Literárna revue 2/2021

Príjemný sobotný večer, vitajte pri počúvaní Literárnej revue rádia Slovensko - relácie o nových, ale aj starších knihách a knižných zaujímavostiach. Hneď prvá ukážka bude z prózy, ktorá vyšla v anglickom origináli ešte v roku 1722, ale napriek tomu je aj dnes pozoruhodne aktuálna. Nasledovať bude rozprávanie o multimediálnom projekte SLOVENSKO NOIR s divadelníkmi JUDITOU HANSMAN a FRANTIŠKOM LINTNEROM - a v druhej hodine po 23tej vás čakajú knižné tipy, mailová súťaž a ďalších päť knižných noviniek. Osobne sa veľmi teším aj na dnešnú hudbu kanadského bluesového zoskupenia BLUES DELIGHT. Príjemné počúvanie vám prajú Lucia Cibiková a Dado Nagy.

Daniel Defoe – Denník morového roku 
Anglický románopisec DANIEL DEFOE sa narodil v Londýne niekedy okolo roku 1660. Napísal približne 500 kníh, z ktorých najznámejší je dobrodružný román Robinson Crusoe. Bol synom Jamesa Foea a Alice Foeovej, ktorá zomrela, keď mal desať rokov. Jeho otec bol obchodník - sviečkar a mäsiar. Daniel sa hanbil za svoj ľudový pôvod a tak si pred meno Foe pridal ešte šľachtické De a začal sa podpisovať ako Daniel Defoe. Okrem iného možno aj preto, lebo slovo foe – znamená v angličtine nepriateľ. V každom prípade Daniel Defoe prežil pomerne pestrý život a za svoje satirické diela bol dokonca väznený a odsúdený na pranier. Venoval sa aj obchodu a musel sa z času na čas skrývať pred veriteľmi.  Je zaujímavé, že svoje najzaujímavejšie diela napísal až po šesťdesiatke – napr. Moll Flandersovú, Robinsona Crusoa alebo pozoruhodnú knihu Denník morového roku, v ktorej približuje morovú epidémiu, ktorá zachvátila Londýn v roku 1665.             
Ide o fiktívnu románovú kronika moru, kde autor formou autentickej reportáže približuje udalosti a celkovú situáciu v morovom období. Daniel Defoe mal v čase moru približne päť rokov, takže situáciu opísal pravdepodobne podľa spomienok pamätníkov, historických záznamov a čiastočne vlastnej pamäti. Defoe sa samozrejme všemožne snaží vytvoriť zdanie autenticity. Na konci knihy uvádza iniciály autora H. F., o ktorých sa predpokladá, že predstavujú jeho strýka, Henryho Foea. Kniha vyšla v roku 1722 – teda takmer pred 300 rokmi – je trochu chaotická a rozvláčna, ale zaujímavé sú mnohé analógie so súčasnou situáciou. Napr. to, ako ľudia verili rôznym ľudovým receptom ochrany pred morom. Pozoruhodné je aj zistenie, že spôsoby ochrany sa od tých čias príliš nezmenili – sú to: útek, izolácia, voňavé bylinky a modlenie. Rozprávač opisuje prežívanie celej situácie, kolaps mestskej infraštruktúry, a obdobie po morovom roku, keď veľkú časť Londýna zničil obrovský požiar. Po ňom však nenastal totálny ekonomický úpadok, ale práve naopak, veľký rozmach. O okolnostiach a paralelách so súčasnosťou by sa dalo ešte dlho rozprávať. Kniha Denník morového roku sa dá zohnať v antikvariáte alebo v knižnici, koniec koncov vyšla v v dosť veľkom náklade jedenásť tisíc kusov.
Ukážku z románu Daniela Defoa Denník morového roku vám v preklade Rudolfa Koštiala prečíta Robo Roth.         

Rozhovor o Slovensko NOIR 
Mojimi dnešnými hosťami v Literárnej revue sú divadelníci JUDITA HANSMAN a FRANTIŠEK LINTNER, ktorí iniciovali a vytvorili originálny multižánrový projekt SLOVENSKO NOIR. Ide o spojenie antológie poviedok sedemnástich (známych i menej známych) slovenských autorov, ktoré na priloženej audioknihe interpretuje rovnaký počet slovenských hercov. To všetko ozvláštňuje originálna hudba - a ilustrácie akademickej maliarky Kataríny Vavrovej.
Súčasťou balíka Slovensko noir je antológia v pevnej väzbe s ilustráciami Kataríny Vavrovej a okrem toho aj troj-CD s nahranými poviedkami a hudbou. Na ukážku vám ponúkam úryvok z poviedky Máriusa Kopcsaya Nostalgia, ktorý vytvoril zaujímavú antiutópiu o budúcom vývoji na Slovesku. Podľa nej budú tzv. liberáli a slniečkári umiestnení aj s rodinami do pracovných táborov a ak sa im chcú vyhnúť, budú sa musieť skrývať – ako novinár Peter Szakácz so ženou a malou dcérkou. Ukážku z poviedky nostalgia od Máriusa Kopcsaya vám prečíta Marek Majeský. 
Toľko ukážka z poviedky Nostalgia od Máriusa Kopcsay. Pokračujeme v rozhovore o projekte SLOVENSKO NOIR s Juditou Hansman a Františkom Lintnerom.

Juraj Červenák – Mátohy na Krížnej
S Juditou Hansman a Františkom Lintnerom sme sa rozprávali o ich multi-žánrovom projekte Slovensko noir, ktorý obsahuje antológiu poviedok sedemnástich slovenských autorov, ktorých poviedky číta sedemnásť slovenských hercov. A ja by som vám z nej rád ponúkol ešte jednu ukážku. Bude z poviedky Mátohy na Krížnej od JURAJA ČERVENÁKA.
Ide o špeciálne pre antológiu napísaný príbeh z autorovej detektívnej série o Steinovi a Barbaričovi. Odohráva sa v roku 1600 v Prešporku počas Uhorského krajinského snemu, ktorého sa zúčastní aj notár Matej Barbarič. Ukážku z poviedky Mátohy na Krížnej od JURAJA ČERVENÁKA vám prečíta Tomáš Maštalír.

Je krátko po dvadsiatej tretej hodine, počúvate druhú časť Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás ešte čaká päť ukážok z knižných noviniek a na záver tradičná mailová súťaž. Na úvod pre vás mám pravidelnú rubriku a v nej tri knižné tipy našich hostí. O tom, aké knihy ich v poslednom čase zaujali vám porozprávajú: básnik Peter Prokopec, herečka Judita Hansman a divadelník a hudobník František Lintner. 

Weronika Gogola – Po troškách
Toľko tri knižné tipy od Petra Prokopca, Judity Hansman a Františka Lintnera. A poďme k ďalšej novinke, ktorá vychádza v slovenskom preklade budúci týždeň. Ide o román súčasnej poľskej autorky Weroniky Gogoly – Po troškách.
Vraví sa, že najlepšie historky zo života sa obvykle rozprávajú po troškách, po kúskoch, po epizódach. Niekto si niečo zapamätal a z toho zapamätaného sa rodí najuveriteľnejšie rozprávanie. Detský pohľad na svet umožňuje poľskej spisovateľke Weronike Gogolovej hovoriť bez pátosu o tom najdôležitejšom v živote, ale aj o celkom všedných veciach. Jej román Po troškách je kniha o smrti, presnejšie o tom, že smrť je súčasťou života a tí, ktorí odišli, v ňom ostávajú prítomní práve vďaka rozprávaniu príbehov. Ukážku z knihy Po troškách od Weroniky Gogoly vám v preklade Karola Chmela prečíta Zuzana Porubjaková.

Herman Melville – Biela veľryba
V týchto dňoch vychádza v novom vydaní aj jedno z najzásadnejších diel svetovej literatúry román Biela veľryba do Hermana Melvilla. Melville na rozdiel od Daniela Defoa pochádzal z bohatej rodiny, jeho život však bol podobne dramatický, pestrý a dobrodružný. Pri písaní Bielej veľryby (Mobby Dick) bol Melville ovplyvnený dielom Šarlátové písmeno od Nathaniela Hawthorna, ktorému svoj román venoval. Biela veľryba bola napísaná v období, kedy lovenie týchto zvierat bolo natoľko populárne, že populácia veľrýb bola na pokraji vyhynutia. Ide o príbeh námorníka Izmaela, ktorý opisuje plavbu veľrybárskej lode Peqot a snahu kapitána Achaba uloviť Bielu veľrybu, ktorá mu odhryzla nohu. Herman Melville ju písal od roku 1850 - 18 mesiacov, ovplyvnený Bibliou, Shakespearom a samozrejme – Nathanielom Hawthornom.
Vyšla v októbri 1851 v Londýne (v náklade 500 kusov) pod názvom The Whale a v novembri toho istého roka v New Yorku vo väčšom náklade 2.900 kusov.    Už pod názvom Moby Dick. Počas Melvillovho života sa z nej predalo iba 3200 kusov a tak zomieral s pocitom, že ide o jeden z jeho najväčších literárnych neúspechov. Ukážku z románu Biela Veľryba od HERMANA MELLVILLA vám prečíta Vlado Kobielsky.

Leonard Cohen – Nádherní porazení
Budúci týždeň vychádza v slovenskom preklade aj originálny román kanadského pesničkára a spisovateľa Leonarda Cohena Nádherní porazení. Dnes už klasické dielo svetovej literatúry opisuje prostredníctvom bezmenného rozprávača bizarný ľúbostný trojuholník nádherných porazených protagonistov na konci životnej hry. Sú spojení silným erotickým putom a tajomnou indiánskou sväticou Katarínou Tekakwitou. Príbeh sa začína, keď väčšina z nich je dávno po smrti a rozprávač osamel kdesi v kanadskej divočine, ponechaný napospas sám sebe, bolesti a smútku.
Autor rozpráva o vášni, ktorá prekračuje hranice pozemského života - a o tom, čo sa stane, keď ľudská túžba po nedosiahnuteľnom je silnejšia než láska k človeku. Mimochodom KATARINA TEKAKWITHA, o ktorej Cohen píše bola dcérou Indiána z kmeňa Mohawkov. Jej indiánske meno bolo Tekakwitha, čo znamená „tá, ktorá dáva veci do poriadku“. Jej matka bola kresťanka. Katarína sa stala kresťanskou misionárkou a pomáhala chorým a slabým – hoci to nenašlo veľa pochopenia u jej indiánskych súkmeňovcov. Ukážku z knihy Leonarda Cohena Nádherní porazení vám v preklade Dariny Zaicovej prečíta Alfréd Swan.

Hannah Sunderlandová – Takmer úplne normálna
Ďalšia knižná novinka pochádza od mladučkej britskej autorky Hannah Sunderlandovej a má názov Takmer úplne normálna.
Hlavná hrdinka - Matilda „Effie“ Heatonová pláva celý život proti prúdu. Žije u rodičov a po večeroch vyplakáva pri fľaši vína. Miluje svoju prácu v kníhkupectve, no nemá sa rada, a tak svoje znechutenie utápa v alkohole.
Potom stretne Thea, ktorý až priveľmi dobre vie, že život nie je samozrejmosť. Theo spíše zoznam trinástich úloh, ktoré má Effie splniť, aby prekonala sama seba a v živote jej už nič nechýbalo. Spoločnými silami plnia jednu za druhou a zdá sa, že ich vzťah je na najlepšej ceste. Theo sa však s Effie nečakane rozíde a neprezradí jej prečo. Effie sa aj napriek sklamaniu usiluje ďalej plniť úlohy zo zoznamu a zisťuje, že vďaka tomu začína vidieť svet úplne inak. Pomáha deťom bez domova, športuje, potláča nevraživosť, zmieri sa s matkou, spod postele vydoluje rukopis svojho románu a prepracuje ho. Ako to dopadne – samozrejme neprezradím. Ukážku r románu Hannah Sunderlandovej - Takmer úplne normálna vám v preklade Tamary Chovanovej prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.

Pascal Engman – Ohňová zem
Pre koncom pre vás mám ešte jednu knižnú novinku – román švédskeho prozaika Pascala Engmana Ohňová zem. V Štokholme miznú majetní finančníci a médiá majú svoju senzáciu. Miznú aj deti ulice, prisťahovalci, po tých však nikto nepátra. Polícia nedokáže zastaviť zločineckú organizáciu s názvom Légia, ktorá vládne štokholmskému podsvetiu. O zvláštne zmiznutia sa začne zaujímať Vanessa Franková, húževnatá, svojská policajná inšpektorka. Ukážku z románu Ohňová zem vám v preklade Anny Chelemendikovej prečíta Judita Hansman.

Toľko ukážka z románu Pascala Engamna Ohňová zem. Na záver tu ešte mám vyhodnotenie mailovej súťaže z minulej relácie. Pýtal som sa vás koľko slovenských autorov je súčasťou poviedkovej antológie SLOVENSKO NOIR, o ktorej sme dnes hovorili. Správna odpoveď je 17 autorov.

Boxom Slovensko Noir s knihou, 3-CD, magnetkou a lístkom do Prešporského divadla v časoch bez korony dnes odmeníme LENKU DANCÁKOVÚ: a ZUZANU MIŠÍKOVÚ.                             

Knižné ceny získavajú: Dobroslava Repková, Adrián Benko, Daniela Jarabáková, Jakub Novotný a Jozef Trnka.

Gratulujeme. Súťažná úloha do budúcej relácie znie: Ktorý slovenský autor alebo autorka napísala a vydala nedávno knihu o flenérstve? Po Bratislave.

Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte o 20 eurovú knižnú poukážku od siete Panta Rhei a ďalšie knižné ceny.

A to je z dnešnej literárnej revue všetko. Peknú nedeľu, pevné zdravie a veľa dobrých kníh vám prajú Lucia Cibiková a Dado Nagy. Tešíme sa na stretnutie opäť o dva týždne.