Literárna revue 23/2017

Príjemný novembrový večer, vitajte pri počúvaní Literárnej revue rádia Slovensko.
V týchto dňoch sa v Bratislave koná knižný veľtrh Bibliotéka, takže dnešnú reláciu nahrávame o niekoľko dní skôr. S tým súvisí aj spôsob súťaženia, ktorého by som sa nerád vzdal pretože pre vás mám veľa krásnych nových kníh. Dnes vás opäť čakajú dvaja hostia.
Najskôr vám spisovateľ Peter Krištúfek predstaví novinku - KORNEL FӦLDVÁRI O SEBE a v druhej hodine sa pozhovárame s hosťom tohtoročnej Bibliotéky – izraelským prozaikom Meirom Shalevom. Medzitým zaznejú ukážky z mojich obľúbených starších kníh.
Hudobne nás budú sprevádzať pesničky herečky a speváčky Szidy Tobias s krásnymi textami Petra Lipovského, ktorému by som dnešnú reláciu rád venoval.
Príjemné počúvanie vám prajú Andrej Klimič a Dado Nagy.

Rozhovor s Petrom Krištúfkom
Mojim prvým hosťom v Literárnej revue je spisovateľ a režisér Peter Krištúfek - spoluautor a producent novej biografickej knihy Kornel Földvári – O sebe.
Táto unikátna publikácia vychádza z autentického rozprávania asi najznámejšieho slovenského bibliofila a spisovateľa Kornela Földváriho. Peter Krištúfek jeho rozprávanie zaznamenal, prepísal, usporiadal, zliterárnil a postaral sa nielen o vznik tejto knihy, ale aj o vytvorenie Knižnice Kornela Földváriho v Slovenskej Národnej galérii.
Súčasťou Kornelovho rozprávania boli často aj rôzne verzie tých istých udalostí, ktoré bolo treba spojiť.

Už som spomínal, že dnešná relácia sa vysiela zo záznamu. Mám pre vás pripravených päť ukážok zo starších kníh a jednu súťažnú úlohu. A tá znie:
Napíšte mi – na aký pojem nemá slovenčina adekvátny slovenský ekvivalent? Hráte o štyri knižné ceny a jednu 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei. Svoje odpovede mi môžete posielať do konca budúceho týždňa na adresu [email protected].

Friedricha Dürenmatt – Penzista
Prvá dnešná ukážka pochádza z mojej obľúbenej knihy švajčiarskeho autora Friedricha Dürenmatta – Penzista.
Podobne ako deti, aj dôchodcovia majú času relatívne veľa a súčasne málo. Preto človek na dôchodku často túži konečne urobiť veci, na ktoré sa dlho odhodlával, po ktorých vždy túžil, nemal však na to čas alebo odvahu.
Hlavný hrdina nasledujúcej ukážky sa volá Gotlieb Höchstettler a je komisárom bernskej kantonálnej polície. Mohol by sa stať policajným riaditeľom, ale jeho nadriadeným sa nepáčilo, že aj jeho siedme manželstvo napokon skrachovalo.
A tak sa komisár rozhodne radšej pre odchod do penzie. Roky u polície ho naučili vnímať právo a spravodlivosť po svojom. To jest, časť páchateľov, ktorých činnosť mu pripadala neškodná, alebo bizarne nešikovná jednoducho nechal uniknúť.
A teraz - na prahu penzie - sa rozhodol urobiť si akúsi inventúru. Navštevuje svojich bývalých - na slobode ponechaných páchateľov a zisťuje ako sa im darí.
Ukážku z jednej takej návštevy vám teraz v podaní Borisa Farkaša a Juraja Kemku ponúkam. Je zaujímavé, že prózu, z ktorej ukážku budete teraz počuť autor nikdy nedopísal a až po jeho smrti ju dokončil iný švajčiarsky prozaik Urs Widmer.
V nasledujúcej ukážke prichádza komisár navštíviť recidivistu Fellera, ktorý žije na opustenom vrakovisku áut ukrytom v lese.

Kjell Askildsen – Klinec v čerešni
V rámci mojej obľúbenej dôchodcovskej témy som si spomenul na niekoľko ďalších krásnych kníh o starších ľuďoch, ktoré majú nádherne tragikomický rozmer a väčšina z nich pochádza zo severskej literatúry. Napríklad trilógiu Fredrika Backmana, alebo Jonassonovho Storočného starčeka, knihu mladej Nórky Kjersti Skomsvold nazvanú Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, alebo veľmi zábavný Tajný denník Hendrika Groena 83 1/4 roku.
No a spomenul som si aj na svoju obľúbenú zbierku poviedok oveľa staršieho nórskeho autora. Volá sa Hřebík v třešni, čiže Klinec v čerešni Kjella Askildsena z cyklu Posledné zápisky Tomáša F. určené verejnosti. Hlavným hrdinom a rozprávačom próz je starý muž, ktorý má problémy s chôdzou, ale najmä s komunikáciou.
Je to cynik a mizantrop a jeho odcudzenie od okolitého sveta je dané čiastočne pozíciou penzistu, ktorý už nikoho nezaujíma, ale aj jeho aktívnym postojom.
Aby si vo svojej osamelosti udržal vnútornú dôstojnosť a integritu, snaží sa Tomáš vzdorovať stereotypnej úlohe starca, ktorú mu vnucuje okolitý svet. V nasledujúcej ukážke sa rozhodne vybrať k holičovi. Ľudí síce bohvieako rád nemá, ale dúfa, že sa tam s niekým stretne a pozhovára. Ukážku vám prečíta Alfréd Swan. 

Príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue Rádia Slovensko, v ktorej vás čaká hosť tohtoročnej Bibliotéky – izraelský spisovateľ Meir Shalev, tri ukážky zo starších kníh, pesničky Szidi Tobias, mailová súťaž a na úvod tri knižné tipy.
Dnes budú od herečky Zuzany Krónerovej: Lucas Edward - Klam,
spisovateľa Daniela Majlinga: Pavel Vilikovský - Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa
a spisovateľky Alexandry Salmely: José Saramago - Povesť o kláštore.

Meir Shalev – Moja ruská babka a americký vysávač
Na úvod druhej hodiny by som vám rád ponúkol ukážku zo staršieho románu nášho dnešného hosťa – izraelského prozaika Meira Shaleva, ktorému v slovenskom preklade vyšli romány – Štyri hostiny, Modrý vrch, Chlapec a holubica, Dve medvedice a Moja ruská babka a jej americký vysávač.
A práve z tohto románu bude aj nasledujúca ukážka. Ide o autobiografickú prózu, v ktorej nachádzame reálne miesta a reálnych ľudí. Hlavné postavy sú dve: autorova babka Toňa a obrovský americký vysávač, ktorý jej poslal z Ameriky švagor Ješajahu. Ten kedysi emigroval do Spojených štátov, kde „rozbehol biznis a zmenil si meno na Sam” - na rozdiel od svojho brata Aharona, ktorý „nikdy nezradil izraelskú zem, vysušoval močiare a vyorával prvé brázdy“.
Preňho bol brat Ješajahu dvojnásobný zradca, lebo emigráciou zradil vlasť a nebol „sionista ani socialista“. Jeho pohoršenie vzrástlo, keď mu brat z Ameriky poslal doláre, lebo v Palestíne vládla veľká bieda. „Špinavé kapitalistické“ peniaze poslal naspäť. To zas urazilo a nahnevalo Ješajahua a vymyslel pomstu: bratovej žene Toni poslal obrovský vysávač, ktorý brat nemohol vrátiť, lebo jednak na odoslanie takého obrovského nákladu nemal peniaze a jednak Toňa bola posadnutá čistotou a novú zbraň privítala s otvoreným náručím.
To je aj ústredná metafora románu. Tonin márny boj zachovať všetko čisté. Nakoniec ju „zradí“ aj samotný vysávač: zistí totiž, že aj v tejto najmocnejšej zbrani proti večnej špine sa skrýva nazhromaždená špina, ba „dokonca z nej uniká“.
Tu je teda tretia dnešná ukážka – Meir Shalev – Moja ruská babka a jej americký vysávač.

Dnešným vzácnym hosťom Literárnej revue je izraelský spisovateľ Meir Shalev – autor románov Dve medvedice, Štyri hostiny, Chlapec a holubica, Modrý vrch a Moja ruská babka a jej americký vysávač. Pochádza z literárne aktívnej rodiny, jeho otec bol básnikom, sestra literárnou kritičkou a sesternica Zeruya Shalev je známa ako úspešná izraelská prozaička. Starí rodičia Meira Shaleva z matkinej strany prišli do Izraela z Ruska a práve spomienky na nich sa stali častou témou mnohých jeho kníh.

Ešte raz pripomínam, že dnešná Literárna revue sa vysiela zo záznamu.
A sa chcete zapojiť do mailovej súťaže, napíšte mi odpoveď na otázku – na aký pojem alebo fenomén nemá slovenčina adekvátny slovenský výraz.
Hráte o štyri knižné ceny a jednu 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei. Svoje odpovede mi môžete posielať do konca budúceho týždňa na adresu [email protected].

Ľudmila Ulická – Zelený stan
Štvrtou dnešnou ukážkou by som chcel upozorniť na ďalšieho významného svetového autora, resp. autorku ktorá už o pár dní navštívi Slovensko. Bude to ruská spisovateľka Ľudmila Ulická – vzácny hosť Stredoeurópskeho kultúrneho fóra.
Z jej prozaických diel, ktoré vyšli v slovenskom preklade som vybral román Zelený stan - pohľad na dospievanie troch chlapcov v sovietskom Rusku od päťdesiatich rokov až po súčasnosť.
Fascinujúci je najmä spôsob, akým sa tejto ruskej autorke podarilo zachytiť desiatky príbehov rôznych postáv a ducha sovietskej doby, bez toho, aby sa v tom čitateľ strácal alebo nebodaj nudil.
Traja kamaráti Ilja, Saňa a Miša sú každý iný, pochádzajú z rôznych sociálnych pomerov a mali v živote nesmierne šťastie, že napriek nepríliš prajnej dobe sa stretli s učiteľom, ktorý bol znalcom a milovníkom histórie, umenia, literatúry, poézie a dokázal túto vášeň preniesť aj na dospievajúcich chlapcov, ktorí by inak mali úplne odlišné záujmy. Organizoval literárne prehliadky mesta a zoznamoval ich nielen s literárnymi dielami, ale aj so skrytými súvislosťami ruskej a svetovej literatúry.
A práve o tom hovorí dnešná štvrtá ukážka z románu ruskej, resp. baškirskej autorky, známej u nás prózami Jakubov rebrík, Sonička, Veselý pohreb alebo Daniel Stein, tlmočník. Ukážku z románu Zelený stan vám v preklade Jána Štrassera prečíta Boris Farkaš.

Markus Zusak – Posol
Posledná piata ukážka pochádza z románu Posol mladého austrálskeho spisovateľa, ktorý mimoriadne prekvapil už svojou slávnou prvotinou Zlodejka kníh.
V tejto próze, ktorá sa odohrávala počas druhej svetovej vojny a autor ju napísal podľa spomienok svojej nemeckej matky bola rozprávačom Smrť.
Hlavným hrdinom autorovej dnešnej ukážky je 19 ročný Ed Kennedy, ktorý sa živí ako taxikár, hoci tým vzhľadom na svoj vek porušuje austrálske zákony. Nie je to príliš akademický typ. Voľný čas trávi popíjaním s priateľmi a hraním kariet.
Svojim spôsobom miluje svoje dievča a svojho psa – nadšeného kávičkára.
Na rozdiel od svojich súrodencov to Ed nikam nedotiahol a je na najlepšej ceste stať sa alkoholikom – podobne ako jeho otec.
Jedného dňa sa Ed stane svedkom bizarného prepadnutia banky a po tom, čo nie veľmi šikovnému lupičovi prekazí plán, je z neho na krátky čas mediálny hrdina.
Onedlho vo svojej schránke objaví kárové eso, na ktorom sú napísané tri adresy. A z Eda sa stane POSOL - dobrých aj zlých správ. Vybral som pre vás situáciu zo začiatku románu, kedy sa Ed a jeho skvelí kamaráti náhodou ocitnú v banke vo veľmi exponovanom čase – práve, keď sa ju neznámy muž rozhodol prepadnúť. Ukážku vám v preklade Michala Jedináka prečíta Vlado Kobielsky.

A pred nami je už iba vyhodnotenie mailovej súťaže z minulej relácie, v ktorej sme sa vás pýtali či sa nejaká kniha alebo príbeh niekedy stal súčasťou vášho sna.

Miroslav Kriška napísal:
Keďže máme teraz dvoch pubertiakov a tí vedia človeka riadne vytočiť, preto aj naše sny sú často v štýle kníh Petra Opeta Život Adama resp. Život Adama 2. Kto neprežil neuverí ... alebo zabudol na svoju pubertu.

Ján Bogner zo Sniny napísal:
Kniha, o ktorej sa mi snívalo je román od Marka Twaina - Dobrodružstvá Toma Sayera a Huckleberyho Finna . V mojom sne som bol jedným z hrdinov knihy.

Lýdia Džundová píše:
Keď ste v ostatnej literárnej revue vyslovili novú otázku o knihe, ktorá je súčasťou nášho sna, hneď som vedela, ktorá je tá moja - Murakamiho 1Q84:
pretože verím, že niektoré schodiská vedú do iných svetov
pretože občas na oblohe vidím dva mesiace
pretože viem, že niekedy stačí maličkosť, aby sme svet videli inými očami
a pretože viem, že keď budem sedieť na opustenom detskom ihrisku v tú pravú chvíľu, stane sa to, čo sa musí :-)
Krásny večer prajem.

Mirka Bajusová napísala:
táto Vaša otázka prišla doslova ako na objednávku :)
Pred dvomi týždňami som totiž čítala knihu Jefferyho Deavera Schule des Schweigens (Škola mlčania), v ktorej traja zločinci na úteku z väzenia zajali ako rukojemníčky dve učiteľky a zopár žiačok zo školy pre sluchovo postihnuté deti. Zabarikádovali sa s nimi na opustenom bitúnku, ktorý následne obkľúčila polícia a k slovu sa dostal vyjednávač z FBI. Dej bol od začiatku napínavý a tak sa stalo, že od knihy som sa nevedela odtrhnúť a čítala som skoro do pol jednej v noci. No a keď som zaspala, ocitla som sa medzi zajatými školáčkami na bitúnku a spoločne sme sa snažili nepozorovane sa odtiaľ dostať. Pamätám si len toľko, že som sa plazila nejakou špinavou, úzkou šachtou, ktorá nemala konca a keby som sa nebola ráno zobudila, tak sa ňou asi plazím doteraz... :)

A ešte odpoveď Pavla Sokola, ktorý napísal:
Odpoveď je jednoznačná - pracovný stres a denne povinnosti sa prenášajú aj do snov a s tým v podstate súvisí kniha - PENIAZE od Arthura Haileyho.

Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei tentoraz vyhráva Július Szabo, ktorý napísal:
To, na čo sa pýtate, sa mi skutočne stalo, momentálne pripravujeme stavbu domu a preto som dosť ponorený do kníh o architektúre. Minule som večer zaspal nad Atlasom svetovej architektúry a snívalo sa mi, že sa mnohými tými objektami a domami prechádzam akoby boli moje. Bohužiaľ, to bol len sen.

Pánovi Szabovi gratulujeme ku knižnej poukážke a ak sa chcete zapojiť do mailovej súťaže, napíšte mi odpoveď na otázku – na aký pojem nemá slovenčina adekvátny slovenský výraz?
Hráte o štyri knižné ceny a jednu 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei. Svoje odpovede môžete posielať do konca budúceho týždňa na adresu [email protected].

A to je nadnes všetko – pekný zvyšok víkendu vám prajú Andrej Klimič a Dado Nagy.