Literárna revue 18/2017

Podľa nemeckého psychiatra Manfreda Lütza preberá duša farbu našich myšlienok. 

Podľa tejto teórie by duša dnešnej Literárnej revue rádia Slovensko by mala mať indigovo-modrú farbu príjemných spomienok. 

Ponúkneme vám v nej totiž výber najzaujímavejších súťažných ukážok z posledného obdobia a prostredníctvom krátkeho rozhovoru s moravskou výtvarníčkou Kateřinou Šedou sa vrátime k jej unikátnemu turistickému sprievodcovi brnenskou štvrťou Cejl nazvanému Brnox. 

Čakajú vás aj tradičné knižné tipy, mailová súťaž, hudba Ondřeja Havelku a Melody Makers a príjemné počúvanie vám prajú Andrej Klimič a Dado Nagy.

 

Na úvod by som rád zdôraznil, že dnešná relácia sa vysiela zo záznamu, takže súťažiť o knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei nebudete priamo telefonicky, ale mailovo. 

Stačí len dobre počúvať, aké ukážky v relácii postupne zaznejú – a poslať nám ich zoznam na mailovú adresu [email protected]. 

 

Prvá bude z divadelnej hry talianského prozaika a dramatika Alessandro Baricco nazvanej Smith & Wesson. 

Staršia bariccova monodráma Tisícdeväťsto sa odohrávala na zaoceánskej lodi. Dejiskom drámy Smith & Wesson sú zasa Niagarské vodopády – vyhľadávané pre svoju krásu, ale paradoxne aj ako obľúbené miesto samovrahov. Je pozoruhodné ako často sa v Bariccových hrách a prózach vyskytuje voda. 

V blízkosti vodopádov žijú dvaja muži - meteorológ a vynálezca Tom Smith a znalec prúdov, a rieky - Jerry Wesson. Oboch navštívi mladá novinárka, ktorá potrebuje nájsť svoj prelomový príbeh o vodopádoch. Rozhodne sa preto sama podniknúť riskantný skok dolu prúdom v sude. Smith jej má vymyslieť ako - a Wesson – najlepšiu trasu – aby to podľa možnosti prežila. Celé to má vyzerať ako veľkolepé divadelné predstavenie s predajom lístkov a tlačovkou.

Ako tento kúsok dopadne vám samozrejme neprezradím, a vybral som pre vás ukážku opisujúcu ako sa pán Smith zoznámil s pánom Wessonom. V preklade Františka Hrušku vám to zahrajú - Boris Farkaš ako pán Wesson – znalec rieky, prezývaný Rybár a Alfréd Swan ako pán Smith – vynálezca a meteorológ. Prvá ukážka – Alessandro Baricco – Smith & Wesson.

 

Arto Paasilina – Roztomilá travička 

A pred nami je druhá ukážka – tentoraz  z knihy Roztomilá travička od súčasného fínskeho autora Arta Paasilinu. Ide o jeho prvý preklad do slovenčiny, hoci tvorba tohto populárneho Fína je veľmi dobre známa prostredníctvom českých prekladov z vydavateľstva Hejkal.

Knihy Arta Paasilinu sa výborne a rýchlo čítajú, ale vždy som z nich mierne sklamaný. Ako keď idete na film a dostanete presne to, čo ste čakali. Žiadne veľké prekvapenie.

Na rozdiel od väčšiny autorových próz je hlavnou hrdinkou jeho slovenského prekladového debutu žena - takmer osemdesiatročná dôchodkyňa Linnea Ravasková – vdova po fínskom plukovníkovi.   

Svojmu synovcovi Kaukovi zanechala byt v Helsinikách a odsťahovala sa na vidiek. Jemu to však nestačí a začne svoju tetušku oberať aj o dôchodok. Na návštevu si vodí aj násilníckych kamarátov kriminálnikov a pre pani Ravaskovú sa život stane peklom.  

Keď sa nedovolá pomoci u polície, utečie späť do Helsiniek. Kauko sa však s pomocou kumpánov rozhodne svoju tetušku zniesť zo sveta, aby po nej mohol dediť. 

Linnea však nie je až taká bezbranná, ako by sa mohlo zdať – pripraví si jed, dá ho do injekčnej striekačky a čoskoro začnú pribúdať mŕtvoly. V nasledujúcej ukážke budete počuť ako pani Linneu Ravaskovú uniesol z domu kumpán jej synovca, aby ju odpravil. V ukážke, ktorú vám v preklade Zuzany Drábekovej prečíta Robo Roth sa dozviete ako to dopadlo. 

 

Tretia dnešná ukážka bude z knihy u nás neveľmi známeho francúzskeho autora Jeana Teulé a mimoriadne ma zaujala už svojim názvom – Potreby pre samovrahov. S podtitulom – neuspeli ste v živote? S nami sa vám zaručene podarí zomrieť.

Dejiskom tohto humoristického románu je rodina Neužilovcov, ktorá prevádzkuje obchod s potrebami pre samovrahov. Pán Neužil a pani Neužilová trávia celé dni vo svojej malej prevádzke a majú tri deti. 

Dcéru Marylin trpiacou starostlivo cizelovanou sústavou komplexov, anorektického a migrenózneho syna Vincenta a druhého syna Alana, ktorý robí rodičom najväčšie problémy najmä svojou nezdolne optimistickou povahou. A tá sa do rodinného biznisu príliš nehodí. 

Uznáte, že takto cynický námet nemohol ujsť mojej pozornosti a tak vám z neho ponúkam nasledujúcu ukážku, ktorú vám v preklade Alana Beguvina prečíta Juraj Kemka.

 

 

Vitajte pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás ešte čakajú štyri súťažné ukážky, rozhovor s moravskou výtvarníčkou Kateřinou Šedou a na úvod tradičné knižné tipy.

Dnes si vypočujete, aké knihy zaujali:

speváčku Katarínu Koščovú: Zdeněk Svěrák - Po strništi bos / Jan Svěrák - Příběh filmu Po strništi bos

spisovateľa Romana Brata: Fredrik Backman - Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, Tu žila Britt-Marie, Muž menom Owe

a kultúrneho publicistu Róberta Kotiana: Kazimierz Moczarski - Rozhovory s katom

Toľko teda tri knižné tipy Kataríny Koščovej, Romana Brata a Róberta Kotiana. 

 

Ďalšia ukážka bude zo staršej knihy slovenského prozaika Pavla Vilikovského nazvanej Príbeh ozajského človeka.

Ide o denníkovú štylizáciu zápiskov úplne obyčajného konformného úradníka z obdobia socializmu. Protagonista a rozprávač pracuje ako bezvýznamný kontrolór výrobného podniku a k jeho 40. narodeninám mu syn daruje denníkový zošit.
Už samotný fakt, že jeho obyčajný neheroický život by mohol byť hodný pravidelného zaznamenávania mu príjemne polichotí. 

Veľmi sympaticky pôsobí fakt, že tento (fiktívny) rozprávač je na svetelné roky vzdialený akejkoľvek kultúre či intelektuálnym záujmom. Tomu zodpovedá aj jeho jednoduchý slovník plný úradných floskúl, ľudových pseudomúdrostí a fráz. 

V štýle nadrapujúcich sa čechovovských úradníčkov sa aj Vilikovského bezmenný antihrdina pokúša dodať lesk svojmu bežnému životu - pracovným intrigám, klebetám, donášaniu či bežnej rodinnej rutine.

Z tejto najnovšej prózy Pavla Vilikovského vám ponúkam rozprávačov zápis o podnikovej oslave jeho štyridsiatky. 

Ukážku vám prečíta Vlado Kobielsky. 

 

Jednou z kníh, ktoré ma počas uplynulého pol roka najviac zaujali bola publikácia moravskej výtvarníčky Kateřiny Šedej BRNOX. Okrem iného získala aj cenu Magnesia litera v kategórii publicistika. Ide o netradičného turistického sprievodcu brnenskou štvrťou Cejl. Hoci sa nachádza relatívne v centre mesta – toto miesto je sociálne výlučné a žije v ňom veľmi pestrá skladba obyvateľstva – od Rómov, Vietnamcov a Číňanov, až po Čechov a Moravákov. Čiže, názov knihy voľne asociuje - akýsi brnenský Bronx. Obsahuje historky, kresby, plagáty, rozhovory, reportáže, anekdoty, spomienky, čo umožňuje vyniknúť originálnemu grafickému dizajnu.

K telefonickému rozhovoru s Kateřinou Šedou sa preto dnes veľmi rád vraciam.

 

V prípade piatej dnešnej súťažnej ukážky ide o staršiu prózu ruského spisovateľa Pavla Sanajeva, ktorá hovorí o dospievaní sedemročného Sašu Savelieva žijúceho so svojimi starými rodičmi v Moskve. Nejde však o poetickú nostalgiu, ale ani o pochmúrnu sociálnu sondu.

Sašu vychováva predovšetkým jeho autoritatívna stará mama - nenávistná, ukrivdená, neznášanlivá, hysterická, často vulgárna a predovšetkým – na svojho vnuka mimoriadne naviazaná. Má neskutočný dar robiť iným ľuďom zo života peklo. Vrátane Sašovho starého otca – herca na dôchodku a Sašovej mamy, ktorej nechce dovoliť, aby sa o vlastného syna starala. Táto svojská stará mama by však pre svojho vnuka, ktorý je večne chorý, spravila všetko na svete. Zháňa mu lieky, chodí s ním na nekonečné vyšetrenia k rôznym špecialistom, varí mu špeciálnu stravu. Neustále však zdôrazňuje - ako sa pre svojho vnuka obetuje a ako by bez nej určite zahynul. 

Saša je teda väčšinou zavretý doma, občas sa mu však podarí starej mame vykĺznuť a zažiť niečo výnimočné. 

Ide o mimoriadnu knihu, v ktorej sa krutosť spája s humorom, ľahkosťou a fantáziou. A predovšetkým – autor je stručný a jadrný, sústreďuje sa iba na to podstatné a nezaťažuje nás množstvom zbytočných detailov.

Malý Saša veľmi túži po tom, aby bol opäť s mamou, ktorú vída iba zriedka a túži, aby bol taký ako ostatní – zdravý, zručný a aby ho niekto obdivoval. V kúpeľoch v Železnovodsku ho terorizovali sestričky a starší spolubývajúci. Aj to však bolo lepšie ako láskyplný teror starej mamy. Tu je piata súťažná ukážka, ktorú vám v preklade Jána Štrassera prečíta Boris Farkaš. 

 

Pred ďalšou súťažnou ukážkou pripomínam, že dnes vysielame zo záznamu a preto nesúťažíme telefonicky, ale mailovo – ak sa chcete zapojiť, stačí poslať zoznam všetkých ukážok, ktoré dnes v relácii postupne odzneli a odznejú na adresu [email protected]. Ak ste nezachytili celú reláciu – jej záznam nájde na stránke Pantarhei.sk v sekcii Knihožrút. 

 

A pred nami je šiesta ukážka, ktorá sa odohráva v zapadnutej dedinke na brehu mora, neskoro po sezóne.

Protagonistkou románu Dan Rhodes Zlato je tridsiatnička Miyuki, ktorá každý rok prichádza na dva týždne do welšskej rybárskej osady ležiacej rovno na pobreží. 

Turisti tu už nie sú, takže sa stretáva iba s miestnymi. Sedí v krčme U kotvy, pije veľa piva, vo svojom prenajatom domčeku si varí lacné jedlá, každý deň prečíta jednu knihu, chodí na prechádzky po okolí a vymyslí si aj umelecky ladený projekt – nastrieka veľký kameň na pobreží na zlato. 

V románe sa v podstate nič veľkolepé nedeje, ale absolútne si vás podmaní svojim humorom a skvelým rozprávačským ťahom. 

Každý z obyvateľov malej dedinky má svoj unikátny príbeh vrátane samotnej Miyuki – mladej ženy s japonskými koreňmi a priateľkou, ktorá na ňu čaká v Londýne. V nasledujúcej ukážke Miyuki skoro ráno stretne na morskom pobreží starého známeho z krčmy U kotvy – pána Hughesa, ktorý nemá práve najlepšiu náladu. 

V preklade Zuzany Dejmkovej vám ju prečítajú Zuzana Kapráliková a Ivan Letko.

 

A pred nami je posledná siedma ukážka u knihu hravých nonsensových a dadaistických básničiek Mámenia a preliezačky od Jany Bžochovej Wild - divadelnej vedkyne špecializujúcej sa na dielo Williama Shakespeara. 

Jej nová kniha je oslavou fantázie, hravosti, bláznivosti a slobody tvorby. Ide o zbierku veršov, rýmovačiek, prešmyčiek, rôznych slovných hračiek a kalambúrov pre zábavu detí aj dospelých.    

Dve básne z tejto knihy vám teraz prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková. 

 

V minulej relácii sme sa vás pýtali, aká kniha by podľa vás bola vhodná ako svadobný dar?

 

Erika Raffajová napísala:

 

Mária Pataráková z Martina napísala:

 

Matúš Túroci napísal:

 

Lukáš Natafaluši píše:

 

Miroslav Križka napísal: 

 

Ďakujem za všetky vaše maily, týmto poslucháčom posielame knižnú cenu a 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei získava Mária Mračnová, ktorá napísala:

Z vlastnej skúsenosti so svadobnými darmi viem, že najväčší úspech zo všetkých kníh, aké som kedy darovala, mala práve vkladná knižka s výhodnou sumou alebo poukážka na nákup kníh podľa vlastného výberu. 

Tak za túto odpoveď posielame pani Mračnovej 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei a dúfam, že si tiež niečo pekné vyberie.

 

Súťažná úloha do budúcej relácie je tentoraz celkom jednoznačná – napíšte nám, aké ukážky v našej relácii postupne odzneli. Písať môžete do 15. septembra na mailovú adresu [email protected] a hráte opäť o knižné ceny a jednu 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei. 

 

A to je z prvej septembrovej Literárnej revue všetko – pekný záver predĺženého víkendu vám prajú Andrej Klimič, Majka Kodčíková a Dado Nagy.