama Odišariju, v pozadí ktorej cítime udalosti gruzínsko-abcházskej vojny zo začiatku 90. rokov, hoci o vojne v knihe v podstate nepadne ani slovo. Odišarija pochádza z abcházskeho mesta Suchumi, ktoré musel po začiatku gruzínsko-abcházskej vojny opustiť. Šlo o to, že Abcházsko sa po rozpade Sovietskeho zväzu rozhodlo v roku 1992 oddeliť od Gruzínska a vyhlásiť samostatnosť. Bohužiaľ aj za cenu vojny. Odišarijov román hovorí o živote v prekrásnom prímorskom Suchumi a jeho okolí pred vojnou. Je však predovšetkým oslavou fantázie a výmyslu, ktoré môžu byť v istých situáciách zmysluplnejšie ako pravda.
Ide o pestrú zmes nostalgických, zábavných, poučných a poetických epizód, ktoré majú striedavo formu oslavného prípitku, anekdoty, modlitby či spomienky.
Hlavným hrdinom je bývalý prvý tajomník Komunistickej strany Abcházska Michail Temurovič Bgažba – genetik špecializujúci sa na kríženie druhov. Všade bol, všetko zažil, všetkých pozná a ak nepozná, dokáže si na počkanie vymyslieť akúkoľvek krásnu lož. Ide o reálnu postavu, ktorej aktívne politické roky boli späté s vládou Nikitu Sergejeviča Chruščova.
Ukážka z novej knihy Veroniky Šikulovej Petrichor
Budúci týždeň vychádza aj nová zbierka poviedok známej a oceňovanej slovenskej prozaičky a výbornej rozprávačky Veroniky Šikulovej nazvaná Petrichor.
Ak by ste náhodou nevedeli tak Petrichor znamená - v podstate vôňu dažďa dopadajúceho na vysušenú zem. Ako to už pri týchto “múdrych” výrazoch býva, slovo petrichor sa skladá z dvoch slov. Petros, čo v gréčtine znamená skala a ichor, čo je podľa antickej mytológie tekutina prúdiaca v žilách bohov. Pred tým, ako dážď dopadne na zem, je to len obyčajná voda. Nemá žiadny špecifický zápach. Po tom, čo kvapky dopadnú na zemský povrch, začneme cítiť čerstvú, takmer až sladkú vôňu.
Zbierka poviedok Petrichor Veroniky Šikulovej je poctou vôňam, zvukom, chutiam, krásam a dotykom okolitého sveta. Ale najmä schopnosti slovami a jazykom tieto neobyčajne obyčajné veci zachytiť.
Jeff Kinney – Denník odvážneho bojka - Dlhá cesta
Najnovšia deviata časť série Denník odvážneho bojka, ktorá takisto vychádza budúci týždeň, sa viaže práve na leto, prázdniny a prázdninové cesty.
Hlavnou postavou je školák Greg Heffley a jeho rodina – rodičia a dvaja bratia. Rodinná cesta za letnými dobrodružstvami sa začne sľubne, ale čoskoro sa objavia prvé problémy. Záchody na pumpách, šialené čajky, ťuknutý nárazník a agresívne prasiatko.
Denník odvážneho bojka sa po prvý raz objavil v roku 2004 na svetoznámej webstránke pre deti a rodičov FunBrain. Kliklo si na ňu 20 miliónov užívateľov a tak ju o tri roky neskôr vydali ako knižku.
Denník odvážneho bojka je písaný formou denníkov s množstvom vtipných komiksových kresbičiek. Mladého Grega Heffleyho prenasleduje jeden trapas za druhým a okrem toho dokáže výborne zhodnotiť všetky príkoria, ktoré sa mu doma alebo v škole dejú.
Tentoraz sa v deviatej časti Heffleyovci vyberú na rodinný výlet.
V minulej relácii sme sa vás pýtali na váš knižný tip alebo pri akej knihe ste si najlepšie oddýchli - a tu sú niektoré vaše odpovede:
Pavol Sokol napísal:
Spomínam si na humoristický román od Zdenka Jirotku - Saturnin, v ktorom rozprávač, nepredvídateľný sluha Saturnin iskrivým vtipom čelí všetkým nepríjemnostiam až katastrofám...
Naša nežnejšia časť rodiny sa "bila" o knihu Kristíny Farkašovej - Som mama.
Diana Verešová napísala:
Som z tých knihomoľov, ktorým keď sa nejaká kniha zapáči je schopná ju prečítať aj stokrát. Do tejto kategórie patria: Artur Halley - Liek, Antonín Matzner - The Beatles - Výpoveď o jednej generácii.
Tieto dve knihy som prečítala tridsatpäť krát a v knižnici mi ich už nechceli viacej požičať lebo nechápali, čo ma môže baviť toľkokrát čítať jednu a tú istú knihu.
Ján Bogner napísal:
Kniha, ktorá ma veľmi zaujala a nemohol som od nej odísť, bol román Matky, od Pavla Rankova. Hlavná hrdinka opisuje krutý život a pracovné podmienky, v pracovných táboroch v Sovietskom. zväze. Veľmi bolestne popisuje, ako musela bojovať o svoje dieťa, ktoré sa jej v tábore narodilo.
Ľubo Lazový napísal:
Budeš sa čudovať, ja som sa pri prvom čítaní nevedel odpútať od knižky Josepha Hellera Good as a Gold - Gold nad zlato. Maj som ju v slovenskom preklade. Potom som v Mestskej knižnici v Bratislave narazil na český preklad (Michal Žantovský), ktorý sa mi extrémne páčil; Prečítal som ju na jeden vrz a ľutujem, že pán Heller už žiadnu nenapíše.
A Eduard Rauch napísal:
vzhľadom na to že som zaťažený na historickú literatúru, či už faktografiu alebo beletriu, tak najkrajšiu čitateľskú skúsenosť mám s románom od Miku Waltariho - Egypťan Sinuhet, je to plnokrvný príbeh z čias "kacírskeho" faraóna Achnatona očami lekára Sinuheta.
A dvadsaťeurovú poukážu od siete kníhkupectiev Panta Rhei tentoraz vyhráva:
Martina Poláková, ktorá nám napísala:
Mňa v poslednom čase mimoriadne zaujala kniha Sergeja Lebeděva Deti srpna, ktorý sa odohráva v období krátko po páde socializmu a rozpade Sovietskeho zväzu.
Rozprávač začína pátrať po stopách zmiznutého predka a rozmotávať spletité klbko rodinných vzťahov a tragických dejín bývalého Sovietskeho zväzu. Jeho hľadanie mi prinesie aj zvláštny spôsob obživy – necháva sa najímať ľuďmi, ktorých príbuzní zmizli v Gulagu, aby našiel ich stopy alebo aspoň ich hroby.
