Lars Kepler: Zrkadlový muž

Cestou domov zo školy zmizne mladé dievča. Napriek úsiliu polície aj rodiny sa ju nepodarí vypátrať. O päť rokov ju nájdu brutálne zavraždenú na detskom ihrisku uprostred Štokholmu. Pomocou sledovacích kamier inšpektor Joona Linna vystopuje očitého svedka. Ukáže sa, že Martin je duševne chorý človek, ktorý si neuchoval nijaké spomienky na to, čo videl. Je poznačený vlastnou traumou, viní sa z dcérinej smrti. Joona sa rozhodne kontaktovať psychiatra Erika Mariu Barka a zistiť pravdu pomocou hypnózy. Martinova manželka dostane výstrahu: ak svedok prehovorí, odnesie si to ich blízky nevinný človek. Čoskoro svoju hrozbu naplnia.

Napriek tomu, že ide o pomerne ťažký príbeh, čítal sa mi veľmi ľahko. V podstate som celú knihu prečítala na asi dve posedenia, a to sa mi pri takmer 500 stranovej knihe už dávno nestalo. Veľmi sa mi páčili aj krátke kapitoly, ktoré boli podľa mňa jedným z hlavných dôvodov prečo sa knižka čítala tak rýchlo a jednoducho. Veľmi som sa potešila keď som zistila, že je príbeh písaný z pohľadu viacerých postáv. Na príbehoch to úplne milujem a pokiaľ ide o detektívky, dodá im to u mňa extra body k dobru, keďže takto mám možnosť sa viac zoznámiť a priblížiť s viacerými postavami. Na konci knihy som mala pocit, že všetky postavy poznám a že som príbeh prežívala spolu s nimi.

Postavy Zrkadlového muža boli veľmi fajn, povedala by som že sa autorom podarilo veľmi dobre ich rozdeliť na „dobré a zlé“ a takmer všetky mi sadli. Moja obľúbená postava je určite Alice, s ktorou som sa stotožnila už od prvej strany príbehu.

Dej knihy bol skvelý. Od prvej strany napínavý. Čítať o zmiznutých a týraných dievčatách bolo ťažké, predovšetkým preto, lebo príbeh pôsobí veľmi reálne. Niektoré kapitoly som čítala so zatajeným dychom, pri niektorých som si dokonca aj poplakala. Koniec knihy bol možno trochu pritiahnutý za vlasy, no bol geniálny. Pri väčšine krimi príbehov viem odhadnúť koniec, no pri tejto knihe som to vôbec nečakala. Záver ma úplne odrovnal a prekvapil.

Moje pocity z tejto knihy sú niekde v oblakoch. Do Keplerovho štýlu písania som sa zamilovala a asi som si našla nového obľúbeného autora. Ak už dlhšie rozmýšľate nad knižkou od tejto dvojice, určite neváhajte. Som si istá, že nebudete ľutovať.