Literárna revue 22/2017

Príjemný sobotný večer, začína sa druhá októbrová Literárna revue rádia Slovensko - do veľkej miery venovaná magického realizmu, teda žánru v rámci ktorého sa v skutočnom svete dejú mnohé fantastické veci. 

Nejde o žiadne harrypotterovské kúzla – skôr magicko-poetické udalosti, ktoré všednú realitu zatraktívňujú a ozvláštňujú.  

Mojimi dnešnými hosťami budú spisovateľka Eva Maliti Fraňová – autorka románu Kustódi - Arianina cesta a prekladateľka knihy DIBS v hľadaní seba samého - Mária Chmelová

Čaká vás aj päť súťažných ukážok z nových kníh, knižné tipy, mailová súťaž na záver hudobní hostia z Veľkej Británie – skupina GoGo Penguin.

Príjemné počúvanie vám prajú Dušan Macko a Dado Nagy. 

 

Magicko-realistický tón dnešnej Literárnej revue udala najmä kniha našej prvej dnešnej hosťky Evy Maliti Fraňovej – Kustódi, ale kým sa o nej s autorkou pozhovárame, rád by som vám ponúkol skvelú novú knihu pre deti a mládež, ktorá pripomína príbeh z veľmi divokého sna. Vystupuje v nej sirota Peter, ktorý prišiel o rodičov a hľadá svoju malú sestru, ďalej nie príliš úspešný kúzelník a jeho pričarovaný slon, 

policajt, ktorý by mal veľmi rád deti ... a samozrejme aj Petrov opatrovateľ a priateľ Petrovho otca, ktorý sa z neho snaží vychovať vojaka. A používa na to veľmi svojské metódy, aby ho pripravil na najhoršie. Preto pošle Petra na trh kúpiť čo najmenšie ryby a čo najtvrdší chlieb. Peter však objaví stánok veštice a tá mu poradí, že jeho sestru mu pomôže nájsť slon. A príbeh odohrávajúci sa koncom 19. storočia sa môže začať.

Kniha má názov Kúzelníkov slon, o prekrásne ilustrácie sa postarala japonská ilustrátorka Yoko Tanaka a vašou úlohou je určiť kto je jej autorom. 

Pomôcka – v slovenskom preklade už vyšli tejto americkej autorke dva tituly - Eduard a jeho zázračná cesta a Flóra a Odyseus. 

Ukážku z knihy Kúzelníkov slon vám v preklade Aleny Redlingerovej prečíta Juraj Kemka.   

 

Mojim prvým dnešným hosťom je prozaička, dramatička, literárna historička a prekladateľka z ruskej a osetskej literatúry Eva Maliti Fraňová – autorka nového románu Kustódi - Arianina cesta. 

Ide o pomerne nevšedné spojenie realistického príbehu mladej a literárne aktívnej knihovníčky Ariany a fantastickej absurdno - grotesknej zápletky. 

Tento román mi do veľkej miery pripomínal prózy Michaila Bulgakova, symbolistu Andreja Bělého alebo aj ranné prózy Viliama Klimáčka. 

                                       

Po rozhovore s Evou Maliti Fraňovou pre vás mám aj ukážku z jej fantasticko – symbolicko-realistického románu Kustódi - Arianina kniha.

Na začiatku románu Ariane zomiera mama, príde o priateľa Mareka a ocitá na svete úplne sama. Do jej všedného príbehu začnú postupne vstupovať sny podriadené mesačným cyklom a príbehy z maminho denníka. Na rozhraní sna, reality a románovej fikcie je aj Arianino zoznámenie s básnikom Marekom. Ten však bohužiaľ po zásahu elektrickým prúdom záhadne zmizne. 

Nasledujú desiatky bizarných príbehov a rôznych okrajových postáv a postavičiek. Realita sa v nich opäť prelína s fikciou a snami, v ktorých je všetko možné a dovolené. 

Ariana sa stretáva so svojim bývalým manželom Imrom, ktorý ju informuje o tajomnom múzeu, kde skupina kustódov píše ľuďom knihy osudu.  

Ariana dostane „mapu lásky“ a podniká bláznivú cestu vlakom, zažije krátku epizódu ako bezdomovkyňa, až za niekoľkými riekami a morom narazí v blízkosti Hlohovca na tajomné múzeum. Tam sa práve pripravuje divadelné predstavenie inšpirované jej životom... 

Ariana stretáva aj svojho Mareka, ktorý sa zmenil na poločloveka-polopočítač. 

Popri rôznych groteskných motívoch sa v románe Kustódi vynárajú aj úvahy o morálke, vine a treste, utečencoch, terorizme, ale predovšetkým o písaní a tvorivej slobode.  

Ukážku z knihy Evy Mality Fraňovej Kustódi vám prečíta Lucia Vráblicová. 

 

Príjemný sobotný večer, vitajte pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás čakajú tri súťažné ukážky, rozhovor s prekladateľkou knihy DIBS v hľadaní seba samého, mailová súťaž a samozrejme knižné tipy, ktorými aj začneme.

 

O tom, aké knihy ich v poslednom čase zaujali vám porozprávajú: 

spisovateľ a prekladateľ Roman Brat: Juraj Červenák - Mŕtvy na pekelnom vrchu, Krv prvorodených, Ohnivé znamenie, Diabol v zrkadle a Vlk a dýka 

organizátor literárnych podujatí Ferči Malík: Han Kang - Vegentariánka

a spisovateľka Eva Maliti Fraňová: Edmonde Charles-Roux - Coco Chanel. 

 

Toľko teda tri knižné tipy našich hostí – Romana Brata, Ferčiho Malíka a Evy Maliti.

 

No a teraz by som rád dnešnú tému magicko-realistických kníh ilustroval jedným z najznámejších románov tohto žánru. 

Spomínam ho aj preto, lebo práve v týchto dňoch vychádza v novom vydaní. 

Ide samozrejme o Sto rokov samoty Kolumbijčana Gabriela Garcíu Márqueza - rodinnú ságu rodiny Buendíovcov, magický príbeh o zrode, rozkvete a zániku mestečka Macondo, 

a o živote a túžbach jeho obyvateľov. Popri všedných udalostiach tu ožívajú fantastické príbehy, dávne mýty a legendy.

Tento román sa dá sa čítať ako historická správa o vývoji juhoamerického kontinentu od čias oslobodenia a začiatku občianskych vojen, aj ako symbolický opis samoty človeka, ktorý stratil harmonický vzťah k svetu. 

Moja otázka znie – v ktorom roku tento slávny román vyšiel?

Ukážku z neho vám v preklade Ivana Puškáča prečíta Boris Farkaš. 

 

Mojim druhým dnešným hosťom je Mária Chmelová - psychiatrička a prekladateľka knihy Virginie Axlineovej - DIBS v hľadaní seba samého pri terapii hrou.

Autorka Virginai Axlineová je uznávanou autoritou pri využívaní terapie hrou v liečbe emocionálne narušených detí. 

Dibs je príbeh o tom, ako mohlo hlboko narušené dieťa rozvinúť svoju výraznú a zdravú osobnosť. 

Pani Márie Chmelovej, ktorá knihu preložila som sa spýtal, ako vlastne tento titul objavila?

 

Ďalšia dnešná súťažná ukážka pochádza z románu Lüneburský variant u nás nie príliš známeho talianského autora. 

Tento román dokazuje pravdivosť výroku šachového veľmajstra Gariho Kasparova, že šach je ten najnásilnejší šport, aký jestvuje. 

V záhradnom labyrinte vidieckeho sídla sa nájde zastrelené telo bohatého nemeckého podnikateľa.  Spočiatku nevieme či ide o vraždu alebo samovraždu. Kľúčom k tejto záhade je však šachová partia, presnejšie ťah šachovou figúrkou. V dômyselnej príbehovej mozaike sa krok za krokom, ťah za ťahom čoraz výraznejšie črtajú postavy dvoch šachových majstrov, živené vzájomnou nenávisťou, ktorá ich sprevádza od detstva cez dospievanie počas politických nepokojov, až do koncentračného tábora, kde sa opäť stretávajú pri šachovnici - jeden z v handrách židovského väzňa, druhý v uniforme veliteľa tábora.

Ukážku vám v preklade Márie Štefánkovej prečíta Alfréd Swan.  

 

A pred nami je posledná dnešná ukážka – nesúťažná, ktorá pochádza z novinky Grahama Moora – Posledné dni a noci.

Nový román tohto amerického prozaika a filmového scenáristu sa odohráva v New Yorku v roku 1888. V uliciach ešte stále poblikávajú plynové lampy, no rýchlo pribúdajú miesta, kde ich strieda nový zdroj svetla – elektrická energia. Ten, kto vlastní prostriedky na premenu noci na deň, nielenže vstúpi do dejín, ale aj rozprávkovo zbohatne. Mladý právnik Paul Cravath sa ujíma veľkého prípadu s takmer nulovou šancou na výhru. Jeho klient, úspešný podnikateľ a vynálezca George Westinghouse, čelí miliardovej žalobe, ktorú naňho podal Thomas Edison. Dôvodom ich sporu je autorstvo žiarovky a právo elektrifikovať krajinu bezpečným prúdom. Práca na prípade poskytne Paulovi možnosť vstúpiť do opojného sveta vyššej spoločnosti, bujarých večierkov, ale aj tajných obchodov dojednávaných za zatvorenými dverami.

Ukážku vám v preklade Patrika Roľka prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková. 

 

Na záver pre vás máme tradičnú mailovú súťaž. Moja otázka z minul relácie znela: Aká báseň vám vyrazila dych alebo vás dostala do kolien?

A tu sú niektoré vaše odpovede:

Marcel Bakoš napísal:

básne, ktoré mi berú dych, sú zo zbierky Milana Rúfusa Žalmy o nevinnej z roku 1997. Napísal ich svojej dcére Zuzane, ktorá trpí mentálnym postihnutím. 

Milan Rúfus - Môj epitaf

 

Martina Zimenová napísala:

V poslednej dobe veľmi oslovila báseň Manon Lescaut od Vítěslava Nezvala.

Prvýkrát som ju čítala v preplnenej električke po ceste do školy. Hneď ma zaujala, pretože na rozdiel od všetkého hluku a špiny mesta naokolo bola táto báseň ako žiarivý lúč vychádzajúceho slnka.

nepoznat Manon, nemiloval bych. 

 

Pavol Sokol tiež poslal báseň v češtine:

Zasielam  príspevok - úryvok z básne Víno vrahovo zo zbierky Květy zla od Charlesa Baudelairea 

 

Ján Okáľ napísal:

Mne dych vyrazili nonsensové básne. Napr. táto:

Štefan Moravčík (Starodávna povedačka)

 

Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku tentoraz získava Lukáš Štulajter, ktorý mi napísal: 

Zo slovenských básnikov mi najviac vyrazili dych básne Jána Ondruša. Napr. Posunok s kvetom.

 

Lukášovi Štulajterovi gratulujeme k výhre a súťažná úloha do ďalšej relácie znie: Stala sa nejaká kniha alebo príbeh z nej súčasťou vášho sna?

 

Odpovede môžete posielať do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte opäť o tri knižné ceny a jednu 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei. 

A to je z dnešnej Literárnej revue všetko. Peknú druhú polovicu víkendu vám prajú Dušan Macko a Dado Nagy. Zvukový archív relácie nájdete na stránke Pantarhei.sk v sekcii Knihožrút.