Doprava zadarmo pri nákupe nad 29 Eur !

Literárna revue 17/2020

Príjemný neskorý večer, počas nasledujúcich 100 minút, hádam potešíme všetkých fanúšikov dobrých kníh a zaujímavých príbehov. Dnes sa vám pravidelná sobotná Literárna revue hlási v trochu netradičnom nedeľnom čase. Nebojte sa, nejde o zmenu vysielacej štruktúry, iba o mimoriadnu reláciu.

Ponúknem vám v nej výber kníh a ukážok, ktoré ma v poslednom čase asi najviac zaujali a potešili. Nebolo to ľahké - svoj výber som do poslednej chvíle zvažoval a asi 3 krát zmenil ... V každom prípade – v dnešnej mimoriadnej Literárnej revue vás čakajú ukážky z deviatich zaujímavých tohtoročných a čiastočne minuloročných kníh. Hrať vám k tomu bude kanadská pesničkárka Molly Johnson a príjemné počúvanie vám prajú Juraj Tima, Jakub Horňák a Dado Nagy.  

Virginie Despentex – Život Vernona Subutexa
Na úvod by som vám rád ponúkol ukážku z prvého dielu románu francúzskej autorky Virginie Despendex - Život Vernona Subutexa.
Ide o úvodný román pripravovanej punkovej trilógie, ktorý slovenským čitateľom priniesla prekladateľka a vydavateľka Aňa Ostrihoňová. Hovorí o živote, pádoch a vzletoch istého Vernona Subutexa – čerstvého päťdesiatnika, ktorý celý život prežil ako majiteľ hudobného second handu REVOLVER v parížskej štvrti Bastila. 
Obklopovala ho komunita začínajúcich talentovaných hudobníkov, zberateľov, fanúšikov, ale aj zlodejíčkov akciových cédečiek a ľudí zo šedej zóny.
S príchodom digitálnej hudby však nakupovanie CD albumov a vinylov začalo upadať, až nakoniec skončilo úplne a Vernon musel svoj obchod zavrieť. 
Po čase sa ocitol úplne na mizine a stal sa de facto bezdomovcom. Jediným jeho majetkom je niekoľko videonahrávok, ktoré v jeho byte po alkoholicko-drogovom záťahu nahral jeho kamarát - veľká rocková hviezda Alexander Bleech, ktorý ho donedávna podporoval aj finančne. Alexander sa však predávkoval a zomrel a Vernom sa aj napriek nezávideniahodnej situácii človeka, ktorý prespáva po bývalých známych stáva zaujímavým pre ľudí, ktorí by chceli Bleechove exkluzívne nahrávky získať. Vernon Subutex putuje Parížom a spolu s ním sa dostávame do domácností rôznych vrstiev súčasnej francúzskej spoločnosti. Ukážku z knihy Virginie Despentex Život Vernona Subutexa vám v preklade Ane Ostrihoňovej prečíta Robo Roth.

Antonio Tabucchi – Requiem
A pred nami je druhá ukážka z novinky známeho talianského prozaika Antonia Tabucchiho, ktorý však veľkú časť svojho života prežil v Portugalsku, a v Lisabone aj zomrel. Na sorbonskej univerzite sa zoznámil s dielom Fernanda Pessou – okamžite sa do jeho tvorby zamiloval, začal sa učiť portugalčinu a stal sa nielen znalcom, ale aj prekladateľom Pessoovho diela.
Tabucchiho novela Requiem sa dostala do tohtoročného edičného plánu Portugalského inštitútu, keďže ju tento autor napísal po portugalsky. Navyše sa odohráva počas jedného horúceho dňa v Lisabone. Bezmenný hlavný hrdina sa prechádza mestom a stretáva rôznych ľudí - mŕtvych aj živých. Stretne sa so svojim nebohým kamarátom, idú spolu na obed, preberú klebety a poobede si ide pospať do penziónu. Je veľmi horúco, je unavený a potrebuje aspoň hodinovú siestu. Do izby ho odvedie mladá chyžná, ktorá ho chce dokonca škrabkať pred spaním. Len čo jej ponuku odmietne a zaspí, sníva sa mu sen o jeho mŕtvom otcovi, ktorý hovorí po portugalsky. Je zaujímavé, že o tejto 80 stranovej próze autor dopísal aj vyše 20 stranovú štúdiu o snoch a mechanizme jazyka a pamäti. Ukážku z novely Antonia Tabucchiho REQUIEM vám v preklade Lenky Cinkovej prečíta Vlado Kobielsky.

Alexej Slapkovskij – Neistota
Treťou dnešnou výberovou ukážkou je román Neistota od súčasného ruského autora Alexeja Slapkovského, ktorý preložil a odporučil na vydanie Ján Štrasser. 
Ide o originálne románové svedectvo o jednom storočí v dejinách Ruska od boľševickej revolúcie v roku 1917, až po rok 2017. Storočie, ktorého základným znakom bola neistota. Popredný ruský prozaik a dramatik Alexej Slapovskij svoju sugestívnu výpoveď podáva prostredníctvom dejín jedného ruského rodu, no nie je to rodinná sága, skôr fascinujúca historická a žánrová koláž – zložená z denníkov, listov, dokumentov, poviedok aj dialógov. Autor na okraj svojho diela výstižne podotkol: „Každá generácia začína žiť doslova odznova - a od tej predošlej zdedí iba to, čo sa u nás nemení - striedanie zmien s nepredvídateľným výsledkom.“ 
Ukážku z románu Alexeja Slapkovského vám v preklade Jána Štrassera prečíta Boris Farkaš.

Shaun Tan – Príbehy z vnútorného mesta
Štvrtá dnešná výberová ukážka pochádza z novej knihy jedného z mojich najobľúbenejších súčasných autorov. Ide o austrálskeho výtvarníka, spisovateľa a filmára SHAUNA TANA, ktorého preslávili jeho bohato ilustrované knihy, v ktorých spája spoločenské, politické a historické témy s industriálnou poetikou a surrealisticky snovým videním sveta. 
Najnovšia Shaun Tanova prozaická kniha PRÍBEHY Z VNÚTORNÉHO MESTA sa odohráva v rušnom veľkomestskom centre na pozadí príbehov ľudí a zvierat. Jednotlivé prózy sú poeticky metaforické, filozofické, ale aj satirické.  
Tradičný poriadok a prirodzenosť vecí sú otočené hore nohami. V čoraz zmechanizovanejšom svete sú to práve zvieratá, ktoré - povedané Tanovými slovami: „Prečesávajú naše zazimované vlákna duše.“ Z novej knihy Shuana Tana Príbehy z vnútorného mesta vám dnes ponúkam ukážku o jednom nečakanom zasadnutí správnej rady, ktoré sa odohráva v mrakodrape na mieste, kde kedysi bol močiar. V preklade Ester Žantovskej vám ju prečíta Robo Roth.

Prajem vám príjemný neskorý nedeľný večer, počúvate druhú hodinu Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás čaká ešte päť ukážok zo mojich obľúbených kníh, ktoré zazneli v Literárnej revue počas uplynulých mesiacov. A skôr než sa do nich pustíme, mám tu pre vás tri tradičné knižné tipy. Tentoraz budú od publicistky Lucie Čarnej, spisovateľky Sone Uríkovej a režisérky Evy Borušovičovej.

István Kérekgyártó – Spiatočka
A prejdime k piatej dnešnej ukážke, ktorou je zaujímavá próza Spiatočka od maďarského autora menom István Kerekgyartó. Autor nás v nej sprevádza životom bezdomovca Zsolta Vidru v reverznom chode - čiže od smrti po narodenie. Dej sa preto odvíja od súčasnosti až po 50-te roky dvadsiateho storočia.
Kruto úprimný príbeh hlavného hrdinu sledujeme cez podnájmy, panelákové byty, zadymené krčmy, kasárne, nemocničné izby a väznice - až po nocľahárne pre bezdomovcov. Jeho hrdinami sú ľudia na periférii spoločnosti, ktorí bývali čašníkmi, závozníkmi, šoférmi, predavačmi, vrátnikmi, a po zmene režimu prišli skoro o všetko – prácu, domov aj istotu. Napriek neradostnému osudu hlavného hrdinu je román napísaný veľmi sviežo a autorovi sa podarilo zachytiť tragikomickú absurditu súčasnosti a nedávnej minulosti. Ukážku z knihy vám v preklade Renáty Deákovej prečíta Alfréd Swan.

Ondrej Sokol – Ako som vozil Nórov
Jednou z čitateľsky mimoriadne úspešných slovenských kníh posledných rokov sú dva diely autobiografických zážitkov slovenského vodiča autobusu Ondreja Sokola, ktorý vtipným spôsobom s veľkou mierou sarkazmu opísal svoje pracovné skúsenosti v Nórsku. Ale aj na Slovensku a v iných častiach sveta. 
Kniha Ako som vozil Nórov vznikla z blogov, ktoré Ondrej Sokol uverejňoval na internete - bez akýchkoľvek literárnych ambícií. Prvé knižné vydanie sa rozpredalo ešte pred krstom a celkový náklad doteraz presiahol vyše desať tisíc kusov. 
Autor si po stroskotaní svojho vysokoškolského štúdia šiel splniť sen a zamestnal sa ako vodič autobusu v Bratislave. Po štyroch mesiacoch zareagoval na náborový inzerát ponúkajúci prácu šoféra v Nórsku, absolvoval intenzívny jazykový kurz a vybral sa do mestečka Stavanger, odkiaľ ho po pár mesiacoch poslali na omnoho pokojnejší nórsky vidiek. S autobusom prešiel takmer celé Nórsko a z mestskej dopravy neskôr presedlal na zájazdové autobusy a exkurzie. Čitateľov zaujala nielen „nórska exotika“ a nevšedný pohľad na cestovanie autobusom z perspektívy šoféra, ale predovšetkým autorov výnimočný rozprávačský talent a veľmi špecifický humor. A práve jeho vtipné prirovnania a trefné postrehy robia z príbehov slovenského vodiča autobusu v Nórsku unikátny čitateľský zážitok. Ukážku z knihy Ondreja Sokola - Ako som vozil Nórov vám prečíta Vlado Kobielsky.

José Eduardo Agualusa – Všeobecná teória zabúdania
Ďalšiu dnešnú ukážku som vybral z románu Všeobecná teória zabúdania angolského (portugalsky píšuceho) prozaika José Eduarda Agualusu, ktorého v slovenskom preklade poznáme aj vďaka próze Obchodník s minulosťou z roku 2008.
Autor v novom románe v pestrej mozaike príbehov približuje čitateľom dejiny Angoly prostredníctvom Ludo - ženy, ktorej rodina predstavovala symbol portugalskej kolonizácie. 
Ludo sa v predvečer povstania proti portugalskej koloniálnej nadvláde a vyhlásenia nezávislosti Angoly vracia do svojho bytu s veľkou terasou. Medzi múrmi starého domu potom prežije nasledujúcich tridsať rokov - živí sa zeleninou a holubmi a spáli nábytok, aby sa zohriala. Okolitý svet však neustále preniká do jej úkrytu - raz ako hlasy z rádia či rozhovory z vedľajšieho bytu, inokedy pri pohľade z okna na prenasledovaného muža alebo tajomný odkaz priviazaný k vtáčej nohe. 
Všeobecná teória zabúdania je román, ktorý vás ľahko vtiahne do víru pohnutých ľudských osudov v čase radikálnej spoločensko-politickej zmeny. Ukážku z knihy vám v preklade Miroslavy Petrovskej prečíta Boris Farkaš.

Alena Sabuchová – Šeptuchy
Jednou z finalistiek tohtoročnej literárnej ceny Anasoft litera je aj próza mladej slovenskej autorky Aleny Sabuchovej nazvaná Šeptuchy. Autorka sa venuje scenáristike, pred Šeptuchami vydala zbierku poviedok Zadné izby a získala za ňu Cenu Ivana Kraska za debut. 
ŠEPTUCHY sa odohrávajú v Podlasí – rustikálnom lesnatom regióne medzi Poľskom a Bieloruskom, ktoré je dodnes opradené legendami a žijú tu už na prvý pohľad zvláštni ľudia – napr. šeptuchy - ženy, ktoré vedia liečiť. Šeptuchy vľak nie sú ani tak knihou o čarovaní ako knihou o dospievaní.
Dorota, dcéra miestneho hrobára, a jej najlepšia priateľka citlivo vnímajú svet, ktorý ich obklopuje –  s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami, nadprirodzenom i tvrdým miestnym životom. Nasledujúca ukážka z knihy hovorí o Pawle, ktorej zomrel muž. Ukážku z knihy Šeptuchy od Aleny Sabuchovej vám prečíta Lucia Vráblicová. 

Timur Vermes – Hladní a sýti
pred nami je posledná dnešná ukážka z nového románu nemeckého autora maďarského pôvodu Tumura Vermesa Hladní a sýti. Tento autor si rád uťahuje z tém, ktoré sú tabu. Narodil sa v Norimbergu nemeckej matke a maďarskému otcovi, ktorý utiekol z vlasti po potlačení maďarského povstania v roku 1956. 
Druhý autorov román – HLADNÍ A SÝTI je satirou o utečeneckej kríze. Opäť sa venuje aktuálnej téme a kladie jednou ranou dve otázky. Ako by Európa a Nemecko zvládlo ďalšiu utečeneckú krízu? A čo sú médiá všetko schopné urobiť v záujme vysokých čísel sledovanosti? Román sa začína v utečeneckom tábore v Afrike. Nemecko pre žiadateľov o azyl zaviedlo kvóty a celá Európa je obohnaná nepriepustnou hranicou. Na opačnej strane Sahary čakajú v utečeneckých táboroch milióny afrických utečencov. Tak dlho, že za ten čas by sa do Európy dalo dôjsť aj peši, len keby to neznamenalo istú smrť. Keď najväčší z týchto táborov navštívi nemecká celebrita, moderátorka Nadeche Hackenbuschová a vymyslí novú televíznu reality show s utečencami presúvajúcimi sa do Európy, mladý Lionel rozpozná svoju jedinečnú príležitosť. Spolu so stopäťdesiattisíc utečencami využije pozornosť televízneho publika a vydá sa na pochod do Európy. Ukážku z knihy vám v preklade Svetlany Žuchovej prečíta Juraj Kemka.

Toľko posledná dnešná rekapitulačná ukážka z románu nemeckého autora Timura Vermesa Hladní a sýti. A to je z dnešnej mimoriadnej Literárnej revue, v ktorej sme si pripomenuli niekoľko zaujímavých kníh vydaných za posledné mesiace všetko. Pekný posledný prázdninový týždeň vám prajú a na stretnutie už o týždeň sa tešia Jakub Horňák a Dado Nagy.

 

 

RTV

 

← Predchádzajúci blog

Literárna revue 18/2020

Nasledujúci blog →

Literárna revue 16/2020